V letnom období sú štípance od hmyzu oveľa častejšie, ale objaviť ich môžete aj v zime. Bez odborných znalostí je možné s vysokou pravdepodobnosťou rozpoznať, od čoho je štípanec alebo dokonca viaceré štípance, ktoré ste si našli na tele, a aký hmyz alebo roztoč ich spôsobil.
Ako rozlíšiť štípance
Podľa kožnej lekárky MUDr. Simony Kováčovej neexistuje jasné merítko, ako by mal štípanec od jednotlivého hmyzu vyzerať. Pre určenie je dôležitá anamnéza a aj to, kde sa štípanec nachádza. „Keď ste vonku, máte odhalené nejaké časti tela, tam pôjde skôr komáre. Keď budete cestovať, bývať v hoteloch a podobne, tak to budú skôr ploštice. Svrab má úplne iný klinický nález, nejde o štípance ale o červené papulky, vtedy treba navštíviť kožného lekára,“ vraví MUDr. Kováčová.
Nie všetky červené vyrážky však treba konzultovať s lekárom. „To, že štípanec svrbí alebo je jemne opuchnutý, nie je až taký problém. Ale keď dôjde k výraznému opuchu, výraznej bolestivosti, alebo je štípancov príliš veľa, vtedy určite treba prísť,“ odporúča dermatologička.
Pre lepšiu orientáciu uvádzame tabuľku s typickými znakmi štípancov rôzneho pôvodu:
| Typ | Počet a rozmiestnenie | Miesta | Svrbenie | Kedy vznikajú |
|---|---|---|---|---|
| Komár | Jednotlivé štípance | Odkryté časti | Silné | Ihneď po pobyte vonku |
| Ploštica | Zhluky, línie | Horná časť tela, tvár | Stredne silné | Po noci |
| Blcha | Viac štípancov pohromade | Nohy, členky | Intenzívne | Po kontakte so zvieraťom/domácnosťou |
| Svrab | Malé vyrážky, chodbičky | Prsty, zápästia, genitálie | Extrémne | Najmä v noci, postupne sa zhoršuje |
| Pavúk | Zvyčajne dve malé bodky | Náhodné miesta | Mierna bolesť/pálenie | Náhodne |
Komár
Ako vyzerá štípanec: Malý, mierne opuchnutý výbežok alebo hrčka (do 1 cm), často svetloružový alebo červený, s veľmi výrazným svrbením. U citlivejších osôb môže opuch dosahovať väčšie rozmery, občas sa v strede objaví aj drobný pľuzgierik.
Typické miesta: Odkryté časti tela - ruky, nohy, krk, tvár, členky. V lete najčastejšie večer a v noci.
Ako odlíšiť: Zvyčajne osamotené alebo len pár štípancov. Objavia sa takmer ihneď po pobyte vonku alebo v blízkosti vody. Svrbenie je silné, ale zvyčajne do 1-2 dní ustúpi.
Úľava: Chladenie (ľad zabalený v handričke), gély s antihistaminikom (napr. Fenistil), aloe vera, niekedy pomôže aj octová voda.
Ploštica posteľná
Ako vyzerá štípanec: Viacero drobných, červených pupencov alebo hrčiek, často zoradených v líniách alebo zhlukoch (napr. 3 v rade). Môžu opuchnúť a výrazne svrbieť.
Typické miesta: Miesta, ktoré sú odhalené počas spánku - ramená, chrbát, brucho, krk, tvár, nohy. Zriedkavo dlaň či chodidlá.
Ako odlíšiť: Výskyt po noci, častý návrat štípancov denne alebo obdeň, hlavne v rovnakých miestach. Viac štípancov pohromade. Ak sa vraciate z ubytovania mimo domova, zvýšte pozornosť.
Úľava: Antihistaminiká (lokálne alebo perorálne), chladenie. Ak štípance pretrvávajú alebo pribúdajú, je dôležité hľadať a riešiť zamorenie.
Blcha
Ako vyzerá štípanec: Malý, tvrdý a veľmi svrbivý pupenček, niekedy s malým krvavým bodom v strede. Môže byť aj mierne opuchnutý. Zvyčajne sa objavujú v zhlukoch alebo pásoch (napr. po lýtku, stehne).
Typické miesta: Dolné končatiny - členky, chodidlá, lýtka, nohy. Výskyt najmä v prostredí, kde sú zvieratá alebo zamorené priestory.
Ako odlíšiť: Štípance sú veľmi svrbivé, často početné, v jednej oblasti (napr. 5-6 blízko seba). Objavia sa náhle, najmä po kontakte so zvieraťom alebo podlahou (napr. koberec, posteľ).
Úľava: Chladenie, antihistaminiká, antiseptický krém proti infekcii pri poškriabaní. Dôležité je aj skontrolovať zvieratá a domácnosť.
Zákožka svrabová - svrab
V poslednom období pribúdajú prípady svrabu, ktorý spôsobuje roztoč s názvom zákožka svrabová. „Toto ochorenie je veľmi bežné a ľahko sa šíri. Svrab sa prejavuje početnými červenými papulkami, svrbivými hrbolčekmi, ktoré sú typicky medzi prstami, ale môžu byť aj v okolí pupka, v okolí genitálu a u detí aj na tvári,“ popisuje lekárka svrab, o ktorom sme si mnohí mysleli, že už dávno vymizol. Papulky sa často vyskytujú v pároch a môžu byť spojené červenými chodbičkami, ktoré roztoče vŕtajú do kože.
Ako sa dá nakaziť svrabom? „Najčastejšie priamym kontaktom vo väčších kolektívoch ako škola, škôlka, domovy sociálnych služieb. Ale môže to byť aj vo verejnej doprave alebo cez nejaké oblečenie, ktoré si predtým skúšal infikovaný človek,“ vyratúva bežné cesty prenosu MUDr. Kováčová. Pri podozrení na svrab sa nespoliehajte na domácu liečbu ale určite choďte ku kožnému lekárovi.
Ako vyzerá vyrážka: Malé červené bodky, pupienky alebo pľuzgieriky, často spojené tenkými čiarami (tzv. svrabové chodbičky). Extrémne svrbenie, najmä v noci.
Typické miesta: Medzi prstami rúk, zápästia, lakte, okolie pupka, genitálie, zadok. U detí aj chodidlá, dlane, hlava.
Ako odlíšiť: Svrbenie je veľmi intenzívne, v noci prakticky neznesiteľné. Zhoršovanie a rozširovanie vyrážok. V okolí sa môžu nakaziť aj iní ľudia. Nástup je pomalší - dni až týždne po nákaze.
Úľava: Vyžaduje liečbu na predpis (napr. permethrinová masť). Pri podozrení na svrab treba navštíviť lekára - je to infekčné.
„Svrab treba preliečiť a je nutné preliečiť aj vaše okolie, pokiaľ sa u nich vyskytujú prejavy. Okrem toho treba spraviť dôkladnú dezinfekciu domu. To znamená vyprať minimálne na 60 °C všetko oblečenie, posteľnú bielizeň, vydezinfikovať auto, domácnosť, jednoducho všetko, kde ste boli,“ zdôrazňuje kožná lekárka.
Liečba svrabu: Tento nepríjemný roztoč sa len dezinfekciou nestratí. Je potrebné nechať si predpísať lieky u lekára. „Väčšinou predpisujeme maste, ktoré zákožku svrabovú zabijú, pretože parazituje vo vrchných vrstvách kože. Takže vo väčšine prípadov lokálna liečba stačí. Ale sú aj lieky, ktoré predpisujeme hlavne pacientom, u ktorých sa svrab objavuje častejšie alebo má horší priebeh. A, samozrejme, možná je tiež hospitalizácia, pokiaľ ide o ťažší priebeh svrabu,“ popisuje možnosti liečby odborníčka.
Pavúk
Ako vyzerá štípanec: Zvyčajne dve malé bodky blízko seba (stopy po klepietkach), okolo ktorých je červený, opuchnutý fliačik. Niekedy pripomína štípanec od komára, ale môže byť bolestivejší, nie len svrbivý. Pri väčších pavúkoch (častejšie v zahraničí) sa môže vytvoriť aj pľuzgier, modrina alebo začervenanie s prechodným pocitom pálenia.
Typické miesta: Náhodné - zvyčajne miesta, kde sa pavúk mohol skryť do oblečenia, topánky alebo posteľnej bielizne. Často nohy, boky, chrbát, ramená.
Ako odlíšiť: Ak sa objavia dve bodky v strede opuchu a mierna bolesť/pálenie, môže ísť o pavúka. Na rozdiel od komára či blchy zvykne pavúk zanechať len jeden štípanec. Ak príde horúčka, silný opuch alebo rýchle zhoršenie, treba ísť k lekárovi - môže ísť o alergickú reakciu alebo infekciu.
Úľava: Chladenie, lokálne antiseptiká, antihistaminikum. Pri väčšom opuchu alebo bolesti sa obráťte na lekára.
Škrabanie môže spôsobiť bakteriálnu infekciu
Štípance, nech vám ich už spôsobil akýkoľvek roztoč, pavúk alebo hmyz, by ste si rozhodne nemali škrabať, lebo svrbenie sa tým stane ešte intenzívnejšie. A čo horšie, môžete si tam zaniesť bakteriálnu infekciu. „Liečba je potom komplikovanejšia. Ďalšou chybou je, že ľudia si častokrát štípance potierajú rôznymi alkoholmi alebo bylinnými mastičkami, ktoré môžu pokožku ešte viac vydráždiť. Preto je ideálne na začiatku skúsiť chladný obklad, aby ste zabránili opuchu, a potom použiť voľne dostupný gél alebo masť, ktoré dokážu alergickú reakciu zmierniť. Prípadne nejaké voľne dostupné antihistaminiká. Ale ak dôjde k nejakej horšej reakcii, určite choďte za lekárom,“ vraví MUDr. Kováčová.
Alergická reakcia na ploštice či zákožku svrabovú nie sú bežné, tá sa zvykne objaviť skôr pri poštípaní včelou, osou či sršňom, alebo aj pavúkom. „Vtedy pacienti zvyknú mať aj celotelový výsev, prípadne sa aj dusia.“
Prečo niektorá zelenina štípe?
Pikantnosť reďkoviek, ktorú vnímame ako štipľavú, je spôsobená zlúčeninami, ktoré reďkovka vytvára ako reakciu na stres. Čím väčší stres reďkovka má, tým vyššiu koncentráciu týchto zlúčenín vytvára. Zmierniť pikantnosť reďkoviek sa dá veľmi jednoduchým spôsobom. Reďkovku dôkladne umyte, konce reďkovky odrežte a dajte ju do misky so studenou vodou. Misku následne vložte do chladničky na 30-45 minút, v závislosti od miery štipľavosti.
Základný postup fermentácie - reďkovky
Aromatická zelenina a telesný zápach
Možno ste si všimli, že každý pot vonia inak. A to nehovoríte o telesnej aróme dvoch rôznych ľudí. Sami zo seba zrejme cítite, že inak vonia, ak sa zapotíte po športe a inak napríklad v stresovej situácii. Samostatná kategória je jedlo. To môže telesný zápach zhoršiť, takže pozor na to, čo si dáte na tanier.
Korenisté jedlá
Ak jedlo poriadne štípe, veľmi podobne bude cítiť aj váš telesný pot. Pikantný obed či večera spôsobia, že sa jednak zvýši produkcia potu, ale zároveň sa zmení jeho zápach. Chilli papričky z toho vychádzajú však oveľa lepšie v porovnaní s cibuľou a cesnakom, ktoré sa doslova uvoľňujú z každého póru na pokožke.
Aromatická zelenina
Nie je to však len o cibuli a cesnaku, čo zhoršuje vôňu potu. Aj ďalšie aromatické druhy zeleniny ovplyvňujú to, ako budete voňať. Spotený odor zanechá aj brokolica, karfiol či kapusta, ktoré obsahujú síru. Tú telo čiastočne spracuje a čiastočne vylúči v podobe zapáchajúceho potu. A hoci ide zvyčajne o zdravé jedlá, pripravte si po nich dezodorant.
Červené mäso
Priveľa mäsa na tanieri tiež dokáže ovplyvniť vôňu potu, pričom najvýraznejšie sa pod zápach podpíše červené mäso. A tým sa nemyslí len hovädzie, ale aj všetky klobásky, salámy, šunky či slanina.
Machovka: Ozdoba aj zdravá pochúťka
Existuje okolo sto druhov machoviek, u nás sú známe tri - machovka čerešňová, peruánska a lepkavá. Tieto rastliny sú príbuzné s paprikami, rajčiakmi, baklažánmi či zemiakmi. Patria teda medzi zeleninu, hoci sa konzumujú ako ovocie.
Machovka čerešňová (Physalis alkekengi)
Známejšia je pod ľudovým názvom židovská čerešňa. Pestuje sa najmä pre ozdobné kvetné kalichy, ktoré sa používajú na aranžovanie. V jeseni, keď už ostatné kvety strácajú svoj šarm, sa ich malé lampášiky v záhonoch rozsvietia sýtooranžovou farbou a zostávajú na rastlinách aj potom, keď listy opadnú. Po čase ich farba vybledne, stáva sa priesvitnou a vnútri žiari malá červená bobuľa - plod. Nevítanou vlastnosťou tejto machovky je, že sa veľmi rýchlo rozrastá, takže po čase môže potlačiť rastliny vo svojej blízkosti.
Machovka peruánska (Physalis peruviana)
Má jedlé plody, ktoré dostanete kúpiť obyčajne zabalené v malej priesvitnej plastovej škatuľke. Majú slamovožltú farbu a sú to vlastne kalichy, v ktorých sú ukryté plody - malé guľaté žlté „čerešničky“. Bobuľky sú približne jeden až dva centimetre veľké, majú príjemnú sladkokyslú chuť a dajú sa konzumovať v surovom stave. Majú hladkú tenkú šupku, pod ktorou je šťavnatá dužina s oranžovým nádychom, plná veľmi drobných, plochých, žltkastých semienok. Konzumujú sa spolu s dužinou. Bobule obsahujú najmä fosfor, vápnik a železo a sú bohaté aj na vitamíny. Vitamínu C obsahujú dokonca viac ako citrón. Treba však dávať pozor, lebo nezrelé plody sú jedovaté!
Machovka lepkavá (Physalis ixocarpa)
Jej bobule môžu mať v priemere až päť centimetrov. V zrelosti sú tiež ukryté v slamovožltom kalichu. Ako rastú, vyplnia celú jeho dutinu a často tento ochranný obal roztrhnú. Šupka zrelých plodov je tuhá, lesklá a lepkavá. Najčastejšie má žltkastú farbu, no existujú aj plody modré alebo fialové. Šťavnatá dužina je po dozretí sklovitá, má kyslastú až sladkú chuť, ktorá trochu pripomína egreše. Okrem toho, že plody sa dajú konzumovať surové, môžu sa aj tepelne upraviť, podobne ako rajčiaky.
Ako pestovať machovky
Machovkám sa darí všade tam, kde rajčiakom, dokonca sú menej náročné. Citlivo však reagujú na teploty pod bodom mrazu, preto ich na hriadku vysádzajte až po posledných jarných mrazíkoch a to na vzdialenosť asi 70 cm, lebo rastliny sú mohutné a bohato sa rozkonárujú. Aby sa neváľali, priviažte ich ku kolíkom. Cez sezónu ich pravidelne zavlažujte, ale neprelievajte.
Tieto rastliny sa dajú veľmi dobre pestovať aj v nádobách ako trvalky. Keď sa výhonky cez zimu veľmi vytiahnu alebo listy opadajú, hlboko ich zrežte. Cez leto výdatne zalievajte, v zime polievajte len mierne.
Menej známe, ale zdravé druhy zeleniny
Miluješ zeleninu, no najčastejšie sa v tvojej kuchyni objavia základné kúsky, ako cibuľa, mrkva, paradajky, papriky alebo šalát? Potom nevieš, o čo prichádzaš! Aj menej známe druhy, ako bataty, čakanka, fenikel, baklažán či ružičkový kel, sú stelesnením zdravia. A často tie bežné plodiny svojimi účinkami tromfnú. Poďme si ich jeden po druhom predstaviť a naučme sa ich používať. A chuti sa báť nemusíš. Všetky máme overené a sú skvelým oživením tradičných jedál.
1. Bataty (sladké zemiaky) alebo zásobáreň betakaroténu
Nie je žiadnym prekvapením, že práve táto zelenina má TOP miesto vo svetovom zozname najzdravších potravín. Čoraz obľúbenejšie sú aj v slovenskej kuchyni, a to nielen vďaka pestrému zloženiu, ale aj využiteľnosti.
Prečo jesť bataty?
Bataty sú bohaté na vitamín C, ktorý je veľmi dôležitý v boji s prechladnutím a chrípkou. Málokto si však uvedomuje, že tento zásadný vitamín hrá dôležitú úlohu v stavbe kostí a zubov. Výrazne ovplyvňuje aj trávenie a tvorbu krvných buniek, čo prispieva k urýchleniu hojenia rán. Produkuje tiež kolagén, ktorý udržiava pružnosť a mladistvý vzhľad pleti. Obsahuje vitamín A, B 1,2,3 a 6, D, železo, horčík, mangán, meď, fosfor. Vitamín D je rozhodujúci pre imunitný systém a celkové zdravie. Telo si ho vytvára samo (teda ide skôr o hormón) v dôsledku slnečného žiarenia. Ďalej má vplyv na našu energiu, náladu, nervy, tiež pokožku alebo štítnu žľazu. Nedostatok železa spôsobuje anémiu. Horčík môžeme považovať za relaxačný a antistresový minerál nevyhnutný pre zdravé tepny, krv, kosti, srdce, svaly a nervovú funkciu. Draslík reguluje srdcový rytmus a nervové signály. Batat obsahuje výnimočné množstvo betakaroténu (jeden batat tvorí 187 % odporúčanej dennej dávky).
Ako ich využiť?
Najčastejšie tvoria prílohu - môžeme ich podávať varené, pečené (pri 200 stupňoch približne 45 minút), či grilované. Urobiť z nich možno polievku, zemiakovú kašu alebo hranolky. Keďže chutia sladko, využitie nachádzajú aj pri pečení dezertov. Uvarené možno pridať aj do smoothie. Ak chceš pri varení zachovať, čo najviac živín, odporúčame ich variť na pare. Vysoká absorpcia beta-karoténu sa zabezpečí kombináciou so zdravými tukmi, napríklad nasekanými vlašskými orechmi.
- RECEPT na krémovú batatovo-brokolicovú polievku
- RECEPT na hustú batatovo-cícerovú polievku
- RECEPTY na batatové chlebíky na sladko aj na slano
- RECEPT na batatové placky pripravené bleskovo rýchlo
Čo si o batatoch nevedela...
- dužina nemusí byť vždy len oranžová, poznáme aj purpurové a biele sfarbenie,
- do Európy ich priniesol Krištof Kolumbus v roku 1492,
- Čína ročne vyprodukuje asi 80 miliónov ton zemiakov, Afrika 14 miliónov ton a USA 1 milión ton.
2. Fenikel alebo ženský lekár z prírody
Rastlina dosahujúca 1,5 až 2 metre, často pripomínajúca kôpor. Skladá sa z bielej hľuzy, stonky, semien, kvetov a listov. Úžasné je, že jedlé sú všetky tieto časti. Charakteristickým znakom je aromatická chuť. V 100 gramoch zeleniny nájdeme 31 kalórií.
Prečo jesť fenikel?
Podobne ako bataty, aj fenikel je vynikajúcim zdrojom vitamínu C, ktorý tvorí základ správnej funkcie imunitného systému. Je výborným zdrojom vlákniny, vitamínu A, B9 (inak nazývaný aj folát alebo kyselina listová), vápnika, draslíka, horčíka a železa. Toto zloženie má pozitívny vplyv na nasledujúce zdravotné problémy.
Žutie feniklových semienok upravuje trávenie a eliminuje nepríjemný zápach z úst. Čaj z týchto semienok zasa zmierňuje príznaky nafúknutého bruška (nielen bábätkám). Fenikel je prírodné diuretikum, čím pomáha odstraňovať toxické látky von z tela, a tiež zmierňuje reumatický opuch. Užitočný je aj pri liečbe respiračných ochorení.
Fenikel je veľkým pomocníkom aj v ženských oblastiach. Reguluje a vyvoláva menštruačný cyklus, zmierňuje príznaky predmenštruačného syndrómu a menopauzy. Dojčiacim mamičkám zvyšuje produkciu mlieka.
Ako ho využiť?
Ide o univerzálnu zeleninu, ktorá hrá dôležitú úlohu v potravinárskej kultúre mnohých európskych národov, a to najmä vo Francúzsku a v Taliansku. Feniklové stonky sa využívajú do polievok a dusených pokrmov. Semienka môžeme pridávať napríklad do pečiva, rôznych omáčok, smoothies alebo využiť ako korenie na prípravu mäsa. Hľuza sa využíva do studenej aj teplej kuchyne - na restovanie, grilovanie, dusenie, do šalátov, ako príloha k hlavnému jedlu, skvelo sa hodí aj k rybe.
Čo si o fenikli nevedela...
- jeho povesť sa datuje do najstarších dôb a odráža sa v mytologických tradíciách,
- konzumovať by sa mal čo najskôr, časom stráca intenzívnu chuť,
- pri správnom skladovaní v chladničke vydrží maximálne 4 dni,
- pre svoje rýchle rozmnožovanie je v niektorých štátoch označovaný za burinu.
3. Baklažán alebo prírodný antioxidant
Cenný je nielen pre krásnu purpurovú farbu a lesklý vzhľad, ale tiež pre svoju jedinečnú chuť a textúru. Rastom ho môžeme prirovnať k paradajke. Dostupnosť oproti predchádzajúcej zelenine je vyššia. Na 100 gramov má len 24 kalórií. Baklažán pochádza pravdepodobne z tropickej východnej Indie, kde sa začal pestovať ešte v prvom tisícročí pred našim letopočtom. Baklažán má tvary rozmanitého tvaru. Je ako zelenina rozšírený hlavne v ázijských štátoch. U nás sa pestuje len ojedinele a hlavne na južnom Slovensku. Plody sú najčastejšie fialové, je však veľa kultivarov s inými farebnými odtieňmi napr. biele žlté, ružové, hnedé, purpurové až čierne, dokonca aj pásikavé. Obsah vitamínov v baklažánoch je veľmi nízky.
Prečo jesť baklažán?
Obsahuje vitamíny A, B6, C, D, vápnik, horčík, mangán, draslík a železo. Baklažány sú bohatým zdrojom fenolových zlúčenín, ktoré fungujú ako antioxidanty. Tie chránia naše bunky pred oxidačným stresom, baktériami a hubami. Kyselina chlorogenová má pozitívny vplyv na vysoký krvný tlak a antivírusové procesy. Fialové farbivo antokyanín obsiahnuté v šupke znižuje výskyt zápalových ochorení, infekcií, chráni steny žalúdka, pôsobí preventívne pri vzniku cievnych zrazenín, má pozitívny vplyv na proces starnutia, predchádza zápalu močových ciest a veľa iných.
Ako ho využiť?
Baklažány sú citlivé na veľké horúčavy, ale aj chlad. Preto si dajte pozor na skladovanie a udržiavajte ich v teplote mierne nad 10°C. Pri rezaní sa snažte pracovať s nožom z nerezovej ocele. Nôž z uhlíkovej ocele spôsobuje sčernenie baklažánu. Pred varením je dôležité rozkrájaný baklažán nasoliť, aby sa „spotil“. Týmto procesom sa stratí nepríjemná horkosť, vďaka ktorej ho veľa ľudí nemá v láske. Dá sa využiť na prípravu nátierok, grilovanie, zapekanie, do rôznych omáčok, na prípravu rizota, do slaných koláčov. Možností je naozaj veľa.
- RECEPT na zapekaný baklažán s kuracím mäsom
- RECEPT na mini pizze z baklažánu s BBQ omáčkou
- RECEPT na baklažán plnený bryndzou
Čo si o baklažáne nevedela...
- aj keď je v obchode a na trhoch zaraďovaný medzi zeleninu, v skutočnosti ide o ovocie,
- 100 gramov obsahuje 0,01 mg nikotínu. Z toho vyplýva, že približne 10 kíl skonzumovanej zeleniny sa rovná obsahu nikotínu 1 vyfajčenej cigarety.
- Európania ho celé stáročia využívali ako dekoratívnu záhradnú rastlinu, až neskôr našli využitie aj v kuchyni.
4. Ružičkový kel alebo bojovník proti zápalom
Ďalšia úžasná zelenina, na ktorú často neprávom zabúdame. Nie je žiadnym prekvapením, že svojim vzhľadom pripomína dokonalú verziu miniatúrnej kapusty. Dostať ju počas celého roka, ale pravá sezóna trvá od jesene do skorej jari. Na 100 gramov má len 42 kalórií. Kel je biologicky hodnotný obsahuje vitamín A B C , železo a vápnik. Pochádza z Apeninského polostrova. Podobne ako kapusta je rozšírený po celom svete, no obsahuje však také rozsiahle pestovanie. Je obľúbenou zeleninou. Kel poznáme hlávkový a ružičkový kučeravý. Pri nesprávnej úprave môžeme v ňom zničiť ochranné látky, dokonca ich môžeme úplne zničiť.
Prečo jesť ružičkový kel?
Ružičkový kel je bohatý na mnohé cenné živiny. Je vynikajúcim zdrojom vitamínu B1, B2, B6, C a K. Práve vitamín K je priamym regulátorom zápalových ochorení. Tiež je dobrým zdrojom kyseliny listovej, horčíka, vápnika, zinku, mangánu, železa, medi, draslíka, fosforu a omega-3 mastných kyselín. Nájdeme v ňom aj cholín, ktorý má vplyv na nervový systém, svaly, zlepšuje spánok, pamäťové funkcie, sústredenie, posilňuje odolnosť voči stresu. Ružičkový kel pôsobí pozitívne na kardiovaskulárne a cievne ochorenia, chráni srdce pred infarktom.
Ako ho využiť?
Nakoľko je ružičkový kel náročný na skladovanie, odporúča sa skladovanie mrazením, kedy zelenina vydrží aj rok. Postup je jednoduchý: Očistíme ružičky. Umyjeme a nakrájame ich na polovičky alebo štvrtiny. 3 až 5 minút pripravujeme na pare a následne zmrazíme.
Výborný je najmä v polievkach, prívarkoch, omáčkach. Ďalej sa dá využiť na zapekanie, dusenie, grilovanie alebo jednoducho ako príloha k hlavnému jedlu. Dajte si vždy pozor na čas tepelného upravovanie - nikdy nepresahujte hranicu 6 minút! Nielenže zeleninka tak stráca nutričné hodnoty, ale bude aj cítiť po síre.
- RECEPT na krémovú zemiakovú polievku so zapekaným ružičkovým kelom
- RECEPT na basmati ryžu so šunkou a ružičkovým kelom
- RECEPT na zapekaný ružičkový kel so zeleninou
Čo si o ružičkovom keli nevedela...
- prvá zmienka sa datuje do konca 16. storočia vo Francúzsku,
- nedávno tím vedcov a študentov využil energiu z 1 000 ks ružičiek kelu na rozsvietenie vianočného stromčeka v Londýne,
- najťažší vypestovaný ružičkový kel v roku 1992 vážil neuveriteľných 8,3 kg.
5. Čakanka alebo prírodné probiotikum
Ide o 30 až 150 cm vysokú liečivú bylinu. Jej plody pripomínajú pekinskú kapustu. Na 100 gramov má len 22 kalórií.
Prečo jesť čakanku?
Čakanka je bohatá na vitamín A, B6, C, E, K, vápnik, horčík, železo a kyselinu listovú, ktorých kombinácia má schopnosť detoxikovať pečeň a žlčník, posilňovať imunitný systém, chráni činnosť srdca a obličky. Má výrazné protizápalové vlastnosti.
Najväčší zdravotný benefit čakanky je zlepšenie a úprava tráviaceho systému. Obsahuje inulín, ktorý má silný probiotický charakter. V konečnom dôsledku teda zmierňuje zažívacie problémy a pálenie záhy. Bolo preukázané, že inulín znižuje hladiny zlého cholesterolu v tele v tele a reguluje hmotnosť. Tradične sa používa aj pri liečbe artritídy. Čakanka má tiež sedatívne vlastnosti, ktoré potláčajú úzkosť, upokojujú myseľ, zmierňujú príznaky stresu a starnutia, upravujú spánok a hormonálnu činnosť.
Ako ju využiť?
Všetky časti čakanky majú zdraviu prospešné vlastnosti a všetky sú využiteľné. Listy sa upravujú podobne ako špenát. Koreň sa často melie na prášok, ktorý je využívaný ako náhrada kávy. Čakanka sa môže zapiecť s mäskom, grilovať, nakrájať do šalátu. Je vhodná aj k príprave omáčok, napríklad na cestoviny. Nedajte sa odradiť jej horkastou chuťou a skúste objaviť jej čaro.
Upozornenie: Čakanka sa neodporúča tehotným a dojčiacim mamičkám.
Čo si o čakanke nevedela...
- prvá zmienka sa datuje do roku 1840,
- v súčasnosti je populárna v Európe, Afrike, Austrálii, Amerike a na Novom Zélande.
Škodcovia izbových rastlín: Strapky
Listy vašej rastlinky začínajú žltnúť, objavujú sa na nich stále sa rozširujúce hnedé fľaky a vy stále neviete čo robíte zle aj keď dodržujete pokyny o umiestnení, zalievaní aj hnojení rastlinky. Aj takto môže vyzerať napadnutie strapkami. Strapky, ktoré môžete poznať pod zahraničnými názvami Třásněnky alebo Thrips, patria medzi najrozšírenejších škodcov izbových rastlín. Na rastline vyzerajú ako drobné čiarky žltej, bielej alebo čiernej farby. Na listoch si pri napadnutí strapkami najčastejšie všimneme, že v dôsledku vyciciavania štiav listy žltnú. Strapky tiež po sebe zanechávajú na listoch aj strieborný povlak alebo cestičky v listoch. Na listoch napadnutých strapkami tiež môžeme nájsť asymetrické hnedé suché škvrny. Môžeme tiež spozorovať väčšie čierne bodky na listoch, ktoré sú výkaly týchto škodcov. Všetky zožltnuté, zhnednuté, deravé či inak poškodené listy odstránime. Oslabenú rastlinu po skončení procedúr, približne týždeň po poslednom postreku, začneme prihnojovať.
Informácie o bežných druhoch zeleniny
Cesnak
Cesnak pochádza zo strednej Ázie , odkiaľ sa rozšíril do oblasti Stredomoria. V starovekom Egypte u Grékov a Rimanov bol považovaný za liek a používal sa ako posilňujúci prostriedok. Podporuje trávenie a pôsobí proti črevným parazitom. Cesnak obsahuje bielkoviny a pektín a cukry.
Cibuľa kuchynská
Pochádza pravdepodobne zo západnej Ázie. Cibuľa kuchynská je dvojročná rastlina. V prvom roku vytvára vlastnú cibuľu ako zásobný orgán v druhom roku semená. V našich krajoch je veľmi využívaná. Je jednou z nenahraditeľných zelenín. Cibuľa obsahuje vápnik, fosfor, železo, vitamíny A B C.
Cukiny
Cukiny sú odrodou tekvicových rastlín. Ich pôvod je prisudzovaný Mexiku a Západnej Indii, odkiaľ boli dovezené do Stredomoria. Plody cukín sú valcovitého tvaru sýtej zelenej farby s drobnými bielymi bodkami.
Cvikla
Cvikla pochádza zo Stredomoria a atlantického pobrežia. Obsahuje vitamíny B1 B2 a z minerálnych látok najmä sodík, draslík, fosfor, horčík, síru, vápnik, železo a jód.
Fazuľa
Pochádza z teplých oblastí Južnej Ameriky - Mexika. V 16. storočí ju priviezli do Európy. Fazuľa je veľmi obľúbená zelenina najmä pre nezrelé zelené alebo žlté struky, ktoré obsahujú veľa bielkovín, cukrov, vitamínov skupiny B1 B2 C provitamín A.
Hrach siaty
Pochádza z Južnej Ázie. Ako zelenina sa u nás pestuje od 19 storočia. Hrach siaty pestujeme predovšetkým pre zelené struky a sladké semená. Hrach má vo výžive veľký význam svojím vysokým obsahom bielkovín obsahuje vitamíny A, C, B1,B2 , E, PP.
Chren
Pochádza z juhovýchodnej Európy a západnej Ázie. Je však rozšírený po celom svete. Obvykle sa používa len v malom množstve. Predsa však ide o cennú zeleninu ktorá je bohatým zdrojom vitamínu C. Obsahuje ho dvojnásobne viac ako citróny. Okrem toho je zdrojom provitamínu A vitamínov skupiny B a nerastných látok.
Kaleráb
Kaleráb ako zeleninu poznali už v starovekom Ríme. Znakom kalerábu je že nadzemná časť rastlín tvorí na rozhraní medzi koreňom a hlúbom zdužnatené osové hľuzy tzv. buľvy. Čerstvý kaleráb obsahuje 50 až 60mg vitamínu C v 100g. Najmä mladé listy obsahujú niekoľko viac vitamínu C ako buľvy, trikrát viac vápnika ďalej provitamín A a z minerálnych látok najviac železa.
Kapusta
Kapustu rozlišujeme bielu a červenú. Rozdeľujeme ju na skorú poloskorú letnú alebo neskorú zimnú. Hlávková biela kapusta obsahuje najmä vápnik, vitamín C A a E. Kapusta má priaznivý vplyv na zvýšenú zrážanlivosť krvi, pôsobí priaznivo pri liečení astmy, reumatizmu cukrovky a zápchy. Šťava z kapusty hojí vredy na dvanástniku a žalúdku.
Karfiol
U nás sa karfiol začal pestovať v polovici 18. storočia, to najmä v panských záhradách, neskôr v zeleninárskych oblastiach. Údajne uvádzajú že karfiol pochádza z Malej Ázie alebo Cypru. Patrí medzi hodnotné a veľmi obľúbené druhy zeleniny. Je ľahko stráviteľný a bohatý na vápnik, fosfor a draslík. Obsahuje veľa vitamínu C. Karfiol je jednoročná rastlina čo znamená že v jednom roku sa vytvorí konzumná ružica i semeno.
Paprika
Pochádza zo Strednej Ameriky ako jeden z najobľúbenejších druhov zeleniny. U nás sa začala pestovať po 1 svetovej vojne. Paprika je bohatšia na obsah vitamínu C ako citrón, najmä v zelených nedozretých plodoch. Vysoký obsah karoténu majú plody intenzívnej červenej farby.
Patizón
Pochádza pravdepodobne zo Severnej Ameriky. Má kríčkovitý vzrast. Konzumnou časťou sú mladé diskovité plody.
Pór
Pór je veľmi stará zelenina, ktorá pochádza zo Stredomoria. Je to dvojročná otužilá zelenina ktorá vytvorí semeno až v druhom roku. Rozoznávame pór letný s rýchlym začiatočným rastom, ktorý dobre prezimuje a zberá sa koncom leta až do jesene a pór zimný, ktorý dobre prezimuje sa zberá od jesene do jari. Chemické zloženia má ako cibuľa obsahuje až 90%vody 2,8% bielkovín a 6,5% uhľohydrátov.
Zemiaky
Pochádza zo Strednej a Južnej Ameriky.Patrí medzi najrozšírenejšie zeleniny.
Prečo jesť ovocie a zeleninu so šupkou?
Niektoré druhy ovocia a zeleniny často zbavujete šupky úplne zbytočne. Prichádzate tým o vzácne minerály a vitamíny, ktoré v sebe ukrývajú. Pokiaľ netrpíte žiadnou alergiou, alebo zažívacími problémami, ktoré by vám bránili s trávením šupiek niektorých plodov, potom ich začnite jesť aj s nimi. Okrem vitamínov a minerálov sú aj zdrojom vlákniny a antioxidantov.
Exotické plody so šupkou
Začnime netradične a to exotickými plodmi, ktoré sú aj v našich končinách stále populárnejšie. Ak patrí mango k ovociu, na ktorom si aj vy pravidelne a radi pochutnávate potom vedzte, že rovnako ako dužina manga, je jedlá aj jeho šupka. Dokonca obsahuje oveľa viac vitamínu C, antioxidantov aj pektín, ktorý znižuje cholesterol a okrem toho budete vďaka nemu dlhšie sýti. Niektorí odborníci tvrdia, že šupka obsahuje látky, ktoré pôsobia protizápalovo a bojuje aj proti rôznym mikróbom. Šupku pokojne nakrájajte na drobno a pridajte ju do šalátu, alebo smoothie. Nezabudnite však mango aj ostatné druhy ovocia, ktoré budete jesť so šupkou dôkladne umyť pod tečúcou horúcou vodou, prípadne neváhajte použiť aj saponáty vhodné práve na ovocie či zeleninu.
Chlpaté kiwi možno už z princípu radšej ošúpete, no je to škoda. Aj v jeho šupke je množstvo vlákniny a tiež vitamíny E a B.
Bežné ovocie a zelenina so šupkou
Aj pri jablkách sa nájde pár jedincov, ktorí majú stále tendenciu toto ovocie šúpať a práve v šupke sa ukrýva najviac živín. V prípade niektorých vitamínov je to až niekoľko násobne ako viac ako v samotnej dužine. Pri citrusoch nebudeme hovoriť o tom, že ich máte jesť so šupkou, ale aj tú môžete využiť pri príprave rôznych sladkých a slaných pokrmov. Šupky z limetiek, citrónov či pomarančov sú plné vitamínov a navyše skvele chutia. Siahajte však po bio plodoch, pri pestovaní ktorých neboli použité pesticídy a iná chémia.
Zemiaky patria k zelenine, ktorú automaticky zbavujete šupky. Niektoré pokrmy si to samozrejme vyžadujú, no je aj množstvo iných spôsobov prípravy zemiakov, kedy na nich môžete šupku pokojne nechať. Obsahuje vitamíny C, B a tiež draslík či železo. Rovnako ako v prípade jabĺk, najviac sa ich ukrýva práve v šupke.
Skvelým zdrojom vitamínov a iných, zdraviu prospešných látok sú aj šupky z baklažánu či cukety. Okrem toho, že bránia zápalovým procesom v tele, znižujú tiež cholesterol a obsahujú množstvo antioxidantov. Najviac vitamínov a plodov sa nachádza v menších, mladých plodoch.
Rovnako skvelé sú aj šupky z uhorky, nachádza sa v nich napríklad aj vitamín K, ktorý pomáha udržiavať zdravé kosti, ale aj vitamín A, ktorý zase udržiava v kondícii vaše oči a pokožku. V šupke z paradajok sa nachádza látka lykopen, ktorý má vraj omladzujúce účinky a bráni telo pred kardiovaskulárnymi chorobami. Pri čistení mrkvy použite radšej len kefku, pomocou ktorej ju zbavíte nečistôt, no šupka ostane.