Predstavte si pestovanie zeleniny, ktorá si nevyžaduje každoročnú prípravu a kultiváciu pôdy, výsadbu a mesiace odburiňovania na to, aby ste sa dopracovali k úrode ešte pred príchodom zimy. Predstavte si druhy zeleniny, ktoré bez problémov prežijú zimu a na jar začnú bez akejkoľvek starostlivosti rásť a produkovať omnoho skôr ako tradičná zelenina vo forme letničiek. Presne také sú trvalkové druhy zeleniny, ktoré stačí zasadiť raz a z úrody ich plodov sa tešíte roky tak, ako je to pri ovocných stromoch a kroch alebo pri trvalkových okrasných záhonoch.
Trvalková zelenina predstavuje rastliny, ktoré prežívajú viac ako dve vegetačné obdobia. Na rozdiel od jednoročných rastlín, ktoré je potrebné každý rok vysievať, trvalky sa po vysadení rozrastajú a produkujú úrodu po mnoho rokov. To znižuje nároky na prácu a minimalizuje narušenie pôdy. Len málo záhradkárov pozná možnosti týchto chutných a bezúdržbových druhov, ktoré vedia obohatiť každú záhradu. Výnimkou je azda len známa rebarbora, špargľa či chren, no existujú desiatky ďalších skvelých druhov, ktoré stoja za pozornosť. Našťastie sa aj vďaka novým poznatkom o úrodnosti pôdy, permakultúre a udržateľnom pestovaní stáva trvalková zelenina čoraz obľúbenejšou aj v našich záhradách a to zaslúžene.
Jak založit záhon bez rytí
Výhody pestovania trvalkovej zeleniny
- Úspora času a energie: Po prvotnej výsadbe si trvalky vyžadujú minimálnu starostlivosť.
- Ochrana pôdy: Trvalkový systém koreňov pomáha predchádzať erózii a zlepšuje štruktúru pôdy.
- Biodiverzita: Trvalky poskytujú útočisko pre rôzne druhy hmyzu a živočíchov.
- Udržateľnosť: Pestovanie trvaliek je ekologickejšie a šetrnejšie k životnému prostrediu.
- Skorá úroda: Mnohé trvalky začínajú produkovať úrodu skôr ako jednoročné rastliny.
Obľúbené druhy trvalkovej zeleniny
1. Rebarbora (Rheum rhabarbarum)
Rebarbora sa pestuje pre jej dužinaté, šťavnaté stonky, ktoré majú skvelú, výraznú, sladko-kyslastú chuť, čo sa využíva pri pečení rebarborového koláča, príprave rôznych džemov, omáčok, detských výživ a v mnohých ďalších receptoch. Je to azda najznámejší druh zeleniny - trvalky, ktorú pestovali aj naši predkovia. Táto viacročná rastlina nie je náročná na starostlivosť a na to, aby prosperovala, jej stačí výživná, priepustná pôda a polotienisté stanovisko.
- Pestovanie: Rebarbore sa darí v dobre priepustnej pôde bohatej na organický materiál.
2. Katran prímorský (Crambe maritima)
Táto rastlina pochádza z prímorských častí Severnej Európy, kde obýva morské pobrežia. Katran prímorský, známy tiež ako morský kel, sa často pestuje ako okrasná rastlina, no zároveň je to vynikajúca listová zelenina, chuťou pripomínajúca kel. Jej výhonky, listy a kvety sú jedlé a vďaka svojej odolnosti bez problémov prežije zimu, takže je ju možné pestovať aj ako trvalku. Ako jedna z mála rastlín prosperuje dokonca aj v slaných pôdach.
- Pestovanie: Katranu prímorskému sa darí na slnečnom mieste s dobre priepustnou pôdou. Je tolerantný voči slaným pôdam.
- Použitie: Mladé listy a výhonky sa môžu konzumovať surové v šalátoch alebo varené ako kel. Kvety sú tiež jedlé a môžu sa použiť ako ozdoba jedál.
3. Čakanka (Cichorium intybus)
Čakanka sa väčšinou pestuje ako letnička, no ak jej korene necháme po zbere úrody v zemi neporušené, na zimu ich prikryjeme čečinou alebo slamou ako zimný cesnak, tak rastlina prežije aj tuhšie mrazy a bude prinášať úrodu aj počas nasledovných sezón. Čakanka je skvelá listová zelenina vytvárajúca malé hlávky s korenistou chuťou a horkastým dozvukom, ktorá sa často používa v talianskej kuchyni (napríklad grilovaná s olivovým olejom, do rizota, cestovín, koláčov a iných pokrmov).
- Použitie: Listy čakanky sa môžu konzumovať surové v šalátoch alebo varené. Korene sa môžu použiť na výrobu kávovinovej náhrady.
4. Topinambur (Slnečnica hľuznatá, Helianthus tuberosus)
Topinambur je výnimočná, viacročná rastlina príbuzná slnečnici, vytvárajúca jedlé hľuzy, ktoré je možné jesť čerstvé, ako aj tepelne spracované ako zemiaky. Majú tuhú štruktúru (ako kaleráb alebo mrkva) a sladkú, orieškovú chuť, takže ich je možné využívať v kuchyni na nekonečné množstvo receptov. Topinambury sú vyhľadávané aj vďaka svojim zdravotným benefitom, ako diétna potravina pri liečbe reumy, pri detoxikácii, no aj pre diabetikov, keďže obsahujú namiesto škrobu inulín. Výhodou topinamburov je, že sa môžu zo záhrady zberať priebežne čerstvé od októbra až do apríla (aj z pod snehu, pokiaľ nie je zamrznutá pôda). Topinambur je úplne bezúdržbový a darí sa mu v rôznych pôdach, no pri pestovaní si vyžaduje slnko a priestor, takže je vhodnejší na pestovanie do väčších záhrad, kde sa mu môže vyčleniť samostatná časť. Topinambur je veľmi odolný a má tendenciu sa invázne rozširovať, takže je ho potrebné držať pod kontrolou pravidelným zberom hľúz.
- Pestovanie: Topinambur je nenáročná rastlina, ktorá sa ľahko pestuje. Darí sa mu na slnečnom mieste s dobre priepustnou pôdou.
- Použitie: Hľuzy topinamburu sa môžu konzumovať surové, varené, pečené alebo smažené. Sú vynikajúcou náhradou zemiakov.
5. Perovník (Matteuccia struthiopteris)
Mnoho záhradkárov pestuje perovníky ako okrasné trvalky do tieňa, neuvedomujúc si, že ich skrútené hlávky, ktoré počas jari vytvárajú, patria k špecialitám mnohých popredných reštaurácií.
- Pestovanie: Perovník (Matteuccia struthiopteris) je nenáročná rastlina, ktorá sa ľahko pestuje. Darí sa mu na tienistom mieste s vlhkou pôdou.
- Použitie: Mladé výhonky perovníka sa môžu konzumovať varené alebo dusené.
6. Špargľa (Asparagus officinalis)
Špargľa je v kuchyni veľmi obľúbená zelenina, ktorá prináša svoju úrodu (šťavnaté výhonky) už skoro na jar. Je veľmi chutná a dá sa pripraviť na mnoho spôsobov. Prečo teda nie taká rozšírená aj u malých pestovateľov? Odpoveď je jednoduchá - pretože trvá tri roky, kým po výsadbe začne prinášať úrodu a hodí sa skôr do trvalkových/permanentných záhonov. Keď sa však raz ujme, vydrží rásť až 20 rokov a je veľmi produktívna.
- Pestovanie: Špargľa vyžaduje dobre priepustnú pôdu a slnečné miesto. Je dôležité správne pripraviť pôdu pred výsadbou a pravidelne ju hnojiť.
- Použitie: Výhonky špargle sa môžu variť, dusiť, grilovať alebo piecť. Sú vynikajúce ako príloha k mäsu alebo rybám.
7. Medvedí cesnak (Allium ursinum)
Medvedí cesnak bežne rastie voľne v prírode v niektorých opadavých lesoch, no ak ho nemáte vo vašom okolí dostatok, môžete ho pestovať ako trvalku v záhrade, podobne ako jeho príbuzného - divoký pór, ktorý má jemnejšiu chuť. Pri oboch druhoch sú jedlé listy aj podzemné časti a darí sa im na tienistých miestach pod stromami a kríkmi. Výrazná, cesnaková chuť medvedieho cesnaku sa skvele hodí na prípravu šalátov, pesta, omáčok a všade tam, kde používame aj klasický cesnak. Medvedí cesnak aj divoký pór sú odolné a radi sa rozširujú, takže o ich zachovanie nemusíte mať obavy.
- Pestovanie: Medvedí cesnak preferuje tienisté a vlhké miesta. Darí sa mu pod stromami a kríkmi.
- Použitie: Listy medvedieho cesnaku sa môžu konzumovať surové v šalátoch, pesta alebo ako prísada do polievok a omáčok.
8. Bambus
Bambus je ďalší príklad trvalky, ktorá môže byť zároveň okrasná aj jedlá. Bambusové výhonky sú tradičnou pochúťkou v ázijskej kuchyni, používanou ako skvelá dužinatá zelenina do polievok, omáčok, k mäsu a na mnoho iných spôsobov. V našich klimatických podmienkach sa takto môžu pestovať druhy Phyllostachys edulis alebo Phyllostachys dulcis. Oba druhy sú mrazuvzdorné cca do -17 °C, no aj keď ich nadzemná časť zmrzne, korene prežijú a produkujú výhonky aj počas nasledovných sezón. Takto sa bambus môže pestovať podobným spôsobom ako špargľa. Bambusové výhonky sa musia zberať, pokým sú mladé a mäkké a musia byť tepelne spracované, aby boli jedlé. Bambus je invázna rastlina, no vyššie spomínané druhy nie sú úplne mrazuvzdorné, takže nie sú až také agresívne a je ich možné jednoduchšie držať pod kontrolou.
- Pestovanie: Bambus vyžaduje slnečné miesto s dobre priepustnou pôdou. Je dôležité vybrať druh, ktorý je vhodný pre dané klimatické podmienky.
- Použitie: Mladé výhonky bambusu sa musia tepelne upraviť pred konzumáciou. Sú vynikajúce v polievkach, omáčkach a ako príloha k mäsu.
9. Štiav (Rumex)
Štiav je viacročná rastlina, ktorej listy majú pikantnú, citrusovú chuť s trpko horkým dozvukom. Táto listová zelenina je veľmi populárna vo Francúzsku, kde ju používajú do šalátov a na prípravu rôznych omáčok, polievok a iných pokrmov. Štiav najlepšie chutí na jar a počas skorého leta, kedy má sviežu, citrusovú chuť. Neskôr v letných mesiacoch je jeho chuť horkejšia. Najpestovanejšími druhmi tejto listovej zeleniny sú štiav kyslý (Rumex acetosa) a Rumex scutatus (známy tiež ako francúzsky štiav).
- Pestovanie: Štiavu sa darí na slnečnom alebo polotienistom mieste s vlhkou pôdou.
- Použitie: Listy štiavu sa môžu konzumovať surové v šalátoch alebo varené v polievkach a omáčkach.
10. Fazuľa šarlátová (Phaseolus coccineus)
Fazuľa šarlátová sa bežne pestuje ako okrasná trvalka, no zároveň je to ideálna strukovina aj do úžitkovej záhrady. Zberať a konzumovať sa môže vo forme mladých zelených strukov, no aj ako klasická fazuľa. Po tepelnej úprave sú jedlé aj kvety, mladé listy a hľuzy tejto všestrannej rastliny. Fazuľa šarlátová je dlhoveká, popínavá rastlina, ktorá sa dožíva aj 20 rokov a ak sa nechá bez kontroly, vie byť invazívna.
- Pestovanie: Fazuľa šarlátová vyžaduje slnečné miesto a oporu, po ktorej sa bude popínať.
- Použitie: Mladé struky sa môžu konzumovať varené alebo dusené. Suché fazule sa môžu použiť ako klasická fazuľa.
11. Ľaliovky (Hemerocallis)
Ľaliovky sú obľúbené okrasné trvalky, ktoré sú natoľko odolné, že sa vedia prispôsobiť rôznym typom pôd, vlhku aj suchu, či slnečným aj polotienistým stanoviskám. Len málokto však vie, že v Ázii sa ľaliovky pestujú primárne ako úžitková rastlina na zber ich kvetných pukov, ktoré sa v kuchyni používajú podobne ako zelená fazuľka. Samotné kvety sa pridávajú do šalátov, prípadne sa vyprážajú.
- Pestovanie: Ľaliovky sú nenáročné rastliny, ktoré sa ľahko pestujú. Darí sa im na slnečnom alebo polotienistom mieste s dobre priepustnou pôdou.
- Použitie: Kvetné puky sa môžu konzumovať varené alebo dusené. Kvety sa môžu použiť ako ozdoba jedál alebo sa môžu vyprážať.
12. Cibuľa poschodová (Allium proliferum)
Niektoré druhy cibuľovín, ako napríklad cibuľa poschodová, plodia nové cibuľky aj po zbere prvej vlny úrody. Cibuľa poschodová vytvára cibuľky aj na vrcholoch zelených stoniek, ktoré sa vo voľnej prírode rozmnožujú tak, že na konci vegetačnej sezóny prehnú stonku až k zemi a cibuľky zakorenia. Preto sa často nazýva aj kráčajúca cibuľa. Takýto typ cibule umožňuje produkciu čerstvých plodov počas celej sezóny. Jedlé sú nadzemné aj podzemné cibuľky, ako aj zelené listy.
- Pestovanie: Cibuľa poschodová je nenáročná rastlina, ktorá sa ľahko pestuje. Darí sa jej na slnečnom mieste s dobre priepustnou pôdou.
- Použitie: Cibuľky a listy sa môžu konzumovať surové alebo varené.
13. Artičoka
Artičoka sa k nám dostala zo severnej Afriky a darí sa jej najmä v nižšie položených, teplých oblastiach. Pestuje sa ako trvalá zelenina. Konzumujú sa jej puky aj s okvetnými lístkami, ktoré sa zberajú sa tesne pred vykvitnutím. Zozbierané puky môžete variť, piecť i zapekať. Sú chutnou súčasťou a príjemným oživením rôznych jedál, napríklad šalátov a cestovín.
Dvojročné rastliny v záhrade
Dvojročné rastliny sú fascinujúcou skupinou rastlín, ktoré dopĺňajú záhradu svojou jedinečnou životnou stratégiou. Ich dvojročný cyklus prináša nielen krásu v podobe kvitnutia, ale aj úžitok v podobe zeleniny a semien. Pochopenie ich potrieb a starostlivosti vám umožní naplno využiť ich potenciál.
Životný cyklus dvojročnej rastliny
Dvojročné rastliny sú špecifické tým, že ich životný cyklus trvá dva roky. V prvom roku rastú a vytvárajú korene, stonky a listy, zatiaľ čo v druhom roku kvitnú, prinášajú semená a následne odumierajú. Pestovanie dvojročných rastlín môže byť veľmi obohacujúce, pretože ponúka možnosť tešiť sa z ich krásy a úrody po dlhšiu dobu.
Viaceré naše bežné zeleniny sú botanicky dvojročné druhy. Z bežného jednoročného pestovania ich poznáme len v podobe konzumných častí - koreňov mrkvy, buliev zeleru, hlávok kapusty a pod. Medzi najznámejšie dvojročné druhy zeleniny patria:
- Kapusta hlávková biela a červená
- Kel hlávkový
- Kel ružičkový
- Kel kučeravý
- Mrkva
- Petržlen
- Zeler
- Pór
Niektoré dvojročné zeleniny dokážu vzdorovať nízkym teplotám medzi prvým a druhým rokom pestovania. Jeden z najväčších otužilcov, kel kučeravý, prečká bežnú zimu aj bez ochrany. Navyše, tú pravú chuť dostavajú zvlnené listy až po prvých mrazoch. Ak sú dostatočne vyzreté, znesú obe odrody aj mráz 12°C pod nulou.
Pestovanie a starostlivosť o dvojročnú zeleninu
Hlúbová zelenina je veľmi náročná na predplodinu, prípravu pôdy, závlahové pomery a výživu. Zaraďujeme ju do prvej trate. Je najpestovanejšou skupinou zeleniny a u nás ju spotrebitelia konzumujú počas celého roka.
Kapusta hlávková biela a červená je dvojročná rastlina. V prvom roku vytvára mohutnú koreňovú sústavu, nerozkonárenú dužnatú stonku so skráteným vrcholom - hlúb a hlávku z husto nahromadených listov. Kvetné stonky sa vyvíjajú v druhom roku. Jedna rastlina má až 2000 žltých kvetov, zostavených v strapcoch. Plodom je šešuľa, dlhá až 100 mm.
Kel hlávkový má podľa kultivaru rozlične intenzívne skučeravené až bublinaté listy v celej škále zelených farieb. Skučeravené a pevnejšie obalové listy s jemným voskovým povlakom zvyšujú odolnosť kelu hlávkového, najmä proti nízkym teplotám. Rast a vývin rastlín je podobný ako pri kapuste hlávkovej.
Kel ružičkový sa od ostatnej hlúbovej zeleniny sa odlišuje charakteristickou stavbou. Hlúb je vysoký 0,3-1,0 m, listy sú na hlúbe špirálovité rozmiestnené. V pazuchách listových stopiek sa vyvíjajú púčiky - ružičky, veľké 20-70 mm, ktoré sú konzumnou časťou. Kladne sa hodnotí aj bublinatosť obalových listov ružičiek, ktorá je dôležitá aj pre mrazuvzdornosť.
Kel kučeravý netvorí hlávku, ale mohutnú ružicu kučeravých rozlične zelených listov. Kel kučeravý dosahuje výšku 0,3-0,9 m a patrí medzi zeleninu, ktorá znáša aj dosť silné mrazy bez poškodenia.
Zber a uskladnenie dvojročnej zeleniny
Dvojročné plodiny určené na semeno - koreňová zelenina a hlúboviny - potrebujú čo najlepšie prezimovať. Zberáme ich čo najneskôr, ak je to možné až v novembri. Prvé mierne mrazíky im neublížia. So zberom sa zbytočne neponáhľame. Na uloženie zberáme dvojročné zeleniny podľa polohy pestovania a druhu plodiny obvykle v októbri a ak je to možné, radšej až v novembri, aby sme skrátili dĺžku prezimovania. Dvojročné druhy dobre znášajú prvé jesenné mrazíky, sú dobre prispôsobené našim podnebným podmienkam. Na uloženie a prezimovanie pre budúce osivo vyberáme len najkrajšie, zdravé, odrodovo zodpovedajúce, typické rastliny. Ihneď po výbere odstránime z rastlín vňať alebo prebytočné listy. Kaleráby môžu prezimovať aj voľne uložené v pivnici.
Hubová bylinka (Rungia klossii): Chuť húb priamo zo záhrady
Rungia klossii, známa aj ako hubová bylinka, hríbové korenie alebo šampiňónová bylinka, je zaujímavá bylinka s unikátnou chuťou pripomínajúcou čerstvé huby, najmä šampiňóny. Pôvod tejto rastliny siaha do tropických oblastí Papuy Novej Guiney, kde sa prirodzene vyskytuje vo vlhkých lesoch. Táto trvalá rastlina dosahuje výšku okolo 30 - 60 cm a vytvára lesklé, oválne listy, ktoré sú hlavnou časťou používanou v kuchyni. V letných mesiacoch môže kvitnúť drobnými modrými kvetmi, ktoré tiež dodávajú rastline estetickú hodnotu. Aj keď je Rungia klossii pestovaná najmä pre jej kulinárske vlastnosti, kvety môžu byť prínosom pre opeľovače, vrátane včiel. Hubová bylinka je ideálna na pestovanie v záhradách, na balkónoch alebo v kvetináčoch.
Pestovanie hubovej bylinky
Pestovanie hubovej bylinky je jednoduché a vhodné jednak pre začiatočníkov, ale aj pre skúsených záhradkárov. Rungia klossii je tropická rastlina, ktorá vyžaduje teplé a vlhké podmienky na optimálny rast. Môžeme ju pestovať v kvetináčoch alebo priamo v zemi, pokiaľ máme zabezpečené prostredie s dostatkom vlhkosti a svetla. Pre úspešné pestovanie je najvhodnejšie ju umiestniť na polotienisté miesto, kde je chránená pred priamym slnkom, ktoré by mohlo spôsobiť spálenie jej listov. Vyžaduje humusovitú a dobre priepustnú pôdu. Najlepšie výsledky dosiahneme pri výsadbe na jar alebo na jeseň. Dôležité je zabezpečiť pravidelnú zálievku, najmä počas suchých období. Na Slovensku je Rungia klossii vhodná skôr ako izbová alebo kvetináčová, prenosná rastlina, pretože nie je mrazuvzdorná. Na jeseň, keď teploty klesajú pod 10 °C, by sme mali rastlinu presunúť dovnútra, kde jej zabezpečíme teplotu okolo 18 - 22 °C. Pri pravidelnom zalievaní a zabezpečení dostatočnej vzdušnej vlhkosti sa jej darí aj v zimných mesiacoch.
Použitie hubovej bylinky v kuchyni
Hubová bylinka má široké využitie v kuchyni. Listy môžeme použiť čerstvé alebo sušené ako korenie do rôznych jedál vrátane polievok, omáčok, šalátov a hlavných jedál. Šampiňónová bylinka dodáva jedlám jemnú hubovú chuť, ktorá je neodolateľná. Čerstvé listy môžeme použiť ako náhradu húb v rôznych jedlách. Skvele sa hodí do šalátov, polievok, omáčok alebo ako prísada do rizota.
Zdravotné benefity hubovej bylinky
Hubová bylinka Rungia klossii obsahuje množstvo vitamínov a minerálov, ktoré podporujú celkové zdravie. Listy sú bohaté na vitamín C, ktorý podporuje imunitný systém, a obsahujú antioxidanty, ktoré chránia telo pred škodlivými voľnými radikálmi.
Jedlé kvety: Krása a chuť na tanieri
Ak túžite po kompromise a bohato kvitnúceho balkónu či terasy sa neviete vzdať, máme pre vás dobrú správu. Jedlé kvety si úplne jednoducho vypestujete aj v črepníkoch. Alebo naopak, možno už dávno tvoria súčasť vašich debničkových výsadieb, len ste ešte neobjavili ich skrytý potenciál.
V zahraničí, najmä vo Francúzsku, sa bežne kombinuje pestovanie zeleniny s kvetmi, predovšetkým s farebnými letničkami. Je to typický vidiecky prvok - dokonale sa spojí krása s úžitkom. Mnohé kvety letničiek môžete použiť do šalátov (kapucínky) či rezať do vázy (astrovky, rudbekie). Viaceré z nich dokonca odpudia všetkých škodcov zo záhona, napríklad aromatické a nenáročné aksamietnice (Tagetes tenuifolia), liečivé nechtíky (Calendula officinalis), rudbekie (Rudbeckia hirta), kokardy (Gaillardia), krásnoočká (Coreopsis tinctoria), kapucínky (Tropaeolum majus), okrasný tabak (Nicotiana x sanderae) i hľuznaté begónie (Begonia tuberhybrida), oranžovo kvitnúca titónia (Tithonia rotundifolia), slnečnice (Helianthus annus), astrovky (Calistephus chinensis) alebo papuľky (Antirrhinum).
Populárne jedlé kvety a ich využitie
- Fialka sirôtka: Jemné fialky obľubovala už cisárovná Sissi. Sú nielen krásne, ale aj sladké a romantický vzhľad ich predurčuje na dekoráciu sušienok či dezertov. Počas leta malé kvietky zamrazte a získate nezvyčajné ľadové kocky do osviežujúcich nápojov. Fialky sirôtkové (sirôtky) patria bezpochyby ku kvetom so širokou škálou farebných odtieňov. Nevyniknú iba v črepníkoch, ale aj na tanieri. Osviežte nimi šaláty, nátierky, ozdobte mafiny či puding.
- Ruže a levanduľa: Sladkú chuť majú aj okvetné lístky ruží či levanduľa.
- Klinčeky: Klinčeky pre ich výraznú chuť použite v pokrmoch s mierou. Skvele sa hodia k ovociu či sladkým jedlám.
- Kapucínka: Kapucínka nie je len silné prírodné antibiotikum, ale pre svoju štipľavú chuť sa s obľubou používa aj na ochutenie mäsových jedál.
- Fuksia: Farebné kvety fuksie patria medzi klasiku tienistých balkónov, no vyniknú aj ako pikantná príloha na tanieri.
- Chryzantémy: Na jeseň kvitnúce chryzantémy sa využívajú najmä v ázijských jedlách. Sú súčasťou šalátov a vďaka svojej horkej až pikantnej chuti aj k mäsu.
- Sedmokrásky: Sedmokrásky prekvapia horkastou chuťou mierne pripomínajúcou oriešky. Ozdobte nimi šaláty alebo si ich dajte na chlieb s maslom a raňajky hneď dostanú iný rozmer.
- Begónia: Begónia sa výborne hodí nielen do zeleninového šalátu, ale kyslasté okvetné lístky ozdobia ovocie či jogurt.
- Nechtíky: Kompaktné odrody nechtíka sa nebojte vysiať ani do črepníkov. Kvety nie sú vhodné len na prípravu liečivých mastí, tinktúr či čajov. Ich citrusová chuť vás prekvapí v šalátoch a dezertoch.
Pestovanie zeleniny a jedlých kvetov v nádobách a vyvýšených záhonoch
Pestovanie v nádobách je ideálne pre tých, ktorí nemajú veľký záhradný priestor, ale chcú si vychutnať čerstvé ovocie, zeleninu alebo bylinky. Balkóny, terasy a strechy ponúkajú výborné možnosti na vytvorenie malej záhradky. Pestovanie v nádobách umožňuje maximálne využiť aj malé priestory. Nie všetky rastliny sú vhodné na pestovanie v nádobách, preto je dôležité vybrať také, ktoré majú kompaktný rast a menšie korene.
Rastlinám v nádobách budete môcť venovať podstatne viac času, pozornosti a starostlivosti ako pri pestovaní na veľkých záhonoch. Rastliny pestované vo voľnej pôde si dokážu nahradiť niektoré nedostatky starostlivosti napríklad získaním vlahy z hlbších vrstiev pôdy. Tie v nádobách sú však od vašej pozornosti plne závislé. Na pestovanie v nádobách sú zo zeleniny vhodné trpasličie typy tekvíc a tiež mrkva, cuketa, cvikla, petržlen, paradajky, chilli papričky a papriky. Pestovať možno aj rôzne bylinky v kvetináči na balkóne alebo parapete kuchynského okna. Medze sa nekladú, pokiaľ je nádoba dostatočne veľká, vypestujete v nej aj zemiaky či fazuľu. Z ovocia sú to napríklad popínavé jahody, čučoriedky, brusnice a citrusy.
Výber správneho miesta
Pre väčšinu rastlín, ktoré sú do minizáhradky vhodné, je minimom 6 hodín priameho slnečného svetla. Vhodné sú balkóny orientované na juh či juhozápad. Doprajte rastlinám aspoň 4 až 5 hodín priameho slnečného svitu denne. Severná strana je nevhodná. Na južnej strane dajte pozor na prehrievania a spálenie rastlín. Vyšším rastlinám doprajte oporu. Balkón orientovaný na juh je ideálny pre zeleninu, ktorá miluje teplo, ako sú paradajky, baklažány a papriky.
Vhodné nádoby a príslušenstvo
Dnes na trhu možno dostať naozaj široké spektrum rôznych nádob, kvetináčov a truhlíkov, v ktorých možno pestovať. Typ nádoby bude závisieť od typu zvolenej rastliny. Zvažovať treba veľkosť, váhu a tiež dizajn nádoby tak, aby ste svoje obydlie, terasu či záhradu esteticky vyladili a skrášlili. Okrem toho by kvetináče vždy mali mať odtokový otvor, aby sa zabránilo zamokreniu. Ak nádoby plánujete umiestniť v záhrade, teda v exteriéri, využiť možno aj staršie vedrá, starý kuchynský riad.
Typy nádob
- Plastové kvetináče: Sú väčšinou najlacnejšou voľbou. Sú ľahko presúvateľné a vhodné na menšie rastliny, ideálne v interiéri, prípadne, ako závesné kvetináče alebo kvetináče na parapete okna v interiéri a tiež v exteriéri.
- Keramické glazované kvetináče: Majú výhodu v tom, že glazúra chráni rastlinu pred únikom vlhkosti a nemusíte ich polievať tak často. Dostatočne veľké glazované keramické kvetináče s veľkými drenážnym otvorom na dne sú najlepšia voľba.
- Terakota: Je druh hliny typickej hnedo-červenej farby. Porézna keramika (bežná terakota) rýchlejšie vyschne, avšak je tiež veľmi vhodná.
- Drevené nádoby: Drevo, ako prírodný materiál, je veľmi vhodný na kvetináče, pretože vysychá pomaly a rastliny si tak dlho udržia vlhkosť.
- Kovové a betónové nádoby: Betónové sú odolné a vhodné pre veľké rastliny so sklonom sa prevrátiť pri silnom vetre. Vhodné sú hlavne do exteriéru.
- Pestovateľské vrecia a tašky: Najmä na pestovanie zemiakov na balkóne sú vhodné špeciálne pestovateľské vrecia alebo tašky. Okrem zemiakov sa do pestovateľských tašiek dajú pohodlne vysadiť aj bylinky a iné druhy zeleniny.
Veľkosť nádoby a drenáž
Pre každú rastlinu vyberte nádobu dostatočne veľkú, aby poskytovala priestor pre korene. Na bohatú úrodu zelenina navyše potrebuje dostatok priestoru pre korene. Mrkva napríklad potrebuje na rast kvetináče s hĺbkou minimálne 40 cm. Kvetináče na paradajky a uhorky by mali mať minimálny priemer 35 cm a podobnú výšku. Pri výbere črepníka na pestovanie zeleniny myslite na to, že čím menší bude, tým nižšia rastlina v ňom narastie. Bylinky môžete pestovať v kvetináčoch s priemerom približne 15 cm. Na čili a papriku je dobré zvoliť väčšie kvetináče s objemom 5 až 7,5 l, paradajky potrebujú s 15 až 20 l trochu viac miesta.
Ak sa nejedná o kvetináč, ale napríklad o vedro, musí mať v dne vyvŕtané otvory a na dne vytvoríte drenážnu vrstvu. Ak plánujeme pestovať vyššie rastliny ako napríklad vysoké paradajky, bude vhodná drenážna vrstva tvorená napríklad kameňmi či úlomkami tehál. Pri nižších plodinách postačí ako drenážna vrstva aj nastrihaný molitan. Ak nemá nádoba drenážne otvory, buď ich pred sadením na spodu urobte, alebo, ak to možné nie je, nasypte na spodok kvetináča kamienky alebo črepy zo starého hlineného kvetináča a na ne navrstvíte substrát.
Vertikálne záhrady a vyvýšené záhony
Pomocou vertikálnej záhrady optimálne využijete plochu balkóna. Bylinky môžete pestovať vo visutej záhrade. Oregano sa dá pestovať v závesnom kvetináči. V závesných kvetináčoch sa darí aj jahodám. Ak máte trochu viac priestoru ako len balkón, môžete vyskúšať vyvýšené záhony. Dajú sa umiestniť aj na betónovej ploche - takže voľnú „ornú“ pôdu vlastne nepotrebujete.
V poslednom období sa do pozornosti záhradkárov odporúčajú rôzne vyvýšené záhony, ktoré sú alternáciou klasických záhonov. Sú veľmi vhodné aj na pestovanie zeleniny (ich životnosť môže byť až sedem rokov), pričom majú viacero veľkých výhod. Ušetria vás od bolesti chrbtice spôsobenej častým zohýbaním ku klasickým záhonom. Okrem toho získate ďalší priestor a dopestujete oveľa väčšiu úrodu. Obsah vyvýšeného záhona však môže po určitom čase zľahnúť, preto je dôležité pravidelne ho dopĺňať kompostom a záhradníckou zeminou. Do vyvýšeného záhona si môžete nainštalovať aj kvapkovú závlahu a nebudete mať starosti so zalievaním.
Výber a príprava substrátu
Druhým pravidlom je kvalitná pôda. Vrchnú vrstvu by mal tvoriť substrát. Správny substrát musí byť štruktúrny a vzdušný, s vysokým obsahom organickej hmoty, najlepšie rašeliny. Zemina v nádobe sa nesmie „zliať“ a spiecť ani pri opakovanom polievaní a vysychaní. Môžete použiť svoj vlastný kompost, ale vhodnejšie je zakúpiť si komerčne dostupné substráty. Rašelinové substráty sú veľmi ľahké a rýchlo presychajú, preto je výhodné zmiešať ich s ornicou. Substrát môžete zmiešať s jemným pieskom a kompostom. Pre ovocné dreviny v nádobách je vhodná ľahšia zemina. Ideálne je zakúpiť si univerzálny záhradnícky substrát.
Zavlažovanie a hnojenie
Zabezpečte pravidelné polievanie. Substrát v nádobách presychá podstatne rýchlejšie ako voľná pôda na záhrade. Jednak vplyvom slnka, ktoré zohrieva samotnú nádobu, ale aj vplyvom samotných pestovaných rastlín, ktoré sú stavané na to, aby rástli rýchlo - a k tomu potrebujú veľa vody. Zavlažujte pravidelne, najlepšie ráno alebo večer, aby ste zabránili nadmernému odparovaniu. Zalievanie prispôsobte expozícii a vegetácii - plne vyvinuté rastliny spotrebujú viac vody ako čerstvo vysadené sadenice. Zalievajte až vtedy, keď je povrch substrátu suchý. Nebojte sa skúsiť vlhkosť zeminy prstami. Zalievajte radšej menej často a viac, počkajte, až začne voda vytekať drenážnymi otvormi na dne črepníka. Nadbytočnú vodu z misky vylejte. Ak máte na balkóne alebo strešnej terase veľa rastlín, odporúčame automatický zavlažovací systém.
Preto nesmieme zabúdať na hnojivá, zvyčajne sa používajú tekuté. Zabezpečte dostatok živín, aby ste sa mohli tešiť z bohatej úrody. To platí najmä pre rastliny s vysokou spotrebou dusíka, ako sú paradajky a uhorky. Použite vhodné bio hnojivo a pridajte malé množstvo z neho každé dva týždne do vody na zalievanie. Rastliny hnojte tekutými hnojivami raz za 1-2 týždne počas vegetačného obdobia. Keďže rastliny v kvetináčoch majú k dispozícii obmedzený objem pôdy, musíme ich v porovnaní s pestovaním v pôde častejšie hnojiť. Pri pestovaní v črepníkoch je koreňový systém zeleniny aj ovocnín obmedzený a nároky na výživu sú vyššie. Pred výsadbou môžete do substrátu primiešať prírodné hnojivo - peletovaný kravský hnoj. Riešenie je aj hnojivo s dlhodobým účinkom a pomalým uvoľňovaním živín.
Aromatické bylinky v nádobách
Aromatické bylinky plnia dekoratívnu funkciu na kuchynských oknách i v balkónových výsadbách. Nie sú na pestovanie veľmi náročné a väčšinou vyžadujú podobné pestovateľské podmienky - majú rady veľké množstvo slnka, priepustný, nie príliš ťažký substrát a uspokoja sa aj s malým množstvom vlahy. V tieni sa bude dariť mäte piepornej a dostatok slnečných lúčov doprajte stredomorským aromatickým trvalkám, ako je tymian, levanduľa, medovka lekárska, šalvia, rozmarín, pamajorán obyčajný, yzop či dúška materina. Na zber na vňať vysaďte do črepníkov pažítku, ktorá koncom jari poteší i jedlými kvetmi. Bylinky a zelenina sú výborní partneri. Do črepníkov sa hodí aj nízka odroda obľúbeného petržlenu listového, kôpor či fenikel. Medzi sezónne druhy patrí napríklad obľúbená bazalka pravá, ktorú môžete pestovať v mnohých odrodách líšiacich sa nielen sfarbením, ale aj arómou. Určite nezabudnite na voňavý majorán záhradný či listový koriander. Z menej rozšírených byliniek odporúčame trebuľku voňavú, ktorej vôňa pripomína aníz.
tags: #zelenina #kvet #v #podobe