Obec Liptovská Teplička, nachádzajúca sa na rozhraní Nízkych a Vysokých Tatier, je miestom, ktoré ukrýva slovenský unikát. Toto malebné prostredie pripomína domov hobitov zo známeho filmu Pán prsteňov, no v skutočnosti ide o obec s bohatou históriou a jedinečnými stavbami, ktoré Slováci vedeli stavať už pred stáročiami.
Liptovská Teplička je príkladom obce, ktorá si váži svoju históriu a tradície, no zároveň sa nebojí investovať do budúcnosti. Je to miesto, ktoré stojí za to navštíviť a objaviť jeho jedinečné čaro.
História a vznik obce
Podľa webu Pamiatky Slovenska, obec má dlhú históriu, ktorá siaha až do roku 1634, z ktorého bola zachovaná aj písomná zmienka. Prostredie, v akom sa Teplička nachádza, však datuje nájdené archeologické artefakty až do mladšej doby kamennej. Liptov a okolie zaznamenali kolonizačný rozvoj v 13. storočí a odvtedy začali vznikať prvé osídlia. Obyvatelia pribúdali a v prvej polovici 17. storočia vznikla aj Liptovská Teplička. Slovo "Liptovská" si nesie v názve z čias, keď ešte bola súčasťou Liptovského Hrádku. Hoci ju neskôr priradili k Popradu, miestni sa dodnes cítia byť viac Liptáci ako Spišiaci.
Zemiakové pivnice: Európsky unikát
Špeciálnu pozornosť si v Liptovskej Tepličke zaslúžia zemiakové pivnice, ktoré pripomínajú hobitie domčeky. Ide o európsky a zrejme aj o svetový unikát. Pivnice sa nachádzajú v obci, medzi obcou a cintorínom, a sú považované za európsky unikát. Poznáme ich aj pod názvom "Hobbit town".
Sú to vlastne praktické pivničky vyhĺbené kolmo v zemi do hĺbky 2,5 až 3 metrov. Majú hruškovitý tvar, striešku z guľatiny a na nej mačinu. Sú tri metre hlboké, dole široké, hore úzke. Vďaka vápencovému podložiu a stálej teplote približne 5°C uchovávajú dobrú kvalitu zemiakov či zeleniny po celý rok. Vďaka stabilnej teplote 2 až 6 °C v nich plodiny vydržia čerstvé po celý rok. Vďaka 3 až 5-stupňovej klíme, ktorú si vo vnútri udržiavajú, sú zemiaky čerstvé po celý rok, neklíčia a nemäknú.
„Pivnice vyhĺbili ľudia kolmo do zeme. Je to taká vápencová hlina, ktorú ľudia volajú mončička, pretože keď ju chytíte do rúk, v prstoch sa vám rozsype, má podobu múčky,“ vysvetľuje kultúrna referentka obce Katarína Fedorová.
V súčasnosti sa v obci nachádza približne 400 takýchto pivničiek, ktoré sa dedia z generácie na generáciu a dodnes sa aktívne využívajú. Týchto asi 400 zemiakových pivníc je európskym unikátom, väčšina z nich sa dedí z generácie na generáciu. Obec tiež plánuje rekonštrukciu a opravu zemiakových pivničiek s cieľom zachovať tento kultúrny a technický skvost pre ďalšie generácie.
Zaujímavosti o pivničkách
- Umiestnenie: Malé domčeky v kopci obrastené trávou boli kedysi na okraji obce. Dnes sú skôr v centre, len pár krokov od autobusovej zastávky.
- Počet: Jedna vedľa druhej tvoria takmer 400-členné zoskupenie. Každá má svoje číslo, podobne ako dom.
- Klíma: Zaujímavé sú nielen svojim tvarom či počtom, ale aj klímou. Tepličania ich už od nepamäti využívajú na uskladnenie zemiakov. Nič iné sa totiž v nadmorskej výške 960 metrov neurodí.
- História: Kto kedy pivničky vykopal a postavil, však nikto nevie. Ich história je záhadou aj pre miestnych. „Nezachoval sa nám žiadny písomný podklad o nich. Naše kroniky sú od roku 1956, pretože staršie zrejme zničil bývalý režim,“ opisuje Fedorová.
- Súčasnosť: Tradícia rozhodne nevymiera. Práve naopak, je o ne stále veľký záujem. Obyvatelia, ale aj miestni chalupári si pivničky dodnes posúvajú z generácie na generáciu. „Obec má súpis pivničiek a ak sa nejaká uvoľní, hneď ju ponúkame ďalším záujemcom,“ dodáva.
- Špeciálna hlina: Zaujímavosťou je, že výborné podmienky poskytujú pivničky vďaka špeciálnej hline, do ktorej sú vykopané a ktorá sa nenachádza nikde inde na Slovensku.
Dodnes sa zachovalo približne 400 pivníc, ktoré vlastnia domáci. Každá rodina v obci má svoju vlastnú pivnicu a ich tradícia sa odovzdáva z generácie na generáciu. Symbolizujú tradičný spôsob života, sebestačnosť a rešpekt k prírodným zdrojom. V neposlednom rade sú turistickým lákadlom, pretože predstavujú tradičný spôsob skladovania úrody a zároveň krásne dopĺňajú panorámu dediny. Sú súčasťou organizovaných prehliadok a slúžia ako ukážka histórie liptovského spôsobu života.
Pri pohľade zhora sú to len nízke kopčeky s dverami, ktoré pripomínajú príbytok hobitov. Sú rovnomerne rozmiestnené a majú rovnaký tvar, čo vytvára jedinečný estetický efekt. Vstupuje sa do nich cez nízke dvere a úzku chodbičku. Pivnice majú tvar hrušky a siahajú do hĺbky 2,5 až 3 m. Vyhĺbené sú do vápenca, vďaka čomu sa tu celoročne drží stabilná teplota 2 až 6 °C aj vlhkosť. Kapacita je naozaj veľkorysá, podľa Martina Krekáňa sa sem zmestí až 30 vriec zemiakov. Čo je však najzaujímavejšie, uskladnená úroda tu vydrží po celý rok. Tieto pivnice sú vzorom ekologického riešenia - nevyžadujú žiadnu technológiu na reguláciu teploty a sú úplne prírodné.
Ďalšie zaujímavosti v Liptovskej Tepličke
Terasovité polia - „Schody do neba“
Okolie obce zdobia terasovité políčka, nazývané „schody do neba“. Keď sa rozhliadnete po okolí, okrem tatranských štítov si nemôžete nevšimnúť terasovité polia, ktoré sa tiahnu celým okolím obce a presahujú aj do extravilánu obce. Miestni ich volajú „schody do neba“. Hoci podobné sa zachovali aj v Hriňovej naďaleko Detvy, v takomto množstve ich môžete vidieť len v Tepličke. Obec za ne získala cenu Slovenskej Republiky za krajinu v roku 2014 a Cenu Rady Európy v roku 2015.
Tieto terasy vznikli postupným oraním do svahu a navršovaním skál, ktoré sa odstraňovali z pôdy. Každý úzky pás políčka mal viacerých majiteľov a využíval sa na pestovanie zemiakov, obilnín či sena. Vďaka neskorému príchodu kolektivizácie a odhodlaniu miestnych obyvateľov nedošlo k rozoraniu medzí, a tak sa tieto unikátne terasy zachovali dodnes. „Ľudia si takýmto spôsobom majetkovo oddeľovali svoje pozemky. Kamene, ktoré pri orbe vyšli na povrch, ukladali na kraj svojho pozemku a tým navršovaním postupne za desaťročia možno až storočia, vytvorili takéto schody do neba,“ opísala Katarína Fedorová, ako si ich vznik vysvetľujú miestni.
Napriek vzdialenosti od centra obce patria „schody do neba“ do bežného života. Tohto roku sa 12. júla konal už tretí ročník behu po týchto schodoch.
Stodolištia
V Liptovskej Tepličke sa nachádza najväčšie stodolištie na Slovensku. Kedysi v obci často horelo. So stodolou neraz zhorel aj rodinný dom. Tepličania si ich preto začali stavať za potokom, na okraji obce. Dovedna ich pri sebe kedysi stálo asi 200, potom však vypukli tri veľké požiare a mnohé zhoreli. Predsa však sa ich zachovalo dosť na to, aby vytvorili slovenský unikát nielen v počte, ale aj rozmiestnení. Miestni si ich totiž stavali tak, aby po vypuknutí požiaru nezhoreli všetky naraz.
V Liptovskej Tepličke je dodnes evidovaných 117 stodôl, ktoré slúžili pôvodne na skladovanie sena, obilia a poľnohospodárskeho náradia. Dnes však tieto stavby získali aj nový význam. Obyvatelia, ktorí stále hospodária, v nich majú svoje hospodárske stroje, niektoré využíva aj obec počas kultúrnych podujatí ako výstavnú miestnosť. V obecnom amfiteátri, ktorí je pri pivničkách, sa konajú všetky kultúrne a spoločenské podujatia v obci.
Kultúrne dedičstvo a tradície
Liptovská Teplička je hrdá na svoje bohaté folklórne tradície. V obci sa pravidelne konajú rôzne kultúrne podujatia, ako napríklad Folklórne slávnosti pod Kráľovou hoľou, vynášanie moreny či regionálna súťaž vo výrobe najdlhšieho šúľanca a v jedení šúľancov na rýchlosť. Tieto podujatia prilákajú návštevníkov z blízkeho i vzdialenejšieho okolia a prispievajú k zachovaniu a šíreniu miestnych tradícií.
Architektúra
Pôvodné drevené zrubové domy sa v Liptovskej Tepličke stavali až do polovice 20. storočia. Typickým znakom tejto architektúry je hustá, miestami nepravidelná zástavba, ktorú ovplyvňovali prísne pravidlá hospodárenia s pôdou. Keďže orná pôda bola veľmi cenná a nesmela sa zmenšovať na úkor stavebných pozemkov, obyvatelia sa snažili využiť každú dostupnú plochu na výstavbu domov. Tesná zástavba zrubových domov prinášala jedno veľké riziko - požiare. V minulosti, keď sa na kúrenie a osvetlenie využívalo otvorené ohnisko a drevené konštrukcie boli bežným stavebným materiálom, sa požiare šírili rýchlo a mohli zničiť veľkú časť obce.
Turistické možnosti
Liptovská Teplička je turistickým lákadlom. Pivnice sa stali aj vyhľadávanou atrakciou. Dovnútra si ešte donedávna mohol nazrieť len v sprievode majiteľa, no niektoré sú už voľne sprístupnené verejnosti. Niektoré sú zrekonštruované a návštevníci tak môžu vidieť, ako kedysi ľudia skladovali zemiaky a iné plodiny. Príroda na Liptove je nádherná a láka aj zahraničných turistov.
V okolí bol vybudovaný náučný chodník, nachádza sa tu i prameň pitnej vody, na ktorú je táto oblasť veľmi bohatá. Samotný chodník má šesť kilometrov, začína v strede dediny, vinie sa okolo pivničiek a pokračuje smerom na Kráľovu hoľu. Po troch kilometroch sa otáča popri rieke Čierny Váh. Sú na ňom umiestnené tabule, ktoré informujú o architektúre Liptovskej Tepličky, o rôznych rastlinných a živočíšnych druhoch, či mokradiach, ktoré sa v lokalite nachádzajú.
Vydať sa môžeš po náučnom chodníku, kde sa dozvieš veľa o histórii obce, a aj niečo o samotných pivniciach, tradíciách, ale aj o rastlinách a zveri, ktorá v okolí žije. Do Liptovskej Tepličky sa dá prísť nielen autom, ale aj na bicykli (trasa Poprad - Svit - Lučivná - Šuňava - Liptovská Teplička alebo Tatranská Štrba - Štrba - Liptovská Teplička). Pokračovať sa dá popod južné svahy Nízkych Tatier (trasa Vikartovce - Vernár - Kravany - Spišské Bystré) späť do Popradu.
Všetky atrakcie súvisia s poľnohospodárskou tradíciou a ťažbou dreva. Kedysi poza obec dokonca viedla Čiernovažská železnica, ktorá má dnes múzeum v Pribyline. Parnú lokomotívu, ktorá jazdila pod Kráľovu hoľu a späť do Liptovského Hrádku, využívali na zvážanie dreva. Trať zanikla po tom, ako začal boom s asfaltovaním. Nezachoval sa po nej ani kúsok.
tags: #zemiakove #pivnicky #v #liptovskej #teplicke