Tekvica, neoddeliteľná súčasť jesene a symbol Halloweenu, je nenáročná plodina, ktorá si získala obľubu po celom svete. Aj vy máte radi lahodnú krémovú tekvicovú polievku, netradičný tekvicový koláč alebo tekvicové semiačka? Prezradíme vám, ako sadiť a pestovať tekvicu. Zemiaky sú zas základnou plodinou v mnohých kuchyniach a ich pestovanie v záhrade prináša radosť z vlastnej úrody.
Tekvica: Všestranná a chutná plodina
Vedeli ste, že tekvica pochádza z Ameriky? Pestuje sa na každom kontinente okrem Antarktídy a v súčasnosti existuje viac ako 45 druhov tekvíc. Máloktorá zelenina dosiahla také rozsiahle prešľachtenie do toľkých rozmanitých druhov a odrôd ako tekvice. Všetky tekvice pestované u nás sú jednoročné.

Typy tekvíc a ich charakteristika
Rozlišujeme niekoľko základných druhov tekvíc:
- Tekvica obyčajná (Cucurbita pepo): Pestovatelia ju poznajú aj ako letnú tekvicu. Do tejto skupiny zaraďujeme vyhľadávané zelené a žlté cukety, patizóny, špagetovú, olejovú tekvicu a menšie okrasné tekvičky. Tekvice obyčajné zbierate počas celého leta. Najchutnejšie sú mladé plody s mäkkými semenami. Výnimkou je len olejová tekvica, ktorú je potrebné zbierať, keď je úplne dozretá.
- Tekvica muškátová (Cucurbita moschata): Mnohí ju poznáte pod názvom maslová tekvica. Jej charakteristickým znakom je typický hruškovitý tvar. Maslová tekvica je na pestovanie nenáročná. Výhodou tejto tekvice je možnosť konzumácie ešte mladých plodov aj za surova. Má lahodnú maslovo-orechovú chuť a vôňu.
- Tekvica veľkoplodá (Cucurbita maxima): Do tejto skupiny patrí populárna hokkaido tekvica. Tekvicu veľkoplodú spoznáte vďaka hrubým popínavým alebo plazivým stonkám. Na týchto dlhých plazivých výhonkoch rastú plody tekvice, ktoré zbierate až v úplnej zrelosti. Okrem hokkaido tekvice do tejto skupiny patrí obrovitý Goliáš, Hokkori alebo so sivomodrou šupkou tekvica Blue Kuri.
- Tekvica figolistá (Cucurbita ficifolia): Je to jediný zo základných druhov tekvíc, ktoré v našich končinách nekonzumujeme. Zvyčajne má využitie v záhradkárstve ako podnož na štepenie uhoriek a melónov.
Okrem základných druhov existujú aj špecifické odrody s unikátnymi vlastnosťami:
- Cuketa (Cucurbita pepo): Je obvykle dlhá a tenká s hladkou, zelenou alebo žltou šupkou. Dužina cukety je biela až svetlo zelená s mierne sladkou až neutrálnou chuťou. Cukety sú veľmi obľúbené v kuchyni vďaka svojej všestrannosti. Sú bohaté na vitamíny A a C, draslík a vlákninu. Navyše sú nízkokalorické, čo ich robí populárnym výberom pre zdravé stravovanie.
- Tekvica Hokkaido: Patrí do druhu tekvica obyčajná. Dužina Hokkaida je pevná, sladká a mierne oriešková, čo ju robí vhodnou na rôzne kulinárske účely. Často sa používa v polievkach, pečená, dusená alebo ako príloha.
- Špagetová tekvica: Je známa pre svoje unikátne vlastnosti. Má obvykle oválny tvar a svetlú, žltú až krémovú farbu. Dužina je mierne sladká s jemnou textúrou. Táto odroda tekvice je veľmi obľúbená ako nízkokalorická alternatíva k tradičným cestovinám a je často podávaná s omáčkou alebo ako príloha. Je tiež bohatá na mnoho vitamínov a minerálov.
- Tekvica olejnatá (Cucurbita pepo var. oleifera): Pestuje sa hlavne pre semená, ktoré sú veľmi chutné a zdravé. Vyrába sa z nich aj vynikajúci olej. Zelenkasté semená sú bohaté na bielkoviny a viaceré liečebne pôsobiace látky. Biela hubovitá vodnatá dužina sa využíva ako krmivo alebo sa necháva ako organické hnojivo na poli.
- Okrasné tekvice: Sú obľúbené pre svoju estetickú hodnotu a často sa používajú na vytváranie dekorácií pre jesenné aranžmány. Tento typ tekvice je nevhodný na kulinárske využitie.
Pestovanie tekvice: Krok za krokom k bohatej úrode
Pestovanie tekvice nie je vôbec náročné. Stačí dodržať pár jednoduchých pravidiel a ako odmena vás bude čakať bohatá/chutná tekvicová úroda.
Výber stanovišťa a príprava pôdy
Pre výsadbu tekvice je nevyhnutné nájsť dostatočne priestranné stanovište. Ideálna je piesočnatá pôda s vysokým obsahom organickej hmoty ako je humus a pH, ktoré sa pohybuje od 6 do 6,8. Kompost tvorí neoddeliteľnú súčasť pre pestovanie tekvice nielen hokkaido, ale aj ostatných druhov. Ak máte k dispozícii len ťažkú ílovitú pôdu, nič nie je stratené - pôdu môžete vylepšiť pridaním kompostu a piesku. Tekvice vyžadujú kyprú, dobre prevzdušnenú pôdu s vysokým obsahom humusu a stále primerane vlhkú. Pri klasickom spôsobe pestovania v zemi je dobré pôdu zásobiť kompostom, aspoň 40 kg/10 m2. Náhradou okopávania je mulčovanie pôdy, ktoré potláča rast burín a chráni pôdnu vlahu.

Výsev a výsadba
Sadenie tekvice do exteriéru sa odporúča až keď pominie riziko mrazov, teda až po 15. máji. Teplota pri klíčení by mala byť od 20 do 25 °C. Nízka teplota spôsobuje plesnivenie semien.
- Priamy výsev semien: Semienka vysievajte do hniezd (vyhĺbených jamôk) hlbokých 3 až 5 cm. Do každej jamky môžete umiestniť 2 až 3 semená. Dôležité sú rozostupy medzi jednotlivými jamkami. Vzdialenosť by mala byť 0,5 x 2 metre alebo 1 x 2 metre. Vždy myslite na nároky konkrétnej odrody.
- Predpestovanie sadeníc: Sadiť môžete aj pripravené sadenice, ktoré si vypestujete sami doma. Budete potrebovať 5 až 8 cm biologicky rozložiteľný kvetináč. Tekvice totiž nemajú v obľube presádzanie, preto alternatíva biologicky rozložiteľného kvetináča, ktorý položíte priamo do pripraveného „hniezda“, je pre ne najideálnejšia. So sadením začnite zhruba na začiatku apríla. Do kvetináča zasaďte 2 semiačka do 2 až 3 cm hĺbky. Pri dostatočnej vlahe, priamom svetle a teple by rýchlo mala narásť robustná sadenica.
Starostlivosť počas rastu
Tekvica je náročná na živiny. Veľa vody, slnka a výživnej organickej hmoty. Doprajte im 2,5 cm zálievky za týždeň. Pravidelne hnojte. Na začiatku sezóny použite hnojivo s vysokým obsahom dusíka. Pletie buriny je nevyhnutné. Keďže korene sú často plytko pod povrchom pôdy, časté a hlbšie okopávanie ich ničí, dôležitá je dobrá príprava pôdy pred výsadbou, aby jej štruktúra zaisťovala stabilnú kyprosť a prevzdušnenie.
Ako sa starať o tekvicové rastliny – Získajte viac tekvíc! (Zalievanie, hnojenie, starostlivosť o škodcov a choroby)
Pestovanie tekvice v kvetináči
Pestovanie tekvice v kvetináči je pomerne jednoduchou záležitosťou. Ak chcete, aby tekvica naozaj prosperovala, musíte ju zasadiť do výživnej zeminy. Pôda by taktiež mala byť dostatočne priepustná. Kvetináč so zasadenou tekvicou je potrebné umiestniť na miesto, kde slnko svieti približne 6 hodín denne. Pestovanie tekvice v kvetináči je možné len v exteriéri, pretože okrem slnka rastlina potrebuje aj opeľovače, napr. včely.
Vertikálne pestovanie tekvice
Pestovanie tekvice na opore prináša riešenie. Aj vertikálne pestovanie alebo pestovanie vo výške nad zemou predstavuje spôsob, ako chrániť rastlinu pred plesňovými a hubovými chorobami. Zvyčajne listy a plody, ktoré ležia na vlhkej zemi majú sklon plesnivieť, hniť a chorľavieť. Pre vertikálne pestovanie vo výške je nutné vytvoriť tzv. praky. Je to efektívna opora pre tekvice v podobe sieťky alebo látkového lôžka, ktorú treba upevniť na pevnú konštrukciu pri tekviciach. Všetka ťarcha rastliny je tak prenesená na konštrukcia a rastlina je od ťažkej váhy úplne odbremenená.

Zber a skladovanie tekvice
Plody tekvice sa zbierajú koncom augusta až začiatkom septembra. Zvyčajne v období jesene ešte pred prvými mrazmi (aj tými prízemnými). Ako spoznáte, že tekvica akéhokoľvek druhu je už pripravená na zber? Tekvica je dozretá, keď lístie začne odumierať a šupka je tvrdá a matná. Ďalší znak dozretia tekvice je, keď sa na stonke tvoria prasklinky a stopka je zaschnutá. Čo pomôže udržať tekvicu čo najdlhšie „dobrú“? Dlhá stopka. Pri zbere dbajte na to, aby ste tekvici ponechali stopku dlhú minimálne 5 cm. Pamätajte, ak sa so zberom uponáhľate, tekvici hrozí napadnutie baktériami skrz neuschnutú stopku.
Hneď po zbere je potrebné nechať tekvicu ešte vyzrieť na slniečku minimálne dva týždne. Skladujte ju v suchej a chladnej miestnosti s maximálnou teplotou 18 °C. Najdlhšie môžete skladovať hokkaido tekvicu, na suchom mieste, pri teplote okolo 10 až 15 °C. Skladovať a sušiť môžete aj tekvicové semiačka, ktoré môžete použiť pri ďalšom sadení.
Choroby a škodcovia tekvíc
Medzi najčastejšie ochorenia tekvíc patria múčnatka, sneť, peronospóra, biela škvrnitosť a antraknóza. Zvyčajne v boji proti spomínaným ochoreniam pomôžu účinné širokospektrálne fungicídy. Vzhľadom na riziko nasledovných hubových ochorení je lepšie pestovať tekvicu, čo najďalej od paradajok, uhoriek alebo zemiakov.
- Múčnatka tekvice: Ak sa na oboch stranách listov vytvára biely práškový povlak, ide o múčnatku. Najhorší scenár - múčnatka úplne zastaví rast plodín. Biely povlak zabráni listom nasávať príjem potrebného slnečného svetla. Najčastejším dôvodom vzniku múčnatky je nepravidelné zalievanie. Napadnuté listy okamžite odstráňte. Ekologické riešenie, ako predísť najhoršiemu scenáru a prísť tak o vašu úrodu, je nastriekať listy roztokom z jednej tretiny mlieka a dvoch tretín vody. Mliečny elixír nastriekajte na listy hneď zrána počas suchého slnečného dňa. Proces opakujte každých 10 až 14 dní počas celého vegetačného obdobia. Druhou možnosťou je ošetrenie fungicídom.
- Peronospóra: Toto ochorenie sa prejavuje ako lézia na hornom povrchu listov. Na začiatku choroby sú léziami žlté škvrny. S progresiou ochorenia sa lézie stávajú nekrotickými.
- Antraknóza, biela škvrnitosť, sneť: Ochorenie začína malými, svetlohnedými škvrnami ohraničenými tmavším okrajom. Časom sa choroba postupne rozširuje až sa nakoniec na listoch vytvoria malé otvory. Príznakmi bielej škvrnitosti (Plectosporium) sú žltohnedé vretenovité lézie na povrchu listov. Na plodoch sa prejavuje drobnými bielymi škvrnami.
Medzi škodcov patria:
- Bzdocha: Bzdochy sú hmyz, ktorý si veľmi rád pochutná na tekvici. Ak zistíte žltnutie a vädnutie listov, je pravdepodobné, že tekvicu napadli bzdochy. Vysávajú šťavu z listov, čím narušujú tok živín a vody k rastline.
- Nesýtka tekvicová: Larvy nesýtky si rady pochutnajú na spodnej časti stonky, čo následne vedie k neželanému žltnutiu a vädnutiu listov. Ak sa larvy naplno pustia do tekvice, musíte okamžite reagovať a vytrhať všetky napadnuté rastliny. Najskôr sa musíte zbaviť dospelých jedincov, ktorí koncom júna kladú vajíčka. Pripravte im pascu. Nastavte žlté „záchytné“ misky naplnené vodou, v ktorých sa utopia.
Ako ochoreniam predchádzať? Udržujte miesto, kde pestujete tekvicu, bez buriny.
Zdravotné benefity tekvice
Tekvica obsahuje vysoký podiel vitamínov a minerálnych látok. Je bohatá na vitamín A, ktorý je účinným zdrojom pre posilnenie imunity. Obsahuje aj vitamíny C, B, E a kyselinu listovú. Vhodná je pri diétach, pretože má nízky obsah kalórií. Taktiež je bohatá na antioxidanty, ako alfa-karotén, beta-karotén a beta-kryptoxantín. Tieto antioxidanty chránia pokožku, znižujú riziko rakoviny a očných chorôb. Z minerálnych látok v tekvici nájdete draslík, vápnik, horčík, železo, zinok, fosfor a meď.
Tekvicové jadierka sú najhodnotnejšou časťou tekvice. Majú podobné zloženie ako orechy. Obsahujú 20 % bielkovín, 15 % sacharidov, 40 % tukov a 4 % vlákniny. Čo ich však robí mimoriadne cennými, to je cucurbitacín, ktorý zabraňuje zväčšovaniu prostaty, a cucurbitín, ktorý má protiparazitický účinok. Sú bohaté aj na vitamín E, na celú skupinu vitamínov B a kyselinu listovú, a teda aj B17, ktorý má protinádorový účinok. Okrem toho jadrá obsahujú minerály, ako sú horčík, vápnik, draslík, fosfor, železo, selén, mangán a najmä zinok, ktorý je dôležitý pre reprodukčné orgány a imunitný systém. Znižujú cholesterol a vplývajú na dobrý stav ciev. Využívajú sa aj proti vypadávaniu vlasov, miernia močové infekcie, pomáhajú pri klimakterických problémoch a tiež udržiavať zdravé kosti.
Recepty z tekvice
Tekvica Hokkaido má skvelú chuť, keď ju potriete napríklad cesnakovým maslom. Táto tekvica sa nemusí šúpať, ale pred prípravou ju poriadne umyte.
Špagetová tekvica s kôprovým dresingom
Špagetovú tekvicu na 4 až 5 miestach prepichneme, vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme asi 30 minút. Po krátkom ochladnutí ju rozrežeme, odstránime semená a vidličkou vyberieme dužinu rozpadnutú na špagety.
Kôprový dresing: Do téglika bieleho rozšľahaného jogurtu pridáme 3 lyžice uvareného cíceru a všetko ochutíme nastrúhaným chrenom, citrónovou šťavou a sekanou kôprovou vňaťou.
Plnená špagetová tekvica
Očistenú špagetovú tekvicu rozpolíme, vyberieme jadrovník, obe polovice posolíme a na plechu v rúre vyhriatej na 180 °C pečieme 30 minút. Na panvici si pripravíme náplň do tekvice. Na olivovom oleji ľahko osmažíme 1 nadrobno nakrájanú cibuľu, 2 strúčiky cesnaku nakrájané na plátky, 4 nakrájané rajčiny a kúsky grilovaného kuraťa. Všetko spolu podusíme a okoreníme. Upečené polovice tekvice naplníme zeleninovo-mäsovou plnkou, posypeme nastrúhaným tvrdým syrom a krátko zapečieme.
Plnené kvety tekvice
Osem kvetov tekvice krátko opláchneme a osušíme. Všetky suroviny pokrájame nadrobno a zmiešame: krajec staršieho chleba, hrudku mozzarelly, ošúpanú rajčinu, 50 g nastrúhaného parmezánu, 8 čiernych olív, 10 g kapár, 1 vajce a soľ. Zmesou naplníme kvety, tie položíme na plech vyložený papierom na pečenie, posypeme nastrúhaným parmezánom a na každý kvet dáme kúsok masla.
Vyprážané kvety tekvice
Opláchnuté kvety osušíme a naplníme kúskom mozzarelly a kúskom ančovičky (alebo sardelovou pastou). Pripravíme si cestíčko z vody, múky, vajca, soli a korenia, do ktorého kvety máčame a potom rýchlo osmažíme na oleji.
Pražené tekvicové semienka
Semiačka tekvice olejnatej namočíme na 24 hodín do slaného nálevu (uvaríme vodu so soľou v pomere 1 diel soli a 3 diely vody). Tekvicové semiačka ostatných odrôd tekvice namočíme rovnakým spôsobom a po osušení ich pražíme.
Zemiaky: Ako pestovať a maximalizovať úrodu
Pestovanie zemiakov si vyžaduje dostatok miesta v záhrade. Už prvý hlt čerstvo uvarených, na jazyku sa rozpadajúcich hľúz, ochutených troškou masla a soli len pár minút po vykopaní hovorí v ich prospech. Nemusí vám pri ich pestovaní ísť ani tak o sebestačnosť, ale o spoznanie rôznych odrôd, chutí i farieb, ktoré sú v ponuke.
Výber odrôd zemiakov
- ‘Anuschka’: veľmi skorá šalátová odroda s peknou žltou šupkou a s plytkými očkami. Má výbornú chuť.
- ‘Cibared’: poloskorá až skorá odroda s tmavočervenou šupkou a červenou strakatou dužinou. Hľuzy sú oválne, veľké, očká sú stredne hlboké.
- ‘Agria’: stredne skorá odroda s veľkými oválnymi hľuzami. Dužina je tmavožltá. Veľmi dobre skladovateľná.
- ‘Ditta’: poloskorá až poloneskorá šalátová odroda s oválnymi hľuzami vhodnými i na dlhodobé skladovanie.
- ‘Jelly’: stredne neskorá odroda so žltými a veľmi chutnými hľuzami. Na povrchu sú plytké očká.
Spôsoby pestovania zemiakov
Zemiakové rastliny sú pomerne veľké a ako sa záhrady zmenšujú, záhradkári skúšajú nové možnosti ich pestovania. Porovnali sme 5 rôznych spôsobov vrátane tradičného a porovnali ich z hľadiska námahy a výnosu.

1. Tradičné pestovanie (kopcovanie)
Pestovanie zemiakov vyžadujúcich kopcovanie sa medzi záhradníkmi traduje už mnoho generácií. Na začiatok vykopeme ryhu hlbokú približne 20 cm. Na jej dno ukladáme sadbové hľuzy, 30 cm od seba v prípade skorých odrôd a 45 cm od seba pri ostatných. Zahrnieme ich pôdou. Hneď ako sa objavia výhonky, ich prvýkrát nakopcujeme pomocou motyky, aby sme povzbudili rastliny k tvorbe hľúz. Tento spôsob si spomedzi všetkých skúšaných vyžaduje najviac práce. V malých záhradách sa nedá príliš uplatniť. Odmena v podobe úrody však stojí za to.
2. Pestovanie zemiakov na slame alebo komposte
Ak nemáte dostatok miesta v záhrade, môžete zemiaky zasadiť na kompost. Na vrch kompostu uložte slamu alebo suchú trávu. Vrstva slamy by mala byť hrubá aspoň 20 cm. Na spodok tejto vrstvy uložte naklíčené zemiaky a tým vaša práca končí. Zemiaky stačí už len občas polievať. Pri tejto metóde je zber „hračka“. Stačí chytiť výhony rastliny a potiahnuť.
3. Pestovanie zemiakov v prenosných vreciach
Zemiaky v kompaktných prenosných vreciach sa dajú pestovať aj na balkóne. Táto metóda je výborná na „obídenie“ ročných období. Tri sadbové zemiaky zasadíme do 15 cm vrstvy viacúčelového substrátu vo vreci. Ako rastú, dvíhame steny vreca a zasypávame ďalším substrátom. Nové zemiaky môžeme zberať o 10 - 12 týždňov. Úroda však bola naozaj sklamaním, len hrsť zemiakov na rastlinu. Na tento účel môžeme využiť už použité veľké vrecia, napríklad zo substrátov alebo z mulčovacej kôry, stačí do nich urobiť drenážne otvory.
4. Pestovanie zemiakov v boxe
Maximalizujte úrodu zemiakov v malej záhrade tým, že pôjdete do výšky a postavíte box na zemiaky. 4 hranoly s výškou 1 meter spojíme pomocou skrutiek s doskami tak, aby sme vytvorili základ boxu. Pridáme druhý rad dosiek a naplníme zmesou ornice a kompostu v pomere 1 : 1. Sadbové zemiaky vysadíme do tejto spodnej vrstvy. Zber prebieha jednoducho odskrutkovaním dosiek. Rastliny rástli dobre a box zabezpečil kompaktný rast.
Správne sadiť zemiaky
Pri pestovaní zemiakov je dôležité dodržiavať niekoľko základných pravidiel:
- Pôda: Zemiaky preferujú dobre priepustnú a hlinitú pôdu bohatú na organické látky.
- Výsadba: S výsadbou zemiakov sa netreba ponáhľať a obdobie kedy sadiť zemiaky si naplánovať tak, aby vyklíčené mladé lístky už neohrozoval mráz. Tento termín výsadby platí pre všetky typy zemiakov (skoré, poloskoré aj neskoré), pričom skoré zemiaky dozrievajú už koncom júna, poloskoré v júli a neskoré zemiaky väčšinou až v auguste.
- Hĺbka výsadby: Najvhodnejšia je 10 až 20 cm hĺbka výsadby zemiakov, pričom platí, že čím plytšia je výsadba, tým rýchlejšie zemiaky vyklíčia, no následne ich je potrebné aj viac prihŕňať pôdou (kopcovaním) alebo dodatočným mulčom, aby sa predišlo vystaveniu zemiakových hľúz pôsobeniu slnka.
- Rozostupy: Odporúčané rozostupy (spon) medzi jednotlivými sadbovými zemiakmi sú pomerne veľké: 20 až 40 cm a 40 až 60 cm medzi výsadbovými riadkami (väčšia vzdialenosť medzi riadkami je dôležitá najmä kvôli väčšej vzdušnosti a priestoru pre rastliny ako aj pracovnému priestoru na odburiňovanie a prekyprovanie pôdy).
- Starostlivosť: Zemiaky si už po výsadbe nevyžadujú veľa starostlivosti. Jednou z mála potrebných činností je odburiňovanie, ktoré je vhodné načasovať ihneď po vyklíčení zemiakov.
- Zber: Zemiaky sú pripravené na zber ako náhle začnú ich listy a stonky žltnúť a vädnúť. Potom už hľuzy nerastú a môžu sa stať potravou pre rôznych škodcov, takže ich je vhodné čo najskôr pozbierať.
Kombinované pestovanie zemiakov
Záhradkári nie vždy chápu, prečo hnojenie a presné zalievanie nezvyšujú úrodu zeleninových plodín. Hlavným dôvodom však môžu byť práve nesprávni susedia. Niektoré plodiny nemožno pestovať vedľa seba, pretože to povedie k chorobám alebo nedostatku živín.
Pri pestovaní môžu byť zemiaky náchylné na škodcov, ako sú pásavky zemiakové a vošky, a na choroby, ako je pleseň zemiaková. Kombinované pestovanie, teda výsadba rôznych druhov rastlín vedľa seba, môže priniesť množstvo výhod: ochrana pred škodcami, zlepšenie zdravia pôdy, zvýšenie úrody a efektívnejšie využitie priestoru.
Vhodní susedia pre zemiaky
Zemiaky si radi "zasusedia" s niektorými rastlinami, ktoré im pomáhajú v raste a ochrane. Medzi najvhodnejších spoločníkov patria:
- Fazuľa: Fazuľa pomáha zásobovať pôdu dusíkom. Saďte ich medzi zelenou fazuľkou a budú chránené pre pásavkou zemiakovou, keďže pásavky ich majú ešte radšej ako zemiaky, no fazuľa ich odpudzuje.
- Kukurica: Kukurica, zemiaky, fazuľa, hrach, uhorky, tekvica, to je vhodná kombinácia.
- Kapusta: Vhodnými spoločníkmi sú zeler, kôpor, rumanček, šalvia, mäta, rozmarín, cibuľoviny a zemiaky.
- Chren: Zemiaky sú v jeho spoločnosti zdravšie a odolnejšie voči chorobám.
- Baklažán: Zemiaky si radi zasusedia s fazuľou a baklažánom.
- Nechtík a Kapucínka: Výsadba kvetov, ako je nechtík alebo kapucínka, v blízkosti zemiakov môže pomôcť odpudzovať vošky a pásavky.
- Rebríček: Zemiaky sa dobre kombinujú s nechtíkom, kapucínkou alebo rebríčkom, ktoré prirodzene odpudzujú škodcov.
| Vhodní susedia | Nevhodní susedia |
|---|---|
| Fazuľa | Uhorky |
| Kukurica | Slnečnica |
| Kapusta | Rajčiaky |
| Chren | Kaleráb |
| Baklažán | Jahody |
| Nechtík | Tekvica (v tesnej blízkosti) |
| Kapucínka | |
| Rebríček |
Tekvica ako spoločník pre zemiaky
Hoci v niektorých zdrojoch sa uvádza, že tekvice nie sú ideálnym susedom pre zemiaky, existujú spôsoby, ako ich úspešne pestovať spoločne:
- Priaznivé kombinácie: Tekvica rada susedí s bôbom a fazuľou, poteší sa aj kukurici a šalátu.
- Dostatočný priestor: Ak sa rozhodnete pestovať tekvice v blízkosti zemiakov, zabezpečte dostatočný priestor medzi rastlinami. Tekvice potrebujú veľa miesta na rast a rozširovanie svojich listov, ktoré by mohli zatieniť zemiaky.
- Striedanie plodín: V rámci rotačného systému môžete tekvice pestovať na hriadke, kde boli predtým zemiaky, alebo naopak. Tým sa zlepší štruktúra pôdy a zníži riziko prenosu chorôb.
- Podpora opeľovačov: Tekvice, rovnako ako zemiaky, potrebujú opeľovače pre úspešnú úrodu.

Americkí Indiáni vytvorili zaujímavé trojkombinačné samoživiteľské pestovanie. Podieľajú sa na ňom kukurica, fazuľa a tekvica. Na pozemku k vysiatej kukurici prisiali semená fazule, ktorá sa ťahala po kukurici ako po opore, a do medziradia kukuríc vysadili tekvicu, ktorú zasa kukurica ako vetrolam chránila pred vetrom. Fazuľa svojimi hľúzkovými baktériami na koreňoch, asimilujúcimi vzdušný dusík, zasa živila kukuricu aj tekvicu dusíkatými živinami.
Nevhodní susedia pre zemiaky
Niektoré rastliny sa so zemiakmi neznášajú a môžu im škodiť.
- Uhorky: Nevysádzajte v ich blízkosti zemiaky, cibuľu, hrach, reďkovku, slnečnicu a pór.
- Slnečnica: Nevysádzajte do ich blízkosti uhorky, tekvicu, baklažán, slnečnicu, rajčiaky, nechtík a kapucínku.
- Rajčiaky: Rajčiak a všetky kapustovité zeleniny sa navzájom odpudzujú, preto by sa mali pestovať oddelene. Takisto sa vyhnite zemiakom a feniklu.
- Kaleráb: Kaleráb rovnako ako kapustová skupina neznáša paradajky, fazuľu a jahody.
- Jahody: No a naopak neznášajú jahody, paradajky, papriku a fazuľu.
Bylinné výluhy pre zdravé zemiaky
Bylinné výluhy z rastlín, ako sú cesnak, žihľava a rebríček, sú účinné prírodné spôsoby na ochranu zemiakov pred škodcami a chorobami.
- Cesnakový výluh: Rozdrvte 10 strúčikov cesnaku a zalejte ich 1 litrom vody.
- Žihľavový výluh: Namočte 1 kg čerstvej žihľavy do 10 litrov vody na 24 hodín.
- Kompost a organické hnojivá: Pravidelné pridávanie kompostu alebo organických hnojív zvyšuje kvalitu pôdy a poskytuje zemiakom potrebné živiny.
- Pravidelná aplikácia: Bylinné výluhy aplikujte preventívne od jari do jesene, keď sú zemiaky najviac ohrozené škodcami a chorobami.
Rotačné pestovanie pre zdravú pôdu
Rotačné pestovanie je praktika, pri ktorej sa plodiny pravidelne striedajú na rôznych hriadkach záhrady v priebehu niekoľkých rokov. Tým sa znižuje možnosť vzniku chorôb a škodcov, ktoré sa môžu rozvinúť v dôsledku dlhodobého pestovania rovnakých plodín na jednom mieste. Rotačné pestovanie tiež pomáha udržiavať a zlepšovať pôdnu štruktúru a živiny. Pri rotačnom pestovaní je dôležité rozdeliť plodiny do skupín podľa ich potrieb a vzájomných vzťahov.
tags: #zemiaky #a #tekvice #v #zahrade
