Plánujete si v tejto sezóne vypestovať vlastné priesady zeleniny, byliniek alebo letničiek? Okrem semien budete potrebovať aj kvalitný výsevný substrát. Šetriť sa v tomto prípade nevypláca. Kúpa nekvalitného, nápadne lacného alebo nevhodného substrátu môže byť veľkým prešľapom.
Nakúpené semená nevysievajte ani do zeminy, ktorú si naberiete v záhrade. Nepoužiteľný je na tento účel aj čerstvý kompost z kompostéra, rovnako aj zeminy, ktoré sú určené na pestovanie izbových alebo záhradných rastlín. Úspech vám zaručí jedine použitie substrátu, ktorý je určený na výsevy a rozmnožovanie rastlín.
Vlastnosti kvalitného výsevného substrátu
Kvalitný výsevný substrát je ľahký, jemný a vzdušný. Výborne absorbuje teplo a vlahu, po zaliatí sa nelepí. Vyznačuje sa nižším obsahom živín, neobsahuje choroboplodné zárodky a ani semená burín. Bežný výsevný substrát však zabezpečí len rovnomerné vyklíčenie semien a vyrastenie prvých byliek s klíčnymi a neskôr aj prvými pravými listami.
Mladé rastlinky v ňom dlhodobo zostať nemôžu, neposkytol by im ďalšie potrebné živiny. Po vytvorení prvých pravých listov ich preto budete musieť presadiť do výživnejšieho substrátu s vyšším obsahom základných prvkov aj mikroelementov. Ak tak neurobíte, rastliny budú zaostávať v raste, nebude sa im prirodzeným tempom vyvíjať nadzemná a ani podzemná časť.
Výsevné substráty sú zmesou viacerých dôležitých zložiek. Väčšina z nich obsahuje vyváženú zmes bielej a čiernej rašeliny, perlit alebo piesok a ďalšie prospešné ingrediencie. Moderné a prínosné z viacerých dôvodov sú supresívne výsevné substráty. Sú síce drahšie, no ich prednosť spočíva v tom, že obsahujú huby, ktoré aktívne potláčajú pôvodcu významných hubových ochorení vrátane fytopatogénnych húb rodov Fusarium, Pythium, Sclerotinia a Rhizoctonia. Tieto huby spôsobujú častý problém pri pestovaní zo semien - padanie a odumieranie klíčiacich a vzchádzajúcich rastlín. Použitie výsevného substrátu, obohateného o antagonistický organizmus, je tak významným preventívny krok v ochrane sadeníc pred uvedenými druhmi škodlivých organizmov.
Alternatívne materiály pre výsev
Perlit
Semená môžete vysievať aj do perlitu. Ide o ľahkú, zrnitú, pórovitú a netoxickú hmotu. Využíva sa najmä na prevzdušnenie substrátov, no hodí sa aj na výsevy. Negatívom perlitu je jeho rýchle vysychanie. Po výseve semien ho preto budete musieť neustále zvlhčovať. Do perlitu si môžete vysiať napríklad semená papriky.
Vermikulit
Na zasypanie semien môžete použiť aj vermikulit. Jeho vrstva by však nemala byť vyššia ako 1-3 mm. Aj tento materiál sa vyznačuje pórovitou štruktúrou, no na rozdiel od perlitu dokáže zadržať viac vlahy, vysychá teda pomalšie. Klíčiace semená tak majú vďaka vermikulitu k dispozícii viac vlahy a nie sú ohrozované zasychaním.
Kokosové vlákna
Na vysievanie môžete v domácich podmienkach využiť aj kokosové vlákna. Použiteľné sú vždy až po navlhčení vodou. Napriek svojim prednostiam je však tento materiál lepšie zakomponovať do výsevného substrátu než ho využiť samostatne. Kokosové vlákna dokážu vo výsevnom substráte nahradiť rašelinu, hotový substrát odľahčia a prevzdušnia. Výborne zadržiavajú vodu a aj po nadmernom zaliatí neuľahnú.
Výsevné tablety
Obľúbené sa v ostatnom čase stali aj výsevné tablety. Vyrábajú sa z lisovanej rašeliny alebo kokosových vlákien a predávajú sa v rôznych veľkostiach. Použitie týchto tabliet je veľmi jednoduché. Stačí ich položiť na misku s vodou a chvíľu počkať. Zakrátko nasiaknu vodou, výrazne zväčšia objem a v tomto momente sú pripravené na výsevy. Využiť ich môžete na predpestovanie rastlín, ktoré horšie znášajú pikírovanie či presádzanie. K takýmto patria napríklad tekvice, cukety, artičoky a ďalšie. Semená sa do výsevných tabliet vysievajú po jednom či dvoch a vždy do optimálnej hĺbky. Otvor na vloženie semienka si ľahko urobíte ceruzkou.
Online Kurz Microsoft Planner - Ako používať Plány a Kontajnery (Buckets/Sektory) pri Riadení Úloh?
Prečo nepoužívať záhradnú zeminu alebo staré substráty
Možno je niekto vo vašom okolí, kto realizuje výsevy s využitím záhradnej zeminy. Tá však obvykle obsahuje množstvo choroboplodných zárodkov a semená burín. Je teda nevhodná. Do určitej miery pomôže tepelná sterilizácia, napríklad v rúre, no aj tak má takáto zemina v porovnaní s výsevným substrátom množstvo negatív.
Nevypláca sa ulakomiť ani na staré alebo príliš lacné výsevné substráty v diskontných predajniach. Je možné, že neprešli potrebnou sterilizáciou a neobsahujú zložky, ktoré by podporovali plynulé vyklíčenie semien. Súčasťou takýchto substrátov sú veľakrát nielen choroboplodné zárodky ale aj semená burín. Nezriedka, pri vonkajšom skladovaní na kopách, dochádza tiež k poškodeniu obalov, následne k zatekaniu vody dovnútra a nadmernému dlhodobému zmáčaniu substrátov. Snažte sa preto vyhnúť nielen baleniam, ktoré sú mechanicky poškodené ale aj takým, ktoré sú príliš vyblednuté od slnka. Je možné, že ide o staré substráty, ktoré na danom mieste stoja dlhší čas. Dobrou voľbou sú vždy hlavne substráty osvedčených a na trhu zabehnutých značiek, ktoré v tejto oblasti pôsobia veľa rokov.
Čas a podmienky pre výsev
Väčšina druhov sa seje koncom zimy a začiatkom jari (od polovice januára). Treba to však zvážiť podľa teplotných podmienok. Ak máte doma teplo a plánujete vysievať do misiek a tie umiestňovať na okenný parapet, pod ktorým je umiestnený radiátor, môžete začať vysievať neskôr. Semienka vo veľmi teplých podmienkach dokážu v skorom čase vyklíčiť. Tým, že je ešte málo svetla, rýchlo sa vytiahnu a rastlinky sú potom slabé. Myslite na to, že ak nemáte skleník, do voľnej pôdy sa budú vysádzať v polovici mája. Rastlina musí byť s pevnou stonkou, dostatočnej výšky, nesmie sa ohýbať a musí mať pevný koreňový systém.
Optimálne podmienky pre klíčenie
Pre optimálne a jednotné klíčenie či rast, semienka potrebujú vhodné podmienky. Medzi tie najdôležitejšie patria: svetlo, teplota, vzdušná vlhkosť, vlhkosť substrátu. Okrem toho samozrejme záleží na kvalitnom osive. Vyššiu vzdušnú vlhkosť zabezpečíte vlhkosťou substrátu, teplotou v miestnosti a tiež ju môžete zvýšiť, ak prikryjete výsev fóliou alebo sklom. Často vetrajte a skladajte kryt, aby substrát neplesnivel. Po vyklíčení, kryt odstráňte, aby rastliny tiež netrpeli plesňami. Po výseve misky roste, po vyklíčení už zalievajte jemným prúdom vody. Snažte sa vyhnúť listovej ploche a zalievajte ku korienkom. Pokiaľ máte semená vysiate v tabletách a zakoreňovačoch, tieto presychajú oveľa rýchlejšie.
Stratifikácia semien
Niektoré semená potrebujú prejsť obdobím chladu až mrazu, čiže stratifikáciou, aby vôbec začali klíčiť. Ide najmä o semená okrasných rastlín, drevín ako javory. Stratifikácia je spôsob prípravy osiva, semien, ktorý má za následok udržať a zlepšiť klíčenie. Niektoré semená prechádzajú stratifikáciou bez toho, aby sme si to uvedomovali priamo vonku na záhrade. Z letničiek a trvaliek počas leta a jesene vypadnú semienka do pôdy alebo do kôry. Takto prečkajú zimu, mráz a sneh a na jar s údivom sledujeme, že pod okrasným krom, je množstvo mladých rastliniek, ktoré vyklíčili z vypadnutých semienok. Tieto rastlinky sú odolné a vhodné na presádzanie priamo na záhon. Stratifikáciou v domácich podmienkach, semená tiež uvedieme do stavu obdobia zimy, v ktorom zotrvajú cca 2 mesiace a zároveň im po vytiahnutí z chladného prostredia zabezpečíme akoby jar a cez rozrušený obal semienka začnú klíčiť. Semená sa dajú stratifikovať aj vo vlhkom piesku v pivnici, v miestach, kde je chlad, aj bez prístupu svetla. Odporúčame stratifikovať viac ako 2 mesiace. Dá sa stratifikovať aj chladničke, bez piesku. Vtedy ide o suchú stratifikáciu. Tam je vhodné zabaliť semienka do papierovej utierky, vreckovky a ešte do papierového vrecka a uložiť na dno.
Nádoby na výsev
Semená na sadenie nepotrebujú špeciálne nádoby. Rásť budú aj v ekologicky dostupnejších nádobkách, napríklad v obale od vajíčok. Papierový obal dostatočne príjme aj vlahu a v konečnom dôsledku sa rozpadne. Využiť môžete rovnako aj obaly zo zmrzliny, či jogurtov, šalátov, ktorým tak dáte druhú šancu. Vhodné sú všetky plytké misky aj z polotovarov a zmrzlín, jogurtov a šalátov, obaly od vajíčka, plastové aj papierové, špeciálne výsevné misky určené pre tento účel, mini skleníky a fóliovníky, špeciálne zakoreňovače a Jiffy tablety. Pokiaľ sa rozhodnete pre tablety, výhodou je, že semienka v nich rýchlo klíčia, sú priepustné a rastlina vytvára bohatú koreňovú sústavu.
Nádoby, do ktorých chcete semienka vysiať by mali byť dostatočne hlboké nato, aby mali dostatok miesta pre rastúci korienok a mali by byť aj prispôsobené tak, aby mala kam odtekať prebytočná vlaha. Nemusíte utrácať peniaze na nové kvetináče, môžete pokojne použiť kelímky od jogurtov, pasterizovaného mlieka, pet fľaše alebo krabičky od džúsov. Nezabudnite však, urobiť na spode nádob malé dierky, aby mala kam prebytočná voda vytiecť.
Výber semien a hybridné odrody
Kvalitné osivá sú základom úspešnej úrody, preto je dôležité vyberať si semená od overených dodávateľov, ktoré zabezpečujú vysokú klíčivosť a odolnosť rastlín. Na malých baleniach semienok sa ukrýva veľa dôležitých informácií, ktoré si zaslúžia vašu pozornosť. Zadná strana je miestom pre odporúčania k pestovaniu - doba výsevu, doba kvitnutia i zberu, rastové špecifiká (výška rastliny a tiež množstvo, veľkosť a váha plodov). V neposlednom rade stojí za zváženie i genetická história plodiny, ktorú sa chystáte kúpiť. F1 hybrid, F2 hybrid alebo staré odrody?
Hybridné semená vznikli výsledkom šľachtenia dvoch odlišných genetických línií, pričom z oboch „rodičov“ si vzali to najlepšie, vrátane odolnosti voči škodcom a vyššej výnosnosti. Prenos týchto vlastností do ďalšej generácie (ak by ste si chceli zozbierať semená z úrody) je však nestabilný.
Vlastné semená - výhody a úskalia
Len málokto nikdy neskúsil v druhom roku vysiať semienka, ktoré si uschoval z minuloročnej úrody. Avšak so semienkami z vlastnej záhrady je to trochu zložitejšie, než sa môže na prvý pohľad zdať. Ak nie sme zbehlí v genetike, je jednoduchšie a najmä praktickejšie získavať semená z pôvodných starých odrôd zeleniny. I tak bude pestovanie rastlín z vlastných semienok dobrodružstvom. Vieme ušetriť na kúpe semien, najmä ak niektoré druhy pestujeme vo väčšom množstve. Z vlastných semienok si taktiež dokážeme udržať obľúbené odrody, pretože sa stáva, že niektoré časom celkom zmiznú z ponuky semenárskych firiem. Ďalšou výhodou je aj naše povedomie o vlastnostiach danej odrody a o tom, ako sa správa v rôznych podmienkach, keďže tie sa každý rok trochu menia. Veľmi dobre tiež vieme, ako sme vlastné semienka vypestovali, čiže či a čím sme rastliny postrekovali, prípadne či sme záhon počas sucha dostatočne zalievali, prípadne či bol porast zdravý.
Keď sa rozhodneme pre produkciu vlastných semienok, pokúsime sa o danej odrode zistiť čo najviac informácií. A kde také semienka získame? Existuje hneď niekoľko možností. Osloviť tiež môžeme napríklad semennú banku zameranú na uchovávanie starých odrôd. No pozor! V niektorých prípadoch semenné banky vyžadujú, aby sme časť získaného osiva v čo najväčšej čistote v ďalšom roku vrátili. Zatiaľ čo semenárenie pri kvetoch býva väčšinou pomerne jednoduché a bez väčších prekážok, pri zelenine je dobré dodržiavať niekoľko zásad. Niekedy to so sebou prináša aj prekvapenia, hlavne ak prišlo k náhodnému opeleniu (hovorí sa tomu i sprášenie), ktorému sa zvyčajne v bežnej záhradke nedá predísť. Keď však chceme získať semená konkrétnej odrody, takému sprášeniu treba čo možno najviac predísť. Napríklad, ak by sme chceli z jednej záhrady získať osivo viacerých odrôd tekvíc, mali by sme záhony založiť v čo najväčšej vzdialenosti od seba. V prípade tekvice je takáto izolačná vzdialenosť viac ako 300 metrov. To je v menšej záhrade takmer nemožné dodržať. Dobrou voľbou sú rôzne odrody paradajok, kde až na pár výnimiek stačí dodržať odstup od iných odrôd viac ako tri metre. Podobne sú na tom aj hrach či šalát.
Zatiaľ čo samotné získanie osiva je pri niektorých druhoch ľahké, pri iných je časovo trochu náročnejšie. Pri paradajkách či uhorkách však počítame s dôkladnejším postupom. Ich semená sú obalené slizovitou vrstvou, ktorej sa potrebujeme pred sušením zbaviť. Hneď ako je osivo čisté, opatrne ho dosušíme buď v suchej miestnosti, alebo v sušičke na ovocie, v ktorej teplota nesmie presiahnuť 35 °C. Pri iných druhoch je semenárenie náročnejšie z dôvodu, že ide o dvojročné rastliny, napríklad petržlen, mrkva, repa a podobne. Keď sú semienka dostatočne usušené, dočistíme ich ručne, niekedy i za pomoci fúkania, pričom odfúkneme drobné rastlinné nečistoty. Ak máme semienok väčšie množstvo, rozdelíme ich do viacerých papierových vrecúšok, a to v takom množstve, ktoré zodpovedá dávke využiteľnej pri výseve v jednom roku. Ak máme miesto v mrazničke, kde sa teplota pohybuje okolo 18 stupňov pod bodom mrazu, uchováme ich vzduchotesne uzatvorené priamo tam. Bežne však stačí vrecká s osivom uložiť najlepšie do patentových pohárov, na ktoré nalepíme ceduľku s označením odrody a dátumom zberu.
- Semienka je možné získať len z pôvodných nehybridných odrôd.
- Do nádobky či pohárika vytlačíme šťavu vrátane semienok.
- Šťavu necháme dva dni kvasiť pri izbovej teplote. Scedíme cez sito, niekoľkokrát prepláchneme vodou.
- Rozložíme na pijavý papier a necháme dosušiť pokojne aj týždeň.