Pojem „deti svetla“ má hlboký význam v biblickom kontexte a odkazuje na Ježišových učeníkov a kresťanov. Tento článok sa zameriava na preskúmanie tohto pojmu, jeho významu a aplikácie v našom duchovnom živote, ako aj na dôležitosť „ovocia svetla“.
Svetlo a tma: Dve rôzne cesty
Kľúčovými slovami, okolo ktorých sa sústreďujú liturgické texty, sú svetlo, tma, vidieť a kráčať. V prvom čítaní sa dozvedáme, že nie je vidieť ako vidieť. Človek vidí iba vonkajšok, ale Pán vidí do srdca. Svätý Pavol nazýva hriešnika tmou. Svojím poslucháčom môže povedať: „Kedysi ste boli tmou, ale teraz ste svetlom v Pánovi. Žite ako deti svetla!“ Svätý Ján vo svojom liste vyznáva: „Boh je Svetlo!“ (zrov. 1 Jn 1,5) Deti svetla, o ktorých hovorí Pavol vo svojom liste, môžeme stotožniť s deťmi Božími. Ich životnú situáciu charakterizuje predovšetkým to, že žijú uprostred spoločnosti, ktorá je silne poznačená nemravnosťami spojenými so vtedajšou pohanskou kultúrou. Zároveň však nič nenaznačuje, že by mali zakusovať prenasledovanie. Život kresťana uprostred takejto spoločnosti, ak je autentickým, pôsobí ako svetlo. To, čo je v tme neviditeľné, alebo viditeľné len ťažko, sa stáva jasným a ľahko rozpoznateľným, keď je osvetlené svetlom. Kým adresáti listu nepoznali evanjelium, boli tmou; teraz, životom podľa evanjelia sa stali svetlom. Keďže ich správanie je v kontraste so zaužívanými spôsobmi ich súkmeňovcov, a teda nenachádzajú u nich pochopenie, ich úlohou je skúmať, čo sa páči Pánovi. Môžeme zdôrazniť, že tu ide o proces. Majú doslova „kráčať“ ako deti svetla a majú skúmať.
Ovocie svetla
Do metafory tmy a svetla vstupuje ešte jedna: ovocie. Svetlo, alebo kráčanie vo svetle, prináša ovocie a ním je dobrota, spravodlivosť a pravda. Budeme si hovoriť o tom, ako sa skrze prijatie Krista môžeme aj my stať svetlom v Pánovi a tak prinášať ovocie svetla: „Ovocie svetla je v každej dobrote, spravodlivosti a pravde.“ Spolu budeme skúmať, čo sa páči Pánovi. Spolu budeme hľadať, čo od nás očakáva Pán.
| Ovocie Svetla | Skutky Tmy |
|---|---|
| Dobrotivosť | Smilstvo |
| Spravodlivosť | Nečistota |
| Pravda | Lakomstvo |
Význam svetla v duchovnom živote
Svetlo je život, bez svetla rastliny, ale aj ostatné stvorenstvo hynie. My sa však podobáme Mesiacu: on nemá svoje svetlo, len odráža svetelné lúče Slnka. Témou nášho duchovného ponoru do vecí Božieho kráľovstva je svetlo. Svetlo ako základná veličina a realita existencie Božej ríše. To, čím je fyzické svetlo pre stvorený svet, to predstavuje Boh pre človeka v oblasti duchovnej - je preňho prameňom čistoty, múdrosti a pokoja. Tak, ako by bez fyzického svetla nemohla prebiehať fotosyntéza zelených rastlín, čiže žiadny fyzický život stvorených bytostí ani život človeka by nebol možný, rovnako tak závisí duchovný život a rast človeka od Pána Boha, od spoločenstva s Ním.
Dôkazom toho, že máme spoločenstvo s Bohom, je naše „chodenie vo Svetle” (J 12, 35), naše každodenné úsilie o život v tej dimenzii bytia, ktorá je ukotvená v Bohu, teda v Jeho Svetle. List Efezským 1:18 uvádza pozoruhodnú myšlienku: "a osvietil oči vášho srdca, aby ste vedeli, čo je to za nádej, do ktorej On povoláva, čo je to za bohatstvo Jeho slávneho dedičstva, ktoré je pre svätých." Slovo osvietiť po grécky "fotizo" znamená zažať svetlo, rozsvietiť, alebo niečo osvetliť. Duch Svätý nás svojou službou ožaruje Slovom, aby sme tak žiarili a trblietali sa. To sa deje pri rozjímaní nad Slovom. Jedna vec je byť osvietený, ale druhá vec je vydávať žiaru. Bez Slova bude tvoje svetlo slabé. Božie slovo je tvojím svetlom (Žalm 119: 105). Niet divu, keď Biblia hovorí, aby v nás Kristove slovo bohato prebývalo (Kolosenským 3:16). Čím viac zaplavuješ svojho ducha Slovom, o to viac žiari tvoje svetlo a stávaš sa viac jagavým. So Slovom v tebe horí oheň, stávaš sa žiarivý a preto na každé miesto kam prídeš tak ho dokážeš rozsvietiť.
Čo oddeľuje Boží hlas od vašich vnútorných myšlienok | Biblická milosť
Boží plán s nami
Aký je Boží plán s nami? Svätý Pavol v Liste Efezanom v prvej kapitole vo verši 6 hovorí: „Boh nás svojím dobrotivým rozhodnutím predurčil, aby sme sa skrze Ježiša Krista stali jeho deťmi na chválu a slávu jeho milosti, ktorou nás obdaril vo svojom milovanom Synovi.“ Máme sa stať Božími deťmi, teda účastníkmi tej istej prirodzenosti akú má Boh. Máme sa stať deťmi Svetla, toto je Boží plán s nami a to sa má byť aj náš životný cieľ. Ježiš je pre nás Cestou. On je naším cieľom a vzorom. On je Pravdou o Bohu i o človeku a teda aj o nás. Ježiš je Pravý Boh, ale súčasne Pravý človek, lebo Pravý človek - dokonalý človek je Bohočlovek. Ak teda môžeme hovoriť o nejakom predurčení človeka z Božej strany, môžeme s istotou prehlásiť, že existuje len toto jedno a to pozitívne a úžasné predurčenie ku Spáse. Aj v liste svätého Pavla Timotejovi nachádzame tvrdenie: „Boh chce spasiť všetkých ľudí.“ A táto Božia túžba nekonečne prevyšuje našu túžbu. Ľudská túžba je slabá a často skončí skôr než dosiahne svoj cieľ, ale Božia túžba trvá dotiaľ, dokiaľ sa nenaplní. Podmienkou Spásy je prijatie Ježiša, Božieho Slova. Kristus, Vtelené Božie Slovo, je akoby génom duchovného života, podľa ktorého sa v nás formuje Bohočlovek. Ježiš je Život. Bez neho duša nerastie do podoby Božieho dieťaťa. Ježiš je tou podmienkou, bez ktorej to nejde. Len ten, kto verí v Boha, ktorý sa stal človekom a zjavil sa v osobe Ježiša Krista, uznáva pravého Boha. Bez tohto láskyplného príklonu ku Kristovi neexistuje láska a spojenie s Bohom, čiže Spása.
Predurčenie a zatratenie
Tieto úvahy o pozitívnom predurčení je potrebne aspoň v krátkosti doplniť úvahou o zatratení. Katechizmus nás poučuje: „Nemôžeme byť spojení s Bohom, ak sa slobodne nerozhodneme milovať ho. Pán Ježiš hovorí: „Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje.“ (Jn 14,21) Teda nemôžeme milovať Boha, ak ťažko hrešme proti nemu, proti svojmu blížnemu a proti seba samým. Zomrieť v smrteľnom hriechu, bez toho aby bol zmytý ľútosťou a neprijať milosrdnú Božiu lásku, to znamená zostať navždy oddelení od Boha v dôsledku nášho slobodného rozhodnutia. Boh nikoho nepredurčil do pekla. K tomu je potrebné slobodné odvrátenie sa od Boha a zotrvanie v tomto stave. Zatratenie je na opačnom konci ako naše predurčenie. Človek totiž nemusí svoje predurčenie uskutočniť. Výroky Svätého písma a učenie Cirkvi o pekle sú výzvou k zodpovednosti, s akou má človek používať svoju slobodu s ohľadom na svoj večný údel. A súčasne sú aj naliehavou výzvou k obráteniu. Tak ako Písmo sväté hovorí o smrti, že ju Boh neučinil, to isté môžeme povedať o pekle, že ho Boh neučinil. Boh nemá v ňom záľubu a jeho trvanie nie je garantované zo strany Boha. Svätý pápež Klement I. vo svojom liste Korinťanom píše: „A sám Pán vesmíru hovoril o pokání s prísahou: „Ako žijem,“ hovorí Pán, „nechcem smrť hriešnika, ale pokánie.“.. Chce teda všetkých, ktorých miluje, pohnúť na pokánie a tento výrok zaručuje svojou všemohúcou vôľou. Je veľmi dôležité veriť v to, že Boh a jedine Boh nás naozaj miluje, že peklo spôsobuje nevera v túto Lásku. Zvrátené ego je schopné vnímať vrcholne Blaženého a Oblažujúceho Boha ako Vrcholnú Nepríjemnosť. Je možné, že keď zomrieme, zistíme, že to isté Blažené Svetlo svieti v nebi, v očistci a dokonca aj v pekle. Nebešťania sa v nebi nesmierne tešia z Dobrého Boha, duše v očistci trpia v prítomnosti Dobrého Boha podobne ako manžel, ktorý sa dopustil nevery, pri svojej vernej a láskavej manželke a duše v pekle sú zúfalo nešťastné z nesmierne Dobrého Boha. Na Božiu dobrotu sa dá nazerať, ale aj zazerať, ako nám to ukazuje Ježiš v podobenstvách.
Svetlo a tma, vidieť a kráčať
V druhom čítaní je Pavol oveľa ďalej. Kresťania sú svetlom, deťmi svetla, ktoré prinášajú ovocie svetla, čo je protiklad skutkov tmy, ktoré sú neplodné. Svetlom pre kresťanov je Kristus. Kedysi ste boli tmou, ale teraz ste svetlom. Žite ako deti svetla! Ovocie svetla je v každej dobrote, spravodlivosti a pravde. Nemajte účasť na jalových skutkoch tmy. Všetko, čo sa odhalí, svetlo vynesie najavo, a všetko, čo je zjavné, je svetlo.
Vidieť
Dôvody, prečo človek nevidí, môžu byť rôzne. Prvým je slepota, pri ktorej človeku z nejakých dôvodov chýba schopnosť vidieť, buď preto, že ju stratil v dôsledku choroby či úrazu, alebo nikdy nemal, nevyvinula sa u neho. Iným dôvodom, prečo človek nevidí, je tma - neprítomnosť svetla. V Jánovom evanjeliu sa často stretávame so svetlom ako symbolom Krista. A možno má človek zrak v poriadku, aj svetlo svieti, no oči zostávajú zatvorené. Pretože človek spí, to je obraz, ktorý Pavol používa v druhom čítaní: „Prebuď sa, ty, čo spíš, vstaň z mŕtvych a bude ti svietiť Kristus!“ (Ef 5,14) Alebo sa vedome rozhodol pre temnotu, to je, zdá sa, prípad farizejov: Začuli to farizeji, čo boli pri ňom, a povedali mu: „Sme azda aj my slepí?!“ Ježiš im odpovedal: „Keby ste boli slepí, nemali by ste hriech. Vy však hovoríte: ‚Vidíme.‘ A tak váš hriech ostáva.“ (Jn 9,40-41)
Obrátenie a cesta viery
Obrátenie je otázkou chvíle; posväcovanie je úlohou na celý život. Božie semienko lásky, ktoré Pán vložil do našich duší, chce rásť, prejavovať sa v skutkoch, prinášať ovocie v každej chvíli zodpovedajúce tomu, čo je milé Pánovi. Preto je nevyhnutné, aby sme boli ochotní začínať stále odznova a v každej novej životnej situácii opäť nachádzať svetlo a impulz prvého obrátenia. A to je vlastne dôvod, prečo sa máme pripraviť dôsledným spytovaním svedomia, prosiac Pána o pomoc, aby sme mohli lepšie spoznať jeho a lepšie spoznať i seba samých. Niet inej cesty, ak sa máme znovu obrátiť. Táto pôstna príprava bude zavŕšená slávením Veľkej noci. V úvode Veľkonočnej vigílie budeme nasledovať svetlo paškálu (veľkonočná svieca), ktoré je symbolom Kristovho svetla. Vstúpime do kostola, v ktorom bude svietiť len paškál a sviečka kňaza. Keď sa Kristovo svetlo zastaví v strede chrámu, zapálime si od neho svoje sviece a budeme kráčať ďalej, za Svetlom, ktorým je Kristus. My sme schopnosť vidieť už krstom získali. No rozprávanie stavia pred voľbu aj nás. Zvolíme si postoj slepca, ktorý poslúchne a s vierou, hoci tápajúc, kráča k očisteniu? Alebo si vyberieme postoj farizejov, ktorí sú presvedčení, že všetko vedia? Či si osvojíme prístup "tajných kresťanov", poviazaných strachom, ľudí citlivých a dobrého zmýšľania, ale bez odvahy, ktorých reprezentujú slepcovi rodičia? Práve oni sú adresátmi Pavlových slov: „Prebuď sa, ty, čo spíš, vstaň z mŕtvych a bude ti svietiť Kristus!“ (Ef 5,14)
Čo oddeľuje Boží hlas od vašich vnútorných myšlienok | Biblická milosť
Ako žiť ako deti svetla
Ak chceme žiť ako synovia svetla, musíme sa usilovať o nasledovné:
- Byť horliví a starostliví v presadzovaní hodnôt Božieho kráľovstva.
- Byť nositeľmi Božieho Svetla, svetla zásad Kristovho evanjelia žitých v praxi každodenného života.
- Kráčať vo svetle Tvojich svätých šľapají a nasledovať Ťa po Ceste Pravdy do Života.
- Byť dôslední, tvoriví, neúplatní, pokojní a pokorní.
Prosme Ducha Svätého, Ducha Kristovho, aby nás svojou mocou uspôsobil byť nositeľmi Jeho Svetla v tomto svete prostredníctvom nášho čistého bytia, našej bezúhonnej existencie, našich pravdivých a spravodlivých vzájomných medziľudských vzťahov. Len tak môžeme vytvárať ono mystické spoločenstvo Tela Kristovho, ktorým je Cirkev, ktorej Hlavou je On sám, Ježiš Kristus - Svetlo sveta. Večný Trojjediný Bože, Tvorca všetkého bytia, večný Zdroj nebeského i pozemského svetla, ďakujeme Ti, že nám ponúkaš možnosť poznať Teba, svetlo sveta a života.
tags: #zite #ako #deti #svetla #ovocie #svetla