Na svete neexistuje iný nápoj, ktorý by vyvolával odlišnejšie a rozporuplnejšie názory. Absint je jedným z najznámejších a zároveň najkontroverznejších alkoholických nápojov na svete. Zároveň nenájdete alkohol, ktorý by mal romantickejšiu minulosť. Absint, absinth, absinthe, zelená víla - tých pomenovaní legendárneho alkoholického nápoja je dokonca ešte viac. Je to nápoj s dlhým a zaujímavým pôvabom, ktorý sa skrýva v jeho histórii a výrobe. Jeho slávu a nadšenie, ktoré sa týmto nápojom prejavuje, nie je možné poprieť.
Čo je Absint?
Absint je bylinný destilát s vysokým obsahom alkoholu, môže mať od 50% do 80%. Absint je silný alkoholický nápoj, ktorý zvyčajne obsahuje 50% - 70% alkoholu. Jednoducho povedané - alkoholický nápoj vyrábaný z paliny. To je základná charakteristika tohto až mýtického nápoja. Základom absintu je bylina palina pravá, ktorá je silne aromatická a horká. Okrem toho niektorí výrobcovia doň kvôli vyladeniu chuti, vône ale aj farby pridávajú aj ďalšie botaniká. Najčastejšie je koriander, yzop, medovka, badián a rôzne ďalšie bylinky. Obyčajne je takýto nápoj zelený, ale v súčasnosti sa vyrábajú aj iné varianty - ako napríklad priehľadná alebo dokonca s farbami duhy.
História Zelenej Víly
Pôvod absintu je nejasný a nemožno určiť jeho presný dátum. Začiatky siahajú zhruba do 18. storočia a spájajú sa so sestrami Henriodovými a lekárom Pierrom Ordinaireom. To, či absint prvýkrát vyrobil Pierre z horských bylín a predal recept sestrám alebo ho sestry začali vyrábať prvé, ešte pred príchodom doktora Ordinairea, nie je nijako historicky podložené. Aj keď osoby, ktoré majú podiel na vzniku absintu, nie sú známe, územie jeho počiatku je presne definované - Val de Travers - oblasť medzi švajčiarskym Couvetom a francúzskym Pontarlierom.
Taktiež je známe aj prvé pomenovanie tohto bylinného destilátu - v 18. storočí niesol názov Zelená víla, ktorý vymyslel už spomínaný lekár Pierre Ordinaire. La Fee Verte, alebo v preklade Zelená víla, bolo známe pomenovanie zeleného nápoja, ktorého recept si ako prvý v roku 1792 zapísal lekár Pierre Ordinaire. Prvé absintové liehovary vznikali na rozhraní 18. a 19. storočia. Netrvalo dlho a absint sa stal svetoznámym nápojom. Tak ako bol (a stále je) v Británii známy čaj o piatej, tak na sklonku 19. storočia to bol vo Francúzsku absinthe o piatej - tak veľká bola v tých časoch popularita tohto skvelého nápoja. Popíjali ho umelci, hudobníci, spisovatelia vo francúzskych kaviarňach alebo nočných baroch. Spájal sa s umeleckou inšpiráciou, bohémskym spôsobom života, ale aj s kurtizánami.
Medzi absintovými fanúšikmi boli umelci ako Vincent van Gogh, Henri de Toulouse-Lautrec a Pablo Picasso. Najvychytanejšie absintové kaviarničky boli v meste Montmartre, najvychytanejší absintový čas bol medzi piatou a šiestou poobede a nazýval sa l’heure verte - zelená hodinka.
Zloženie a Postup Výroby
Základ absintu tvorí trojica byliniek aníz, fenikel, palina pravá (takzvaná svätá trojica) a koriander, ktoré dopĺňajú ďalšie byliny pre dosiahnutie čo najkomplexnejšej, plnej chuti nápoja. Pravý francúzsky absinthe sa vyrába lúhovaním bylín v liehu za studena - takzvanou maceráciou. Takto sa macerujú byliny svätej trojice - fenikel, aníz a palina pravá spolu s inými bylinkami, ktoré dodávajú špecifickú chuť - medovka, yzop, badyán a podobne.
Prvý krok je macerácia bylín v alkohole. Po macerácii nasleduje destilácia a po nej opätovná macerácia. Následne sa tento macerát destiluje. Väčšinou nadvakrát, ale niekde destilácia prebehne aj na tri razy. Výsledkom je viacmenej číry alkohol, takzvaný blanche. Pri opätovnej macerácii sa lúhujú byliny, ktoré obsahujú viac chlorofylu - zeleného farbiva. Tí kvalitní výrobcovia v tomto destiláte opäť namáčajú palinu, alebo yzop či medovku, tentoraz s cieľom uvoľniť z nich chlorofyl a nápoju dodať prírodnú zelenú farbu.
Typy absintu
Absint nemusí byť len verte - zelený, vyrába sa aj takzvaný blanche - číry alebo biely. Pri čírych absintoch sa vynecháva farbiaca časť výroby. Najväčšia produkcia čírych absintov, ktoré mnohí poznajú aj pod názvom La Blue, sa nachádza vo švajčiarskom údolí Val de Travers. Okrem červenej je dostupný vo verzii Black, Green a Blue. Odlišujú sa od seba nielen farbou ale aj chuťou a vôňou.
Absint, ktorý sa vyrába najčastejšie vo Východnej Európe - v Česku, je lacnejšou verziou pravého francúzskeho absinthe. Tieto absinty neobsahujú mnohé bylinné zložky, neprechádzajú destiláciou, ale iba filtráciou, preto sú oveľa horkejšie ako pravé francúzske. Tí menej snaživí si často dovolia skratku vo forme pridávania umelých farbív.
Mýty a Skutočné Účinky Absintu: Thujón a Halucinácie
Absint bol spájaný s vílami, krásnymi ženami, liečivými účinkami, známymi maliarmi a spisovateľmi. Druhá strana mince však hovorí o návykovej látke, ktorá spôsobuje halucinácie, stratu sebakontroly a nepríčetnosť. Rastlina palina pravá obsahuje halucinogén thujon. Tujon je neurotoxická droga, ktorá je obsiahnutá v paline pravej a teda aj v absinte. V minulosti to bol jeden z hlavných dôvodov jeho zákazu vo viacerých krajinách. Mnohí ľudia vyhľadávajú absint práve kvôli halucináciám.
Avšak množstvo thujonu v absinte je badateľné. Aj keby človek vypil celú pollitrovú fľašu, skôr sa otrávi alkoholom, ako sa začne správať pod vplyvom drogy. Halucinogénne vlastnosti absintu sú skôr len marketingovým ťahom ako vedecky dokázanou skutočnosťou. Medzičasom sa vďaka štúdiám dokázalo, že dôvodom opojenia je veľké množstvo alkoholu a nie prítomnosť jedu. Je to práve thujon, ktorému sa pripisujú halucinogénne účinky a kvôli ktorému bol absint v mnohých krajinách zakázaný - túto domnienku vedci však vyvrátili.
Jeho psychoaktívne účinky sú skôr miernejšie a vyvolávajú hlavne stav úľavy a eufórie. Dnes je absint opäť legálny vo väčšine štátov, no s výraznou obmenou receptúry. Spoločnosti mohli vyrábať a štáty predávať len pod podmienkou, že obsah tujónu v nápoji sa rapídne zníži a výrobný proces bude podliehať prísnej kontrole. Množstvo thujonu je prísne kontrolované a nesmie presiahnuť 35 mg/l. Žiadne halucinogenné či iné nežádúce účinky tak nehrozia.
Zákaz a Návrat Absintu
Thujon bol v minulosti jedným z hlavných dôvodov zákazu absintu v mnohých krajinách. Negatívnym dopadom až príliš veľkej obľúbenosti absintu bola snaha zvýšiť jeho produkciu a zarobiť peniaze, čo umožnila prichádzajúca modernizácia. Absint sa začal vyrábať vo veľkých fabrikách - lacnými postupmi s využitím chemických látok. Kvalita a čaro absintu klesla. Doktor Valentino Magnan aktívne sa venoval písaniu čiernej literatúry o škodlivých účinkoch absintu. Dokonca pomenoval závislosť od absintu - absintizmus. Išlo o chorobu, ktorú má na svedomí bylinný destilát a spôsobuje agresiu a šialenstvo.
Na začiatku 20. storočia sa začali ozývať kritické hlasy brojící proti absintu. Nápoj bol spájaný s alkoholizmom, duševnými poruchami a násilím. Celosvetovému zákazu predchádzala „absintová vražda“ vo Švajčiarsku v roku 1905. Švajčiarsky farmár pod silným vplyvom absintu zabil po hádke svoju tehotnú manželku aj dve deti, pričom seba chvíľu na to strelil do hlavy. Tento prípad sa zapísal ako „Absintová vražda“, čo prispelo k silnej prohibícii vo Švajčiarsku, Francúzsku a v Spojených štátoch amerických. V roku 1905 bol najprv zakázaný vo Švajčiarsku, neskôr aj v Belgicku, v roku 1912 v USA a od roku 1915 i vo Francúzsku.
Naopak, také Československo, alebo napríklad aj Veľká Británia, nikdy podobný zákaz nevydali. Po 100 rokoch sa absint vrátil. V roku 2004 ho legalizoval švajčiarsky parlament, kde bol od roku 1907 zakázaný. Dňa 24. júla 2004 amsterdamský súd vyhlásil zákon o zákaze užívania absintu z roku 1909 za neplatný. Na prelome tisícročí bol absint opäť legalizovaný a jeho zákaz sa postupne vo všetkých štátoch zrušil. Súčasný absint je zcela bezpečný a jeho výroba podlieha legislatívnym opatreniam.
Rituály Konzumácie: Ako Správne Piť Absint
Ak ste v živote nenavštívil absintovú kaviareň alebo absintový bar, kde vám personál s radosťou ponúkol absintové príslušenstvo, pravdepodobne ste absint nepili klasickým spôsobom. Pitie absinthu je inak až malý rituál a mnohých možno prekvapí, že so zapaľovaním ho veľmi nevylepšia, akurát tak zvýšia riziko popálenia.
Na pravý zelený rituál potrebujete minimálne absintový pohárik a dierkovanú absintovú lyžičku. Luxusnejšie podniky vám ponúknu aj fontánku, z ktorej kohútika kvapká voda na kocku cukru. Rituál začína pohárom kvalitného absintu (4 centilitre absintu). Cez hrany absintového pohárika položíme dierkovanú lyžicu, ktorá je tvarom prispôsobená tak, aby nevpadla dovnútra pohára. Na lyžicu položíme kocku cukru, nad cukrom držíme kocku ľadu (pravda, ak nemáme absintovú fontánku), z ktorej padajú kvapky ľadovej vody.
Tieto kvapky rozpúšťajú cukor, ktorý preniká dierkami lyžice do pohára. Absint sa začína riediť, čo spôsobuje postupné zakaľovanie destilátu. Silice anízu a feniklu sa riedením zrážajú, čo pripomína tanec - to vysvetľuje pomenovanie zelená víla. Riedenie má svoje logické opodstatnenie. Silno alkoholický absinthe sa nikdy nemal konzumovať priamo. Až po riedení vodou dochádza k rozkvetu aróm a chutí absintu. Dôležité je aj použitie ľadovej vody, ktorá sa väčšinou pridáva z karafy alebo absintovej fontány. Použitie kocky cukru a jej množstva záleží na osobnej preferencii.
Absint sa nepije ako obyčajný panák. Dobrý absint sa totiž pije striktne s ľadovou vodou a pekne pomaly. Vyvarujte se zapalování absintu. Odporúča sa piť len v malých dávkach. Podľa odborníkov je najlepšie prestať po dvoch pohárikoch.
tags: #absynt #akoby #si #kamen #jedla