Pestovanie repky ozimnej a cukrovej repy patrí medzi kľúčové agronomické výzvy, ktoré si vyžadujú individuálny prístup a detailné sledovanie rastu a vývoja rastlín. V posledných rokoch sa obdobie jesene predlžuje, čo umožňuje rastlinám aktívny rast až do konca novembra. To môže viesť k prerozrastaniu rastlín alebo k ich „hladovaniu“ v dôsledku nižšej dostupnosti dusíka. Správna výživa, morforegulácia a ochrana proti škodcom a chorobám sú nevyhnutné pre dosiahnutie vysokých a stabilných úrod. Po zasetí nových porastov ozimných obilnín a repky a ich odburinení nastáva obdobie, kedy je vhodné sledovať ich rast a vývoj a sústrediť sa na prípravu porastu pre ich úspešné prezimovanie. Agronomické skúsenosti nás už naučili, že každé pole je iné a ku každému porastu je potrebné pristupovať s individuálnou starostlivosťou.
Význam a potenciál repky a cukrovej repy
Kapusta repková pravá (repka ozimná) patrí z celosvetového hľadiska k nosným poľnohospodárskym plodinám s nezastupiteľným miestom v osevných postupoch. Počas posledných desaťročí sa výmera repky olejnej v Európe výrazne zvýšila, hlavne pre rastúci dopyt po biopalivách. V porovnaní s obilninami ako ozimná pšenica alebo jačmeň, úrody repky v mnohých štátoch konštantne rastú, avšak stabilita úrod za posledných 40 rokov nebola zlepšená a stále je nižšia ako u obilnín. Repka ozimná patrí medzi intenzívne poľnohospodárske plodiny veľmi dobre reagujúce na úroveň výživy a hnojenia.
Cukrová repa (Beta vulgaris L.) je diploidná dvojročná rastlina, ktorá je hlavným zdrojom sacharózy, hlavným zdrojom energie pre človeka a slúži tiež ako zdroj krmiva pre hospodárske zvieratá. V rámci osevného postupu je radená ako zlepšujúca plodina. Cukrová repa je najproduktívnejšou plodinou mierneho zemepisného pásma. Vyprodukovaný cukor a vedľajšie produkty sú cennou obnoviteľnou surovinou pre potravinársky a fermentačný priemysel, pre produkciu pohonných látok (etanolu) a okrem iného aj pre malotonážnu chémiu. Cukrovka v prenesenom ponímaní funguje ako výkonná slnečná elektráreň, produkujúca a uskladňujúca získanú energiu vo svojej biomase. Vďaka energii slnečného žiarenia vytvára z vody a oxidu uhličitého fotosyntetickým procesom užitočné suroviny, predovšetkým cukor, ďalej krmivo a po zaoraní nezlikvidovaného vňaťky a pozberových zvyškov aj výdatné zelené hnojenie. Produkčný potenciál súčasných odrôd cukrovky presahuje 240 GJ/ha. Odhaduje sa ďalej, že z 1 ha cukrovky možno vyrobiť biotechnologickým postupom až 5 500 - 7 000 l alkoholu použiteľného do liehobenzínových zmesí.
Významný je aj ekologický efekt pestovania cukrovky. Kyslík, ktorý vyprodukuje 1 ha tejto plodiny, stačí na dýchanie 62 ľudí po dobu jedného roka. Vyprodukovaný cukor (sacharóza) je chemicky najčistejšou potravinou v plejáde poľnohospodárskych produktov. Pred dokončením je vyšľachtenie odrôd ozimnej repy cukrovej. Jej zavedením sa zvýši konkurencieschopnosť našich pestovateľov voči producentom trstiny.
Vlahové nároky repky a cukrovej repy
Prúbeh zrážok po zasiatí má podstatný vplyv na rast a vývoj porastov. To je vidieť aj v suchom jeseni 2018 v porovnaní s jesennými obdobiami bohatšími na vlahu v rokoch 2019 a 2020. Vlahové nároky repky sú značné, a najmä v kritických fázach rastu je dostatočný prísun vody kľúčový. Cukrová repa je tiež náročná na vodu, a jej nedostatok môže viesť k zníženiu výnosu a kvality buliev.
Loňský daždivý október spôsobil menšie prírastky koreňov a naopak väčší rast nadzemnej biomasy. To potvrdzujú aj výsledky odberov, keď podiel sušiny koreňov k sušine celkom je 13 % (jeseň 2020). To je asi o 6 % menej než viacročný priemer. Súčasne v apríli repka potrebuje pre svoj rast najviac živín. Pokiaľ ich nemá k dispozícii, prejaví sa to na jej nižšom vzraste a redukcii generatívnych orgánov. Mesiac apríl býva často najsuchším mesiacom v roku. V priebehu hlavných rastových fáz je dostupnosť bóru pre rastliny znížená obdobím sucha.
Výživa a hnojenie
Cieľom jesenného hnojenia repky je vytvoriť v pôdnom prostredí podmienky zabezpečujúce rastlinám harmonickú výživu počas nasledujúceho vegetačného obdobia, predovšetkým v období intenzívneho príjmu živín. Na vyprodukovanie 1 tony semena a príslušného množstva slamy odoberie repka ozimná z pôdy priemerne 50 kg dusíka (N), 11 kg fosforu (P), 50 kg draslíka (K), 35 kg vápnika (Ca), 6 kg horčíka (Mg), 18 kg síry (S), 0,3 kg bóru (B), atď.
Dusíkatá výživa
Dusík je bilančným prvkom výživy cukrovej repy, keďže je na ňom založená účinnosť ostatných živín a má výrazný vplyv na rast. Avšak nadmerný príjem môže spôsobiť pokles hladiny čistoty šťavy nárastom amino zlúčenín a môže spôsobiť znečistenie podzemných vôd a acidifikáciu pôdy. Repka ozimná absorbuje 25 - 30 % z celkovej potreby dusíka už v jesennom období. Pri plánovaných úrodách semien okolo 4 t/ha a viac je potrebné už v zimnom období vytvoriť silný porast repky, ktorý do zimy odoberie podľa pestovanej odrody 40 - 100 kg N/ha (mnohokrát je to vysoko nad 100 kg N/ha), na jar rýchle regeneruje a vytvára výkonný listový aparát. Približne 83 % dusíka absorbovaného na jeseň je využité nadzemnou biomasou, zvyšok ostáva v koreňoch. Podľa niektorých štúdií dusík aplikovaný pred sejbou alebo v septembri nie je pre repku dostatočný z dôvodu jeho odberu mikroorganizmami podieľajúcimi sa na rozklade slamy.
Pre zaistenie optimálnej úrovne dusíkaté výživy pre ozimné plodiny je v súčasnej dobe možné využiť aj novú technológiu pre systémové viazanie vzdušného dusíka s použitím biostimulantu Encera SC. Encera SC je systémový mikrobiálny biostimulant fixujúci vzdušný dusík do rastlín. Obsahuje baktériu Gluconacetobacter diazotrophicus (Gd), ktorá po aplikácii prostredníctvom listov, stoniek a koreňov kolonizuje bunky nadzemných aj podzemných orgánov rastlín a vytvára v nich trvalý symbiotický vzťah, ktorý umožňuje jednotlivým plodinám nahrádzať výživu dusíkom z pôdy prostredníctvom fixácie atmosférického dusíka. Akonáhle symbiotická baktéria prenikne do rastliny, rozmnožuje sa a rozvádza po celej rastline, kde kolonizuje jednotlivé bunky, v ktorých zakladá vezikuly (vačky), kde dochádza k premene vzdušného dusíka na amoniak, využiteľný pre metabolizmus rastliny. Na jeseň sa Encera SC aplikuje vždy po vzídení rastlín v dávke 0,1 l/ha samostatne alebo v kombinácii s herbicídom, fungicídom, insekticídom alebo rastovým regulátorom. V oboch ročníkoch tento prístup síce neviedol k maximálnym výnosom, ale úspora konvenčného dusíka v rámci výživy vedie k lepšiemu ekonomickému zhodnoteniu.
Vo všeobecnosti pri optimálnych podmienkach zabezpečujúcich optimálny rast rastlín repky olejnej, hnojenie dusíkom na jeseň nie je potrebné. Príliš vysoká zásoba dusíka v jesennom období vedie k nechcenej intenzifikácii rastu s predčasným formovaním stonky a rastom príliš veľkého počtu listov. Tieto faktory spôsobujú vymŕzanie porastov repky ako aj hnitie rastového vrcholu počas zimy. Dusíkaté hnojenie repky olejnej v jesennom období je pravdepodobne potrebné len, ak nedostatok dusíka limituje rast rastlín, napríklad na pôdach chudobných, alebo pri minimálnom spôsobe obrábania pôdy, kedy semená klíčia v pôdnej vrstve s vysokým obsahom slamy. Akékoľvek dusíkaté hnojenie by malo byť aplikované najneskôr do konca septembra. Príliš oneskorená aplikácia dusíka odďaľuje rastovú prestávku vyskytujúcu sa na jeseň, výsledkom čoho je zvýšená koncentrácia nevyužitých zlúčenín dusíka v listoch a stonke, čo sa môže v prípade „tvrdšej“ zimy prejaviť nižšou rezistenciou voči mrazom.
Bór a ďalšie mikroelementy
Bór je nevyhnutný pre syntézu cukrov a hrá kľúčovú úlohu v raste koreňového systému všetkých rastlín. U cukrovky môže jeho nedostatok viesť k zníženiu výnosu a zhoršeniu kvality buliev. Navyše sprostredkúva lepšie využitie ostatných živín. Cukrová repa veľmi výrazne reaguje na bór a v prípade jeho nedostatku môže byť cukrová repa vážne poškodená suchou srdiečkovou hnilobou, čo má značný ekonomický dopad na výnos a cukornatosť.
Hnojenie kapusty repkovej pravej bórom je v súčasnej dobe často diskutovanou problematikou, pretože nedostatok bóru je príčinou zníženia úrody semena kapusty repkovej pravej a často aj zhoršenia jeho kvality. Viac ako 80 - 90 % porastov ozimnej repky je potrebné hnojiť bórom. Výnimku tvoria iba hlinité, hlboké pôdy s dostatočnou zásobou organických látok. Dostupnosť bóru pre rastliny je znížená vápnením, vysokou hodnotou pôdnej reakcie a obdobím sucha v priebehu hlavných rastových fáz. Istý spôsob aplikácie bóru na pôdach bez presnej identifikácie zásobenosti pôdy B je efektívna povrchová aplikácia postrekom povrchu pozemku pred sejbou repky v dávke bóru 100 až 200 g/ha. Vhodné je plytké zapravenie do hĺbky 8 až 10 cm. Druhá možnosť je aplikácia pod pätu pri sejbe, spolu so štartovacou dávkou dusíka. Riziková je aplikácia bóru ihneď po vzídení, kedy môže dôjsť k poškodeniu porastu. Mladé vzchádzajúce rastliny repky sú citlivejšie na toxicitu bóru. Na pôdach s vysokým deficitom bóru je ho možné aplikovať použitím špeciálnych listových hnojív v priebehu mesiaca október. Celková dávka bóru pri foliárnej aplikácii obyčajne predstavuje 400 - 600 g/ha. Dávky bóru pri pôdnej aplikácii sa pohybujú od 0,1 do 1,5 kg B na hektár v závislosti od pôdneho druhu a obsahu prístupného bóru v pôde.
Z mikroelementov sa vo výžive repky okrem už spomínaného bóru výraznejšie uplatňuje molybdén. Jeho nedostatok spomaľuje rast nadzemnej hmoty, zvyšuje sa koncentrácia dusičnanov v listoch (neaktivuje sa nitrátreduktázový systém) a znižuje sa tvorba chlorofylu. Optimálne hodnoty molybdénu v listoch repky sú od 0,4 do 0,7 mg/kg sušiny. Mangán sa podieľa na aktivácii rôznych enzymatických procesov, najmä pri fotosyntéze a tvorbe proteínov. Je takisto zapojený do metabolizmu sacharidov a syntézy lipidov. Preto rastliny, ktoré trpia nedostatkom mangánu, majú nižší obsah oleja a nižšie úrody. Mangán je potrebný aj pre tvorbu lignínu, ktorý je spolu s celulózou súčasťou bunkových stien, a tak napomáha tvorbe fyzickej bariéry okolo bunky, ktorá ju chráni pred infekciami.
Keď sa krv nezráža tak, ako by mala. Aký je život s hemofíliou?
Organické hnojenie a biostimulanty
Základom hnojenia cukrovky sú stále klasické maštaľné hnojivá. Kvôli súčasnému poklesu zvierat hovädzieho dobytka je však statkových hnojív nedostatok. Zásoba dusíka aj ďalších živín v pôde je však na pozemkoch v repárskom výrobnom type dostatočná, cukrovka má dnes menej vňaťky a odoberá oveľa menej živín, než skôr. Letné prihnojovanie dusíkom skôr škodí cukornatosti.
Rhizosférické baktérie produkujú rastlinné hormóny, ale v spojení s humínovými a fulvovými kyselinami dodajú aj hormóny podporujúce rast. Rastliny prosperujú s lepším využitím vody a živín. Rastliny pestované s humínovými látkami sú menej vystavené stresu a celkovo sú zdravšie, produkujú vyššie výnosy aj kvalitu zberu. Huminové a fulvové kyseliny možno bežne aplikovať v ekologickej produkcii. Prevedeným pokusom bolo zistené, že aplikácia humínových kyselín zvyšuje kvalitatívne parametre cukru aj cukrovej repy a znižujú obsah necukerných zlúčenín. Najlepšie výsledky dosahovala kombinácia foliárnej aplikácie bóru a fulvokyselín. Vo fáze od 6. listu, za účelom zväčšenia listovej plochy a zvýšenia výkonu listového aparátu a zvýšenia príjmu živín odporúčame použiť prípravok na báze morských rias Alga 300++ high P (5-15-4) v dávke 0,7-1,0 l/ha v kombinácii s prípravkom ProBoron v dávke 0,5-0,75 l/ha, ktorý je organicky viazaný a 100% prijateľný a využiteľný v porovnaní s inými formami.
Morforegulácia a príprava na prezimovanie
Jesenná morforegulácia repky sa už stala štandardným agrotechnickým opatrením, ktorého hlavným cieľom je znížiť výšku vegetačného vrcholu, vytvoriť silný koreňový krček a mohutnú koreňovú sústavu pred príchodom zimy. Spoločnosť AgroProtec s.r.o. Agrostim Tria sa používa pre jesenné ošetrenie ozimnej repky vo fáze 4-6 listov, kedy jeho použitie v dávke 0,1 l/ha významným spôsobom podporuje lepšie zakoreňovanie, tvorbu koreňov rastlín a zosilnenie bunkových stien. V rámci skúšania technológie použitia morforegulátorov v ozimnej repke bol v pokusoch SPZO použitý v kombinácii s prípravkom Caryx (dávka 0,7 l/ha) a Agrovitalom (koncentrácia 0,07%). Pokusy boli vykonané na 6 lokalitách v priebehu posledných 8 pokusných sezón, kedy na variantách ošetrených touto kombináciou prípravkov bolo dosiahnuté najlepšie výsledky najmä u parametrov ako sú výška vegetačného vrcholu, ktorá bola znížená o 15,16 % oproti neošetrenej kontrole, ale aj o cca 4,2 % oproti priemeru ostatných konkurenčných variant. Podobných výsledkov bolo dosiahnuté u hmotnosti koreňov, kedy kombinácia Agrostim Tria + Agrovital + Caryx zvýšila hmotnosť koreňov o 17,68 % oproti neošetrenej kontrole a zároveň prekonala priemer ostatných konkurenčných variant. Na tejto variante bol zistený najväčší priemer koreňového krčku.
Tabuľka 1: Vplyv morforegulátorov na rastové parametre repky ozimnej (priemer za 8 sezón)
| Variant | Výška vegetačného vrcholu (%) | Hmotnosť koreňov (%) | Priemer koreňového krčka (mm) |
|---|---|---|---|
| Kontrola (neošetrené) | 100 | 100 | x |
| Agrostim Tria + Agrovital + Caryx | 84,84 | 117,68 | y |
| Priemer ostatných variant | 89,04 | z | w |
Zatiaľ čo Agrostim Tria významne podporuje prirodzenú imunitu rastliny a lepšie zakoreňovanie (zvýšenie obsahu kyseliny abscisovej a jasmonovej), tak Agrovital v zmesi chráni účinné látky proti negatívnemu vplyvu prostredia a výsledkom je navýšenie účinnosti zmesi. Agrostim Tria prináša pestovateľom repky možnosť, ako podporiť tvorbu koreňov repky, ak sa používa spoločne s regulátorom rastlín.
Ochrana proti chorobám a škodcom
Kľúčové v tomto roku, ale aj v ďalších rokoch, bude zvládnutie ochrany proti škodcom. Okrem narastajúceho tlaku jesenných škodcov nás čakajú jarné nálety a poškodenia. Posledné dve predjaria boli veľmi skoré, keď už v druhej polovici februára nalietali stonkové krytonosci. Následne sa ochladilo a studené predjarie trvalo niekoľko týždňov. Žilnatka rákosní (Pentastiridius leporinus) je hlavný prenášač proteobaktérie Candidatus Arsenophonus phytopathogenicus, ktorá spôsobuje ochorenie cukrovky. Fytoplazma stolburu (Candidatus phytoplasma solani) je dobre známe ochorenie na rade plodín a burín. Veľkým prekvapením posledných rokov pre vedeckú obec, a tiež pestovateľov aj cukrovary je dramaticky škodlivý výskyt tiež na cukrovke. Na potlačenie celej rady pozberových chorôb a listovej škvrnitosti cukrovej repy je vhodné používať biologické prípravky na báze Bacillus spp. Ich schopnosť tvoriť endospóry uľahčuje dlhodobé skladovanie buliev a relatívne ľahkú komercializáciu prípravku.
Keď sa krv nezráža tak, ako by mala. Aký je život s hemofíliou?
Cerkosporová škvrnitosť
Rod Cercospora bol prvýkrát popísaný Saccardenom v r. 1886 v Taliansku. Škvrnitosť listov spôsobená Cercospora beticola Sacc. je celosvetovo najškodlivejšou listovou chorobou ohrozujúcou produkciu cukrovej repy. Infekčnými koeficientami výskytu cerkosporiózy sú teplota a vlhkosť vzduchu v poraste a množstvo spor v ovzduší. K monitorovaniu je používaný nasávací lapač spor. Napadnutie touto chorobou výrazne znižuje rast koreňov. Rastlina na napadnutie reaguje vysychaním listov a nárastom nových listov, čo sa výrazne prejavuje znížením výnosu cukru. Straty sú vyčíslené až o 42 % surového cukru a zníženie hmotnosti koreňa o 32 %. Cercospora beticola prezimuje pod zemou na infikovaných zbytoch rastlín formou pseudostromy. Sucho napomáha prežitie patogénu. Keď sa na jar zdvihne teplota a vlhkosť do optimálnych hodnôt, začnú sa tvoriť konídie, ktoré pri daždi, vetre s pomocou hmyzu napádajú rastliny. Proces začína klíčením spor a potom zárodočné trubičky prenikajú do prieduchov listov. K šíreniu konídií dochádza len v obmedzenom rozsahu poľnohospodárskych polí, ale k nepohlavnému šíreniu na dlhé vzdialenosti dochádza prostredníctvom strojov, hmyzu, prúdením vody a ďalších faktorov, ako je napr. celosvetový obchod s cukrovou repou. Použitie biologických prípravkov znižuje závažnosť ochorenia v priebehu vegetácie. Striedanie fungicídov a plodín by mohlo znížiť počiatočné inokulum patogénu a oddialiť výskyt rezistencie rastlín na používané prípravky. Citlivosť na chorobu je závislá na odrode repy. Kombináciou klasických aj molekulárnych šľachtiteľských metód možno získať odolné odrody cukrovej repy voči cerkosporióze.
Herbicídna ochrana
V posledných rokoch dochádza k pomerne dynamickej reštrikcii účinných látok pesticídov, pričom tento trend bude pravdepodobne pokračovať aj v budúcnosti. Jednou z týchto plodín je cukrová repa, kde sa od tohto roku nesmie používať desmedipham. Ide o základnú účinnú látku, ktorá bola až do minulého roka súčasťou všetkých viaczložkových širokospektrálnych herbicídov registrovaných do cukrovej repy (Betanal Expert a Betanal maxxPro, Belvedere Forte, Betasana Trio). Okrem reštrikcie tejto účinnej látky, bol nedávno úplne zakázaný aj chloridazon a mnohé ďalšie účinné látky sú ohrozené, aj keď zatiaľ nie bezprostredne. Z vyššie uvedeného dôvodu bude potrebné od tohto roku výrazne pozmeniť herbicídne mixy používané na reguláciu burín v cukrovej repe. V súčasnosti nie je na trhu herbicídny prípravok, ktorý by obsahoval viac ako dve účinné látky, pričom nemožno predpokladať, že sa to v najbližšej dobe zmení. K dosiahnutiu uspokojivej účinnosti na širšie burinné spektrum. Okrem vlastných herbicídov bude potrebné pridávať do takýchto tank-mix kombinácií aj adjuvanty, ktoré zaistia lepšie priľnutie na listoch burín a ich penetráciu. Na druhú stranu môžu niektoré adjuvanty znižovať selektivitu herbicídov, k čomu dochádza najmä za chladného a vlhkého počasia (viď. minulý rok).
tags: #agromanual #vlahove #naroky #repy