Vianočné oblátky už neodmysliteľne patria k Vianociam a sú dlhoročnou súčasťou slovenských vianočných tradícií. Nechýbajú snáď v žiadnej rodine, sú súčasťou vianočných trhov a nájdeme ich aj v sortimente bežných obchodov s potravinami. Sú to krehké a voňavé obradné pečivo, ktoré sa konzumuje hlavne v období vianočných sviatkov.
Výroba a konzumácia oblátok, ktoré sú u nás dnes chápané ako jeden zo symbolov Vianoc, má však aj oveľa starší, kresťanský význam, ktorý nadobúda až obradný charakter.
Historický vývoj a náboženský význam vianočných oblátok
Historicky vývoj prípravy oblátok je veľmi zaujímavý. Pôvodne boli určené len k cirkevným účelom (menšie oblátky) - pripravovali sa zo pšeničnej múky a vody. Od toho sa historicky odvodzuje aj ich názov, nakoľko latinsky oblata znamená „obetný chlieb“. Iní historici vyslovujú domnienku, že názov oblátka vznikol z gréckeho slova obelions, ktorým sa označovalo pečivo pečené medzi dvomi plátmi.
Korene tejto tradície siahajú hlboko do stredoveku a sú neoddeliteľne spojené s kresťanskou liturgiou. Vianočné oblátky majú svoj pôvod v tenkých okrúhlych nekvasených plackách (hostiách), ktoré sa používali pri svätom prijímaní v kostoloch. Symbolizujú telo Kristovo - Chlieb. Oblátky majú náboženský základ. Pre veriacich ľudí oblátka pripomína „Telo Kristovo“, teda hostiu alebo sväté prijímanie. Ide o posvätný chlieb, ktorý vianočné oblátky symbolizujú.
V ranokresťanských bohoslužbách, ktoré sa konali v nedeľné dni, je doložené tzv. lámanie chleba, alebo „fractio panis“. Spočiatku slúžil ako obeť, dar Bohu kvasený chlieb, ktorý prinášali veriaci spolu s vínom a inými potravinami. Ranokresťanská bohoslužba bola chápaná ako spoločné hodovanie, ktoré pripomínalo Večeru Pána a jeho sprítomnenie. V 2. storočí sa obrad od spoločného hodovania oddelil a postupne sa vyvinula svätá omša. Pôvodné označenie lámanie chleba nahradilo pomenovanie eucharistia, z gréckeho vďakyvzdanie. Hostie časom prešli do podoby nekvaseného chleba, signovanej oblátky so svojimi špecifickými prípravami.
Podobne, ako pri symbolickej funkcii hostií vo sviatosti eucharistie aj oblátky v rodinnej liturgii Štedrého večera sprítomňujú samotného Ježiša Krista, jeho telo a každoročne pripomínajú jeho narodenie v betlehemských jasliach.
Pečenie oblátok v minulosti
Na našom území sa podľa historických prameňov oblátky piekli už v 10. storočí. Pochopiteľne sa líšili od oblátok dnešných. Spoločný bol iba ich tvar a hrúbka. Oblátky, ako ich poznáme dnes sa vyrábali v 19. storočí ručne, a preto bolo ich pečenie veľmi pracné a namáhavé - piekli sa pomocou klieští nad ohňom. Toto historické pečenie môžeme ešte vidieť v kultových slovenských filmoch a rozprávkach.
Pôvodne sa oblátky piekli výlučne v kláštoroch a na farách. Boli pečené z jednoduchého cesta (múka a voda), ktoré symbolizovalo chudobu a čistotu. Približne od 17. storočia, a najmä v 18. storočí, sa pečenie rozšírilo aj mimo cirkevné inštitúcie. Túto úlohu preberali často kostolníci, organisti, kantori a hlavne dedinskí učitelia (v niektorých regiónoch to mali dokonca uvedené v zmluve).
Pečenie vianočných oblátok patrí od nepamäti k duchu našich Vianoc. Tento chrumkavý a voňavý zvyk poznáme už zhruba od 18. storočia. Vtedy ešte vianočné oblátky piekli výlučne miestni kňazi. Neskôr táto úloha pripadla učiteľom. Vo vidieckom prostredí stredného Považia, ešte začiatkom 20. storočia mali prípravu oblátok zvyčajne na starosti učitelia z obce, vo výnimočných prípadoch organisti, alebo kňazi.
Ako sa v Nemecku vyrába prijímací chlieb
S pečením sa začínalo už na svätú Luciu (13. decembra) alebo na začiatku adventu, pretože bolo potrebné upiecť veľké množstvo - dve až tri oblátky pre každého obyvateľa. Často prípravy na pečenie vyzerali tak, že žiaci chodili s koledou po rodinách a vyberali suroviny, najmä obilie, na výrobu oblátok. Z týchto surovín potom učitelia piekli oblátky. Múku obyčajne darovali veriaci z obce a musela byť veľmi kvalitná, s vysokým obsahom lepku.
Staré oblátnice pripomínali kliešte a vážili okolo 5 kg. Z vnútornej strany boli biblické výjavy súvisiace s Vianočným obdobím. V oblátniciach sa piekli oblátky priamo na peci. Oblátky sa piekli na otvorených peciach alebo ohniskách v ťažkých železných kliešťach (oblátniciach). Tieto kliešte mali na vnútornej strane vyryté náboženské (napr. biblické výjavy, kríž) alebo vianočné motívy. Oblátky sa piekli buď v dome učiteľa, alebo na fare, pričom s ich prípravou pomáhali miništranti, resp. žiaci. Piekli sa v sporáku na otvorenom ohni, v žeravých formách, oblátniciach s vyrytým náboženským obrazcom, ktorý mal väčšinou podobu baránka, kalicha, či kríža s nápisom IHS (skratka mena Ježiš v gréčtine).
Forma sa potierala včelím voskom, aby sa oblátky nelepili. V období medzi dvoma svetovými vojnami bolo v niektorých častiach Slovenska tradíciou, že oblátky piekli ženy na otvorenom ohnisku na farskom dvore. Piekli sa nielen pre ľudí, ale aj pre dobytok (napríklad s pridanou petržlenovou vňaťou či podrvenými šípkami).
Učitelia a ich žiaci (ministranti) potom oblátky pred Vianocami rozvážali po domácnostiach. Žiaci pritom prednášali vianočné vinše a koledy, ohlasujúc tak príchod Vianoc. Hotové oblátky žiaci spolu s krásnymi vinšami v predvianočnom čase roznášali po rodinách. Roznášanie oblátok bolo často veľmi dôležitou úlohou, na ktorú učiteľ svojich žiakov svedomito pripravoval. Rodiny na oplátku darovali pekárovi (učiteľovi) a roznášačom potraviny (vajcia, masť, obilie) alebo peniaze ako odmenu za ich prácu a ako symbol vďaky.
Súčasná podoba a výroba vianočných oblátok
V 20. storočí sa začalo pečenie oblátok čiastočne mechanizovať, zavádzali sa prvé rotačné pece. Zvýšila sa síce produktivita práce, ale nebola odstránená jej namáhavosť. K výraznému zlepšeniu vo výrobe prišlo až po 2. svetovej vojne, kedy začali do továrni prichádzať prvé pečiace automaty. Výroba sa postupne koncentrovala, špecializovala a automatizovala.
Dnes majú vianočné oblátky, samozrejme, trochu inú podobu a najmä chuť a aj prístroj na ich pečenie dostal novú modernejšiu podobu. Dnes sa oblátky pečú väčšinou v elektrických oblátkovačoch, čo je oveľa jednoduchšie. Tradícia sa preniesla z učiteľov a kostolníkov do rodinných domácností, prípadne sa oblátky kupujú od profesionálnych pekárov. Vďaka týmto ľahko dostupným prístrojom si dnes môžete vianočné oblátky napiecť aj vy v pohodlí domova.
Ak by ste si chceli doma pripraviť vianočné oblátky, určite to zvládnete. Základnými surovinami sú hladká múka, mlieko, cukor, vanilkový cukor, žĺtka a maslo. Existujú rôzne obmeny vianočných oblátok. Pre vôňu a lepšiu chuť sa môžu pridávať rôzne koreniny, obľúbená je najmä škorica. V Potravinovom inkubátore sa dokonca snažia vyrábať inovatívne a súčasne „zdravšie“ oblátky. Tradičné mlieko nahrádzajú alternatívnym, rastlinným, obmedzujú v receptúre cukor a tuk a ich snahou je vyrobiť oblátky úplne bez cukru a tuku. Zároveň sa snažia oblátku zatraktívniť prídavkom netradičných surovín bohatých na biologicky aktívne látky, ktoré oblátku nielen pekne prírodne zafarbia, ale aj dochutia.
Oblátky môžu byť oválne, okrúhle alebo stočené do trubičiek. Zvyčajne bývajú zdobené náboženskými motívmi. Okrem klasických okrúhlych a oválnych oblátok sú populárne aj vianočné trubičky (rulóny), ktoré sa často plnia a ochucujú rôznymi prísadami (škorica, orechy, mak, kokos).
Ak sa vám nechce piecť alebo sa tejto výzvy bojíte, vianočné oblátky si môžete zakúpiť viacerými spôsobmi. Dobrým miestom na kúpu tradičných vianočných oblátok bývajú vianočné trhy.
Vianočné oblátky na štedrovečernom stole
Oblátky sú súčasťou Štedrej večere od raného stredoveku. A môžeme ich považovať za jedno z jedál, ktoré poznáme na celom Slovensku. Tradične ich jeme s medom a cesnakom. Med ako tradičné sladidlo, mal zabezpečovať hojnosť a to, aby sme boli celý rok milí a dobrí a cesnak symbol zdravia, ako prírodný liek, aby sme boli celý rok zdraví a zároveň sa tradovalo, že je to prostriedok na odplašenie bosoriek a upírov. Konzumácia oblátky s medom a cesnakom sa stala prvým rituálnym jedlom štedrovečernej večere, symbolizujúcim zdravie, hojnosť a rodinnú pospolitosť.
V ľudovej viere však vianočné oblátky postupne nadobudli aj iný symbolický význam. Potretie oblátok sladkým medom má zabezpečiť celej rodine nasledujúce pozitívne obdobie, aby boli všetci k sebe láskaví a dobrí, deti aby poslúchali, čo pripomína aj s konzumáciou oblátok spojený ďalší štedrovečerný zvyk potretia čiel členov rodiny medom v tvare kríža. Požehnanie v tvare kríža má členov rodiny zároveň chrániť pred chorobami a zlom, zabezpečiť im zdravie, prosperitu. Konzumácia oblátok so svojimi náležitosťami, bola pre jednotlivých členov rodiny pri štedrovečernom stole obradom s veľkým významom, čo dokladá aj skutočnosť, že zvyk bol praktizovaný hneď na začiatku štedrej večere, po spoločnej modlitbe a vinšovaní a že sa tradičné úkony pri konzumácii oblátok v kruhu rodiny dodržiavajú dodnes.
Tradičná Štedrá večera v slovenskom podaní pozostáva z predjedla s oblátkou, medom, cesnakom, orechom a jablkom, po ktorej nasleduje jednoduchá kapustnica s hubami a bez mäsa. Ako hlavné jedlo sa servíruje vyprážaná ryba so zemiakovým šalátom, za ktorou nasledujú opekance s makom alebo orechmi. No slovenské regióny prinášajú ďalšie zaujímavé špeciality, ktoré sa tradujú už niekoľko generácií.
Ako skladovať vianočné oblátky?
Hotové oblátky uložte do plechovej dózy. Kovové nádoby najlepšie chránia oblátky aj iné vianočné pečivo pred vlhkosťou a vzduchom, takže zostanú chrumkavé počas celých sviatkov. Ak ich kladiete na seba vo viacerých vrstvách, predeľte ich papierom na pečenie, aby sa nezlepili a nepolámali.
tags: #pecieme #vianocne #oblatky