Paprika je mimoriadne obľúbená zelenina s plodmi rôznych farieb, tvarov a chutí, ktorá si získala svoje miesto v mnohých kuchyniach po celom svete. Jej domáce pestovanie v záhrade, na terase či balkóne sa teší čoraz väčšej obľube. Plody papriky majú vysokú biologickú hodnotu a sú významným zdrojom vitamínu C, karoténov (vitamínu A), vitamínu K a mixu minerálnych látok ako vápnik, draslík, zinok, železo a horčík. Zelená paprika je skvelý zdroj kyseliny listovej a vitamínu E. Pre ľudské zdravie je veľmi dôležitá, hlavne v čerstvom stave.
Pestovanie papriky nie je veľká veda, keď viete, ako na to. Tajomstvo tkvie v príprave. Paprika je výrazne teplomilná rastlina, ktorej semená klíčia pomaly a uprednostňuje dlhé a teplé vegetačné obdobie. V našich podmienkach by trvalo 3 - 5 mesiacov, kým by sadenice zo semien začali produkovať prvé plody, preto je nutné papriku predpestovať vo forme sadeníc v interiéri alebo v skleníku.
Výber odrody papriky
Výber odrody je prvým a najdôležitejším krokom. Existujú tisíce odrôd papriky, ktoré sa líšia veľkosťou či tvarom kríka, farbou, veľkosťou i chuťou plodov, prípadne aj obsahom kapsaicínu, ktorý spôsobuje pálivú chuť. Podľa využitia v kuchyni sa papriky rozdeľujú na:
- Kapie: sladké, dužinaté, nepálivé.
- Klasické pálivé či nepálivé papriky.
- Čili papričky: malé aromatické, pálivé papriky.
Môžeme sa stretnúť aj s rozdelením na poľné a skleníkové papriky, pričom poľné papriky sa vyznačujú skorším dozrievaním a vyššou toleranciou k nízkym teplotám. Nie je jedno, či papriku chcete na priamu konzumáciu, na zaváranie alebo na mletie.
K obľúbeným odrodám patrí napríklad odroda PCR, ktorá má žltozelené, mierne pálivé a šťavnaté plody. V našich záhradách by nemala chýbať ani skorá odroda Slovakia. Odroda Rafaela F1 prináša veľmi chutné plody v krásnej tmavočervenej farbe. Veľmi prispôsobivá odroda je Slovana F1. Rastliny sú vyššie, plody sú pevné a majú zelenú farbu. Medzi ďalšie obľúbené odrody patria: Baraní roh zelený - Barkol, Dolmy F1, Kozí roh Branko, Paprika jabĺčková (alma paprika).
Prehľad vybraných odrôd papriky
| Typ odrody | Charakteristika a použitie | Vegetačné obdobie | Odporúčané pre začiatočníkov? |
|---|---|---|---|
| Biela (TV) jedlá paprika | Svetložltá/biela, šťavnatá. Na priamu konzumáciu, do leča, na plnenie. | Stredne skoré | Áno |
| Kápia a paradajková paprika | Hrubostenná, sladká, dozrieva do červena. Na pečenie, krémy, zaváranie. | Stredne dlhé | Áno |
| Mletá paprika (koreninová) | Tenkostenná, s vysokým obsahom sušiny. Po usušení na mletie. | Dlhé | Skôr pre pokročilých |
| Čili a čerešňová paprika | Drobné, pálivé. Na dochutenie, do kyslých nálevov, vhodné aj na balkón! | Rôzne | Áno (na balkón) |
Dbajte na certifikované osivá, semená získané z paprík zakúpených v obchode nie sú na výsev vhodné. Pred samotným výsevom je dobré semená na niekoľko hodín namočiť.
Predpestovanie sadeníc papriky
Väčšina pestovateľov preto nesadí papriku priamo zo semienok, ale z predpestovaných sadeníc. Môžete si ich kúpiť alebo si ich vypestovať zo semienka. Pestovanie vlastných sadeníc papriky vám umožní vybrať si z omnoho väčšieho počtu odrôd.
Výsev semien
Semená papriky majú dlhšiu dobu klíčenia, preto ich môžeme vysievať už koncom februára, prípadne začiatkom marca, najneskôr do polovice marca. Sadenice papriky je potrebné vysadiť 6 až 8 týždňov pred presadením do záhrady, aby mali sadenice ideálnu veľkosť (10 - 20 cm).
Osivo papriky vysievame do výsevných misiek naplnených substrátom. Ten musí byť priepustný a výživný. Nepoužívame zeminu zo záhrady ani čistú rašelinu, volíme kvalitný výsevný alebo supresívny substrát. Neobsahuje veľa živín ani solí, na ktoré sú klíčiace papriky veľmi háklivé.
Semená papriky následne rozosejeme na vrch substrátu. Výsevy musia byť rovnomerné, jednotlivé semienka sa nemajú dotýkať. Papriku nemusíme vysievať do riadkov, pretože mladé rastlinky budeme neskôr pikírovať. Po výseve semená zasypeme tenkou vrstvou substrátu (0,5 až 1 cm) a jemne ho utlačíme. Výsevnú misku je najlepšie umiestniť na slnečný parapet, ktorý nie je tesne pri vykurovacích telesách. Semená klíčia pri teplote 18 °C, no hneď po vysiatí je dôležité udržať vysokú teplotu 26 až 30 °C cez deň a 20 až 22 °C v noci. Výsevy môžeme podporiť zakrytím fóliou pre lepšie udržanie vlhkosti. Zalievame rosením, inak hrozí vyplavenie semien.
Pokiaľ sa rozhodnete pre pôdu zo záhrady, je vhodné ju aspoň zmiešať s kvalitným substrátom. Pôdu zo záhrady predtým dezinfikujte, aby sa zabránilo šíreniu chorôb a škodcov. Kombinácia vlastnej zeminy so substrátom už dáva väčší zmysel pri pikírovaní, čiže rozsádzaní do menších kvetináčov alebo téglikov s objemom napríklad 200 ml a viac. Aj tu platí odporúčanie dezinfekcie pôdy.
Na výsev možno použiť samotný výsevný substrát, ktorý je špeciálne vytvorený pre optimálne klíčenie a rast priesad. Čo je dôležité, je ľahký, vzdušný a neobsahuje škodce ani nebezpečné látky, ktoré môžu mladým rastlinám uškodiť. Rovnako môžete použiť aj pôdu zo záhrady, ktorá má viacero výhod, napríklad vyšší obsah živín, prirodzenú mikroflóru, zabezpečí lepšiu adaptáciu pri presádzaní priesad a jej použitie je ekonomicky výhodné, keďže do nej netreba nič investovať. Ideálna je však kombinácia pôdy zo záhrady s výsevným substrátom v pomere 1 : 1, tým sa pekne navzájom doplnia a poskytnú tak priesadám všetko potrebné, čo vyžadujú pre svoj optimálny rast.
Tipy na starostlivosť o sadenice papriky – udržte mladé rastliny papriky šťastné – Pepper Geek
Pikírovanie a starostlivosť o priesady
Po vyklíčení semien, asi o 2 až 3 týždne po výseve, získame mladé rastlinky. V období dvoch klíčnych listov prichádza na rad pikírovanie. Rastlinky opatrne vyberieme z misky a rozdelíme ich koreňové sústavy. Papriky presádzame do vopred pripravených nádobiek. Môžeme použiť malé kvetináče, tégliky od jogurtov a podobne. Do každého umiestnime 2 mladé rastlinky. V tomto kroku použijeme plnohodnotný substrát, najlepšie s postupne sa uvoľňujúcimi živinami.
Pikírovanie je záhradnícky termín pre presádzanie mladých sadeníc z výsevného substrátu do samostatných nádob, kde majú viac priestoru na rast koreňového systému. Je to nevyhnutný krok najmä pri pestovaní zo semien, pretože rastliny rastú husto vedľa seba a súťažia o svetlo, vodu aj živiny. Pikírovanie sa robí najmä preto, aby sa posilnil koreňový systém, rastliny sa spolu netlačili, boli silnejšie a odolnejšie, a aby sa pripravili na neskoršie presádzanie do záhrady alebo skleníka. Zároveň ide o výbornú príležitosť skontrolovať zdravotný stav sadeníc, oddeliť tie najsilnejšie a prípadne vyradiť slabé alebo zdeformované jedince.
Pri paprike je najlepší čas na pikírovanie 10 až 14 dní po vyklíčení, keď rastlina vytvorí dva pravé listy (nie klíčne). V tomto štádiu sú korene ešte krátke, ale dostatočne vyvinuté na presadenie. V momente, keď majú rastliny vyvinuté klíčne listy, môžete začať s pikírovaním. Keď má rastlina 4 listy, pripravte si vhodné nádoby (kvetináče, tégliky od jogurtu) a substrát, ktorým ich naplníte.
Postup pikírovania:
- Príprava pomôcok: Budete potrebovať kvalitný substrát na pikírovanie (ľahký, priedušný, výživný), nádoby (tégliky, kvetináče, plastové misky s dierkami), označovače odrôd, malý kolík, špachtľu alebo lyžičku.
- Príprava nádob: Nový pestovateľský substrát zľahka nasypeme do pripravených kvetináčov. Musia mať vopred pripravené otvory na odtok vody.
- Vyberanie sadeníc: Pomocou kolíka jemne nadvihnite sadenicu aj s koreňom. Pikírovanie papriky si vyžaduje jemné zaobchádzanie - jej korienky sú krehké a ľahko sa lámu. Pri presádzaní nezabudnite použiť kvalitný substrát.
- Presádzanie: Pomocou ceruzky/paličky urobíme do stredu každého kvetináča otvor takej veľkosti, aby sa do neho korene mladej priesady dali bez problémov vložiť. Rastliny vyberte z pôvodných nádob v trsoch, rozdeľte ich na jednotlivé sadenice a umiestnite ich do pripravených nádob. Prikryte ich zeminou, mierne utlačte a potom zavlažte stojatou vodou. Podobne ako pri paradajkách, aj pri paprikách sa odporúča prikryť sadenice substrátom až po prvé listy, pokiaľ ide o to, ako hlboko ich zasadiť. To umožní rastlinám lepšie zakoreniť a prijímať z pôdy dostatok živín.
- Starostlivosť po pikírovaní: Rozsadené priesady zľahka zalejeme vodou a uložíme ich na teplé a svetlé miesto. Teplota po pikírovaní by mala byť 22-25 °C, a nezabudnite na dostatok svetla - paprika zle znáša zatienenie. Priesady paradajok a paprík potrebujú veľa svetla. Ak ich umiestnite na parapetnú dosku, pravidelne ich otáčajte.
Získané priesady necháme rásť na svetlom parapete, zavlažujeme a pravidelne otáčame, aby mali vyrovnaný rast. Rastliny potrebujú čo najviac slnečných lúčov, aby neboli slabé, s tenkými stonkami a zle vyvinutými koreňmi. Ak chcete dosiahnuť hustejšiu korunu a vyššiu produktívnosť papriky, rastline je potrebné odtrhnúť vrcholové výhonky, keď majú rastlinky cca. 15 cm (môžu byť ešte vo fáze priesad). Spôsobí to rozvetvenie, väčšiu stabilitu a silu papriky.
Pikírovanie paprík nie je nevyhnutné, ale podporuje ich silný koreňový systém a zdravý rast. Pikírovaniu sa dá vyhnúť, ak osivo zasejete priamo do jednotlivých malých kvetináčov, čím každá rastlina dostane dostatok priestoru už od začiatku. Tento spôsob je časovo úspornejší, no vyžaduje viac výsevného substrátu, precízne siatie a starostlivosť o každú rastlinu. Tento spôsob je vhodný najmä pri rastlinách, ktoré zle znášajú manipuláciu s koreňmi.
Otužovanie sadeníc
Paprika je charakteristická svojou citlivosťou na teplotné zmeny, takže pred výsadbou je potrebné sadenice papriky postupne aklimatizovať na vonkajšie prostredie v záhrade. Akonáhle vystúpi vonkajšia teplota nad 10 stupňov, začnite ich na niekoľko hodín vynášať von na záveterné, ale slnkom zaliate miesto. Postupne tento interval predlžujte. Aklimatizácia si vyžaduje minimálne 7 dní, počas ktorých sadenice premiestnime na pár hodín denne do záhrady (na polotienisté miesto, kryté od vetra). Prvý deň ich uložíme na tienisté miesto len na 2 - 3 hodiny a každý ďalší deň pridávame čas a postupne ich presúvame na polotienisté miesto s trochou viac slnka. Na šiesty deň ich necháme vonku aj cez noc. Po vysadení na záhon neutrpia rastlinky stres a vy sa budete môcť tešiť z bohatej úrody.
Otužovanie sadeníc nie je ťažké a je možné s ním začať v interiéri, len čo sa nám rastlinky ujali po pikírovaní a rastú prvé pravé listy. Postupne predlžujeme čas strávený na slnku, ale opatrne, najskôr ich vykladáme do polotieňa až neskôr na slnko, aby nedošlo k slnečnému úpalu mladých sadeníc. Obmedzíme zalievanie, následkom čoho spevnia rastlinné pletivá. Počas studených nocí ich však ešte prenášame späť do miestnosti.
Výsadba papriky do záhona
Najlepší čas na sadenie papriky závisí najmä od počasia. Sadenice presadíme z nádobiek do skleníka týždeň alebo dva po poslednom mraze, keď sa počasie ustáli na vyššej teplote. Priesada je vhodná na vysádzanie, keď je 12 až 14 cm dlhá, husto olistená, stonka má priemer 5 mm a rastlina má dobre vyvinutú koreňovú sústavu. Najdôležitejšie pravidlo: výsadba papriky do voľnej pôdy sa môže uskutočniť až po „troch zmrznutých“ (po 15. máji), keď je riziko mrazu 100% preč a pôda sa trvalo zahriala nad 15 °C! Ak papriku vysadíte do studenej zeme príliš skoro, rastlina „prechladne“, listy sa sfarbia do fialova a na celé týždne zastaví rast. Zahriatie pôdy môžeme urýchliť položením čiernej fólie, ktorá akumuluje teplo zo slnka v pôde.
Do záhrady papriku vysádzajte až koncom apríla alebo v máji, keď už nehrozia prízemné mrazy a pôda je dostatočne prehriata (min. 15 °C). Keď sa počasie vonku ustáli a pôda prehreje približne na 15 °C, môžete začať s presádzaním. Sadenice papriky vysádzajte do záhonov po 15. máji. V chladných oblastiach sa oplatí počkať aj do začiatku júna. Do nádob, skleníkov a fóliovníkov však môžete papriky vysádzať skôr - dokonca už v prvej polovici mája.
Príprava pôdy a stanovište
Paprika vyžaduje kvalitné pôdy s vysokým obsahom humusu a lokalitu chránenú pred vetrami. Darí sa jej najmä na ľahších hlinitopiesčitých pôdach s neutrálnou reakciou (pH 5,5 až 7). Rastlina má pomerne veľké nároky na živiny. Miesto výsadby by malo byť slnečné, potrebuje aspoň 6 hodín slnka denne. Pokiaľ nemá aspoň 8-10 hodín priameho slnečného žiarenia denne, nekvitne a teda ani nerodí. Pôdu si môžete pripraviť už na jeseň tak, že do nej zapracujete maštaľný hnoj, granulované kravské hnojivo alebo kompost. Pred výsadbou zapracujte do záhona na meter štvorcový 1-2 vedrá zrelého kompostu alebo vermikompostu. Pôdu hlboko neobrábajte rýľom! Papriky by ste nemali pestovať na tom istom mieste alebo po príbuzných rastlinách počas 3 - 5 rokov. Ideálna je výsadba po koreňovej zelenine.
Pred výsadbou papriky, ktorú musíte vykonať najskôr po 15. máji, záhradníci odporúčajú jeden zo spôsobov, ako zabezpečiť paprike dostatok živín na správny rast. Konkrétne, do výsadbovej jamy môžete nasypať kompost, ktorý pozitívne ovplyvní papriku, ak je zložený z potrebných živín, najmä v prvých fázach vývoja. Záhon s paprikou možno obohatiť aj biohumusom. Ako zdroj dusíka možno použiť aj kávovú usadeninu, ktorú možno podobne ako kompost alebo biohumus nasypať pod rastliny papriky.
Technika výsadby a hustota sadenia
Sadenice papriky môžeme po aklimatizácii vysádzať do pripravenej pôdy v záhrade v minimálne 30 cm rozstupoch (záleží to aj od kultivaru paprík). Priesady papriky vysádzame podľa potrieb konkrétnej odrody, ideálne 30 až 60 cm od seba. Pri výsadbe nezabudnite na správne rozostupy. Keď sú papriky v zemi, jemne ich zasypte zeminou a výdatne zalejte. Musíte mať na pamäti, že rastlina je veľmi citlivá na sucho.
Následne môžeme sadiť papriky vyhĺbením pomerne hlbokej výsadbovej jamy, na dno ktorej môžeme ešte pridať kompost. Zo sadeníc papriky odstránime najnižšie poschodie lístkov a vysádzame ich hlboko (celá stonka až do 5 cm od prvých listov by mala byť pod povrchom pôdy), pretože papriky majú podobne ako rajčiaky schopnosť vyháňať korene aj zo stonky a takýmto spôsobom rastlina rýchlo zosilnie a bude lepšie rásť. Potom zahrnieme sadenice pôdou, tak aby pri koreňoch papriky neostala žiadna vzduchová kapsa, utlačíme a výdatne polejeme vodou.
Po výsadbe papriky zatlčieme do pôdy palicu (alebo inú oporu) vo vzdialenosti 10 - 15 cm od rastliny, ktorá zabezpečí paprike väčšiu stabilitu. Čím väčšie a mäsitejšie odrody pestujete, tým dôležitejšie bude vyviazať ich o pevný drevený kôl alebo oceľovú tyč.
Pri pestovaní paprík sa zvyčajne odporúča sadiť do jednej jamky iba jednu rastlinu, aby mala každá dostatok priestoru na rast koreňového systému a príjem živín. Dve rastliny v jednej jamke si môžu konkurovať v boji o vodu, svetlo a živiny, čo môže oslabiť ich vývoj a znížiť úrodu. Je pravda, že pred niekoľkými rokmi bolo zvykom sadiť dve rastliny do jamky, aby si navzájom vytvárali oporu a tým nebola nutná ďalšia opora v podobe kolíkov. Oplatí sa to praktikovať, pokiaľ máte v záhrade málo miesta.
Starostlivosť o papriku počas vegetácie
Paprika si počas rastu nevyžaduje takmer žiadnu starostlivosť. Teplota je kľúčová: paprike vyhovujú teploty v rozmedzí 20 - 30 °C, pri ktorých dosahuje optimálny rast a produkciu plodov. Akonáhle prekročí teplota 35 °C, paprika zhodí plody či kvety a prestáva plodiť.
Zavlažovanie
Paprika je náročná na vlahu, no netreba to príliš preháňať. Nedostatok vody spôsobuje tmavnutie vrchných listov. Naopak prebytok vlahy spôsobuje prílišné ochladzovanie pôdy a žltnutie rastlín. Polievame pravidelne, asi 2 až 3-krát za týždeň väčším množstvom vody. Pri normálnych zrážkach postačí jedenkrát do týždňa, počas leta, samozrejme, častejšie. Vždy polievajte skoro ráno alebo až podvečer. Polievame vždy ku koreňom väčším množstvom vody. Paprika má pomerne plytké korene, takže v porovnaní s rajčiakmi je potrebné častejšie polievanie, no každodenná zálievka nie je potrebná. Hospodárenie s vodou je zložité. Zabudnite na každodenné povrchové „kropenie“. Cieľom je rovnomerná, hlboká závlaha.
Ihned po vysadení papriky roztrste okolo koreňov 5-10 cm hrubú vrstvu slamy alebo suchej pokosenej trávy. V prípade vysokých teplôt je pre papriky kľúčová pravidelná a dostatočná zálievka. Najlepšie je polievať ráno alebo večer, keď slnko nepáli, aby sa zabránilo rýchlemu odparovaniu vody. Pôda by mala medzi polievaním mierne preschnúť, čo podporuje zdravý vývoj koreňového systému a zabraňuje hnilobe. Voda by mala smerovať priamo ku koreňom, nie na listy, aby sa predišlo hubovým chorobám. Vhodná je aj kvapková závlaha, ktorá zabezpečí rovnomerné zásobovanie rastlín vodou.
Hnojenie
Paprika má extrémne vysoké nároky na živiny, najmä keď začne viazať plody. Papriky nepatria medzi druhy zeleniny náročné na živiny, a zároveň sa im najviac darí v pôdach s bohatým mikrobiálnym životom a dážďovkami. Dostatočná dávka kompostu pri príprave pôdy na jar paprike vystačí po celú sezónu. Ak nie je pôda dostatočne výživná, môže sa doplniť tekutým hnojivom s vyváženým pomerom NPK (priveľa dusíka v hnojive rastlinu stimuluje skôr k rastu ako k tvorbe plodov), akonáhle začne kvitnúť a vytvárať plody. Pozor na „dusíkovú pascu“! Ak jej dáte príliš veľa dusíka, úroda bude veľmi slabá a papriky budú bez chuti. Tajomstvom plodov je draslík a fosfor! Keď sa objavia prvé kvety, začnite každé dva týždne polievať zriedeným kompostovým čajom, výluhom zo žihľavy alebo kostihoja. Na hnojenie paprík sa najčastejšie používa síran amónny vo forme liadku.
Pre správny vývoj paprík sú kľúčové tri zložky: N (dusík) - zodpovedný za rast zelenej hmoty, ktorá je potrebná najmä v skorých štádiách rastu. P (fosfor) - zabezpečuje dobrý vývin koreňového systému. K (draslík) - je dôležitý pri správnom vyzrievaní pletív, aby stonky, listy boli dostatočne tuhé a pevné. Zároveň má mimoriadny vplyv na úrodu, keďže priaznivo vplýva na reprodukčné orgány rastliny, a teda na kvitnutie a dozrievanie plodov.
Mikroživiny pri hnojení papriky sú veľmi žiaduce, ale nie nevyhnutné. Rastlina jednoducho nebude mať čas zomrieť na ich nedostatok, pretože sa pestuje ako jednoročná plodina. Ale s ich nedostatkom sa zhoršuje zdravotný stav kríkov a kvalita plodov. Vápnik zaujíma strednú polohu, je potrebný v miernych dávkach. Určité dávky Ca sa nachádzajú vo vode a pôde, ale môžu byť prítomné v neprístupnej forme. Ak paprike chýba vápnik, hrozí jej hniloba špičiek.
Redukcia kvetov a zalamovanie
Aj keď sa vám to bude páčiť alebo nie, prvé kvety budete musieť odtrhnúť. Nebojte sa, paprike sa nič nestane. Iba sa posilní jej rast a vy pozbierate bohatšiu úrodu. Rastlinu zbytočne vyčerpávajú. Zalamovanie papriky nie je len otázkou estetiky. Správnym zásahom totiž docielime nielen vyššie výnosy, ale aj zdravšie rastliny. Z bežne pestovaných paprík je nutné najviac a najčastejšie zaštipovať čili papričky a celkovo nízke odrody s menšími plodmi. Hlavným cieľom vyštipovania výhonkov je viesť rastlinu do žiadaného tvaru, docieliť dostatočné presvetlenie a zlepšiť cirkuláciu vzduchu. To je veľmi dôležité pre opelenie kvetov a neskorší vývoj a zrenie plodov.
Pokiaľ nie je rastlina ešte rozvetvená, môžete tento proces podporiť odstránením centrálneho výhonu (najvyšší vrchný výhonok). Tým dôjde k vytvoreniu dvoch až troch nových bočných výhonkov, vďaka čomu sa krík pekne rozvetví, bude hustejší a košatejší. Pri niektorých odrodách (najčastejšie pri nižších a drobnejších) sa môžeme stretnúť s tým, že si rastlina tvorí korunu sama.
Spoločné pestovanie a striedanie plodín
Pri pestovaní zeleniny je dôležité myslieť na to, že rastliny, podobne ako ľudia, majú svojich obľúbených a neobľúbených susedov. Správne zvolené výsadbové kombinácie môžu podporiť synergické vzťahy medzi rastlinami, kde niektoré môžu pôsobiť proti škodcom alebo podporiť rast susednej rastliny.
Ideálni susedia papriky
Paprike sa dobre darí vedľa nasledujúcich rastlín:
- Bylinky: bazalka, tymián, koriander, majoránka. Pikantné bylinky prispievajú k lepšej chuti zeleniny a zároveň môžu odpudzovať škodcov.
- Zelená zelenina: šalát, špenát. Zelená zelenina pokrýva pôdu, čím chráni pred nadmerným odparovaním vlhkosti.
- Cibuľová zelenina: cesnak, cibuľa. Tieto rastliny sú známe svojimi repelentnými účinkami voči mnohým škodcom.
- Koreňová zelenina: mrkva, petržlen.
- Paradajky: Horká paprika je povolené pestovať vedľa paradajok, najmä ak sa do pôdy pridáva organická hmota, ktorá má čas dobre sa rozložiť.
Spoločné rastliny sa často vysádzajú medzi radmi alebo pozdĺž okrajov záhona. Aksamietnica (aksamietnica) je tiež vhodná, zasaďte ju na konce riadkov!
Nevhodní susedia papriky
Existujú však aj rastliny, ktorých blízkosť paprike neprospieva. Zvlášť nevhodné susedstvo pre papriku tvoria:
- Cuketa, tekvica a tekvica: Výlučky z koreňov papriky, podobne ako u iných rastlín z čeľade ľuľkovitých (napríklad paradajky a baklažány), škodia týmto plodinám.
- Fenikel: Fenikel je často považovaný za zlého spoločníka väčšiny druhov zeleniny a zaslúži si vlastné miesto.
- Brokolica: Napriek tomu, že sa brokolica a paprika často kombinujú pri varení, pri pestovaní v záhrade si navzájom nevyhovujú.
- Zeler a kôpor: Týmto rastlinám nevyhovuje prítomnosť mrkvy, ale podobne ani prítomnosť papriky nemusí byť ideálna.
- Kapusta: Kapusta neznesie bazalku ani paradajky, čo môže nepriamo ovplyvniť aj papriku, ak sú tieto rastliny vysadené v tesnej blízkosti.
Zemiaky, paradajky, papriky a baklažán sa neoplatí pestovať spolu, pretože majú rovnakých škodcov a spoločné bakteriálne, hubové a vírusové ochorenia.
Pestovanie papriky v skleníku alebo fóliovníku
Obľúbené je tiež pestovanie papriky v skleníku alebo fóliovníku. Papriky tu dozrievajú skôr. Pri pestovaní papriky v skleníku je dôležité dbať na správne rozdelenie priestoru a zabezpečiť dostatočnú vzdialenosť medzi rastlinami. Vhodnou alternatívou je pestovanie papriky v skleníku či fóliovníku, pretože je takto možné predĺžiť vegetačnú sezónu papriky a tým aj produkciu plodov až o niekoľko mesiacov. Pri pestovaní v skleníku dodržujeme obdobné pravidlá ako pri nádobách; denne zalievame, pomôžeme s opelením a pravidelne hnojíme. Slabá násada plodov u papriky môže byť spôsobená prehusteným porastom alebo zatienením vyššími rastlinami, ako sú paradajky.
Ak sa rozhodnete pestovať papriku spolu s paradajkami v jednom skleníku, je potrebné dodržať niekoľko zásad:
- Umiestnenie: Papriky umiestnite bližšie k stenám skleníka, zatiaľ čo paradajky dajte bližšie k cestičkám.
- Vzdialenosť: Medzi plodinami zabezpečte vzdialenosť minimálne 1 meter. V prípade pestovania v oddelených záhonoch by vzdialenosť medzi nimi mala byť najmenej 30 metrov.
- Osvetlenie: Papriku umiestnite na južnú stranu, kde bude mať dostatok slnečného svetla a paradajky ju nebudú zatieňovať.
- Vlhkosť: Paprika znesie aj "vlhké teplo".
Do vykurovaného skleníka môžete dopestované papriky sadiť už v druhej polovici marca. Dôležité je umiestnenie rastlín. Optimálna teplota na pestovanie papriky v skleníku je 24 až 28 °C cez deň a 16 až 20 °C v noci. V čase zberu plodov sa vo fóliovníku aj v skleníku vyvarujte vysokej vzdušnej vlhkosti, ktorá je hlavnou príčinou rozvoja chorôb v mieste rán po odlomení z rastliny.
Mulčovanie pôdy
Prednosti mulčovania pôdy nespočívajú len v jeho otepľovacom efekte, ale aj v zlepšení mikrobiálnej činnosti. Pri paprike na zamedzenie rastu burín používame predovšetkým čiernu PE fóliu so šírkou 1m a hrúbkou 0,05 mm. Tento intenzifikačný faktor má význam využívať len vtedy, ak máme zabezpečenú závlahu a sadivo s koreňovým balom. Na mulčovanie sú vhodné iba pozemky s rovným terénom alebo miernym pravidelným spádom. Pre obmedzenie rýchlej priepustnosti pôdy zvlnené terény nie sú na mulčovanie vhodné.
Mulčovanie volíme s ohľadom na pôdne podmienky a potrebu kyprenia pôdy okolo rastlín. Pomáha udržiavať vlhkosť pôdy a zabraňuje rastu burín. Dá sa použiť slama, lístie alebo špeciálny mulčovací materiál. Paprika pozitívne reaguje na nastielanie pôdy čiernou netkanou textíliou, ktorá bráni prerastaniu burín a zlepšuje prehrievanie pôdy.
Choroby a škodcovia papriky
Či už uprednostníte pestovanie papriky na záhrade alebo na balkóne, netreba zabudnúť na rôzne choroby a škodcov a priebežne kontrolovať ich výskyt. Pravidelne kontrolujte rubovú stranu listov.
Najčastejšie choroby papriky:
- Stolbur papriky - vírusové ochorenie prenášané cikádkami, ktoré spôsobuje žltnutie rastlín, vädnutie listov a odumieranie rastliny. Plody sú drobné a bez semien.
- Suchá škvrnitosť plodov - prejavuje sa bledohnedými škvrnami na plodoch, ktoré môžu prejsť do hniloby. Nejde o hubové ochorenie, ale o defekt zapríčinený nedostatkom vlahy či výživy, často na pôdach prehnane hnojených dusíkom a draslíkom. Suchá hniloba špičiek plodov sa na paprike prejavuje tmavnutím a zahnívaním spodnej špičky plodu. Pôda síce môže obsahovať vápnik, no rastliny ho nedokážu absorbovať, ak je nadbytok iných živín (napríklad dusíka alebo draslíka) alebo ak sú nevhodné vlhkostné podmienky.
- Slnečný úpal zeleniny - poškodenie listov, stoniek i plodov slnečným žiarením, ktoré ich zožltne, skrehne a stanú sa lámavými. Dochádza k nemu pri náhlom oteplení po daždivom počasí alebo pri vysadení sadeníc, ktoré nie sú zvyknuté na intenzívne slnečné žiarenie.
- Vädnúce ochorenia (fuzáriové, sklerocíniové) - hubové choroby, ktoré prenikajú do rastliny cez korene alebo sa prejavujú rozsiahlymi bledohnedými škvrnami na stonkách. Tieto ochorenia pretrvávajú v pôde dlho, preto je dôležité striedanie pestovateľských plôch.
Škodcovia papriky:
- Roztočec chmeľový - malý roztoč takmer neviditeľný voľným okom, ktorý vyciciava šťavy z listov. Jeho výskyt odhalíte pomocou jemnej pavučinky.
- Vošky - dokážu sa extrémne premnožiť, spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Ak na paprike v skleníku uvidíte mravce, skutočne si môžete pripraviť zásah proti voškám. Mravce sa o ne totiž verne starajú, keďže ich výlučky (sladká medovica) sú pre ne skvelou potravou.
- Strapka západná - drobný hmyz prenášajúci vírusové ochorenia, listy napadnuté strapkami majú drobné bodkovité škvrny a jamky.
- Molica skleníková (biela muška) - cicá rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, na ktorej sa darí hubovým ochoreniam.
Správnou prevenciou sa im však vyhnete aj bez investícií a vynaloženého úsilia. Papriky by ste nemali pestovať na tom istom mieste alebo po príbuzných rastlinách počas 3 - 5 rokov. Prevenciou je teda striedanie pestovateľských plôch a opatrné používanie hnoja od hydiny.
Zber papriky
Papriky zberáme v dvoch stupňoch zrelosti, v závislosti od ich využitia. Pre priamu konzumáciu a šťavnaté, sladké plody zberajte v auguste. Ak chcete papriky na varenie, napríklad na plnenie, do leča a podobne, zberajte ich v tzv. technickej zrelosti. Paprika dozrieva postupne, preto plody vždy oberajte prebierkou tak, aby ste ich na rastlinách nenechávali zbytočne prezrievať. Brzdili by ste si tak tvorbu nových.
Pre citlivý zber je vhodné plody paprík odstrihnúť ostrými nožnicami, ktoré zaistia čistý rez a jeho rýchle zahojenie. V prípade odlamovania je zlom rozstrapkaný a náchylnejší na infekciu.
tags: #ak #sa #sadi #paprika #po #jednej