Paradajky, alebo rajčiny, patria medzi najobľúbenejšie plodiny v záhradách po celom svete. Tieto šťavnaté a chutné plody si môžete vypestovať aj vo vlastnej záhrade alebo na balkóne. Pestovanie paradajok nie je komplikované, ale vyžaduje si dodržiavanie určitých krokov a starostlivosti, aby ste sa dočkali bohatej úrody. V tomto článku vám ponúkneme podrobný návod, ktorý vás prevedie všetkými fázami pestovania paradajok - od výberu semien až po zber úrody, so zameraním na správne rozostupy, prevenciu chorôb a opelenie.
Výber vhodnej odrody paradajok
Prvým krokom k úspešnému pestovaniu paradajok je výber správnych semien. Existuje mnoho odrôd paradajok, ktoré sa líšia tvarom, veľkosťou, chuťou, farbou plodov a vzrastom samotných rastlín. Vyberte si odrodu, ktorá najlepšie vyhovuje vašim potrebám a podmienkam pestovania. Podľa vzrastu sa paradajky delia na kolíkové a kríčkové.
- Indeterminantné (Kolíkové) rajčiaky: Tieto paradajky pestované v prirodzenej forme liany za pomoci opory rastú neustále do výšky, až kým ich nezastaví ochladenie na konci sezóny. Majú spravidla najväčšie plody a vyššie výnosy.
- Determinantné (Kríčkové/trpasličie) rajčiaky: Dorastajú do určitej výšky (0,5 - 1 m) a sú vhodné na pestovanie bez opory či pestovanie paradajok v kvetináči. Ich nevýhodou je, že väčšinou prinášajú len jednu vlnu plodov, čo však môže byť aj výhodou napríklad pri pestovaní omáčkových paradajok, ktoré pri zbere naraz spracujeme.
- Cherry paradajky: Sú najmenšie vzrastom rastliny i plodom, bobule sú veľmi sladké, s pevnou šupkou a vhodné na priamu konzumáciu.
Populárne odrody zahŕňajú cherry paradajky, biftekové paradajky a špeciálne odrody ako napríklad San Marzano. V záhrade by vám určite nemala chýbať paradajka 'Tornado', ktorá produkuje veľké, žiarivo-červené paradajky vážiace až 100 g. Ak v záhrade nemáte veľa miesta nazvyš alebo chcete pestovať paradajky na balkóne, najlepšou voľbou budú drobnoplodé koktailové paradajky vhodné aj do nádob. Obľube sa už dlhé roky tešia aj cherry paradajky.
Semená si vyberajte podľa odrôd, o ktoré máte záujem, pričom si na balení všímate hlavne trvanlivosť. Je to dôležitý údaj, lebo čím sú semená staršie, tým majú horšiu klíčivosť a o to menej semien vám vyklíči. Semená získané zo zakúpených či vypestovaných plodov nie sú k ďalšiemu výsevu príliš vhodné, pretože obvykle ide o hybridy, ktoré už ich semenami nemožno znovu množiť, lebo nedocielime očakávané výsledky. Predpestované sadenice sú dostupné len v niektorých kultivaroch, takže pestovanie vlastných sadeníc rajčiakov vám umožní vybrať si z omnoho väčšieho počtu odrôd.
Predpestovanie sadeníc paradajok
Paradajky sú teplomilné rastliny a v našich klimatických podmienkach je nevyhnutné ich predpestovať vo forme sadeníc. Semená vysievajte v pravidelných rozstupoch do kvetináča alebo výsevnej nádoby do výsevného substrátu do hĺbky približne 3 mm. Najlepším termínom je druhá polovica marca. Ešte aj z aprílových výsevov, keď je už oveľa viac svetla, sa dočkáte dobrej úrody.
Výsevnú nádobu umiestnite na vnútorný okenný parapet alebo na iné svetlé miesto, kde sa bude teplota pohybovať okolo 25 °C. Neskôr ich môžeme nechávať pri teplote 15-20 °C. Substrát udržiavajte vlhký, no nie premočený. Keď sadenice dorastú do výšky približne 10-15 cm a majú niekoľko pravých listov, môžete ich presadiť do väčších nádob. Pri pikírovaní mladé rastlinky vysaďte približne o tretinu hlbšie, než pôvodne rástli, pretože paradajky majú schopnosť vyháňať korene aj zo stonky.
8 tipov na pestovanie paradajok v roku 2024
Výber miesta a príprava pôdy
Paradajky potrebujú slnečné miesto, kde dostanú aspoň 6-8 hodín priameho slnečného svetla denne. Pôda by mala byť dobre priepustná a bohatá na organické látky. Pred vysadením paradajok do záhonu alebo väčších nádob pripravte pôdu pridaním kompostu alebo hnojiva, ktoré zabezpečí dostatok živín pre rastliny. Paradajky budú rásť v akomkoľvek type pôdy, no najlepšie sa im darí v neutrálnych pôdach s pH 6,2 až 6,8. Pôda na pestovanie rajčín by mala byť maximálne priepustná, pretože korene rajčiaku môžu v ideálnych podmienkach siahať až 2,5 m do hĺbky. Paradajky preto dosahujú najlepšie výsledky pri pestovaní v priepustných (piesočnaté pôdy s dostatkom organickej zložky) pôdach, zatiaľ čo v ťažkých, ílovitých a kamenistých pôdach dosahujú menšie úrody.
Nikdy nepestujte paradajky tam, kde bola v minulom roku vysadená akákoľvek rastlina z čeľade ľuľkovitých (napr. zemiaky, baklažány, papriky či jahody). Po týchto plodinách by totiž mohli byť ohrozené chorobami i škodcami. Paradajky patria do skupiny zeleniny prvej trate, čiže do skupiny najnáročnejšej na živiny. Ideálne je, ak na jeseň pôdu vyhnojíte hnojom, alternatívou je jarné zapracovanie väčšieho množstva kompostu do pôdy.
Presádzanie sadeníc a správne rozostupy
Hlavný termín výsadby priesad paradajok je polovica mája, keď už vonku nehrozia nočné mrazy. V teplom roku môžete aj trochu zariskovať a niekoľko sadeníc vysadiť aj koncom apríla. Pred presádzaním je dobré sadenice postupne otužovať, aby si zvykli na vonkajšie podmienky. Počas týždňa ich každý deň vystavujte vonkajšiemu prostrediu na pár hodín, pričom čas postupne predlžujte.
Sadenice paradajok po aklimatizácii vysádzajte do pripravenej pôdy v záhrade v minimálne 60 cm rozstupoch. Pri kríčkových formách odporúčame minimálne 1 m rozostupy. Všeobecne sa pri kríčkových odrodách odporúča rozstup 50 × 60 cm, pri kolíkových 50 × 95 cm. Miery môžeme prispôsobiť vzrastu konkrétnej odrody. V žiadnom prípade nevysádzajte rastliny príliš blízko seba, vzduch medzi nimi musí čo najviac cirkulovať.
Priesadu paradajky nikdy nesadíme zvisle do zeme. Rastlinu zľahka ohneme, až skoro do 90 stupňov a necháme jej hornú časť sa oprieť o stenu jamky. Spodnú časť rastliny necháme v pôde a zasypeme ju hlinou. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky. Zo sadeníc paradajok odstráňte všetky lístky, ktoré vyrastajú pod poschodím vrcholových listov a vysádzajte ich hlboko (celá stonka až do 2 cm od vrchných listov by mala byť pod povrchom pôdy), pretože paradajky majú schopnosť vyháňať korene aj zo stonky a takýmto spôsobom rastlina rýchlo zosilnie a bude lepšie rásť. Potom zahrnieme sadenice pôdou, tak aby pri koreňoch rajčiaku neostala žiadna vzduchová kapsa, utlačíme a výdatne polejeme vodou.
Pestovanie paradajok v nádobách
Paradajky môžeme pestovať aj v nádobách s drenážnymi dierami na dne. Aj pri pestovaní rajčiakov v kvetináčoch používame priepustnú pôdu s dostatkom živín a organickej zložky. Pri pestovaní paradajok v kvetináčoch je nutná častejšia zálievka, pretože pôda v nádobách sa rýchlejšie vysušuje. Ostatné nároky a starostlivosť o paradajky v kvetináčoch sa nelíšia od ich pestovania v záhrade. Na tento účel sa výborne hodia hlavne miniatúrne odrody. Vysokým odrodám je nutné dopriať väčšie nádoby, minimálne 30 litrov na jednu rastlinu.
Starostlivosť o rastliny paradajok
Polievanie
Pravidelné zalievanie je kľúčové pre zdravý rast paradajok. Rastliny zalievajte priamo ku koreňom a vyhýbajte sa navlhčovaniu listov, aby ste predišli vzniku plesňových ochorení. Paradajky sú známe svojimi hlbokými koreňmi, ktorými si dokážu vodu ťahať až z 2,5 m hĺbky. Častejšiu zálievku si preto vyžadujú len 1 - 2 týždne po presadení a následne ich je potrebné polievať len pri dlhotrvajúcom suchu (1x týždenne). Mierne zoschnutie listov paradajok rastline nevadí a neovplyvní výšku úrody. So zálievkou to ale netreba preháňať hlavne počas daždivých dní, pretože plody začnú prudko rásť, šupka nedokáže dostatočne rýchlo zväčšovať svoju plochu a plody začnú praskať. Polievať je treba skoro ráno alebo večer, nikdy nie na priamom slnku, aby nedochádzalo k popáleninám od slnka.
Hnojenie
Paradajky patria medzi druhy zeleniny náročné na živiny a preto prosperujú najmä v pôdach bohatých na živiny a organickú zložku. Dostatočná dávka kompostu pri príprave pôdy na jar rajčiaku vystačí po celú sezónu a preto paradajky už nie je potrebné prihnojovať. Ak ste pôdu nepohnojili na jeseň, hnojte ich pôdnymi, aj listovými hnojivami počas vegetácie. Počas vegetačného obdobia rastliny tiež prihnojujte špeciálnym hnojivom pre paradajky, ktoré obsahuje potrebné živiny na podporu kvitnutia a tvorby plodov. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka, rovnako ako na nadbytok dusíka, hlavne pri hnojení maštaľným hnojom.
Podpora a strihanie
Paradajky potrebujú podporu, aby mohli rásť vzpriamene a plody neboli v kontakte so zemou. Použite záhradné opory, kolíky alebo špeciálne klietky pre paradajky. Opory musia by dostatočne vysoké, aby ste ich počas vegetácie nemuseli vymieňať za dlhšie, čím by ste mohli poškodiť koreňovú sústavu rastlín. Oporu v podobe kolíka alebo tyče je ideálne dať k paradajkám hneď pri výsadbe a stonku k nej postupne uväzovať (cca. každých 25 cm) širokými motúzmi/stužkami.
Pravidelne odstraňujte bočné výhonky (tzv. zálistky), ktoré rastú v pazuchách listov, aby ste podporili silnejší rast hlavného stonku a lepšiu úrodu. Vylamovanie zálistkov sa vykonáva iba pri kolíkových odrodách, pri kríčkových sa bočné výhony ponechávajú. Odstraňujte vždy malé výhony, ktoré sa nachádzajú medzi stonkou a hlavným výhonom, prípadne medzi dvoma hlavnými výhonkami. Tieto bočné výhonky bývajú obvykle 3-5 centimetrov dlhé. Odstraňujeme ich pravidelne, približne raz za týždeň. Tesne pred začiatkom zretia plodov vylomte všetky listy na spodku rastliny kvôli cirkulácii vzduchu a minimalizovaniu plesní na rastlinách. Odstraňovaním listov sa k plodom dostane i viac svetla, takže dozrievajú kvalitnejšie.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Paradajky môžu byť náchylné na rôzne škodce a choroby. Ochrana záhrady pred škodcami a chorobami rastlín je často podceňovaná. Medzi najčastejšie problémy patria vošky, molice, pleseň paradajková (fytoftóra) a rôzne hubové ochorenia. Používajte ekologické metódy ochrany, ako sú prírodné insekticídy, biologická ochrana a správna starostlivosť o rastliny, aby ste minimalizovali riziko nákazy. Proti plesniam a chorobám sa bráňte preventívne, a to použitím vhodných listových postrekov už počas rastu. V žiadnom prípade nečakajte, kedy choroba nastúpi, keďže potom to riešiť biologickou cestou je nesmierne náročné a často potom siahnete k drastickejšiemu opatreniu.
Dôležitá je predovšetkým prevencia. Paradajky nepestujte na rovnakom mieste a ani blízko zemiakov. Dodržte odporúčané rozstupy a pri kolíkových odrodách vylamujte zálistky, tak ostane porast vzdušný. Závlahová voda nesmie zvlhčovať listy ani plody, aby sa predišlo šíreniu plesní. Ak spozorujete pleseň zemiakovú, dôležitý je čo najskorší zásah. Chemické postreky chorobu dokážu zastaviť, používajte ich podľa návodu. Dnes už sú dostupné aj prípravky s obsahom priaznivých baktérií či húb, ktoré patogén buď ničia, alebo mu bránia sa ďalej rozvíjať.
Mulčovanie záhona s paradajkami je výhodné nielen z dôvodu obmedzenia klíčenia burín, ale aj pre zníženie potreby zálievky. Dobrou voľbou zvlášť v chladnejších oblastiach je hnedá alebo čierna netkaná textília, pretože pôdu aj ohrieva. Naopak, svetlé organické mulče v podaní drevitej vlny či slamy dokážu brániť prehrievaniu koreňového systému. Nastieľanie slamou udržuje pôdu vlhkú, chráni nízko rastúce plody pred opieraním sa o zem, čím pomáha predchádzať hubovitým chorobám.
Krížové opelenie
Paradajky sú samoopelivé rastliny, na ich opeľovaní sa primárne nepodieľa hmyz. Peľ sa prenáša pomocou vetra, preto fóliovník alebo skleník dostatočne vetrajte, aby prišlo vďaka miernemu prievanu k prenosu peľu. Ak ste zriadili skleník alebo fóliovník, dostatočné vetranie tiež pomôže s prístupom opeľovačov. V prípade väčších krytých plôch môžete použiť umelo odchované čmeliaky.
Zber úrody
Paradajky sú pripravené na zber, keď dosiahnu plnú farbu a sú pevné na dotyk. Zberajte ich pravidelne, aby ste podporili tvorbu nových plodov. Plody paradajok nechajte na rastline dozrievať, až kým sa úplne nevyfarbia. Ak niektoré plody dozrievajú príliš pomaly, môže to byť následkom častého polievania. Paradajky sa najjednoduchšie zberajú odstrihnutím nožničkami aj so stopkou. Rajčiny sú ideálne na okamžitú spotrebu, no ak ich chcete skladovať pár dní v čerstvom stave, vyberte si na to chladné a tmavé miesto (pri teplote 13 °C). Keď klesne teplota pod 13 °C, paradajky začnú strácať chuť.
Ak máte veľkú úrodu, paradajky môžete konzervovať, sušiť, zamraziť alebo pripraviť domáci kečup či omáčku. Koncom sezóny môžete urýchliť dozrievanie plodov tým, že paradajky prestanete polievať. Dlhšie sucho a schnutie listov paradajok umožní plodom rýchlejšie dozrieť. Ak sa na jeseň predsa len nestihnú všetky vyfarbiť vonku, môžete ich nechať dozrieť odtrhnuté vo vnútri na mieste s teplotou okolo 20 °C. Môžete ich ostrihať spolu so stonkami a zavesiť na tyč niekde v interiéri, prípadne ich dať do debničky či na tácku a tú položiť vnútri za okno. Je dobré vložiť do pohára jablko, ktoré urýchli dozrievanie.
tags: #ako #daleko #od #seba #pestovat #rajciny