S prichádzajúcou jeseňou sa k životu prebúdzajú domáce udiarne. Niet sa čo diviť, kupované údené výrobky nemôžu nahradiť domácu kvalitu vlastne vyúdených výrobkov. Ak sa chcete pustiť do tohto krásneho a dymom voňajúceho koníčka, základom údenia sú kvalitné suroviny. Nikdy nezabúdajte, že tú dobrotu robíte pre seba či svojich blízkych.
Solenie mäsa na údenie patrí k najdôležitejším krokom, ak chceme získať chutné, šťavnaté a trvanlivé údeniny. Ide o starý, osvedčený spôsob konzervácie, ktorý využívali už naši predkovia dávno pred vynálezom chladničiek. Dnes sa k nemu mnohí vracajú - nielen pre autentickú chuť, ale aj pre kontrolu nad kvalitou surovín.
Prečo je solenie mäsa na údenie dôležité?
Solenie mäsa má dva hlavné ciele: ochranu pred skazením a zvýraznenie chuti. Soľ pôsobí ako konzervant - spomaľuje rast baktérií a odoberá mäsku vlhkosť, čím predlžuje jeho trvanlivosť. Zároveň však prispieva k tvorbe chuti a vône, ktoré sú pre údené produkty typické. Solenie mäsa je zložitý technologický proces, skladajúci sa z fyzikálno-chemických a mikrobiologických pochodov. Väčšina senzorických ukazovateľov kvality mäsových výrobkov (chuť, šťavnatosť, konzistencia, intenzita a stálosť vyfarbenia) závisí od spôsobu solenia.
Dodaná soľ má viacero funkcií. V prvom rade je to primeraná slanosť, ďalej soľ pôsobí na rozpustnosť bielkovín, ktoré potom zvyšujú väznosť vody. Konzervačný účinok soli sa vysvetľuje tým, že soľ odoberá mikroorganizmom vodu z buniek a tým spomaľuje alebo zastavuje ich rast. Pri solení sa okrem soli dodávajú do mäsa aj látky zabezpečujúce stále vyfarbenie mäsových výrobkov aj po ich tepelnom opracovaní (NaNO2, NaNO3). Pri solení sa využíva difúzia, pri ktorej sa z roztoku soli s vyššou koncentráciou (láku), alebo pri solení na sucho z roztoku soli, ktorý vznikne rozpustením solí v mäsovej šťave, preniká do prostredia s nižšou koncentráciou solí, t.j. do mäsa. Difúzia najrýchlejšie prebieha na začiatku solenia, pokiaľ je rozdiel koncentrácií najvyšší. Postupne ako soľ preniká do mäsa, jej množstvo v láku sa znižuje. Difúzia závisí od teploty prostredia.
Pri solení mäsa na údenie sa navyše pripravuje štruktúra svalov na ďalší proces - teda na údenie teplým alebo studeným dymom. Ak sa solenie vykoná nesprávne, výsledok môže byť mdlý, presolený, alebo sa mäso pokazí ešte pred údením. Preto sa oplatí poznať správne pomery, teploty aj čas odležania.
Spôsoby solenia mäsa na údenie
Existujú dva hlavné spôsoby nakladania mäsa na údenie - mokré nakladanie do soľného roztoku a nakladanie na sucho. Spôsoby môžete ľubovoľne kombinovať a upravovať, ako to napokon ľudia robia už pekných pár stoviek, ba možno aj tisíce rokov.
1. Solenie nasucho - tradičná klasika našich starých otcov
Suché solenie je najstaršia a najjednoduchšia metóda. Mäso sa nasolí priamo soľou - buď obyčajnou kuchynskou, alebo dusitanovou (tzv. peklosoľou). Soľ sa dôkladne vtiera do mäsa zo všetkých strán. Ak používame väčšie kusy, ako sú bôčik, krkovica či koleno, treba sa uistiť, že soľ prenikne aj do záhybov a miest okolo kostí.
- Zásady solenia:
- Surovina musí byť vychladená na teplotu 2 - 4 °C.
- Nasolenú surovinu uskladňujeme pri teplote okolo 0 °C.
- Solenie sadla: Soľ ručne vtrieme do posypaných dielov mäsa a uložíme ich na rošty na seba. Na 1 kg sadla používame 50 g soli; solenie je ukončené za 14 dní.
- Solenie mäsa: Mäso nakrájame na kocky s hranou asi 1,5 cm, premiešame so soľou a natlačíme do nádob. Na 1 kg mäsa pridávame 18 - 28 g soli, podľa druhu výrobku.
Na 1 kilogram mäsa sa odporúča použiť 20 až 25 gramov soli. Ak ide o mastnejšie mäso (slanina, bôčik), postačí spodná hranica. Mäso sa uloží do nádoby, kde sa vrstvy prekladajú soľou a korením. Typické prísady sú drvené čierne korenie, bobkový list, cesnak či rasca. Nádoba sa prikryje a uloží do chladu (okolo 4 °C). Počas nasledujúcich dní sa mäso občas preloží a kontroluje, či rovnomerne „ťahá“ soľ. Proces trvá spravidla 10 až 21 dní podľa hrúbky kúskov. Takto nasolené bravčové mäso potom zatavíme do vákuových vrecúšok a uložíme do chladničky na 7-14 dní. Pokiaľ použijete mäsiarsku soľ, potom môže byť doba skladovania mäsa vo vákuových vrecúškach v chladničke kratšia. Takto pripravené mäso uchovávame v chladničke. Pred údením mäso opláchneme od soli, osušíme ho a až potom ho vkladáme do vyhriatej udiarne.
Solenie nasucho s použitím rýchlosoli
Pri práci s rýchlosoľou je potrebné dodržať určité zásady. Je vhodná na solenie mletého mäsa alebo mäsa nakrájaného na malé kocky na prípravu údenín. Predchladené mäso nakrájame na kocky s hranou 1,5 cm, premiešame s rýchlosoľou (na 1 kg pridávame 18 - 28 g rýchlosoli) a uskladníme na 24 hodín pri teplote 0 - 3 °C.
2. Mokré solenie (nakladanie do soľného roztoku)
Mokré solenie využíva soľný roztok, nazývaný aj nálev alebo soľanka. Vodu privedieme k varu, rozpustíme v nej soľ (asi 100 - 120 g na liter vody) a po vychladnutí môžeme pridať aj koreniny. Mäso sa ponorí do nádoby tak, aby bolo celé zakryté soľankou. Dôležité je, aby sa povrch mäsa nedostal do kontaktu so vzduchom - inak by mohol sčernať alebo sa začať kaziť. Základný soľný roztok na údenie si pripravíme tak, že na liter vody dáme 80 g soli. Dobrú službu vám v soľnom roztoku urobí aj korenie. Bobkový list, borievka, celé korenie, nové korenie. Mäso do soľného roztoku ponoríme, tak aby bolo úplne ponorené. Najlepšie je využiť špeciálne hlinené hrnce, v ktorých takto mäso skladujeme.
Nakladanie trvá podľa veľkosti kúskov 7 až 20 dní, pričom je vhodné roztok raz za týždeň premiešať alebo mäso otočiť. Mokré solenie je výhodné pri väčších množstvách mäsa a zaručuje rovnomernejšie nasolenie. Mäso naložené v soľnom roztoku musíme sledovať. Soľný roztok sa môže takzvane zvrhnúť. Pokiaľ máme podozrenie, že sa nám soľný roztok zakaľuje, či inak znehodnocuje, potom je potrebné mäso vybrať, riadne opláchnuť a zaliať novým soľným roztokom. Po uplynutí doby naloženia je potrebné mäso opäť dôkladne umyť a osušiť. Ryby a hovädzie mäso nakladáme skôr do soľného roztoku.
Solenie nálevom zo soli
Nálev vyrobíme rozpustením 1,8 kg soli v 10 l vody. Roztok uvaríme, precedíme a vychladíme na teplotu 0 - 3 °C. Mäso naložíme do nálevu pri teplote +2 °C po dobu 5 až 10 dní v závislosti na veľkosti dielov mäsa. Týmto spôsobom solíme bravčové kolená, nožičky, chvosty, rebierka. Vychladené časti vkladáme do vopred pripraveného vychladeného nálevu.
Solenie nálevom zo zmesi rýchlosoli
Nálev vyrobíme rozpustením 1,8 kg soli, 40 g rýchlosoli, 80 g cukru v 10 l vody. Roztok uvaríme, precedíme a vychladíme na teplotu 0 - 3 °C. Hydinu alebo kačacie prsia stačí naložiť na 1-5 dní. Túto dobu je možné skrátiť použitím rýchlosoli, kedy stačia aj 2 týždne.
3. Kombinované solenie
Niektorí údenári kombinujú oba postupy: mäso najprv nasolia nasucho a po niekoľkých dňoch zalejú soľankou. Takto sa dosiahne rýchlejšie prenikanie soli do hlbších vrstiev. Kombinované solenie je obľúbené pri domácich receptoch, kde sa kladie dôraz na výraznú chuť a zároveň dlhšiu trvanlivosť. Opracované, dobre vychladené diely mäsa posypeme soľou, ktorú rovnomerne rozotrieme. V okolí kostí a na miestach s kožou rozotierame soľ dôkladne. Nasolené mäso vkladáme do čistých kameninových nádob, ale môžeme použiť i dobre umyté plastové alebo drevené nádoby. Dno nádob posypeme tenkou vrstvou soli. Jednotlivé kusy ukladáme tesne vedľa seba, aby v nádobe nezostal voľný priestor.
Celková dávka soli má byť 0,25 - 0,30 kg na 10 kg mäsa. Mäso po určitej dobe uvoľní šťavu, ktorá čiastočne alebo úplne zaplní nádobu s mäsom. Druhý deň po nasolení zalejeme zostávajúci priestor slaným nálevom pripraveným v pomere 1,3 kg soli na 10 l vody. Nálev prevaríme (20 minút), prefiltrujeme cez husté plátno a necháme vychladnúť v miestnosti a potom v chladničke pri teplote okolo 0 °C. Vychladnutým nálevom zalejeme tak, aby všetky časti mäsa boli ponorené. Nádoby zakryme vekom tak, aby pena mohla vystupovať po okrajoch veka a zaťažíme ho. Uzavreté nádoby s mäsom uskladňujeme v chladničke pri teplote okolo 0 °C. Podľa veľkosti kusov mäsa trvá proces nasolenie 1 až 5 týždňov a viac.
Po 1 až 2 týždňoch mäso preložíme, aby sme dosiahli rovnomerné solenie - diely uložené naspodku dáme navrch a naopak. Pri prekladaní dávame pozor na čistotu pomôcok a kontrolujeme stav slaného nálevu. Pri marinovaní mäsa s kosťou alebo na urýchlenie procesu marinovania odporúčame použiť marinovaciu ihlu a lúh (používame slabšiu koncentráciu 3 až 6 %) vstreknúť priamo do mäsa - tzv. postrek kosti. Mäso sa v blízkosti kostí rýchlejšie kazí a tento spôsob marinovania mäsa to ľahko eliminuje.
Kombinované solenie so zmesou rýchlosoli
Postup je rovnaký ako pri solení čistou soľou, avšak namiesto soli použijeme soliacu zmes - 1 kg soli, 20 g rýchlosoli a 60 g cukru v dávke 0,3 kg na 10 kg mäsa. Po potrení mäsa zmesou soli uložíme mäso tesne do nádoby. Po 24 hodinách zalejeme slaným nálevom, ktorý pripravujeme z 1,3 kg soli, 20 g rýchlosoli, 80 g cukru na 10 l vody.
4. Striekanie soľného roztoku
Tento spôsob je najrýchlejší a slúži hlavne k presoleniu veľkých kusov mäsa - pleca, karé, stehna alebo krkovičky. Používame 24%-ný soľný roztok (240g soli na 1 liter vody). Roztok prevaríme, schladíme na 4 stupne. Následne ihlou vstrekujeme roztok hlboko do tkaniva, na 10 kg mäsa asi 1 liter nálevu. Jednotlivé vpichy umiestňujeme asi 25 mm od seba. Mäso po striekaní necháme ležať 24 hodín v 12% soľnom roztoku. Tento spôsob solenia mäsa je používaný najmä vo výrobniach mäsových výrobkov, kde sa soľ nastriekava pomocou tzv. injektorov, ktoré sú schopné pomocou 16, 24, alebo 48 a viac ihiel dostať do mäsa pomerne veľké množstvo vody.
Údenie mäsa soľou – naše dve obľúbené metódy
Koľko soli použiť - správne dávkovanie a časté chyby
Najčastejšia otázka znie: koľko soli na kilogram mäsa? Základné odporúčanie znie 20 - 25 g soli na 1 kg mäsa. Ak používate dusitanovú soľ (peklosoľ), riaďte sa návodom na obale, pretože jej koncentrácia býva rôzna. Treba si uvedomiť, že mäso absorbuje len časť soli - zvyšok zostáva na povrchu alebo v roztoku. Preto netreba preháňať, inak bude výsledok presolený. Na solenie mäsa sa často využíva aj rýchlosoľ. Nálev z rýchlosoli vyrobíme rozpustením 1,8 kilogramov soli v desiatich litroch vody. Roztok následne uvaríme, precedíme a necháme vychladnúť na teplotu 0 až 3 °C. Mäso naložíme do nálevu pri teplote 2°C na dobu 5 až 10 dní. Čas ale závisí predovšetkým aj od veľkosti dielov mäsa.
Druhy soli - obyčajná, morská či dusitanová?
Na solenie mäsa na údenie sa odporúča dusitanová soľ (peklosoľ), ktorá okrem chloridu sodného obsahuje aj malé množstvo dusitanu sodného. Ten pomáha zachovať peknú ružovkastú farbu mäsa a bráni množeniu baktérií botulotoxínu. Dusitanová soľ však musí byť dávkovaná presne - preto je vhodné držať sa odporúčaní výrobcu. Morská alebo kamenná soľ môžu byť alternatívou, no bez dusitanu mäso po údení získa sivastý odtieň a kratšiu trvanlivosť. Ak mäso nasolíme len čistou soľou, prídeme o farbu čerstvého mäsa, po nasolení bežnou soľou totiž farba zodpovedá farbe uvareného mäsa. Krásne červené zafarbenia dosiahneme použitím dusičnanu sodného, ktorý je už obsiahnutý v tzv. rýchlosoli.
Rýchlosoľ vs. obyčajná soľ
Výber soli pri marinovaní mäsa je medzi domácimi kuchármi večným bojom. Výhody a nevýhody možno nájsť na oboch stranách. Rýchlosoľ alebo dusitanovú soľ si mäsiari ctia ako malý zázrak už viac ako 100 rokov. Skracuje čas potrebný na marinovanie mäsa a znižuje riziko napadnutia baktériami - vrátane obávaného Clostridium botulinum. Okrem toho zvýrazňuje prirodzenú červenú farbu mäsa, zatiaľ čo pri použití bežnej soli môže mäso mierne zosivieť.
Odporcovia rýchlosoli poukazujú na riziká spojené s konzumáciou dusitanov. Zmesi určené na domácu úpravu mäsa, ako napríklad Praganda, však obsahujú približne o polovicu menej dusitanov ako priemyselne používané rýchle soli. Tým sa dostávame pod 80 mg na kilogram mäsa, čo je pod úrovňou povolených hodnôt aj pre označenie bio. Dusitanová zmes sa používa na rýchle solenie mäsa z dôvodu jedovatosti dusitanu. Okrem týchto soliacich zmesí na zlepšenie konzistencie a väznosti vody sa pridávajú polyfosfáty, ktoré zvyšujú rozpustnosť bielkovín. Na zvýšenie stálosti farby a intenzity zafarbenia výrobkov sa pridávajú redukujúce látky do zmesí (kys. askorbová, kys. isoaskorbová).
Zníženie negatívnych účinkov rýchlo pôsobiaceho vitamínu C
Vitamín C eliminuje negatívne účinky dusitanov na organizmus. Pridávajte čerstvú zeleninu - napríklad papriku - priamo k mäsu. Chren, zeler alebo petržlen tiež obsahujú vysoké množstvo vitamínu C.
Najčastejšie chyby pri solení mäsa na údenie
K najbežnejším chybám patrí: príliš krátke solenie, pri ktorom sa soľ nestihne rovnomerne rozložiť, nesprávna teplota - mäso musí byť uložené v chlade (okolo 4 °C), použitie príliš slaného roztoku, čo spôsobí presolenie a stvrdnutie, nedostatočné premiešanie alebo otočenie mäsa počas solenia. Ak nemôžete čakať týždne, zvýšte koncentráciu lúhu na približne 15 až 20 %. Do mäsa pridajte približne 1 dcl na 1 kg. Takto pripravené mäso sa zvyčajne dá vyúdiť po 24 hodinách. Bezpečnejšie je však počkať 2 až 3 dni.
Príprava mäsa pred údením
Odležanie mäsa a jeho význam
Po dokončení solenia je potrebné mäso nechať niekoľko dní „odležať“ a stabilizovať chuť. Uloží sa na mriežku alebo do nádoby, kde môže voľne odtekať zvyšná soľanka. Tento krok pomáha, aby sa soľ rovnomerne rozložila v tkanive a mäso sa nepreplnilo soľou. Mäso vyberte z chladničky približne 2 hodiny pred ďalším spracovaním.
Sušenie pred údením
Pred samotným údením je dôležité mäso osušiť - buď zavesením na háky na 12 až 24 hodín do chladnej miestnosti, alebo krátkym dosušením v údiarni pri teplote do 40 °C. Ak sa mäso vloží do údiarne mokré, dym sa naň bude zle viazať a výsledná chuť môže byť kyslastá. Mäso umyte a osušte. Potom je možné postupovať ďalšími spôsobmi: napichujte na háčiky alebo vyvažujte na šnúrkach. Zaveste do horúcej rúry vyhriatej na 90 °C a nechajte sušiť 15 minút s pootvorenými dvierkami, aby vlhkosť mohla uniknúť. Mäso nechajte v rúre sušiť ďalších 40 minút pri teplote 70 °C s pootvorenými dvierkami (v konvektomate s otvorenou klapkou). Túto metódu možno riešiť priamo v udiacej rúre, ak zabezpečíme len teplý vzduch bez dymu.
Rozmrazovanie - pripravuje vychladnuté mäso na údenie - teplota vo vnútri sa zvýši a mäso sa zároveň vtiahne dovnútra. Teplota vody je približne 70 °C a mäso sa takto hydratuje 20 - 30 minút v závislosti od veľkosti kríkov. Ryby a klobásy sa nekrotia. Dusenie - používa sa na obnovenie vody stratenej počas údenia a na úpravu štruktúry mäsa. Údené mäso sa varí pri teplote 70 - 75 °C rôzne dlho v závislosti od druhu a veľkosti mäsa (zvyčajne 2 - 3 hodiny). Nedá sa povedať, ktorá možnosť je najlepšia, niektoré sa nevaria ani nevaria. Pri každej úprave sa zmení chuť a štruktúra mäsa, takže je na vás, ktorá úprava vám najviac vyhovuje.
Údenie teplým dymom vs. studeným dymom
Údenie teplým dymom (okolo 50-75 °C) je vhodné pre väčšinu domácich výrobkov, ako sú klobásy, bôčik či slanina. Proces trvá niekoľko hodín a mäso získava typickú zlatistú farbu a aromatickú chuť. Pri údení klobás teplým dymom sa teplota pohybuje približne na úrovni 60 °C, čo zabezpečí dostatočné prepečenie a trvanlivosť. Studený dym (20-30 °C) sa používa na jemnejšie produkty a dlhšie údenie, ktoré môže trvať aj niekoľko dní. Výsledkom je výrazná aróma a dlhotrvajúca trvanlivosť.
Údenie studeným dymom je najstaršia metóda konzervácie mäsa. Takto vyúdené mäso nám vydrží pri správnom uskladnení aj niekoľko mesiacov. Studeným dymom rozumieme teploty do 30 °C. Týmto spôsobom údime aj niekoľko dní. V údiacom procese je nutné robiť prestávky. Na tento účel údenia sa vám bude hodiť generátor studeného dymu. Ide o časovo veľmi náročnú metódu údenia. Výsledky z nej ale stoja za to. Najpoužívanejšia technika je údenie teplým a horúcim dymom. Teplý dym je v rozmedzí najbežnejšie od 65-75 °C. Každý preferuje tú svoju teplotu údenia. Výhodou takéhoto údenia je výrazne kratšia doba procesu. Zároveň máme väčšiu istotu, že zničíme všetky nežiaduce látky a baktérie, ktoré by sa v mäse mohli objaviť. Teda 75-100 °C. Niekto ho používa na začervenanie výrobkov na konci údenia. Teplotu v udiarni na posledných 30 minút vyženiete vyššie, aby sa vám výrobky pekne zafarbili. U klobás a domácich údenín sa však môže stať, že sa vám oddelí tuk od mäsa. Ryby údime podľa ich veľkosti.
Koreniny a prísady do solenia mäsa na údenie
Koreniny sú dušou každej údeniny. Klasická slovenská kombinácia zahŕňa cesnak, čierne korenie, bobkový list, nové korenie a rascu. Niektorí pridávajú aj trochu cukru - pomáha stabilizovať farbu a vyrovnať slanosť. Pre milovníkov netradičných chutí možno odporučiť pridať trochu chilli, údenej papriky, medu alebo tymianu. Moderné recepty často kombinujú tradičné suroviny s jemnými tónmi sladkosti či pikantnosti. Tento spôsob údenia nám poskytuje aj širokú škálu ďalších spôsobov, ako údenie urobiť zaujímavejším. Môžeme napríklad použiť červené víno alebo ešte silnejší alkohol, ako je bourbon, ovocné šťavy a iné, ktoré dodajú mäsu nové a veľmi zaujímavé chute.
Drevo na údenie
V prvom rade musíme venovať pozornosť kvalite použitého dreva, resp. pilinám alebo drte. Nemalo by obsahovať prach, kôru, hnilobu a plesne. Pozor aj na oleje a iné nečistoty. Najbežnejším drevom na údenie je buk. Vďaka svojej jemnej aróme sa môže používať na všetky druhy mäsa a je to jediné drevo na údenie v priemyselnej výrobe (najnižšie percento škodlivín). Medzi ovocné dreviny patria hruška, čerešňa, jablko, marhuľa a slivka, ktorá sa používa na konci údenia, pretože napriek tomu, že dodáva mäsu krásnu zlatistú až hnedú farbu, môže mať po celom údení horkú chuť. Vyhnite sa ihličnatým stromom, pretože spôsobujú horkosť mäsa. Druh dreva má najväčší vplyv na konečnú farbu mäsa a tiež na konečnú arómu. Drevá by sa mali navzájom kombinovať a dopĺňať rôznymi aromatickými koreninami, ako sú vetvičky borievky alebo bobule. Ak túžite po autentickom a kvalitnom výsledku, stavte na osvedčené bukové drevo!
Tradičné recepty na solené mäso pripravené na údenie
Solený bôčik na údenie
Bôčik sa nasolí nasucho zmesou soli, cesnaku a korenia, uloží sa do chladu na 10 - 12 dní, potom sa osuší a údi teplým dymom 6 až 8 hodín.
Domáca slanina so špeciálnou korenistou zmesou
Použije sa dusitanová soľ, čierne korenie, nové korenie a trocha medu. Po odležaní sa údi 2 dni studeným dymom pre jemnejšiu chuť.
Krkovička alebo karé
Ideálne mäso pre tých, ktorí majú radi výraznú chuť. Po 14 dňoch solenia sa mäso prepláchne, osuší a údi teplým dymom asi 10 hodín.
Druhy slaniny
Slanina nie je len jedna - existuje mnoho druhov, ktoré sa líšia chuťou, zložením a spôsobom prípravy. Mohli by sme povedať, že skoro v každej krajine si obyvatelia vytvorili svoju vlastnú verziu slaniny. Každý typ má svoje špecifiká a je ideálny na rôzne kulinárske využitie.
- Papriková slanina - typická svojou korenistou chuťou, ktorú získava vďaka bohatej vrstve sladkej alebo pálivej papriky.
- Gazdovská slanina - obsahuje vysoký podiel tuku a je údená na dlhšie obdobie, čo jej dodáva bohatú, hlbokú chuť a pevnejšiu konzistenciu.
- Prerastená slanina - má výrazný pomer mäsa a tuku, vďaka čomu je šťavnatá a jemná.
- Anglická slanina - sa vyznačuje vysokým podielom mäsa a jemnou tukovou vrstvou. Je ľahko údená, čo jej dodáva decentnú arómu, a má mäkkú, ale pevnejšiu konzistenciu. Ide o bravčový bôčik, ktorý sa zvyčajne buď nasolí na sucho, alebo naloží do slaného nálevu a následne sa jemne vyúdi studeným dymom. Výsledná slanina ostáva je v podstate surová a je nutné ju tepelne upraviť.
- Pancetta - má svoj pôvod v Taliansku. Pri výrobe pancetty sa používa bravčový bôčik. Počas dvoch týždňov sa bôčik čiastočne suší, pričom si zachováva určitú šťavnatosť. Pancetta sa na rozdiel od iných druhov mäsa nikdy neúdi.
- Prosciutto a jamón - Prosciutto (Taliansko) sa vyrába z bravčového stehna, ktoré sa zbaví krvi, nasolí sa a zavesí v temnej miestnosti, kde zreje jeden až dva roky. Najdrahšie španielske jamóny (Španielsko) sa v podstate delia na dva rôzne druhy a to ibérico a serrano. Pri výrobe sa používajú rôzne druhy ošípaných čo sa odráža aj na výslednej chuti.
Domáca slanina sa neustále teší obľube, pretože predstavuje viac ako len surovinu. Údenie slaniny nám zároveň umožňuje experimentovať, vytvárať vlastné chute a arómy a obohatiť naše pokrmy o nové dimenzie. Či už sa rozhodnete pre anglickú, gazdovskú, paprikovú alebo prerastenú slaninu, každý typ prináša jedinečnú chuť, ktorú môžete využiť v kuchyni na nespočetné spôsoby. Od jednoduchých raňajok cez tradičné polievky až po gurmánske talianske recepty, slanina má nezastupiteľné miesto v našich jedálničkoch. Ak ste v procese údenia nováčikom, pamätajte, že najdôležitejšie je kvalitné mäso, správne zvolená metóda a trpezlivosť. Údenie nie je len o technike, ale aj o radosti z procesu a výsledku, ktorý s hrdosťou môžete predstaviť svojej rodine či priateľom. Pustite sa do toho!
tags: #ako #dlho #solit #maso #pred #udenim