Hranice toho, ako dlho môžu ľudia fungovať bez jedla, je naozaj ťažké určiť. Bez vody človek nedokáže vydržať ani týždeň, no s hladovaním je to trošku inak. Predstav si situáciu, že zostaneš bez prístupu k jedlu aj vode. Koľko dní telo zvládne fungovať bez výživy? A kedy už ide o život? Táto otázka je veľmi individuálna a tým pádom aj zložitá. V tomto článku sa dozvieš, ako dlho vydrží človek bez jedla a čo sa deje v tele pri hladovaní.
Čo sa deje v tele pri hladovaní?
Dôležité je vysvetliť si, čo sa deje s naším telom, ak prestaneme jesť. V momente, keď prídeme o základné živiny, telo prechádza do úsporného režimu - podobne ako telefón, keď mu dochádza batéria. Tento stav je pre orgány veľmi náročný. Počas hladovania telo postupne spaľuje dostupné energetické zásoby.
Fázy hladovania:
- Prvých šesť hodín: Ak by sme prestali jesť, nasledujúcich šesť hodín by sme mali vyrovnanú hladinu glukózy v krvi, takže by sme väčšie zmeny nepozorovali. Glukóza je totiž náš primárny zdroj energie. Ak nebudeme jesť šesť hodín, telo začne meniť glykogén - zdroj zásobnej energie v tele - na glukózu, najrýchlejší zdroj energie. Až 25 % tejto energie spotrebuje náš mozog. Glukóza ide do pečene a do svalov, mastné kyseliny sa ukladajú na neskoršie použitie. Ukladanie glukózy sa trvá deň až dva, no vyčerpaná je oveľa rýchlejšie.
- Po 6 - 72 hodinách (ketóza): Po dlhšom období bez jedla sa dostaneme do stavu ketózy, teda sa v našom tele zvýšia hladiny ketolátok. Znamená to, že keď vyčerpá možnosti glukózy, začne sa obzerať po inom, alternatívnom zdroji energie. Ten nachádza v tukoch, odkiaľ si začne brať ketóny - vo vode rozpustné organické látky, ktoré vznikajú pri spaľovaní tukov. Energiu začíname čerpať z tukov, ktoré organizmus mení na mastné kyseliny. Náš mozog preto do posledného momentu využíva posledné zvyšky glukózy v tele. Tento proces prichádza po troch dňoch bez jedla.
- Po vyčerpaní tukových zásob (autofágia): Ak telo spotrebuje zásoby tuku, mozog začne rozkladať v tele proteíny, ktoré uvoľňujú aminokyseliny a môžu sa premeniť na glukózu. V preklade: aby prežilo, začne na výrobu energie využívať svalovú hmotu. V podstate telo v tomto čase kanibalizuje samo seba a požiera svoje svaly. Autofágia je slovo gréckeho pôvodu a znamená "jesť samého seba." Autorom tohto termínu je Chrisian De Duve. Telo začne meniť bielkoviny vo svaloch, postupne svalstvo chradne. Logicky, ak sa telo dostane do štádia, že nebude mať, čo ďalej rozkladať, zomrieme.
Faktory ovplyvňujúce prežitie bez jedla
Bez jedla vydržia dlhšie ženy ako muži, pretože majú geneticky väčšie zásoby tukov. Rovnako aj obézni ľudia, pretože čím väčšie zásoby tukov človek má, tým dlhšie vydrží bez potravy. Bez potravy vieme vydržať 3 týždne až 70 dní v závislosti od toho, ako sme hydratovaní a aké máme tukové zásoby.
Teoreticky sa doba prežitia bez jedla môže pohybovať od 30 do 40 dní, ak má človek dostatok tekutín. Príkladom je známa hladovka írskeho väzňa Bobbyho Sandsa v roku 1981 - vydržal 66 dní bez jedla, mal však prístup k vode.
Ako sa telo prispôsobuje hladovaniu
Príjem Tekutín: Kľúč k prežitiu
Voda zohráva zásadnú úlohu pri fungovaní nášho tela a prijímame ju najmä prostredníctvom tekutín a potravín s vysokým obsahom vody. Voda tvorí 50-60 percent ľudského tela. Správna hydratácia je pre telo životne dôležitá, pretože voda zohráva dôležitú úlohu v mnohých biochemických procesoch. Príliš malá konzumácia tekutín môže mať krátkodobé aj dlhodobé zdravotné následky.
Úlohou prísunu tekutín je regulovať krvný tlak, ovplyvňovať funkciu obličiek a telesné teplo, ale podieľa sa aj na trávení, zabezpečuje správnu funkciu svalov, kĺbov, udržiava dobrú fyzickú a psychickú výkonnosť.
Ako dlho vydrží človek bez vody?
Zásadne odlišná situácia nastáva, keď chýba aj jedlo, aj voda. V tomto prípade sú časové limity omnoho kratšie. Telo bez tekutín zvyčajne vydrží len 3 až 5 dní. Voda je pre ľudské telo kľúčová - tvorí viac ako 60 % hmotnosti tela a zabezpečuje väčšinu metabolických procesov. Už strata 2 % vody vedie k zníženiu výkonu, bolestiam hlavy a závratom.
Počas dňa ľudské telo vylučuje vodu močením, stolicou, potením a dokonca aj dýchaním. Preto je dôležité tekutiny stále dopĺňať. V náročných podmienkach môže dospelý človek stratiť 1 až 1,5 litra potu za hodinu. Môže sa tak stať vo veľmi horúcom prostredí, počas choroby, keď má človek vysokú teplotu, alebo napríklad pri extrémne fyzicky namáhavom športe. Telo vylučuje viac potu, aby sa ochladzovalo a neprehrialo sa. V týchto prípadoch môže k závažnej, životu ohrozujúcej dehydratácii dôjsť už do niekoľkých hodín.
Odporúčaný denný príjem tekutín
Denne by sme mali vypiť aspoň 8 pohárov tekutín, z ktorých prevažnú väčšinu (aspoň 5 pohárov) by mala tvoriť pitná voda. Rovnako ako potreba živín, aj potreba vody závisí od viacerých faktorov, ako je vek, telesná hmotnosť, zdravotný stav, vonkajšia teplota a fyzická aktivita.
- Váha: Čím vyššia je vaša telesná hmotnosť, tým viac tekutín potrebujete.
- Aktivita a prostredie: Počas cvičenia, horúčavy alebo choroby (napr. horúčka, zvracanie, hnačka) sa potreba tekutín môže zvýšiť až 2-3-krát. V takýchto prípadoch by sa mala príjmu tekutín venovať osobitná pozornosť.
- Potraviny: Okrem tekutín prispieva k dostatočnej hydratácii aj konzumácia potravín s vysokým obsahom vody, ako je zelenina, ovocie, mlieko a mliečne výrobky, polievky a dusené jedlá.
Pitie vody je najlepší spôsob, ako uhasiť smäd. Snažte sa minimalizovať konzumáciu sladkých nápojov, ale okrem vody môžete k príjmu tekutín pridať aj jeden pohár 100 percentnej ovocnej šťavy, zeleninovej šťavy alebo čaju denne na zlepšenie hydratácie.
Dehydratácia a jej príznaky
Ak telo nemá dostatok tekutín alebo ich stráca príliš veľa v porovnaní s množstvom, ktoré prijíma, môže dôjsť k dehydratácii. Priemerný dospelý človek potrebuje 2 až 2,5 litra tekutín denne.
- Keď človek vylúči 2 % svojej váhy vo forme telesných tekutín, začne pociťovať smäd.
- Pri 4 až 5 % sa objavia extrémny smäd, bolesť hlavy, únava a nechuť do jedla.
- Pri úbytku 10 % je človek taký dehydrovaný, že mu hrozí smrť.
Charakteristické príznaky pri nebezpečnej dehydratácii sú smäd, suchá pokožka, únava, závrat, zmätenosť, sucho v ústach, rýchly pulz a zrýchlené dýchanie. Moč je tmavší ako zvyčajne a má silný zápach. Toaletu používate menej často. Začne vás bolieť hlava a vaša nálada sa zmení. Ste podráždený a otrávený. Môžu vás začať bolieť aj kĺby a chrbtica, ktorým chýba lubrikácia vo forme vody. Pri plači nevychádzajú z očí žiadne slzy. Môže vám vyskočiť teplota aj krvný tlak. Pri závažnej dehydratácii zlyhávajú ako prvé obličky. Prestávajú vykonávať svoju činnosť a v tele sa tak začnú rozpútavať toxické procesy.
Extrémne prípady pôstu
Ľudský organizmus je úžasný stroj, ktorý dokáže prežiť aj za veľmi ťažkých okolností a vie dlhú dobu vydržať bez prísunu paliva, teda jedla. Ak nejeme, naše telo sa vie prispôsobiť a spomaliť metabolizmus tak, aby na svoje fungovanie míňalo čo najmenej energie. Maximálna doba, akú človek vydrží bez jedla, sa líši u každého z nás. Závisí od telesnej hmotnosti, hydratácie, genetiky či zdravotného stavu.
Prípad Angusa Barbieriho
Rekordérom v tomto smere je Angus Barbieri zo Škótska, ktorý nejedol nič 382 dní a dostal sa do Guinnessovej knihy rekordov. Experimentu sa podrobil v 60. rokoch minulého storočia. Na začiatku vtedy 27-ročný muž vážil 207 kilogramov a zhodil 125 kíl. Angus prišiel v roku 1965 do nemocnice, lebo bol obézny a chcel, aby mu lekári pomohli. Tí mu síce nariadili držať diétu, ale zároveň boli presvedčení, že ju nedodrží. Jeho diéta pozostávala len z teplého čaju, kávy, vody a vitamínov. Počas pôstu - od júna 1965 do júla 1966, žil Angus v nemocnici Maryfield v Škótsku, kde bol pod prísnym dohľadom lekárov. Pravidelné testy krvného cukru ukázali, že doktorov neklamal a skutočne nejedol. Bol naozaj schopný nejakým spôsobom fungovať. V priebehu tohto pôstu bral Barbieri pri rôznych príležitostiach vitamíny, vrátane doplnkov draslíka a sodíka. Bolo mu povolené piť kávu, čaj a perlivú vodu. Priznal, že niekedy prišiel čas a dal si cukor alebo mlieko do čaju. To však bolo najmä v posledných týždňoch hladovania.
Štúdia, ktorá sa uskutočnila počas jeho „diéty“, dospela k jasnému záveru. Výskumníci prišli na to, že „terapiu hladom treba používať opatrne." A keďže bola jeho hladovka zaznamenaná ako najdlhšie obdobie, ktoré človek vydržal bez jedla, vyslúžil si okrem úspešného zhodenia prebytočných kilogramov, aj miesto v Guinessovej knihe rekordov, a aj vďaka nej jeho príbeh po čase obletel celý svet.
Po tom, ako sa mu podarilo prekonať rekord a znížiť svoju hmotnosť z 214 kilogramov na 80,74 kilogramov, žil bežným životom. Oženil sa a vychovával svojich dvoch synov. Neskôr sa presťahoval do mesta Warwick v Anglicku. Tento prípad ukázal, že aj dlhodobá hladovka sa za istých podmienok dá prežiť v zdraví, avšak výhradne pod prísnym lekárskym dohľadom.
Ďalšie extrémy a riziká
Muž menom Dennis Galer Godwin držal hladovku až 385 dní. Tým sa zapísal aj do Guinnesovej knihy rekordov. Avšak, v roku 1964 výskumníci publikovali štúdiu, že predlžené hladovanie môže skutočne pomôcť obéznym ľuďom schudnúť, ak budú hladovať aspoň 117 dní. Tieto typy extrémnych diét môžu byť smrteľné. Nikto nedokáže prežiť bez energie, ktorá pochádza z potravín. Zatiaľ čo hladovanie bolo považované ešte v 60. a 70. rokoch za liek, lekári odišli od tejto stratégie, pretože je pravdepodobné, že zabije pacientov. Po určitej dobe telo začne spaľovať pomocou tuku a svalov, nakoniec spôsobí fyzické zmeny a tie zvyšujú šancu na infarkt. Dokonca aj nízkokalorické diéty, ktoré poskytujú dostatočnú výživu, zabíjali.
Nová štúdia o pôste
Nová štúdia zameraná na pôst odhalila prekvapivé zistenia. Tie odhaľujú, že ľudské telo môže prechádzať významnými systematickými zmenami vo viacerých orgánoch až po troch dňoch bez jedla. Dlhodobým hladovaním ale človek riskuje jeho značné poškodenie. V skutočnosti sa však predpokladá, že ak sa pôst vykonáva správne a pod lekárskym dohľadom, ponúka ľuďom celý rad zdravotných výhod.
Nový výskum odborníkov v Európe a Spojenom kráľovstve, uverejnený v Nature Metabolism, zistil, že trvalo viac ako tri dni, kým všetky hlavné orgány zmenili produkciu bielkovín spôsobmi, ktoré by mohli predpovedať lepšie zdravie účastníkov. Tí sa podrobili sedemdňovému pôstu len s vodou. Výskumu sa zúčastnilo celkovo 12 zdravých ľudí (päť žien a sedem mužov). „Prvýkrát sme schopní vidieť, čo sa deje na molekulárnej úrovni v celom tele, keď sa postíme,“ vysvetľuje Claudia Langenberg, epidemiologička z Queen Mary University of London.
„Naše výsledky poskytujú dôkazy o zdravotných výhodách pôstu nad rámec straty hmotnosti. Ak sa pôst vykonáva bezpečne a pod dohľadom zdravotníckeho pracovníka, môže mať zdravotné prínosy. U každého jednotlivca je ale potrebné starostlivo zvážiť aj nevýhody. Lekári vo všeobecnosti odporúčajú, aby sa deti, dospievajúci, tehotné ženy či ľudia s cukrovkou alebo poruchami príjmu potravy prerušovaného pôstu nezúčastňovali.“
Pri pôste existuje riziko dehydratácie. Približne 20 percent nášho obvyklého príjmu tekutín totiž pochádza z jedla. Jednotlivci, ktorí sa rozhodnú pre prerušovaný pôst, by nemali zabudnúť na dostatočný pitný režim. Ako uvádza portál Science Alert, niekoľkodňový pôst môže byť nebezpečný a jeho potenciálne výhody stále nie sú jasne preukázané. Najnovší výskum zistil, že zo všetkých 3 000 proteínov nameraných v krvi účastníkov asi tretina vykazovala „hlboké systémové zmeny“ po tom, čo sedem dní nekonzumovali nič iné ako vodu. Zmeny bielkovín však odborníci spozorovali až po troch po sebe nasledujúcich dňoch pôstu. Práve tie sú zdrojom najväčších zdravotných prínosov.
Väčšina bielkovín sa vráti na základnú úroveň v momente, keď človek začne znova jesť. To naznačuje, že biologické zmeny z hladovania musíme udržiavať po určitý čas, aby poskytovali dlhodobé zdravotné výhody.
| Zdroj | Doba prežitia |
|---|---|
| Bez vody | 3 - 5 dní |
| Bez jedla (s vodou) | 30 - 40 dní |
| Extrémny prípad (Angus Barbieri s vodou a vitamínmi) | 382 dní |
tags: #ako #dlho #vydrzi #skrtic #bez #jedla