Rozprávka „Ako išlo vajce na vandrovku“ patrí medzi najznámejšie slovenské ľudové príbehy, ktoré oslovovali a naďalej oslovujú mnohé generácie čitateľov. Hoci nikto presne nevie, kto ju pôvodne vymyslel, jej popularita viedla k vzniku rôznych spracovaní, vrátane audiokníh a divadelných hier. Táto rozprávka propaguje hodnoty ako dobro, priateľstvo, vzájomná pomoc a odvaha.
Čo je vandrovka?
Milí čitatelia, viete, čo je vandrovka? Nuž, tak sa voľakedy nazývali potulky remeselníckych tovarišov po svete, kde sa vybrali zbierať skúsenosti. Na vandrovku za skúsenosťami sa chodí aj dnes, hoci tento termín nahradili honosnejšie slová, napríklad študijný pobyt, či stáž. Najväčšími vandrovníkmi a figliarmi však boli - aspoň podľa môjho názoru - rozprávkári. Tí poslali do sveta na skusy nielen hlúpeho Jana, ale aj tri prasiatka, či smelého zajka, ktorý sa zatúlal až do Afriky. Kto nešiel pešo, ten si obul sedemmíľové čižmy, alebo nasadol na lietajúci koberec a fujááázd na vandrovku. V knižke, ktorú držíte v ruke, sa na vandrovku vybralo vajce.
Začiatok putovania
Bolo raz jedno vajce. Doma sa veľmi nudilo, a tak si jedného dňa povedalo, že bude lepšie, ak sa vyberie spoznávať svet. Vybralo sa teda na vandrovku. Stalo sa to ešte za starých čias, tak sa ani veľmi nepýtajte, ako to mohlo byť; dosť, že je o tom rozprávka. Zunovalo sa vajcu na polici ležať. Urobilo: kotúľ! - a pustilo sa do sveta. Ide, ide - dáva pozor na skaly a jamy. O skalu by sa roztrepalo, z jamy by sa nedostalo.
Ako išlo vajce na vandrovku
Vajce stretáva priateľov
Ako si tak vykračuje, vidí ohradu a za ňou koňa. Kôň zaerdží. „A kamže ideš, vajce?“ pýta sa kôň. „Idem na vandrovku,“ hrdo odpovie vajce. „Vieš čo, vajce? V okolí tejto ohrady som už videl všetko. Idem ja s tebou,“ povie kôň. A tak ďalej putujú dvaja.
Ako tak idú, cestou stretnú na lúke vola. Vôl funí a dupe nohami, až sa zem otriasa. „A vy dvaja kamže idete? opýta sa ich vôl. „Ideme na vandrovku,“ odpovie vajce za oboch. „Idem aj ja s vami, tu na tejto lúke som už všetku hlinu udupal,“ vyhlásil vôl a ďalej už idú v trojici.
Keď títo traja vandrovníci prechádzajú okolo starej chalúpky, uvidia mačku, ktorá sa vyhrieva na streche a lenivo mňauká. „Kam ste sa vybrali, takto v trojici?“ začne mačka vyzvedať. „Ideme na vandrovku,“ opäť odpovie vajce. „Nudím sa tu na streche, idem ja s vami,“ povie mačka a už vandrujú štyria.
Vandrujú ďalej, keď ich cesta zaviedla k malému potoku. Ako okolo neho prechádzali, uvideli raka. Podišli bližšie a hneď ako ich rak zbadal, na výstrahu zacvakal klepetami. „A kdeže toľkí kráčate?“ zahundre rak. „Ideme na vandrovku,“ odpovie vajce už po štvrtýkrát. „Ja som ešte nebol inde ako v tomto malom potôčiku, idem teda s vami,“ povie rak a už spolu kráčajú piati vandrovníci.
Opodiaľ sa pred zrkadlom predvádzal moriak, keď vtom zbadá päticu, ktorá si hrdo vykračuje. Aj on osloví pocestných a pýta sa ich na cestu. Vajce opäť s hrdosťou zahlási, že idú vandrovať. „Idem s vami,” odpovie nadšene moriak a už putujú šiesti.
Idú, stretnú kohúta. „Kdeže ideš?“ rečie vajce. „Ba vy kde toľkí?“ rečie kohút. „Ideme na vandrovku. Poď, bude nás sedem!“ „Keď sedem, tak sedem!“ povie kohút a pridal sa k nim.
Tak sa zhromaždila celá skupina odvážnych tovarišov, ktorá bola pripravená čeliť všetkým prekážkam na ich ceste za dobrodružstvom.
Stretnutie so zbojníkmi
Vandrovali siedmi tovariši, vandrovali, až ich omrklo - a oni v tmavej hore! Chodník sa stratil, nevedeli, čo si počať. Hore pusto - dolu pusto, kde sa tu uchýliť? A boli aj hrozne hladní! No keď nik nevedel rady, pohlo vajce rozumom. „Vyleť na smrek,“ povie kohútovi. „Poobzeraj sa a povedz, čo uvidíš!“ Vyletel kohút na vysoký strom. Díva sa, obzerá - nič! No odrazu len radostne zatrepoce krídlami: „Kikirikí! Svetlo vidím, svetlo!“ A naozaj. Ďaleko v tme žiari malý oblôčik. „Leť v tú stranu, kde je svetlo,“ káže vajce. „My pôjdeme za tebou.“ Kohút sa pustil v tú stranu, ukazuje cestu. Tovariši idú za ním ani na hotové. Na veľa putovania prišli na polianku. Na polianke stojí malá chyžka.
Keď ku chyžke došli, vraví vajce koňovi, aby zabúchal na dvere. - Kôň zabúchal a von vyšla stará baba. „Čo tu chcete, čo tu hľadáte? Chytro choďte preč; keď moji chlapci domov prídu, všetkých vás pobijú,“ spustila baba na nich. „Ej, pobijú, nepobijú, len sa ty o nás netráp, ale daj nám jesť,“ povedalo vajce. „Eh, nech vás parom poberie, ja pre takých pocestných nič nemám,“ odpovedala baba. Tu sa vajce veľmi rozhnevalo a kázalo volovi, aby vzal babu na rohy a odniesol ju do lesa. Aj sa to vo chvíli stalo; vôl odniesol babu do lesa, hodil ju do jamy a pribehol naspäť. Tu ako do chyže vošli, počuli, že ide človek. Všetci sa ľakli, len vajce nie; hneď rozkázalo, aby sa kôň za dvere postavil, vôl doprostred izby, mačka aby vliezla na ohnisko, moriak na policu, kačica pod lavicu, rak musel vliezť do krhly s vodou, a keď už bol každý na mieste, zhasilo vajce svetlo a zahrabalo sa do pahreby. Obyvatelia tej chyžky boli zbojníci; dvaja prišli domov, traja zostali na zboji.
Prefíkaný plán vajca
Zadivili sa, že sa v chyži nesvieti a že im baba nejde otvoriť. „Azda zaspala,“ hovorí jeden. „No, veď ju zobudím,“ riekol druhý a vošiel do dverí. - Skočí ku krhle, aby si oči vymyl, tu mu rak chytí prst do štipca. „Ej, sto bohov vám do hrdla, veď je to nie s dobrým,“ zvolal zbojník a hľadal dvere; ale vôl ho ešte rohami dobíjal a moriak volal: udri, udri, a kačička: tak, tak, tak, tak! Horko-ťažko sa zbojník von dostal a tu vypráva kamarátom, čo sa mu v chyži stalo.
„Za dvermi stojí mlatec so štyrmi cepami, na prostriedku izby stojí jeden so železnými vidlami, na ohnisku je drapač, v pahrebe jeden strieľa a vo vode jeden strihá, na polici volá udri, udri, a pod lavicou tak, tak, tak!" - I ľakli sa zbojníci, utiekli do lesa a do chyžky sa viac nevrátili. Nečakali zbojníci, kým by sa to všetko na nich vyhrnulo z chalupy! Pobrali tí nohy na plecia a hybaj! Nechali tam všetko, aj čo kedy nazbíjali. Ale naši tovariši a sedmorí majstri si potom zasadli k stolu. Hostina bola hotová. Jedli, pili, hodovali - a pod strechou nocovali. Potom každý pošiel svojou cestou a neviem, kedy sa zase takto stretnú, ako tu boli zídení k jednému majstrovskému kúsku.
Rozprávočka je taká populárna, že jej obsah zaujal pani spisovateľku Čechovičovú, ktorá sa rozhodla, že z nej urobí hru (skôr hierku), že čosi do nej pridá, čosi uberie, čosi upraví, čosi domyslí. Ak sa Vám spisovateľkina úprava pre divadielko zapáči, môžete si ju s Vašimi kamarátmi zahrať. Poučíte sa, zabavíte a určite aj pochopíte, že v živote je veľmi dôležité mať priateľov, ktorí Vám - nezištne - v každej situácii radi pomôžu.
tags: #ako #islo #vajce #navandrovku #listky #nedeela