Pestovanie bio ovocia je viac než len nepoužívanie chémie. Je to filozofia, ktorá vníma záhradu ako ucelený ekosystém, posilňuje jej imunitu a spolupracuje s prírodou. Všetko, čo pochádza zo záhrady, má byť zdravé a bez škodlivín, čo je kľúčové pre vaše zdravie, zdravie vašich detí a pre budúcnosť ovocných sadov. Hoci použitie pesticídov môže byť jednoduché, odstránenie ich následkov je oveľa ťažšie. Cieľom je vrátiť do sadu prirodzenú rovnováhu a nechať prírodu pracovať s vašou pomocou.
Základné princípy biozáhradníctva
Biologické záhradkárčenie nie je len o tom, čo nerobíme (nepoužívame umelé hnojivá, nestriekame jedmi), ale oveľa viac o tom, čo robíme: aktívne spolupracujeme s prírodou. Takto vytvárame sebestačný, zdravý a odolný mini-ekosystém, ktorý nám poskytuje potraviny bez chémie a kvitnúcu, živú oázu.
Vyživujte pôdu, nie rastliny
Pôda nie je neživé médium, ale rušný vesmír plný húb, baktérií, dážďoviek a miliónov ďalších organizmov. Tento pôdny život vytvára drobivú štruktúru, sprístupňuje živiny a chráni rastliny pred chorobami. Konvenčná záhrada často rýľuje a rotavátoruje, čo ničí štruktúru pôdy, zatiaľ čo biozáhrada sa riadi princípom „Nerýľuj, ale Buduj!“, prikrýva pôdu a vyživuje pôdny život.
Kompost je alfa a omega
Namiesto toho, aby sme zelený odpad zo záhrady a kuchyne považovali za smeti, v kompostovisku ho vraciame do prírodného kolobehu. Hotový kompost je najlepší a najkomplexnejší zdroj živín pre pôdu. Je to najlacnejší a najudržateľnejší spôsob, ako zvýšiť výšku ornice a vrátiť pôde živiny v prirodzenej forme. Kompostujte listy, konáriky, byliny, zvyšky nenapadnutých plodov a všetko, čo patrí späť do pôdy.
Na výrobu domáceho kompostu môžete použiť dážďovky, ktoré z kuchynského odpadu vytvárajú hnojivo, čím vytvoríte tzv. vermikompost. Vermikompost podporuje klíčenie a rast rastlín a dokáže zredukovať odpad až o 30 %. Na rozdiel od klasického kompostu, vermikompost nezapácha a je vhodný aj do bytov. Dážďovky navyše prevzdušňujú pôdu.
Ako na správne kompostovanie:
- Vyvážené kompostovanie: Pri založení kompostu je najdôležitejší správny pomer uhlíkatých a dusíkatých materiálov. Mäkké, teda dusíkaté materiály sa miešajú s uhlíkatými v pomere 1:1. Dôležitejšie ako vrstvenie je práve správne namiešanie pomeru materiálov.
- Dostatok vzduchu: Kompostovanie si vyžaduje dostatok kyslíka. Čím menšie kusy materiálov ste použili, tým menej priestoru na udržiavanie vzduchu kompost má. Nezabudnite teda na správnu štruktúru zmesi z menších a väčších častí. Každý kompostér musí mať dostatok vetracích otvorov. Prúdeniu vzduchu pomôžete aj pravidelným prekopávaním, a to najmä ak kompost zapácha, výrazne poklesne teplota kompostu alebo teplota prudko narastie nad 70 °C. Čím viac vzduchu bude v kompostéri, tým menej budete musieť prekopávať. Okrem iného mechanické prekopávanie urýchľuje aj rozklad materiálu.
- Správna vlhkosť: Ak v kompostéri nie je dostatočne vlhko, celkový proces sa spomaľuje. Naopak pri nadmernej vlhkosti začne materiál hniť a niekedy môže aj skysnúť. Množstvo vody je potrebné stále kontrolovať a dopĺňať vlhkosť poliatím alebo znižovať vlhkosť savým materiálom. Ideálna vlhkosť v kompostéri: Vezmite hrsť materiálu do ruky a stlačte. Medzi prstami by ste mali mať 3 či 4 kvapky tekutiny.
Sáďte zmiešané kultúry
V prírode rastliny nikdy nerastú osamote, v monokultúrach. Biozáhrada tento model napodobňuje. V zmiešanej kultúre sadíme vedľa seba rastliny, ktoré si navzájom pomáhajú. Bio ovocné sady by nemali byť monokultúrami. Miesta pod ovocnými stromami môžu byť zatrávnené, ale zároveň vysadené rôznymi užitočnými rastlinami. Môžu to byť napríklad letničky (aksamietnice, kapucínky), ktoré ozdravujú pôdu a zároveň ju tienia, alebo aj rôzne druhy byliniek a aromatických rastlín, ktoré fungujú ako odpudzovače živočíšnych škodcov. Kvitnúce a aj aromatické rastliny lákajú navyše aj včely a ďalšie užitočné živočíchy. Tieto chránia dreviny a zároveň sa postarajú o opeľovanie kvitnúcich stromov.
WormHumus - tekuté BIO živiny pre Vaše rastliny
Vytvárajte prostredie pre život
Biozáhrada „pestuje“ nielen zeleninu, ale aj život. Mulčovanie, podobne ako v lese vrstva lístia, chráni pôdu. Pokrytie pôdy vegetáciou musí byť čo najdlhšie, ak je to možné dokonca aj cez zimu. Významne totižto prispieva k zadržaniu vlahy zo snehových zrážok. Na pokrytie sa využívajú strniskové medziplodiny, zelené hnojenie, podsevy a mulčovanie.
Múdre hospodárenie s vodou
Pôda bohatá na humus, pokrytá kompostom a mulčom, je ako špongia: dokáže uskladniť obrovské množstvo vody. Poriadne zalievanie raz až dvakrát do týždňa je vhodnejšie ako slabé zalievanie každý deň. Slabá dažďová sprcha by harmonogram zalievania nemala narušiť. Plytká voda núti korene smerovať hore k vlhkosti a môže rastliny zabiť. Hĺbkové zalievanie podporuje hlboký a silný koreňový systém. Polievajte skoro ráno alebo neskoro večer. Neprelievajte záhradu alebo stromy až príliš - polievanie nie je potrebné každý deň. Pretože bežná voda má zvyčajne vysoký obsah sodíka, nemalo by sa s ňou polievať. Pravidelná zálievka je kľúčová, najmä počas suchších období a v čase dozrievania plodov.
Sebestačný systém
Konečným cieľom biologického záhradníctva je vytvorenie čo najviac sebestačného, uzavretého systému, kde sa „odpad“ (kompost) stáva zdrojom, škodcovia sú pod kontrolou ich prirodzených nepriateľov a živiny poskytuje pôdny život. Organické pestovanie využíva prirodzený cyklus rastlinného života v prírode - narodenie, život, smrť, návrat rozkladom do zeme a obohatenie pôdy pre nasledujúce cykly. Ak telu poskytnete čo najlepšie možné podmienky pre optimálne zdravie, vyhnete sa chorobe, a ak záhrade poskytnete čo najlepšie možné podmienky pre rast zdravých rastlín, ak pracujete s prírodou namiesto proti nej, ak dodržiavate rovnováhu prírody namiesto toho aby ste ju narušovali, môžete očakávať úspech.
Pôda - srdce bio ovocného sadu
Pôda je základ všetkého. V zdravej pôde rastú zdravé rastliny. V biozáhrade je dôležitá zdravá a úrodná pôda, ktorú dosiahneme pomocou pôdnych mikroorganizmov, ktoré rozložia živočíšne a rastlinné zostatky a ich spracovaním vytvárajú kvalitný humus. Kvalitný pestovateľský substrát je základom každej ekologickej záhrady. Musí obsahovať správny pomer organickej hmoty (rašelina, kokosové vlákno), prevzdušňovacích zložiek (keramzit, perlit) a kvalitných organických prímesí, ktoré podporujú bohatý a zdravý mikrobiálny život v pôde (kompost, vermikompost).
Vráťte do pôdy baktérie
V dôsledku presakovania pesticídov a herbicídov sa z pôdy stala doslova púšť. Aj keď to voľným okom nevidíme, v pôde sa odohráva kompletný fyziologický proces premeny pôdy pomocou rôznych mikroorganizmov a baktérií. Tieto mikroorganizmy okysličujú pôdu, čím umožňujú rastline zlepšiť koreňový systém. Cez ich tráviace ústrojenstvo sa pôda obohacuje a tým rastliny dostanú vyššiu dávku potrebných živín. Použitím prípravkov s prospešnými pôdnymi baktériami môžete ušetriť peniaze za hnojivo.
Dodajte pôde potrebné minerály: Remineralizácia vyčerpaného sadu
Rokmi pestovania sme minerály z pôdy jednoducho vyčerpali. Výživová hodnota ovocia sa každým rokom znižuje, preto je potrebná remineralizácia vyčerpaného sadu. Najjednoduchší spôsob je zapracovať do pôdy rozdrvenú kamennú múčku alebo prach z kameňolomu. Ak k nim nemáte prístup, použite rohovinové hnojivá. Mineralizované stromy sú väčšie, silnejšie a zdravšie. Skladovateľnosť ovocia je niekoľkonásobne dlhšia a výživová hodnota omnoho vyššia.
Použite pôdnu mykorízu: Podpora vitality a výživy stromov
Tak ako v lese má každý strom svoju vlastnú hubu, tak aj ovocné stromy potrebujú svoje vlastné podhubie. Tieto mykorízne huby zvyšujú vitalitu rastliny, zlepšujú koreňový systém, čím uľahčujú prijímať živiny z pôdy a udržujú rastlinu v lepšej kondícii aj za prítomnosti väčšieho podielu vody zadržaného v pôde. Tým šetria peniaze na zavlažovanie a hnojivá. Mykorízne produkty obsahujú huby, ktoré sú schopné rozložiť skleróciá, mikroskleróciá, gemmy a chlamydospóry patogénnych húb. Niektoré huby potláčajú plesne na plodoch viniča hroznorodého a jahôd, proti Plesni sivej (Botrytis cinerea) a ochraňujú trávniky proti rôznym formám Plesne snežnej a iným mykóznym ochoreniam tráv.
Hnojenie pôdy pre bio úrodu
Hnojenie pôdy je potrebné na to, aby sa stále rodil dostatok úrody. Veľa druhov ovocia a zeleniny totiž vyčerpáva pôdne živiny, ktoré je potrebné pravidelne dopĺňať. Pre bio pestovanie sú povolené len organické hnojivá. Ak nemáte dostatok kompostu, použite vermikompost (produkt kalifornských dážďoviek) alebo jeho výluh. Môžete si pripraviť vlastné pestovateľské médium, najmä ak máte vo svojej oblasti k dispozícii dobrý zdroj kompostu. V neposlednom rade sú na trhu aj lisované zmesi organických hnojív vo forme tabliet alebo peliet, ktoré po zmiešaní so substrátom stačí zaliať.
Organické hnojivá do vašej záhrady:
- Hnoj domácich zvierat: Zvierací trus je najlepšie pridať do pôdy ešte pred výsadbou. Dajte si však pozor na to, že čerstvý hnoj môže rastliny zničiť. Je potrebné, aby sa v pôde uležal na 2-6 mesiacov. Hodí sa aj sušená podoba maštaľného hnoja.
- Zelené hnojivo: Ak potrebujete zlepšiť kvalitu pôdy, určite zvoľte zelené hnojivo. Niektoré rastliny potrebujú viac času na rast, iné menej.
- Kompost: Ako už bolo spomenuté, kompost je najkomplexnejší zdroj živín. Využiť sa dajú aj rôzne hnojivé výluhy z rastlín, mnohé dokážu zároveň zlikvidovať aj prvé zárodky škodcov a chorôb. Osvedčené sú tiež hnojivá na báze rohoviny.
Pre biologické pestovanie nie sú vhodné anorganické (priemyselné alebo minerálne) hnojivá ako NPK, draselné soli, liadok a močovina. Minerálne hnojivá môžu v rukách neskúseného záhradníka spôsobiť viac škody ako úžitku. Pri neopatrnej manipulácii môže dôjsť k prehnojeniu rastlín alebo k úplnému zničeniu prirodzeného prostredia v substráte. Takzvané organominerálne hnojivá sú kombináciou minerálnych a prírodných zložiek.
Úloha živín v pôde:
Aby bol rast optimálny, musia byť všetky živiny v harmonickom pomere. Všetky živiny sa totiž navzájom ovplyvňujú a čiastočne si aj prostredníctvom koreňového systému konkurujú v ich príjme.
- Dusík: Stará sa o rast rastlín. Pri jeho nadbytku sa tvorí veľa listovej hmoty, rastlina však nasadí menej kvetov a plodov. Dôsledkom nedostatku dusíka je pomalý rast a vyblednuté listy.
- Fosfát: Potrebný na tvorbu bielkovín a iných dôležitých látok. Na záhonoch hnojených kompostom býva zastúpený spravidla v dostatočnom množstve, najmä, ak sa kompostujú aj výkaly drobných domácich zvierat. Rastliny, ktoré ho nemajú dostatok, chradnú a takmer nevytvárajú korene.
- Draslík: Posilňuje obranyschopnosť rastlín, reguluje hospodárenie s vodou a pri mnohých druhoch zeleniny je zárukou intenzívnejšej arómy. V pôde s veľkým podielom humusu alebo v hlinitých pôdach sa táto minerálna látka nachádza v dostatočnom množstve.
- Vápnik: Zohráva dôležitú úlohu pri raste a výstavbe stabilných bunkových stien. Vo väčšine pôd stačí na ich dostatočné zásobenie týmto minerálom vápencové podložie. Príjem vápnika blokuje pretrvávajúce sucho alebo nadmerná ponuka dusíka.
Rastliny potrebujú aj stopové prvky. Ak chýba bór, mrkva a buľvy zeleru popraskajú. Bledožltý šalát svedčí o nedostatku mangánu alebo prebytku niektorého iného minerálu.
Biologická ochrana v ovocinárstve
Pri ekologickom pestovaní by sa malo prísne vyhýbať všetkým chemickým pesticídom a fungicídom, ktoré záhradníci bežne používajú. Zabíjajú nielen patogény a škodcov, ale aj užitočné mikroorganizmy a živočíchy. Namiesto toho je potrebné vrátiť sadu silu a imunitu, vdýchnuť mu späť jeho život a nechať pracovať prírodu s vašou pomocou.
Prilákajte opeľovače
Prilákajte do svojho sadu včely, motýle a čmeliaky. Vysádzajte pomedzi stromy kvitnúce rastliny, ktoré neskôr použijete ako zelené hnojenie. Nestriekajte ovocný sad počas slnečného dňa, iba v predvečerných hodinách alebo skoro ráno, podľa druhu postreku. Využite včelstvá alebo čmeliaky na opeľovanie.
Listové hnojivá chrániace pred chorobami a škodcami
Listové hnojivá chránia rastlinu pred škodcami a chorobami vytvorením ochranného filmu. Znižujú ich požerovú aktivitu a zabraňujú vstupu patogénov do pletiva rastlín, čím zvyšujú jej obranyschopnosť voči napadnutiu chorobami alebo škodcami. Zlepšujú jej imunitný systém, chránia ju pred UV žiarením, hnilobou, ľadovcom a spálením slnkom. Dopĺňajú potrebné minerály a aminokyseliny priamo cez listy s okamžitým nástupom. Sterilizujú povrch rastliny a chránia tak rastlinu, listy aj plody. Listové hnojivá obsahujúce olej pôsobia zároveň ako zmáčadlo.
Biologické postreky proti škodcom
V prípade napadnutia škodcami použite okamžite biologický postrek podľa druhu škodcu. Dôležité je včas identifikovať škodcu a pri možnom väčšom zamorení rýchlo zakročiť. Na báze Bacillus thuringiensis sa používa Lepinox plus proti húseniciam obalovačov. Proti žravým a savým škodcom, ako molice, strapky, vošky, sa používajú postreky Neemazal, Quassia Amara, Cocana, Spintor. Na mravce, ktoré roznášajú vošky po stromoch, sa používajú prípravky Loxiran alebo lepové pásy. Veľmi účinným organickým pesticídom a fungicídom je výťažok z oleja z nimby indickej. Na rastlinách vytvára silne zapáchajúci olejovitý povlak, ktorý odpudzuje hmyz a chráni pred spórami húb. Menej nechutnou alternatívou k nimbovému oleju je Agro Natura Rock Effect, ktorý funguje podobným spôsobom.
Dravé roztoče a mikroorganizmy na ochranu pred škodcami
Na stálu ochranu pred roztočmi použite dravého roztoča Typhlodromus pyri, ktorý pri správnej biologickej ochrane a nepoužívaní pesticídov bude žiť na strome po celú jeho životnosť.
Lepové doštičky na identifikáciu a odchyt škodcov
Lepové doštičky zachytia podstatnú časť škodcov pri čiastočnom napadnutí stromov, ľahko identifikujú škodcu a stanovia množstvo zamorenia. Sú natreté farbou, ktorá priťahuje daného škodcu. Žlté lepové dosky priťahujú širokú škálu hmyzích parazitov a modré lepové dosky sa používajú na boj proti nebezpečným tripsom. Ich umiestnením v okolí rastlín môžeme pravidelne monitorovať druhy škodcov a úroveň ich napadnutia.
Biologické postreky proti chorobám
Proti už existujúcim hubovým a bakteriálnym chorobám použite meďnaté a sírnaté postreky ako Kocide 2000, Vital K 25, Thiovit Jet. Včasným preventívnym používaním listových hnojív predchádzajte vzniku týchto chorôb a udržujte stromy v dobrej kondícii. Použite predjarný postrek Kocide 2000 a Prev-B2, alebo CuproTonic. Tiež môžete použiť BorOil a FerrumOil. Na trhu je veľa postrekov s preventívnym účinkom, ktoré sa môžu používať aj pri ekologickom pestovaní.
Štepárske vosky
Pre zacelenie rán po reze používajte štepárske vosky. Zamedzíte tým vstupu patogénov do otvorených rán a zbytočnému vstupu škodcov do pletiva rastlín. Pri reze sa snažte rezať tak, aby rana nebola zbytočne vystavená dažďu a priamemu slnečnému žiareniu. Rez veďte tak, aby ste spôsobili stromu čo najmenšie poranenie. Používajte prírodné vosky a balzamy.
Používajte postreky správne
Pre lepšiu účinnosť postrekov používajte správne pomery a dodržujte miešateľnosť prípravkov. Použite motorové alebo kvalitné ručné postrekovače a rastlinu dobre zmáčajte z vrchnej aj spodnej časti listovej plochy. Ak je to potrebné, zmáčajte aj kmeň a konáre stromu. Pre lepšiu priľnavosť postrekov bez pridania olejov použite zmáčadlo WETCIT, alebo postreky s olejmi, ako BOROIL, FERRUM OIL, PREV-B2, alebo HF MYCOL. Nikdy nestriekajte počas slnečného dňa a tiež nepoužívajte postreky pred dažďom. Dodržujte bezpečnostné pokyny a pracujte s ochrannými pomôckami. Postreky proti škodcom a chorobám používajte, len ak je to nevyhnutné. Stále si pozorne preštudujte návod.
Ekologické poľnohospodárstvo a BIO kvalita
Pestovanie v ekologickom poľnohospodárstve nás zaväzuje pestovať bez chémie a umelých hnojív. Uplatňovaním princípov ekologického poľnohospodárstva tak dokážeme vypestovať ovocie v BIO kvalite v súlade s prírodou. Počas procesu ich výroby sú dodržiavané prísne hygienické normy. Záleží nám, aby spracovanie ovocia bolo bez umelých prídavných látok.
Ako získať štatút BIO?
Dôležité je vedieť, že po vstupe do ekologického poľnohospodárstva nezískate ihneď štatút BIO. Od registrácie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe musí uplynúť obdobie troch rokov. Počas tohto obdobia sa správame ekologicky, nepoužívame chémiu ani umelé hnojivá. Existujú však výnimky, tzv. žiadosti o skrátenie doby konverzie, kde musí žiadateľ preukázať ekologický spôsob pestovania pred vstupom do systému ekologického poľnohospodárstva.
Výber vhodných druhov a odrôd pre bio sad
Základom úspechu je výber vhodných ovocných druhov a hlavne odrôd do daných podmienok. Vzhľadom k tomu, že ide o bio koncept, vybrané kultivary musia byť odolné voči najčastejším chorobám a škodcom. Dnes už každý jeden ovocný druh má k dispozícii aj dostatočne rezistentné odrody, len veľakrát je potrebné sa na ne v predajni opýtať. Trendom je návrat k starým a osvedčeným odrodám. Väčšinou sú dostatočne odolné a dlhoveké a nepotrebujú ani systematické ošetrovania agresívnymi postrekmi. Veľa z týchto odrôd sa dá pestovať aj v oblastiach s horšou klímou, napríklad vo vyšších nadmorských výškach. So škodcami si tieto dreviny takisto väčšinou dokážu dobre poradiť aj samé.
WormHumus - tekuté BIO živiny pre Vaše rastliny
Príklady odolných odrôd:
- Pri jabloniach je ideálne, ak je daná rastlina odolná voči chrastavitosti a múčnatke.
- Pri slivkách voči šárke.
- Pri marhuliach proti monilióz.
- Pri čerešniach proti vrtivke čerešňovej.
- Pri egrešoch proti americkej múčnatke.
Výsadba ovocných drevín
Získať prvé ovocné stromčeky do bio ovocného sadu sa dá dvoma spôsobmi: zakúpiť kvalitné odrody naštepené na špeciálnych podpníkoch, či už s koreňovým balom alebo bez a vysadiť, alebo si je ich možné vypestovať z kôstok. Je to prácnejší spôsob, celý proces získania rodiaceho stromčeka trvá podstatne dlhšie, navyše výsledok je neistý (rastliny majú menšie plody, netotožné s plodmi pôvodnými prípadne plodia za veľa rokov). Na druhej strane tieto dreviny sú viac odolnejšie a charakterizuje ich podstatne kvalitnejší koreňový systém.
Zakúpený stromček prinesie, ak má ideálne podmienky, bohatú úrodu a veľké plody, ale je potrebné sa mu viac venovať a tiež to nejaký čas trvá, kým sa vôbec prvé plody objavia. V poslednej dobe sú často žiadané aj rôzne štíhle, či nízkokmenné ovocné dreviny. Ich údržba je pohodlnejšia, no životnosť kratšia. Plodia zakrátko po výsadbe a pestovať ich možno aj vo väčšej vegetačnej nádobe. Vysokokmenné ovocné stromy plodia za dlhší čas po výsadbe a môžu sa v optimálnych podmienkach dožiť až 100 rokov. Počas tohto obdobia si dokážu zachovať aj vysokú rodivosť.
Postup výsadby drobného ovocia:
Chutné, zdravé a navyše dostupné priamo zo záhrady - drobné a bobuľové ovocie je skvelým spôsobom, ako si spríjemniť leto a obohatiť jedálniček o vlastnoručne vypestované dobroty. Jahody, maliny, ríbezle, egreše, vinič, figy, čučoriedky či černice nie sú len lahodným potešením, ale aj nenáročnými rastlinami, ktoré zvládne pestovať aj začiatočník.
- Výber rastliny a stanoviska: Dôležité je sadiť zdravú a kvalitnú rastlinu, sadenicu či krík. Základom úspechu je vhodne zvolené stanovisko. Drobné ovocie potrebuje slnko - aspoň 6 hodín denne. Vyhnite sa miestam, kde sa drží voda, pretože korene potrebujú dobré odvodnenie. Ideálne je, ak pôda nie je príliš ťažká a je obohatená o kompost alebo iný organický materiál. Na každý druh ovocia odporúčame použiť vhodný substrát alebo rašelinu.
- Príprava pôdy: Pred výsadbou pôdu dôkladne prerýľujte, odstráňte burinu, kamene a pridajte kompost.
- Výsadba: S výsadbou ovocných kríkov, ktoré sú v kontajneroch (kvetináčoch) môžete začať kedykoľvek cez rok od jari do jesene. Pri voľnokorenných sadeniciach odporúčame výsadbu na jar alebo na jeseň. Vykopte jamy dostatočne veľké pre korene a sadenicu vložte do hĺbky, v akej rástla predtým. Môžete pridať mykorhízne huby pre lepšie prijímanie živín. Po zasypaní pôdy ju jemne utlačte a poriadne zalejte.
- Starostlivosť po výsadbe: Pravidelná zálievka je kľúčová, najmä počas suchších období a v čase dozrievania plodov. Nezabúdajte ani na hnojenie - ideálne špeciálnym hnojivom na ovocné kríky. Rez je nevyhnutný pre zdravý rast a bohatú úrodu. Na jar odstráňte staré a poškodené výhonky. Prevencia je vždy lepšia ako riešenie problémov.
Ďalšie tipy pre pestovanie bio ovocia
- Netradičné ovocné druhy: Základom príkladnej eko záhrady je rozmanitosť a tá by mala byť tvorená napríklad aj rôznymi menej všednými ovocnými drevinami. Mnohé z nich sú pestovateľsky nenáročné a prinášajú už zakrátko po výsadbe bohatú úrodu chutných plodov. Vďaka dômyselnému výberu drevín možno zberať rôzne plody aj niekoľko mesiacov v roku.
- Čo pod stromy: Eko ovocné sady by nemali byť monokultúrami. Miesta pod ovocnými stromami môžu byť zatrávnené, ale zároveň vysadené rôznymi užitočnými rastlinami. Môžu to byť napríklad letničky (aksamietnice, kapucínky), ktoré ozdravujú pôdu a zároveň ju tienia, alebo aj rôzne druhy byliniek a aromatických rastlín, ktoré fungujú ako odpudzovače živočíšnych škodcov. Kvitnúce a aj aromatické rastliny lákajú navyše aj včely a ďalšie užitočné živočíchy. Tieto chránia dreviny a zároveň sa postarajú o opeľovanie kvitnúcich stromov. Ak sa napríklad letničky po ukončení vegetačného obdobia vytrhnú a nechajú ležať len tak na pôde, poskytnú prirodzenú ochranu nielen jej, ale hlavne koreňom daného ovocného stromu.
- Zapojte deti do zberu: Ak máte deti, zapojte ich do zberu - drobné ovocie je nielen zdravé, ale aj zábavné na zbieranie.
tags: #ako #pestovat #bio #ovocie