Zelenina je dôležitým zdrojom vitamínov a minerálnych látok, ktoré sú nevyhnutné pre správne fungovanie ľudského organizmu. Ponúka množstvo cenných životne dôležitých a minerálnych látok, ako aj sekundárnych rastlinných zložiek. Tie pomáhajú predchádzať vzniku chorôb a navyše posilňujú imunitný systém. Ďalej podporujú množstvo metabolických aktivít v tele a okrem toho majú zásaditý účinok, čo je obzvlášť prospešné, ak konzumujete veľa mäsa.
V tomto článku sa zameriame na bulvovú zeleninu, jej pestovanie a rozmanité využitie v kuchyni. Aj keď korene zeleniny môžu byť rôzne: guľaté, kužeľovité, valcovité alebo klinové, všetku zeleninu, u ktorej je jedlou časťou koreň, zaraďujeme do skupiny koreňovej zeleniny. Medzi nimi sa nachádza okrem iných, mrkva, petržlen, zeler, červená repa a reďkovka.
Čo je to bulvová zelenina?
Bulvová zelenina, často zamieňaná s koreňovou zeleninou, sa vyznačuje tým, že jej jedlá časť sa formuje pod povrchom pôdy vo forme dužinatého koreňa, buľvy alebo koreňových hľúz. Táto skupina zeleniny je botanicky veľmi rôznorodá a zahŕňa druhy z viacerých čeľadí.
Koreňová zelenina je spoločný názov skupiny druhov zeleniny, ktoré patria do viacerých čeľadí a ktorých konzumná časť sa formuje pod povrchom pôdy. Patria k nim napr. mrkva, petržlen, paštrnák, zeler buľvový, cvikla, chren, reďkovka a čierny koreň.
Výživová hodnota bulvovej zeleniny
Bulvová zelenina je neoceniteľnou súčasťou zdravej stravy, pretože ponúka bohatý zdroj vitamínov, minerálov a vlákniny. Je dôležitým zdrojom vitamínov a minerálnych látok. Zelenina je dôležitým zdrojom vitamínov a minerálnych látok, ktoré sú nevyhnutné pre správne fungovanie ľudského organizmu. Ponúka množstvo cenných životne dôležitých a minerálnych látok, ako aj sekundárnych rastlinných zložiek.
V prípade zeleniny ide vyslovene o nízkokalorickú potravinu, ktorá je súčasne veľmi bohatá na živiny. Spravidla je v 100 gramoch zeleniny 20 až 80 kalórií. Zrelá zelenina ponúka v priemere zhruba jeden až päť gramov bielkovín na 100 gramov, zhruba dva až 15 gramov sacharidov na 100 gramov (z toho aj veľké množstvá vlákniny) a až 20 gramov tukov na 100 gramov produktu. Čerstvá zelenina je tiež vynikajúcim zdrojom rôznych minerálnych látok ako draslík, sodík, vápnik, ako aj železo, fosfor a horčík. Odborné zdroje odporúčajú denne skonzumovať približne 400 gramov zeleniny (to sú asi tri porcie). Spomínané odborné odporúčanie sa vzťahuje len na minimálne množstvo. Nič vám preto nebráni konzumovať viac zeleniny, ako sa odporúča.
Zoznam bulvovej zeleniny
Do bulvovej zeleniny radíme mnoho obľúbených druhov, ktoré sú stálicami v našich kuchyniach. Medzi ne patria:
- Mrkva: Najobyčajnejšia a najznámejšia zelenina, používaná asi všetkými.
- Petržlen: Používa sa pre jeho koreň aj vňať.
- Zeler buľvový: Ideálny na výdatné husté polievky. Zeler je chúlostivý na hlísty (nitenky), ktoré žerú korene. Rastlina aksamietnica odpudzuje týchto škodcov.
- Cvikla: Neprekonateľná svojimi omladudujúcimi účinkami na celý organizmus.
- Reďkovka: Na tanieri pekne vyzerá, a napriek nepatrnej veľkosti má výrazné účinky. Pri slove reďkovka si väčšina ľudí predstaví malú guľatú zeleninu ružovej farby.
- Paštrnák: Spomínaný aj ako koreňová zelenina.
- Čierny koreň: Tiež známy ako hadí mor.
- Chren: Koreňová zelenina s výraznou chuťou.
- Kaleráb: Na poliach a v skleníkoch sa s kalerábom môžeme stretnúť po celý rok.
- Topinambur (slnečnica hľuznatá): Výnimočná, viacročná rastlina príbuzná slnečnici, vytvárajúca jedlé hľuzy, ktoré je možné jesť čerstvé aj tepelne spracované ako zemiaky. Majú tuhú štruktúru (ako kaleráb alebo mrkva) a sladkú, orieškovú chuť.
- Zemiaky: Klasická hľuzová zelenina. Vyskúšajte niekedy červené alebo fialové zemiaky. Chutia rovnako aromaticky ako staré známe žltomäsité odrody, postarajú sa však o farebné spestrenie taniera.
- Cibuľa: Cibuľa kuchynská patrí medzi najpestovanejšie plodiny. Majú silný dezinfekčný účinok. Veľmi cenná je aj cibuľová vňať. Môže mať rôzny tvar. Farba môže byť zelená, žltá, fialová, biela (najmenej štipľavá).
- Cesnak: Cesnak možno považovať za jeden z najväčších darov prírodnej medicíny.
- Fenikel: Fenikel vytvára hľuzovitú cibuľku, preto tiež patrí k cibuľovej zelenine.
Ďalšie druhy zeleniny s jedlými podzemnými časťami
Hoci sa niektoré z nich botanicky nelíšia ako "bulvová", ich jedlé časti rastú pod zemou a sú často zamieňané:
- Medvedí cesnak: Bežne rastie voľne v prírode v niektorých opadavých lesoch, no ak ho nemáte vo vašom okolí dostatok, môžete ho pestovať ako trvalku v záhrade. Pri oboch druhoch sú jedlé listy aj podzemné časti a darí sa im na tienistých miestach pod stromami a kríkmi. Výrazná, cesnaková chuť medvedieho cesnaku sa skvele hodí na prípravu šalátov, pesta, omáčok a všade tam, kde používame aj klasický cesnak.
- Rebarbora: Je azda najznámejší druh zeleniny - trvalky, ktorú pestovali aj naši predkovia. Rebarbora sa pestuje pre jej dužinaté, šťavnaté stonky, ktoré majú skvelú, výraznú, sladko-kyslastú chuť, čo sa využíva pri pečení rebarborového koláča, príprave rôznych džemov, omáčok, detských výživ a v mnohých ďalších receptoch. Táto viacročná rastlina nie je náročná na starostlivosť a na to, aby prosperovala, jej stačí výživná, priepustná pôda a polotienisté stanovisko. Rebarbora je zelenina viac tvárí - je veľmi zdravá a nebezpečná zároveň.
Pestovanie bulvovej zeleniny
Pestovanie vlastnej zeleniny si vyžaduje veľa skúseností a dostatok živín. Pre úspešné pestovanie je dôležité zamerať sa na konkrétne druhy a ich špecifické požiadavky.
Všeobecné zásady pestovania
- Výber miesta: Väčšina bulvovej zeleniny preferuje slnečné alebo polotienisté stanovisko.
- Príprava pôdy: Pred výsadbou alebo sejbou je dôležité pripraviť pôdu. Odstráňte burinu a kamene a zapracujte do pôdy kompost alebo iné organické hnojivo. Na pestovanie sú vhodné ľahšie a nevysychavé hlboké pôdy.
- Výsev a výsadba: Bulvová zelenina sa vysieva prevažne priamo do voľnej pôdy. Pri výsadbe sadeníc dodržujte odporúčanú vzdialenosť medzi rastlinami. Nevhodné je priame hnojenie organickými hnojivami.
- Závlaha: Zelenina potrebuje pravidelnú závlahu, najmä v suchých obdobiach. Dbajte na to, aby pôda bola vlhká, ale nie premočená.
- Hnojenie: Počas vegetácie môžete zeleninu prihnojovať hnojivom bohatým na dusík.
- Striedanie plodín: Rozdelenie zeleniny do týchto skupín vám pomôže pri plánovaní striedania plodín. Pravidelným striedaním plodín môžete zabrániť pôde chudobnej na živiny. Keď chcete obmieňať plodiny, v prvom roku pestujte rastliny s vysokou spotrebou živín, ako tekvicu, zemiaky, uhorky alebo brokolicu. V ďalšom roku po nich zasejte rastliny so strednou spotrebou živín, ako je fenikel, mrkva, paštrnák alebo cibuľa. V treťom roku na ich mieste pestujte rastliny s nízkou spotrebou živín, napríklad šalát, reďkovku a špenát.
Špecifiká pestovania vybraných druhov
Reďkovka
Reďkev siata letná (Raphanus sativus), známa skôr ako reďkovka, je koreňová zelenina z čeľade kapustovitých. Chuť reďkovky je sladkastá až mierne pálivá. Buľvy majú nízku kalorickú hodnotu, a preto je táto zelenina ideálna pri diéte. Reďkev siata má pomerne veľký koreň, ktorý je najčastejšie biely (u niektorých odrôd môže byť aj tmavá farba). Akýmsi poddruhom, ak chcete variantom, je reďkev siata letná alebo reďkovka. U reďkoviek môžeme vyberať z desiatok rôznych odrôd, ktoré sa od seba líšia farbou koreňovej buľvy, dobou výsevu a zberu, chuťou i veľkosťou. Túto zeleninu si s prehľadom vypestujete bez veľkej záhrady, je nenáročná a hodí sa tak pre každého začínajúceho pestovateľa, pokojne aj do bytu. Táto jednoročná rastlina je však náročná na svetlo, pestujeme ju teda ideálne na južnej až juhovýchodnej strane, na priamom slnku bez tieňa.
How to Grow Radish in Little Space from Seed to Harvest - Container Garden
Pestovanie reďkovky môže byť celoročná záležitosť - vzhľadom na rýchly rast a dozrievanie možno vysádzať prakticky kedykoľvek počas celej vegetačnej doby, volíme ale tie správne odrody, ktoré sú vhodné aj na jesennú výsadbu. Pôda by mala byť kyprá, výživná a humózna. Volíme ideálne záhradnícky substrát obohatený o kompost či iné organické hnojivo. Počas rastu už nie je potrebné prihnojovať.
Pestovanie reďkovky v kvetináči
Je to rovnaké ako v záhone. Kvetináč by mal byť aspoň 20 centimetrov hlboký a meter dlhý. Naplníme ho kvalitným substrátom. Na výsadbu do nádob sú vhodné skoré odrody na rýchlenie, prípadne kultivary vhodné na celoročné pestovanie. V zemine v kvetináči urobíme riadok (ak je nádoba širšia, môžeme aj dva), do ktorého vysievame semená do hĺbky asi 1 centimetra, s rozostupom 4-5 centimetrov. Rozostup však nie je potrebné úplne dodržiavať, mladé rastliny bude aj tak nutné vyjednotiť. Následne semená zahrnieme zeminou a zalejeme. Substrát udržujeme stále mierne vlhký, nie premokrený.
Výsev a zber reďkovky
Doba výsevu reďkoviek závisí od odrody i podmienok pestovania. Veľmi skoré odrody vhodné na rýchlenie môžete vysádzať pokojne hneď vo februári. Do voľnej pôdy v záhonoch vysievame semená od apríla. Medzi jednotlivými riadkami nechávajte medzeru 10 centimetrov. Hĺbka na uloženie semien je 1-1,5 centimetra.
Reďkovky opäť zberáme podľa typu zvolenej odrody. Veľmi skoré druhy môžeme mať na tanieri už za 2-3 týždne, špeciálne ich pestujeme v teplom skleníku. Všeobecne sa však úrody dočkáte počas 30 dní, u veľmi neskorých odrôd aj neskôr. Nie je ale žiaduce nechávať rastliny príliš dlho v záhone. Tie, ktoré začnú nakvitať, majú potom zbytočne horké až pálivé buľvy, prípadne prerastajú a drevnatejú.
Skladovanie reďkovky
Zozbierané reďkovky majú tendenciu rýchlo vädnúť. V prvom rade teda odstránime listy, ktoré sú jedlé a môžete ich použiť napríklad do šalátu. Následne buľvy očistíme od hliny. Reďkovky skladujeme v chladničke a čo najskôr spotrebujeme. Aby si zachovali šťavnatosť a boli stále chrumkavé, môžete ich dať do uzatvárateľnej nádoby s čistou vodou.
Cesnak
Pestovanie cesnaku v záhrade je činnosť, ktorú vykonáva väčšina záhradníkov. Cesnaku sa darí v kyprej a hlbokej pôde. Teda ak ho plánujete vysádzať do vyvýšených záhonov dbajte na to, aby výška pôdy bola dostatočná a s kvalitným substrátom. Cesnak sa sadí podľa podmienok koncom októbra až v novembri až do trvalého zamrznutia pôdy. Ak ho vysadíte skôr a je teplo, zvykne ešte do zimy vyklíčiť. Na jar ho odokryte a mierne prekyprite. Cesnak a cibuľa nepotrebujú po vysadení a zakorenení takmer žiadnu starostlivosť. Burinu udrží v šachu príležitostné okopanie.
Zber a skladovanie cesnaku
Cesnak sa vo všeobecnosti zberá od leta, koniec júna, do polovice augusta. Počas kvitnutia cesnaku neodlamujte všetky kvetné stonky. Paličiak sa zberá obyčajne vtedy, keď je už niekoľko listov mierne žltých, ale nie úplne suchých. Kvetná stonka je najskôr vzpriamená, potom počas dozrievania sa krúti a neskôr, ak je cesnak zrelý, sa opäť mierne vyrovná. Nepaličiaky, ich zrelosť a správny čas na zber spozorujete, ak viac ako polovica výsadby je poľahnutá na pôde. A to zlomením krčka a listy ležia na povrchu. Ideálne je, ak rovnakú odrodu pestujete v pásoch, vtedy je to identické a viete, ktoré môžete bez problémov vybrať, ak už časť výsadby leží.
Väčšinu cesnaku vyberiete ručne alebo si môžete pomôcť vidlami. Ak je cesnak už príliš dozretý, hlavičky sa môžu rozpadať. Hlávky cesnaku by mali byť pevné, držať pokope a stonka by sa nemala oddeľovať od stredu cesnaku. Zozbieraný cesnak nenechávajte dlho na hriadkach a nevystavujte ho dažďu ani priamemu slnku. Hlavičky očistite od pôdy a vrchných šupiek a zviažte po 10-20 ks. Biele korene rovnako odstrihnite.
Pokiaľ si trúfate, môžete uviť vence alebo vrkoče na zavesenie a získate aj peknú vidiecku dekoráciu. Takéto zväzky dajte sušiť na dobre tienisté miesto, s dostatočným prúdením vzduchu. Nie na priame slnko, ani do úplného tieňa. Tiež nie príliš vysoko pod povaly, kde je vyššia teplota vzduchu.
Pokiaľ už máte cesnakové hlavičky presušené a očistené, je potrebné zabezpečiť kvalitné skladovanie, aby Vám vydržali čo najdlhšie. Nie len pre spracovanie, konzumáciu, ale aj pre ďalšie sadenie. Určite sa Vám stalo, že niektoré strúčiky cesnaku začali postupne mäknúť, dokonca plesnivieť, schnúť. Cesnakové strúčiky môžete uskladniť na dlhšiu dobu v mrazničke, sušiť ich, nakladať do vína, soli či olejov. V mrazničke môžete uchovať celé strúčiky v plastových vreckách alebo v nádobách, či v skle, alebo aj sekané, vo forme pasty a v soli.
Medvedí cesnak
Medvedí cesnak je typicky aromatický, pažítkový s cesnakovým podtónom, ale pre mnohých aj podobný konvalinke, čo by mohlo byť aj nebezpečné. Jeho cibule sú umiestnené veľmi hlboko v zemi. Podobnosť s konvalinkou je najmä v listovej časti. Kvety sú odlišné, zhodné sú len bielou farbou. Listy medvedieho cesnaku sa na konzum a spracovanie zbierajú skoro na jar a najvhodnejšie sú vtedy, keď cesnak ešte nekvitne. Potom rýchlo schnú a cibule prežívajú opäť v pôde až do nasledujúcej jari.
Listy sa dajú použiť priamo v kuchyni na prípravu šalátov, nátierok alebo len tak na chlebík. Nie je vhodné ho sušiť. Pokiaľ si chcete jeho chuť a vynikajúce vlastnosti užiť aj na balkóne a terase, pestujte ho v kvetináči. Je to naozaj jednoduché. Len treba počítať s tým, že listy časom zatiahnú a kvetináč zostane prázdny. Na jar však v plnej krásne vyrastú nové a chutné listy.
Kvetináč by mal byť dostatočne hlboký, keramický alebo z pálenej hliny. Substrát zvoľte univerzálny, s prímesou piesku na dno položte štrk alebo kamienky, ako drenáž. Snažte sa vyplniť celý kvetináč hľuzkami, aby pôsobil bohato. Hľuzy sa obyčajne neuskladňujú samostatne. Ak máte medvedí cesnak vysadený vonku v záhrade, hľuzy sú mrazuvzdorné a nie je ich potrebné vyberať z pôdy. Ak cesnak pestujete v nádobách, zatiahnuté hľuzy ponechajte na svojom mieste a mierne prikryte lístím alebo konárikmi ihličnanov alebo celé premiestnite do pivnice. Ideálne nádoby na pestovanie sú hlinené a keramické. Snažte sa počas sezóny spracovať čo najviac listov pre zimné obdobie a uskladniť práve cenné listy. Jednoduchým spôsobom mrazením a natlačením do nádobiek. Alebo hneď mixovaný vo forme zdravého pesta.
Využitie bulvovej zeleniny v kuchyni
Bulvová zelenina sa hodí takmer ku všetkým jedlám a konzumuje sa na rôzne spôsoby. Zelenina je dôležitým zdrojom vitamínov a minerálnych látok. Ponúka množstvo cenných životne dôležitých a minerálnych látok, ako aj sekundárnych rastlinných zložiek. Podľa možností ju konzumujeme za surova, pretože tak obsahuje najviac vitamínov a minerálnych látok. Varená zelenina je však lepšie stráviteľná ako surová. Priveľa surovej zeleniny môže spôsobiť preťaženie tráviaceho systému vlákninou. Hlbokozmrazená zelenina väčšinou obsahuje viac vitamínov a minerálnych látok, pretože ihneď po zbere sa šokovo zmrazí, takže nepríde takmer o žiadnu časť živín.
Práve nápoje pripravené zo zelenej listovej zeleniny predstavujú vitamínovú bombu a majú skvelé antioxidačné vlastnosti. Výborný na prípravu smoothie napríklad špenát - kombinovať ho môžete napríklad s banánom, ananásom, mangom, broskyňami, ale aj s ľanovými semienkami. Nech už sa rozhodnete pre akýkoľvek recept, nezabúdajte na to, že špeciálne pri týchto druhoch zeleniny nie je potrebná dlhá tepelná úprava. Čím dlhšie sa totiž zelenina varí, tým viac prichádza o aktívne látky, vitamíny a všetky ostatné živiny, ktoré obsahuje. Ak ich už teda varíte, využite v recepte i vývar, do ktorého sa vyplavili živiny. Zelenina dlhým tepelným spracovaním navyše stráca i prirodzené sýtozelené sfarbenie, takže najmä mladším ročníkom nemusí byť veľmi sympatická.
tags: #bulvova #zelenina #zoznam