Močiare, rybníky a iné vodné plochy predstavujú mimoriadne zaujímavý biotop pre výskyt rôznorodých druhov rastlín a živočíchov. Medzi obyvateľmi vodných plôch a priľahlých brehov nájdeme aj niektoré nenápadné druhy vodných vtákov, ktorých prítomnosť nám prezradí len ich hlasový prejav. Kým mnohé druhy sú nápadné a môžeme ich pozorovať aj počas dňa, o existencii niektorých druhov nemusíme ani vedieť, pretože žijú veľmi skrytým spôsobom života.
Medzi týchto menej nápadných obyvateľov patria chriaštele (Ralliformes), ktoré sú veľmi zaujímavé vtáky. Najčastejšie sa zdržiavajú na okrajoch hustých porastov pobrežnej vegetácie v plytkých vodách rybníkov, kde prebieha takmer celý ich život. Na voľnú vodnú hladinu vychádzajú len veľmi zriedkavo. Ak sú však prinútené, preletia ju nízkym letom alebo rýchlo prebehnú do najbližšieho úkrytu vodných rastlín.
Dokonalé prispôsobenie životu v tŕstí
Na život v hustom tŕstí sú chriaštele dokonale prispôsobené. Majú silné nohy s dlhými prstami, ktoré im umožňujú chôdzu po plávajúcich rastlinách. Ich sploštené telo im zas umožňuje predrať sa aj cez tie najužšie medzery.
Potrava a hniezdenie
Chriaštele sa živia najmä drobným hmyzom, slimákami, pavúkmi alebo červami. Väčšie druhy konzumujú aj drobné rybky a žubrienky. Hniezdia zvyčajne raz ročne a ich hniezdo je dokonale zamaskované vo vegetácii.
Migrácia a výskyt
Všetky druhy našich chriašteľov sú sťahovavé. Na našom území sa vyskytuje päť druhov chriašteľov. Najčastejšie sa môžeme stretnúť s chriašteľom vodným a chriašteľom poľným. Ostatné tri druhy (chriašteľ bodkovaný, chriašteľ malý a chriašteľ najmenší) sú u nás veľmi vzácne.
Hlasový prejav ako vizitka chriašteľov
Aj keď sú chriaštele nenápadné vtáky, majú paradoxne veľmi nápadný hlasový prejav. Hlas chriašteľov môžeme najčastejšie počuť v podvečer a v noci, niekedy, najmä v období párenia, aj počas dňa. Hlas niektorých druhov je natoľko bizarný, že nezasvätený poslucháč často ani netuší, že počuje vtáka.
Nočné ambientné zvuky, cvrček, zvuky močiara v noci, zvuky na spánok a relaxáciu a meditáciu
Chriašteľ vodný (Rallus aquaticus)
Chriašteľ vodný sa ozýva hlasom, ktorý nápadne pripomína kvikot malého prasiatka. Ozýva sa však aj zvláštnymi, ťažko identifikovateľnými piskľavými a bučivými zvukmi, ktoré by málokto pripísal vtákovi. Je to vták veľkosti drozda, má červenožltý zobák kratší ako hlavu. Základné sfarbenie je hnedé, na brušnej strane s bielym priečnym vlnkovaním, na chrbtovej s čiernymi a bielymi škvrnami. Na hlave a časti krku je podkladová farba sivomodrastá. Pri mykaní chvostom sú nápadné žlté podchvostové krovky. Nohy sú zelené. Žije veľmi skryto a je ho len veľmi zriedkavo možné zazrieť, preto jeho prítomnosť na lokalite signalizuje viac jeho hlas - ako keby opakované švihanie bičom. Na jar sa objavuje od konca marca, prevažne v apríli až máji. Hniezdnym prostredím sú močiare rôznych typov, rybníky, vodné nádrže a kanále s hustými porastami vodných rastlín. Dokáže žiť aj na menších vhodných lokalitách ako ostatné druhy chriašteľov.
Hniezdenie a mláďatá chriašteľa vodného
Hniezda bývajú umiestnené v dolných častiach najhustejších trsov ostríc a podobne, pri vode alebo aj nad zemou. Znášku zvykne tvoriť 7 - 13 vajec hnedastožltej farby s tmavými, ostro ohraničenými škvrnami. Mláďatá sa liahnu po 18 - 21 dňoch. Niekoľko hodín po vyliahnutí posledného mláďaťa sú odvádzané preč od hniezda a rodičia sa o ne starajú 5 - 6 týždňov.
Druh sa živí prevažne živočíšnou, v menšej miere aj rastlinnou potravou, ktorú zbiera v močiarnom prostredí. Má palearktické rozšírenie s centrom v Európe, na východe zasahuje do Strednej Ázie. Na našom území bolo jeho hniezdenie zistené od nížin do nadmorskej výšky 615 m. Hniezdiská sú ohrozované likvidáciou mokradí a ich brehových porastov.
Chriašteľ poľný (Crex crex)
Chriašteľ poľný svojím chrapľavým hlasom pripomína zvuk hrebeňa prechádzajúceho po tvrdom predmete. Najčastejšie sa pri napodobňovaní tohto zvuku používa zápalková škatuľka, ktorou sa prechádza po hrebeni. Patrí medzi naše najviac zastúpené chriaštele. Je to čiastočne sťahovavý druh vtáka, pretože v čase miernych zím môže u nás aj prezimovať.
Hniezdenie a vajcia chriašteľa poľného
Hniezdi na okrajoch rybníkov a iných vodných plôch v hustých porastoch vodných rastlín. Hniezdo si stavia nízko nad vodou a veľmi dômyselne ho maskuje, preto je mimoriadne ťažké nájsť ho. Vo vhodných biotopoch sa vyskytuje takmer na celom území Slovenska. Na jednom rybníku sa však vyskytujú maximálne jeden alebo dva páry. Hniezdi od mája do júna. Samec a samica sa na hniezde pravidelne striedajú. Zahrievanie znášky, ktorá obsahuje 4 až 6 vajec, trvá približne 21 dní. Vyliahnuté mláďatá hneď po oschnutí opúšťajú hniezdo a nasledujú samicu, ktorá ich určitý čas kŕmi, neskôr si potravu hľadajú samy.
tags: #chriastel #krasovy #vajce