Len málo rastlín má takú bohatú históriu ako práve čierne korenie. Čierne korenie pochádza z Indie, presnejšie z Malabarského pobrežia, kde sa pestuje už tisícročia. Táto tropická popínavá rastlina patrí do čeľade Pieprovité (Piperaceae), ktorá zahŕňa približne 2000 rôznych druhov. Piepor čierny (Piper nigrum) je plodom rastliny piepor čierny. Jedná sa o tropickú rastlinu patriacu do čeľade Pieprovité (Piperaceae).
Čierne korenie je hneď po soli najobľúbenejšou koreninou na svete. Je univerzálne korenie, ktoré je v kuchyni rozšírené pre jeho chuť a vôňu. Čierne korenie oživuje a zvýrazňuje chuť potravín a jedál, či už slaných alebo sladkých.
Botanické Charakteristiky Piepora Čierneho
Piepor čierny je tropická popínavá rastlina, ktorá dorastá do výšky až 6-7 metrov. Na kmeni sa vytvárajú vzdušné korene, ktorými sa prichytáva ku stromom alebo inej opore. Má striedavé, zväčša oválne listy, z vrchu lesklé a na rube matné. Kvitne malými kvetmi v hustých strapcoch, ktoré môžu dosahovať dĺžku až 20 cm. Z kvetov sa vytvárajú plody - bobule s tenkým dužnatým oplodím obsahujúce jedno semeno. Bobule majú priemer 4-5 mm. Spočiatku sú zelené, neskôr po dozretí červené až žltočervené.
Kvety čierneho korenia sú nenápadné biele združené do dlhých klasov, z ktorých po opelení vetrom alebo hmyzom vznikajú malé asi 3 milimetre veľké bobule, ktoré sú v čase zrelosti jasno červené.
Pôvod a Rozšírenie
Rastlina pochádza z juhozápadnej Indie, ale dnes sa pestuje vo viacerých vlhkých tropických oblastiach. V súčasnosti je najväčším producentom čierneho korenia Vietnam, za ním sú veľkí producenti ešte India, Malajzia, Brazília, Indonézia, Srí Lanka a Čína.
Bio - Spoza čiernych zreníc (prod. Oldboy) OFFICIAL VIDEO
História a Význam Čierneho Korenia
Čierne korenie bolo známe už v starovekom Egypte, kde sa dostalo z juhovýchodnej Ázie. Neskôr bolo používané aj v starovekom Grécku a Ríme. Obchod s čiernym korením bol v rannom stredoveku v Európe v rukách arabských obchodníkov. Cena čierneho korenia bola veľmi vysoká a používalo sa aj ako platidlo a mohlo si ho dovoliť, len bohatá časť populácie.
Táto situácia viedla k ére objavov a hľadaniu nových námorných ciest do Indie, aby z hry vypadli sprostredkovatelia a Európania mohli nakúpiť korenie priamo od výrobcov v Indii. Koncom 15. storočia portugalskí moreplavci zmenili tvár vtedajšieho sveta, lebo v roku 1487 Bartolomeo Díaz oboplával Mys Dobrej Nádeje a dokázal tak, že Afrika nie je až takou prekážkou na ceste na východ, a len o 11 rokov neskôr jeho krajan Vasco de Gama dosiahol Indiu, kde založil niekoľko obchodných kolónií a nadviazal obchodné kontakty s miestnymi vladármi. Odvtedy sa na metropolu korenia v Európe namiesto Benátok zmenil Lisabon. Ceny síce zostali rovnaké, ale profit z obchodu sa presunul do inej krajiny, tak ako o sto rokov neskôr sa zisky presunuli do Amsterdamu.
Portugalské kolónie v Indii zotrvali až do prvej polovice 20. storočia dávno potom, ako Portugalsko stratilo obchod s korením v prospech Holandska a neskôr Anglicka. V tom čase Španieli tiež skúšali šťastie na mori a hľadali inú, západnú cestu do Indie. V roku 1492 takto objavil Krištof Kolumbus, Talian v službách španielskeho dvora, nový kontinent, ktorý v domnení, že doplával do Indie, nazval Západnou Indiou. Aj keď Španieli neskôr zistili, že ide o nový neznámy kontinent, hľadali cestu do Indie na západ a tak Vasco Nunez de Balboa prekročil Ameriku v oblasti Panamskej šije a objavil nový južný oceán, ktorý neskôr dostal meno Tichý.
Produkcia čierneho korenia bola dlho obmedzená len na úzky pás malabarského pobrežia a ceny sa udržiavali na veľmi vysokých hodnotách najskôr kvôli monopolu Arabov a Benátčanov, neskôr Portugalcov a Holanďanov a nakoniec Britov. Preto Európa často hľadala lacnejšie náhrady čierneho korenia v podobe rôznych náhrad najskôr africkými koreniami, neskôr aj koreniami z iných krajín.
Postupom času, ako objem dovezeného korenia do Európy rástol, znižovala sa jeho cena a jeho používanie sa rozšírilo vo všetkých spoločenských kruhoch a čierne korenie sa stalo jednou z najpoužívanejších korenín. V súčasnosti tvorí obchod s čiernym korením 25% všetkých korenín.
Rôzne Druhy Korenia
Aj keď sa čierne korenie nazýva čiernym, v skutočnosti ide vlastne o štyri rôzne druhy korenia získavané z plodov tej istej rastliny v rôznom čase. Okrem čierneho korenia sa používa aj korenie červené, zelené a biele. Jedná sa však o plody tej istej rastliny - piepora čierneho. Rozdiel je len v príprave, resp. v čase zberu.
- Čierne korenie: Vzniká sušením nezrelých (zelených) plodov na slnku, kde postupne sčernejú. Pokiaľ sa tieto bobule oberú tesne pred dozretím ešte za zelena a usušia sa - fermentačným procesom postupne sčernajú a tým dostávame finálny produkt - čierne korenie, ktoré je najznámejšie.
- Červené korenie: Vzniká sušením zrelých plodov. Najvzácnejším a málo obchodovaným je červené korenie - čo sú v podstate dozreté usušené bobule aj s červenou šupkou, ktorá mu dodáva jemnú vôňu a sladkastú štipľavo korenistú chuť.
- Zelené korenie: Vzniká rýchlym usušením, prípadne za použitia rôznych pomocných látok. Pokiaľ sa bobule oberú za zelena a rýchlo sa sparia horúcou vodou a usušia, zachovajú si svoju zelenú farbu, ide o tzv. zelené korenie.
- Biele korenie: Je kôstka zo zrelého plodu korenia, pripravuje sa po zbere a namočení dozretých plodov a následným odstránením vonkajšej dužiny. Biele korenie má jemnejšiu chuť, keďže neobsahuje živice a oleje z dužiny. Pokiaľ bobule dozrejú do plnej zrelosti, ale červený obal sa z nich ošúpe a bobule sa usušia, vznika tzv. biele korenie, ktoré je ešte štipľavejšie, ale menej voňavé.
Tabuľka: Rozdiely medzi druhmi korenia
| Druh korenia | Spôsob spracovania | Chuť |
|---|---|---|
| Čierne korenie | Sušenie nezrelých plodov | Ostrá, výrazná |
| Červené korenie | Sušenie zrelých plodov | Sladkastá, korenistá |
| Zelené korenie | Rýchle sušenie | Svieža, jemná |
| Biele korenie | Odstránenie dužiny zo zrelých plodov | Jemná, menej výrazná |
Ďalšie Druhy Piepra
Okrem piepora čierneho existujú aj ďalšie druhy piepra, ktoré sa používajú ako korenie:
- P. longum - Piepor dlhý: Pochádza z úpätia Himalájí a severnej Indie. Má podobné vlastnosti ako čierne korenie, slabšiu vôňu, ale ostrejšiu korenistú chuť. Používa sa hlavne v Indii.
- P. retrofractum - Piepor lekársky: Pochádza z Thajska a Malajzie, ale je rozšírený hlavne na Jáve a v Malajzii. Je to drevnatejúca vytrvalá bylina, korenie sa používa podobne ako predchádzajúci druh.
- P. cubeba: Pochádza z Indonézie, kde sa aj najviac pestuje. Je to dvojdomá drevnatejúca liana.
- P. betle - Piepor betelový: Listy sú súčasťou tzv. betelovej zmesi.
Pestovanie Piepora Čierneho
Piepor sa pestuje vo vlhkom tropickom podnebí do nadmorskej výšky 500 m. Vyžaduje výživné pôdy, polotieň a dostatok vlahy. Keďže je to popínavá rastlina, zväčša sa pestuje v zmiešaných kultúrach a ako opora sa používajú iné stromy (mali by mať drsnú kôru). Rozmnožuje sa odrezkami, rastliny začínajú plodiť v 3-5 roku od rozmnoženia.
Na plantážach sa používajú jednak drevené konštrukcie, ale v Indii sa často pestuje aj pri kmeňoch statných stromov, vtedy sa však ťažšie zberá.
Zber Úrody
Plody sa zberajú buď nezrelé (zelené) - pre čierne a zelené korenie, prípadne dozreté - pre červené a biele korenie. Úroda sa zberá zvyčajne 2x do roka. Korenie z rastliny získame zberom ešte nedozretých plodov - bobúľ. Musíme ich zožať ihneď, ešte než kompletne dozrejú - nesmú sčervenať.
Pestovanie v Interiéri
Rastlina sa dá ľahko pestovať v interiéri počas celého roka. Silne korenistá aróma korenia sa najlepšie rozvíja, keď je korenie čerstvé. Pravé čierne korenie je na pestovanie náročnejšie ako P. kadsura a to aj na teplotu, zálievkový režim a svetlo. Ťažšie sa množí, čo sa nakoniec odráža aj na vyššej cene pravých rastlín. Jedine na týchto rastlinách sa vám však urodí to, kvôli čomu sa rastlina vlastne pestuje - pravé, nefalšované bobule, z ktorých si môžete pripraviť štyri druhy korenia - čierne, zelené, biele alebo červené korenie.
Pestovateľské Rady
- Semená: Pred výsevom ich na 12 hodín namočte do vlažnej vody. Potom ich vysejte a mierne pritlačte do vlhkého substrátu a zasypte iba jemnučkou vrstvou substrátu. Hĺbka výsevu je 0,5 - 1 cm, doba klíčenia 2 - 5 týždňov.
- Nádoba: Prikryte ju čírou fóliou, do ktorej nezabudnite urobiť dierky. Fóliu raz za dva dni aspoň na dve hodiny úplne odokryte, aby ste predišli plesniveniu substrátu.
- Stanovisko: Nádobu so semenami umiestnite na svetlé stanovisko s teplotou medzi 25 °C až 30 °C. Substrát udržujte vlhký, nie však mokrý. Uprednostňuje teplé a svetlé miesto, ale nemá rád neustále plné slnko. Kvetináč umiestnite na svetlé a teplé miesto bez priameho slnečného žiarenia. Rovnako rastline vyhovuje i vysoká vlhkosť vzduchu.
- Starostlivosť: Pestovanie začíname v menšom kvetináči s priemerom asi 12 cm a postupne presádzame do väčších asi každé tri roky. Poskytnite od začiatku rastline oporu, po ktorej sa môže ťahať. Čierne korenie by malo byť pestované s oporou, lebo sa jedná o popínavú rastlinu. Vďaka hustým, mäsitým listom sú požiadavky na vodu skromné. Mali by ste ju však pravidelne zavlažovať, ale vyhýbať sa premokreniu pôdy. Zálievka by mala byť pravidelná. Od apríla do septembra môžete každé dva týždne pridávať vhodné hnojivo. Hnojiť rastlinu by ste mali 2 - 3 x mesačne od jari do jesene.
- Zima: Rastlinu udržiavame na svetlom stanovisku s teplotou nad 15 °C. Zalievame mierne bez podmáčania. Listy budú na jar nahradené novými púčikmi. Na zimu môžete rastlinu premiestniť do chladnejšej miestnosti (opäť platí minimum 12 °C).
Bio - Spoza čiernych zreníc (prod. Oldboy) OFFICIAL VIDEO
Pozor na Náhrady
Keďže čierne korenie je u nás naozaj vzácne, pokusy s náhradami a falšovaním sa neskončili v stredoveku, ale zachovali sa až do dnešnej doby. Práve preto sa môžete aj na Slovensku stretnúť s množstvom pomerne lacných rastlín „čierneho korenia“, ktoré vám však doma nikdy nezarodia z jednoduchej príčiny. Nejde totiž o rastlinu Piper nigrum, ale o bližšie neidentifikovaný druh z rodu Piper, (najpravdepodobnejšie je to Piper kadsura) z Thajska, ktorý ako správna dvojdomá rastlina síce zakvitne, ale v domácich podmienkach plody nevytvorí. Navyše plody tohto druhu sú aj v prírode drobné a nejedlé, čierne korenie sa ním nedá nahradiť. Rastliny sa jasne odlišujú listami.
Skladovanie Čierneho Korenia
Korenie dodáva jedlám chuť a pikantnosť - mäsu, hydine, rybám, zelenine a iným potravinám. Aby sa zachovala kvalita a aróma tohto korenia, malo by sa správne skladovať. Čierne korenie by sa malo skladovať vo vzduchotesnej nádobe na tmavom a suchom mieste, aby sa zamedzilo vplyvu slnečného svetla. Celé zrnká korenia si zachovávajú dlhšie svoju arómu ako mleté korenie. Preto sa odporúča kupovať celé zrnká korenia a tie si potom čerstvo namlieť tesne pred použitím. Čierne korenie môže mať pozitívne účinky na zdravie, keď sa konzumuje s mierou.
tags: #cierne #korenie #rastlina #predaj