Školský rok sa blíži ku konču a predaj čokolády je už minulosťou. Napriek tomu, nikto na Trinity School nemôže zabudnúť na Čokoládovú vojnu.
Dej knihy Čokoládová vojna sa odohráva na škole Trinity School, kde sa tajomná organizácia s názvom Vigils pod vedením Archiego Costella snaží udržať kontrolu. Archie, veliteľ tejto organizácie, má pred maturitou rozdať ešte niekoľko "mučivých úloh". V tomto období ho však znepokojuje jeho pravá ruka, Obie, ktorý sa od Vigils začína vzďaľovať. Archieho prekvapí Obieho nečakané prekvapenie a podobné prekvapenia čakajú aj na ostatných. Nastal čas pomsty pre chlapcov, ktorí tajne trpeli skúškami a mukami Trinity, a rozbuška je nastavená pre finálnu explóziu.
V kontexte slovenského jazyka a literatúry bola téma čokolády spracovaná cez knihy a filmy. Rozoberieme dve odlišné knihy a filmy, ktoré boli na ich námet nakrútené, pričom ich základným motívom je čokoláda. Priblížime si obsah a hlavnú dejovú líniu oboch diel a odlišnosti medzi knižným a filmovým spracovaním. Oboznámime sa so životom autorov kníh, režisérov a hercov filmov. Ukážky z kníh a filmové repliky nám ešte viac priblížia tieto diela. V ankete sme zisťovali osobný názor opýtaných na knihu a film.
Čokoláda: Magický príbeh o zmene a pokušení
ČOKOLÁDA je magický, romantický a víťazný komediálne ladený príbeh o tradičnom mestečku a žene, ktorá našla recept, ako ho zmeniť jediným ochutnaním. Je to rozprávanie o pokušení, treste a oslobodzujúcej moci ľudských zmyslov. Pokojnú hladinu mestečka rozbúria vášne a strachy vyvolané otvorením tajomného obchodu s čokoládou.
Všetko sa začína v malebnom malomestskom prostredí južného Francúzska, kde sa posledných sto rokov takmer nič nezmenilo. Jedného dňa začne fúkať severný vietor a do zdanlivo pokojných ulíc privezje putujúcu cudzinku Vianne Rocher s dcérou Anouk. Vianne si prenajme prázdny, zaprášený obchod a pretvorí ho na útulné miesto plné neodolatelnej čokolády, ktorá zobudí skryté chúťky obyvateľov konzervatívneho mestečka. Spolu s tým však získava aj nepriateľov, v čele ktorých je nanešťastie sám starosta Comte de Reynaud. Ten je presvedčený, že Viannina prepychová čokoláda podkope ich prísne morálne zásady a spôsobí skazu idylického mestečka.
Všetko naberie rýchly spád príchodom írskych tulákov, najmä keď medzi jedným z nich a Vianne preskočí akási iskra. Hoci Vianne svojim príchodom mení životy mnohých obyvateľov mestečka, napríklad voľnomyšlienkárskej stareny Armande a jej odcudzenej dcéry Caroline alebo utrápenej Josephine a jej brutálneho manžela Sergea, sama nakoniec prechádza veľkou premenou, keď spoznáva, že láska znamená niekedy jednoducho neodísť.
ČOKOLÁDA je film pre senzualistov: milencov, chronických zaľúbencov, či tých, ktorí nachádzajú šťastie uprostred čokoládovej pralinky. Viva la chocolat! (Nech žije čokoláda!)
Recenzia filmu Čokoláda: Vietor zmien a vôňa pokušenia
Vietor vanie v našich životoch. Vedie nás za vôňou rozkoší, za cieľmi, ktoré nesplnene vyhrávajú svoje ódy a čakajú, kým ich tam, vo vnútri svojich myšlienok, opäť objavíme. Vanie k nám cez naše pocity, z vonkajšieho sveta za oknami domovov, prináša nám vidinu slasti i omráčenie úderu, prináša i nové horizonty či vôňu čokolády, ktorá vo svojej krehkosti či nevinnom obale skrýva väčšiu silu ako on sám. Silu, ktorú je nutné objavovať, tak ako zákutia života navôkol nás...
Severný vietor v celom jej živote sprevádzal i Vianne Rocher, spolu s jej dcérkou Anouk ju zavial na nespočetné miesta. Šeď kamenných stien a starého kostola však oným príchodom narúša práve krásna žena, tajomná cudzinka, akési stelesnenie pekelného hriechu, ktoré je nežiadúcim oživením mŕtvolného monotónneho života v mestečku.
A táto žena prišla za cieľom otvorenia vlastnej čokoládovne, kde túžby a sny miesi vo vlastných receptoch na tú najvyberanejšiu a najslastnejšie pôsobiacu zmes opojnej chute kakaových bôbov, horkej či mliečnej hnedej hmoty, ktorej arómu postupne roznáša onen výhražne apelujúci vietor do všetkých ulíc, aby jej občanom ponúkol novú nádej, nové ciele, oheň a podal pomocnú ruku, akési prikrášlenie šedi, v ktorej žijú.
Ako sa však zarytí tradicionalisti, pod vedením absolútneho odporcu nových zážitkov, postavia novej výzve, novému svetu, plnému farieb a slastnej, dráždivej chute čokolády, ktorá pre nich bola doteraz nepoznaná? Ako sa Vianne postaví svetu, ktorý prišla napraviť a ktorý ju až na malé výnimky odsudzuje za jej vzrušujúcu inakosť?
Majster emócií Lasse Hallstrom (The Cider House Rules, An Unfinished Life) prišiel v roku 2000 s výbornou víziou, sfilmovať výbornú knižnú predlohu Joanne Harrisovej, podľa výborného scenára Roberta N. Jacobsa. A jeho réžia je vynikajúca, nijak prevratná, no vynikajúca. Všednosť malého mestečka uvádza do kontrastu s farebným svetom, ktorý so sebou prináša odhodlaná Vianne. Žena, ktorá v porovnaní s priemernou obyvateľkou a návštevníčkou kostola pripomína skôr akýsi zhmotnený živel, tak intenzívne narúšajúci zabehnutú idylku.
Jeho zákonitosti a kázania zas do kontrastu s tajomnou chuťou nezameniteľnej a jemnej čokolády, ktorej každý kus Vianne pripravila pre iného človeka, bez akýchkoľvek problematík jeho duševnej inakosti. A práve tá nezameniteľná atmosféra, ktorú so sebou Vianne už v úvode prináša, sa absolútne brilantne drží v prvej polovici filmu. Škoda je, že v tej ďalšej, keď sa na scéne objavujú tuláci, rieky a konflikty akosi stagnujú a nevyvíjajú sa akoby bolo potrebné či prospešné, sa dej akosi začína ťahať.
Všetko však zachraňuje finále a správne časované scény, ktoré dojímajú, či zahrievajú dušu, bez akéhokoľvek citového kalkulu či iného tvorcovského zámeru. Obrazy a osudy obyvateľov i hlavnej hrdinky kombinuje so zábermi na prípravu kráľovsky chutnej čokolády, ktorá vám nedovolí odvrátiť zrak, preto jeho zámer vtiahnuť diváka do onej spriaznenosti, ktorá je medzi životom a čokoládou (ich chuť, inakosť, rôznorodosť, vášeň, túžba), naprosto vychádza.
Atmosféru inakosti, kúsky exotiky a nepoznanej slasti nového rozmeru podfarbuje výborne komponovaná hudba držiteľky Oscara Rachel Portman (Emma, The Cider House Rules, The Human Stain). To, čo tejto výbornej čokoládovej bonboniére dotvára jej jedinečnú chuť je bezkonkurenčne aj výborné obsadenie.
Prekrásna a skrz-naskrz žiarivá Juliette Binoche podáva jeden zo svojich najlepších výkonov, tajomnú a odhodlanú ženu prezentuje presvedčivo a nonšalantne. Či už sú to scény pokojného, hrejivého charakteru a či ohnivejšie, výbušnejšie zábery, ktoré predostierajú fakt, že aj táto žena skrýva zlomené emócie, strach či obavy.
Výborne jej sekundujú ako takmer vždy brilantná Judi Dench v úlohe jej prenajímateľky, Lena Olin ako žena, ktorá vo Vianne objaví skutočného priateľa, či Alfred Molina ako na prvý pohľad démonický Barón, ktorý však predsa len pod glazúrou a potlačou svätého písma ukrýva srdce, ktoré nie je natoľko ťažké ohriať.
Výborná výprava, kamera, ktorá zachytáva čokoládové kúzlenie za každým rohom, ako aj režisérova presvedčivosť dotvára každý zdanlivo nedokonalý kus výborného filmového zážitku.
Veď čokoláda, je ako život, je ako onen vietor, ktorý vyplazuje svoj jazyk na každého z nás, kdekoľvek a akokoľvek je to príjemné. Jej sladká chuť, spaľujúca odlišnosť dokáže spestriť i tie najvšednejšie chvíle, jej krehkosť a sýta túžba v každom súste ju robí tak vulgárne dráždivou, odkláňajúcou sa od stereotypom opradenej reality. Môže dávať údery, môže prinášať momenty prekvapení, ktoré nemusia byť vždy príjemné, no bez ohľadu na ich charakter nám dovolí rozšíriť si obzory. Víchor akokoľvek silný predsa prináša onú blúdivú vôňu opojného charakteru, klamlivú vidinu rozkošnej zasnenosti, je potrebné sa mu postaviť, prijať čo dáva, veď ľudskosť drieme v každom kúsku sveta, je len potrebné naučiť sa objaviť onú malú kľukatú a nie práve čokoládovou sladkosťou vystlanú cestu, ktorá nás k nej dovedie.
A ak sa predsa rozhodnete spoznávať zákutia vlastnej pažravosti, čokoláda, svojou mizivou pripomienkou sladkosti nových zážitkov, tu vždy bude, aby skrášlila onú šeď vo vnútri nás samých...
Analýza filmu Čokoláda (2000)
Herecké obsadenie
Juliette Binoche - Viane Rocher
Dcéra herečky Monique Stalens a sochára a divadelného režiséra Jeana-Pierra Binochea. Podmanivá Francúzka je najviac obsadzovaná herečka vo Francúzsku, hrala vo vyše 40 filmoch. Keď sa pozriete na túto herečku v akejkoľvek úlohe, vždy vás uchváti to isté - čisté ženstvo. Pritom má dve deti a nikdy nebola vydatá. Je tvárou kampane firmy Lancome a svoj milión dolárov ročne, ktorý jej to vynesie, neminie na seba, ale posiela sirotám v Kamerune. Nie je iba žensky krásna, je aj žensky silná.
S pokojným svedomím odmietne akéhokoľvek režiséra od Spielberga (márne po nej túžil pri príprave Jurského parku aj Schindlerovho zoznamu), cez Mika Nicholsa (Vlk) až po... (meno si doplňte). Nikto ju nevyvedie z miery, nie je totiž očarená fabrikou na sny Hollywoodom. Dokonca sa dá povedať, že nemá rada mašinériu zvanú Hollywood. Oscar sa jej však až tak nehnusí a okrem nominácií (tento rok Čokoláda), už jedného (Anglický pacient) na svojej poličke má.
Jednoducho, Juliette Binocheová je osobnosť, je to veľmi svojhlavá Francúzka, ktorá je aj napriek značnej životaschopnosti, energii a emancipácii presiaknutá tým najčistejším ženstvom.
Alfred Molina - otec Dereynaud
(24. máj 1953, Londýn) Je to vynikajúci a všestranný herec, ktorý má za sebou viac ako 50 filmových, televíznych a divadelných úloh.
Carrie Anne Moss - Caroline Clairmont
(21. augusta 1967, Vancouver) Okrem herectva sa úspešne venuje aj modelingu.
Judi Dench - Armand Voisin
(9. Modla britskej divadelnej scény, rodným menom Judith Olivia Denchová, je držiteľkou piatich cien Britskej akadémie filmových a televíznych umení. Pôsobila v tých najprestížnejších anglických divadelných spoločnostiach ako Royal Shakespeare Company alebo National Theatre a v roku 1988 jej udelili titul "Dame of the British Empire" (v preklade niečo ako "Dáma britskej ríše").
Jej manžel, herec Michael Williams, s ktorým žila od roku 1971 a ktorý jej po sebe zanechal dcérku, zomrel v januári 2001. Judi Denchová si zahrala v slávnom režijnom debute Kennetha Branagha HENRY V. a od roku 1995 jej prischol tiež titul železnej dámy "M" v najnovších častiach bondovskej série. Tou prvou z "jej" bondoviek bolo ZLATÉ OKO. Denchová si po prvý raz zaflirtovala s Oscarom v roku 1998 roličkou v historickom filme MRS. BROWN a tiež hneď nasledujúci rok za ZAMILOVANÉHO SHAKESPEARA.
Hoci sa v snímke ocitla iba na osem minút, nadšenie, ktoré dokázala svojou kreáciou kráľovnej Alžbety vyvolať, viedlo až k víťaznému prebratiu si zlatej sošky za najlepší vedľajší herecký výkon. Po ročnej pauzičke bola v roku 2001 opäť nominovaná za vedľajší výkon v ČOKOLÁDE a len nedávno ašpirovala na hlavného hereckého Oscara za stelesnenie skutočnej postavy, spisovateľky Iris Murdochovej.
Johny Depp - Roux
V roku 1987 ho jeho agent presvedčil, aby prijal úlohu v TV seriáli 21 Jump Street, ktorá mu zabezpečila úspech hlavne v tínedžerských radoch. Johnny účinkoval v tomto seriáli tri roky (1987-1990). Za tým nasledovalo účinkovanie vo filme Edward Scissorhands (1990), ktorý mu otvoril brány z televízneho do filmového štúdia.
- 2011 Pirates of the Caribbean: On Stranger Tides ... (Jack Sparrow)
- 2010 Alica v Krajine zázrakov ... (The Mad Hatter)
- 2009 Verejní nepriatelia ... (John Dillinger)
- 2009 Imaginarium Dr. Parnassa ... (Tony (prvá zmena))
- 2007 Piráti Karibiku: Na konci sveta ... (Jack Sparrow)
- 2007 Sweeney Todd: Čertovský holič z Fleet Street ... (Sweeney Todd)
- 2006 Piráti Karibiku: Truhlica mŕtveho muža ... (kapitán Jack Sparrow)
- 2005 Mŕtva nevesta Tima Burtona ... (Victor Van Dort (hlas))
- 2005 Charlie a továreň na čokoládu ... (Willy Wonka)
- 2004 Hľadanie Krajiny-Nekrajiny ... (Sir James Matthew Barrie)
- 2001 Z pekla ...
Charlie a továreň na čokoládu: Rozprávka o fantázii a skutočnej hodnote
Johny Depp, jeden z najpopulárnejších hercov súčasnosti, Tim Burton, režisér, ktorý je dokonalý rozprávač príbehov a dokáže diváka vtiahnuť do deja tak, ako máloktorý režisér. Vždy keď sa táto dvojica stretla, vzniklo niečo nevšedné. Či už ide o hororovú rozprávku Nožnicovoruký Edward, alebo horor Ospalá diera. Johny Depp do Burtonových filmov zapadá ako diel puzzle, svojím herectvom dokonale vykresľuje atmosféru Burtonových príbehov a divák si nevie predstaviť herca, ktorý by to vedel lepšie.
Ich posledný film Charlie a továreň na čokoládu to opäť potvrdzuje.
Charlie a továreň na čokoládu je film, ktorý vznikol na základe knižnej predlohy Roalda Dahla. Film podľa populárnej predlohy nakrútil už v roku 1971 režisér Mel Stuart a film sa stal okamžite hitom po celom svete. Príbeh Willyho Wonku, majiteľa továrne na čokoládu, o 34 rokov neskôr vzkriesil Tim Burton a má prinajmenšom rovnaké ambície.
Príbeh filmu nie je zložitý. Charlie Bucket je chlapec z chudobnej rodiny, ktorý žije so svojou rodinou v polozrúcanej chatrči na predmestí mesta. Jeho otec pracuje vo fabrike na zubné pasty a jeho mama je bez zamestnania. Charlie svoju rodinu miluje nadovšetko a v tom je práve rozdiel medzi ním a druhým hlavným charakterom Willom Wonkom. Willy Wonka je syn zubára. Založil si malú cukráreň a dotiahol to až na majiteľa najväčšej čokoládovej fabriky na svete. Jedného dňa prepustí všetkých svojich zamestnancov a dá fabriku zavrieť. Dvere fabriky zostanú na dlhú dobu zavreté. Jedného dňa sa ale z komínov začne opäť dymiť, ale brána fabriky ostáva naďalej zavretá.
Čo sa deje vnútri továrne je záhadou, ktorú môže rozlúštiť päť detí z celého sveta a to tak, že nájdu pod čokoládovým obalom zlatý tiket, ktorý im otvorí dvere do fabriky. Tak toľko k deju filmu, prezrádzať vám viac by bol zločin, pretože Charlie a továreň na čokoládu je film, ktorý treba vidieť, aby ste pochopili jeho atmosféru.
Tim Burton je režisér, ktorý sa hrá s každým detailom a vo filme je to vidieť. Kamera sa mení s prostredím, chladné farby striedajú teplé, hudba presne zapadá do scén, každé prostredie filmu plne kontrastuje s tým, čo má znázorňovať. Exteriéry aj interiéry sú nádherné. Napríklad pri scénach v Charlieho dome sa vám zdá, že v dome je zima, ale hneď ako sa kamera dostane dovnútra, akoby ste cítili teplo, ktoré vytvára Charlieho rodina. Obrazová stránka filmu je proste nádherná a film by sa oplatilo vidieť iba kvôli nej.
Ale nádherné zábery sú iba časťou toho, čo film ponúka. To, čo vás skutočne vtiahne do deja, nie sú efekty a kulisy, ale skvelí herci. Začnime u Freddieho Highmora, ktorý stvárnil Charlieho. Tento detský herec je ľuďom, ktorí majú radi kvalitné filmy, známy už z filmu Hľadanie krajiny nekrajiny. V ďalších úlohách sa predstavia Christopher Lee ako otec Willyho Wonku, manželka Tima Burtona Helena Bonham Carter ako Charlieho matka a mnoho ďalších skvelých hercov. O kvalite Johnnyho Deppa je zbytočné hovoriť. Potvrdil, že je jeden z najlepších hercov súčasnosti. Herec, k...
Pravdepodobne máte na mysli knihu Čokoládová vojna od Roberta Cormiera, nie „Taken“ od Edwarda Bloora.
- Jerry Renault: Hlavný hrdina, nesmelý, ale odhodlaný študent, ktorý sa odmieta zúčastniť na každoročnom školskom výpredaji čokolády.
- Archie Costello: Bezohľadný a manipulatívny vodca „vigílií“, tajnej spoločnosti, ktorá ovláda školu.
- Brat Leon: Prísny a konfliktný riaditeľ, ktorý dohliada na školu a aktivity vigílií.
- Goober: Jerryho najlepší priateľ a spolužiak, ktorý sa často ocitá v krížovej paľbe medzi Jerrym a Vigilmi.
Autorom knihy Čokoládová vojna je Robert Cormier.
tags: #cokoladova #vojna #kto #je #autorom