Cvikla (Beta vulgaris), ináč nazvaná aj repa obyčajná, je populárna koreňová zelenina, ktorá je bohatá na živiny a má mnoho využití v kuchyni. Červená repa, nazývaná aj cvikla, je kráľovnou koreňovej zeleniny. Vďaka svojmu vysokému obsahu vitamínov a minerálov je cvikla považovaná za superpotravinu. Je bohatá na živiny, využíva sa však nielen v kuchyni, ale aj na farbenie. Užitočná je dokonca i v medicíne.
Botanické názvy a pôvod cvikly
Cvikla [lat.] je známa pod rôznymi botanickými označeniami ako Beta vulgaris subspecies vulgaris skupina Conditiva, v niektorých botanických systémoch napríklad Beta vulgaris subspecies vulgaris convarieta crassa provarieta conditiva, Beta esculenta a Beta vulgaris subspecies conditiva. Hovorovo sa označuje napríklad ako repa obyčajná cviklová, červená repa, šalátová repa, repa pravá cviklová a repa obyčajná jedlá. Je to druh (skupina) dvojklíčnolistových rastlín, patriaca do čeľade láskavcovité (v niektorých botanických systémoch čeľaď mrlíkovité). Táto dvojročná bylina pochádza z oblastí okolo Stredozemného mora a zo severnej Afriky.
História a rozšírenie
Najstaršie archeologické dôkazy hovoria o tom, že červená repa sa používala už v starovekom Egypte. Prvé záznamy o červenej repe sú staré asi 3000 rokov a pochádzajú z Babylonie. Okolo roku 300 pred n. l. sa objavila aj v Grécku. Gréci používali len jej listy, nie korene. Tie obetovali bohu slnka Apollónovi. Hippokrates ju používal na liečenie - listy červenej repy mu slúžili na obväzovanie rán a koreň odporúčal konzumovať na upevnenie zdravia. Červená repa bola známa v starom Ríme, kde sa využívala ako jedlo a hlavne ako liek. Rimania tiež konzumovali korene repy pre jej liečivé účinky a používali ju na liečenie horúčky. Postupne sa rozšírila do celej Európy.
V minulosti mala cvikla tvar mrkvy, čiže bola dlhá a tenká. V dnešnej modernej guľatej podobe sa objavila až v 17. storočí v Európe. Industrializácia umožnila ľahšiu prípravu a spracovanie repy, a tak sa stala dostupnejšou.
Nutričné hodnoty a zdravotné benefity cvikly
Cvikla sa pre buľvy pestuje ako koreňová zelenina, známa už v stredoveku. Buľvy obsahujúce najmä organické kyseliny, pektíny a betalaíny sú účinné najmä proti kôrnateniu ciev, napomáhajú pri liečbe chorôb pečene a tvorbe krvi, majú aj močopudné účinky, podporujú činnosť žalúdka, tvorbu žlče a znižujú krvný tlak. Červená repa symbolizuje potrebu dodávať telu vitamíny, minerálne látky a ďalšie látky, bez ktorých nie je možné žiť. Červená farba symbolizuje krv, vitalitu, silu a energiu.
Vďaka širokej škále minerálov vyrovnáva kyslosť organizmu. Je bohatá na minerály ako vápnik, draslík, železo, horčík, kremík, meď, selén, mangán, jód. Obsahuje tiež vitamíny skupiny B, konkrétne B2, B9 (kyselina listová), a vitamíny C, D, E. Dôležitý je aj pektín, ktorý upravuje peristaltiku čriev a priaznivo pôsobí na cholesterol v krvi. Z antioxidantov je prítomný betakarotén.
Cvikla je bohatá na betaín, ktorý čistí a spevňuje cievne steny, zabraňuje kôrnateniu ciev, čistí pečeň a znižuje hladinu homocysteínu v krvi. Farbivo, ktoré červená repa obsahuje, pomáha pri onkologických ochoreniach, chudokrvnosti, detoxikuje organizmus, má močopudné účinky, vylučuje soľ z tela, povzbudzuje činnosť žalúdka a tvorbu žlče, odstraňuje zápchu, aktivuje tvorbu červených krviniek, dodáva pružnosť a lesk pleti, vlasom a nechtom. Cvikla je účinnou prevenciou mnohých vážnych chorôb. Najviac výživných látok je však v surovej cvikle v podobe 100 % šťavy.
Odrody cvikly
Známych je viacero odrôd cvikly. Existuje niekoľko rôznych odrôd cvikly, ktoré sa líšia farbou, chuťou a spôsobom pestovania. V súčasnosti je známa nielen tmavočervená cvikla, ale aj žltá, biela či svetločervená.
- Červená cvikla - Najbežnejšia odroda s charakteristickou tmavočervenou farbou a sladkou, zemitou chuťou.
- Zlatá cvikla - Táto odroda má žltú alebo zlatú farbu a jemnejšiu, menej zemitú chuť ako červená cvikla.
- Pruhovaná cvikla (Chioggia) - Táto cvikla je známa svojimi krásnymi pruhovanými krúžkami, ktoré sa objavujú po prekrojení.
- Mangold - Hoci sa pestuje primárne pre svoje listy a stonky, mangold patrí do rovnakej skupiny ako cvikla.
Pestovanie cvikly
Pestovanie cvikly nie je náročné, a ak sa dodržiavajú správne postupy, môžete si dopriať bohatú úrodu počas celej sezóny. Repa obyčajná je všestranná a chutná zelenina, ktorá by nemala chýbať v žiadnej záhrade. Pestovať ju zvládne naozaj každý, a to aj vo vyššie položených miestach. Je nenáročná na podmienky pôdy a je veľmi odolná aj proti škodcom. Neprekáža jej ani veľké sucho. Pestovanie cvikly je pomerne jednoduché, ale dodržiavanie niekoľkých zásad vám pomôže dosiahnuť najlepšie výsledky.
Výsev a pôda
- Výsev na jar: Cviklu je najlepšie vysievať priamo do záhona, keď sa pôda zohreje na približne 10 °C, čo zvyčajne pripadá na jar, okolo marca alebo apríla. Červená repa sa vysádza v jarnom období, najčastejšie v apríli. Semená vysievaj do riadkov vzdialených od seba približne 20-30 cm a do hĺbky asi 2 cm. Sadí sa nariedko do hĺbky asi 3 cm a vo vzdialenosti 3 cm.
- Slnečné miesto a dobre priepustná pôda: Cvikla obľubuje slnečné miesta, kde je pôda dobre priepustná a hlboká. Pre cviklu je dôležitá ľahko priepustná pôda, ktorá podporuje rovnomerný rast koreňov.
- Hnojenie pred výsevom: Pôda by mala byť bohatá na organickú hmotu, preto je dobré pred výsevom pridať do záhona kompost alebo organické hnojivo. Cvikla nepotrebuje veľa hnojenia počas rastu, no je dobré pripraviť pôdu ešte pred výsevom. Pridaním kompostu alebo organického hnojiva do pôdy obohatíš pôdu o potrebné živiny, čo podporí zdravý vývoj koreňov.
Starostlivosť o cviklu
- Pravidelné zavlažovanie: Cvikla potrebuje pravidelnú závlahu, najmä počas suchých období. Dbaj na to, aby bola pôda stále mierne vlhká, ale nie premočená, pretože to môže viesť k hnilobe koreňov.
- Mulčovanie: Mulčovanie môže pomôcť udržať vlhkosť v pôde a znížiť teplotné výkyvy v pôde.
- Riedenie sadeníc: Keď sadenice dorastú do výšky 5-7 cm, je dôležité ich preriediť. Tento krok je nevyhnutný pre zabezpečenie dostatočného priestoru na rast koreňov.
- Kontrola buriny: Pravidelná kontrola a odstraňovanie buriny je kľúčové pre správny rast cvikly, pretože burina môže konkurovať rastlinám o vodu a živiny.
Ochrana pred škodcami a chorobami
- Škodcovia cvikly: Najčastejšími škodcami cvikly sú vošky a slimáky. Slimáky môžu poškodzovať listy a mladé sadenice, takže je dobré umiestniť ochranné bariéry, napríklad v podobe pílín alebo popolového prachu.
- Plesňové ochorenia: Ak je počasie vlhké alebo príliš daždivé, môžu sa objaviť plesňové ochorenia, ktoré sa prejavujú žltnutím a vädnutím listov.
Zber a skladovanie úrody
- Čas zberu: Cviklu môžeš začať zbierať, keď korene dosiahnu priemer 5-7 cm, čo je ideálna veľkosť pre jemnú chuť a textúru. Väčšie korene môžu byť tvrdšie a menej chutné. Pri zbere sa vyžaduje intenzívne červené vyfarbenie buliev.
- Uchovávanie úrody: Po zbere odstráň listy, aby si zabránil odoberaniu živín z koreňov. Buľvy cvikle určené na skladovanie zbierajte pred príchodom mrazov. Uskladňujte ich v chladnej pivnici, uložené v hlbokom parenisku, v piesku, prípadne v nezavretom fóliovom vreci, najlepšie pri teplote 0 °C. Cviklu môžeš uchovávať v chladnej pivnici alebo v chladničke, kde vydrží niekoľko týždňov.
- Využitie listov: Z mladých listov možno pripraviť výborný cviklový šalát s kozím syrom, no veľmi dobre sa kombinuje aj s inými šalátovými zeleninami.
Pestovanie cvikly v kvetináči
Áno, cviklu môžete pestovať aj v kvetináči, no potrebujete dostatočne hlboký kvetináč na to, aby sa koreň mohol rozvinúť.
Využitie cvikly v kuchyni
Cviklu môžeme konzumovať surovú, varenú aj pečenú. Zdravá je surová, varená aj pečená. Surová červená repa sa hodí do šalátov (najlepšie najemno nasekaná). Najčastejšie ju však varíme. Jeden z prvých jedál s cviklou bol boršč.
Príprava cvikly na varenie a konzumáciu
Pred kuchynskou úpravou cviklu umyte a potom uvarte v slanej vode. Na varenie si vyberajte približne rovnako veľké buľvy, aby sa uvarili v rovnakom čase. Po uvarení a vychladnutí sa ľahko čistí, krája a strúha. Najľahšie stráviteľná je konzervovaná cvikla.
Typické jedlá a kombinácie
- Z varenej si môžeme pripraviť šalát so smotanou, rôznymi marinádami, majonézami.
- Je výborná s cesnakom, octom, kapustou, jablkami, chrenom ale aj s orechmi, nakladaná v sladkokyslom náleve.
- Môže slúžiť ako príloha k mäsu.
- Hodí sa aj do zeleninových polievok.
- Môžeme ju zapekať, grilovať.
- Konzumuje sa v podobe cviklovej polievky a hlavných jedál či pečená cvikla v podobe cviklového brownie.
Recept: Jednoduchá konzervovaná cvikla
Ako ju pripraviť čo najjednoduchšie? Postupujte nasledovne:
- Cviklu uvarte v šupke, ošúpte a nechajte vychladnúť.
- Nastrúhajte na strúhadle, posypte rascou, pridajte čerstvý nastrúhaný chren a všetko spolu dobre premiešajte a zalejte studeným octovým nálevom.
- Cviklu s nálevom nechajte postáť minimálne 2 hodiny, následne ňou naplňte zaváracie poháre a sterilizujte pri teplote 90 °C.
Cvikla ako prírodné farbivo
Väčšina červených potravinárskych farbív sa vyrába synteticky z toxických chemikálií. Červená repa sa používala aj na zafarbenie bezfarebnej stravy alebo na zvýraznenie chuti dezertov. V potravinárskom priemysle a všade tam, kde je červená farba nedostatočná, sa červená repa používa ako farbivo. Existuje niekoľko spôsobov, ako môžete doma farbiť cviklou.
Metóda 1: Práškové farbivo z cvikly
- Najprv repu ošúpte, nakrájajte na plátky a krátko blanšírujte vo vriacej vode, aby ste ju zbavili baktérií.
- Potom ju ponorte do ľadovej vody, aby sa zachovala jej farba.
- Jednotlivé plátky rozložte na tácku v sušičke alebo na plech vystlaný papierom na pečenie.
- Vysušte na najnižšej možnej teplote.
- Dehydrujte dovtedy, kým sa jednotlivé plátky nezmenšia o polovicu.
- Nechajte ich vychladnúť a potom rozmixujte vo vysokootáčkovom mixéri na jemný prášok. Mixér musí mať možnosť mlieť zrná na múku.
Metóda 2: Cviklový sirup
- Tri červené repy jemne nakrájajte na kocky a vložte do hrnca.
- Zalejte len tak, aby ste ponorili jednotlivé kúsky.
- Nevarte pri vysokej teplote, len 20 až 30 minút mierne zohrievajte, až kým nie je repa mäkká.
- Použite nástroj na pučenie zemiakov, rozpučte ju v hrnci a varte pri nízkej teplote ďalších 10 až 15 minút. Opäť ju nenechajte vrieť.
- Stiahnite z ohňa, zlejte cez jemné sitko alebo tkaninu a vystískajte všetku šťavu.
- Precedenú šťavu ešte jemne povarte a redukujte, kým nevznikne hustý sirup.
tags: #cvikla #botanicky #nazov