Imerzné divadlo, forma divadla, ktorá sa snaží diváka čo najviac vtiahnuť do deja, zažíva na Slovensku a v Čechách nebývalý rozmach. Toto umenie ponúka divákovi možnosť stať sa aktívnym účastníkom predstavenia, nie len pasívnym pozorovateľom. Imerzné divadlo sa snaží o maximálne vtiahnutie diváka do deja. Divák sa stáva súčasťou predstavenia, interaguje s hercami a ovplyvňuje priebeh deja. Táto forma divadla využíva rôzne techniky, ako napríklad site-specific, kde sa predstavenie odohráva v netradičnom priestore, ktorý je súčasťou deja, a intenzívnu interakciu s divákmi, pri ktorej herci komunikujú s publikom, zapájajú ho do deja a nechávajú ho rozhodovať o ďalšom vývoji.
Divadlo Kosmopol: Vznik a poslanie
Divadlo Kosmopol je kolektív divadelníkov, ktorí sa už niekoľko rokov pravidelne stretávajú v Banskej Štiavnici, aby v obmedzenom, no intenzívnom čase vytvorili niečo nečakané. Skúmajú a radi narúšajú hranice medzi javiskom a hľadiskom, medzi fabulovaným príbehom a skutočnosťou, medzi minulosťou a prítomnosťou. Baví ich hľadať nové vlastné cesty a možnosti, ako žiť divadlo mimo tradičnej komfortnej zóny inštitucionálneho zázemia kamenného divadla. Niekedy je to nevyhnutnosť, inokedy ich poháňa vášeň, a tak sa púšťajú na hranicu svojich síl, aby rozpovedali príbehy svojim divákom. Za Divadlom Kosmopol stojí tím divadelných tvorcov, režisérov, hercov a performerov, ktorí zdieľajú záujem o site-specific a imerzívne divadlo, komunitné projekty, históriu, experimentálne formy, ale predovšetkým o naliehavý obsah. Ich práca je angažovaná, kolektívna, medziodborová a otvára priestor pre nečakané stretnutia a umelecké zážitky.
Inscenácia Kosmopol: Korene imerzného zážitku
Kosmopol je divadelný projekt inšpirovaný formou imerzného divadla, ktorý vznikol ako súčasť „Mesta kultúry 2019“ v Banskej Štiavnici. Divák sa ocitá v meštianskom dome obklopený rodinnými a dejinnými udalosťami 20. storočia. Dom sa stáva kulisami týchto dejov. Príbehy sú priamo inšpirované životom meštianskych rodín v Banskej Štiavnici. Inscenácia tematicky spracúva dejiny regiónu na pozadí veľkých československých dejín 20. storočia tak, ako sa mohli odohrať v Banskej Štiavnici. V meste, ktoré malo kedysi vďaka prítomnosti rôznych národností, kultúr a vzdelanosti kozmopolitný charakter, no dnes už sú tieto časy len vyblednutou spomienkou. Príbeh sleduje rodinu zubára, jeho českej manželky, ich detí, rodičov, susedov, priateľov aj nepriateľov. Začína sa v roku 1923, kedy Banskú Štiavnicu navštívil T.G.
Scenáristka a režisérka Mila Dromovich odkrýva, ako sa taký príbeh tvorí: „Písať polydrámu, navyše s ambíciou zaznamenať malú históriu mesta na pozadí veľkých dejín je obrovská výzva. Rozhodli sme sa vytvoriť fiktívne postavy, ktoré mohli v Štiavnici prežiť podobné osudy, v rámci miernej mystifikácie ich však dávame do kontaktu aj s reálnymi osobnosťami mesta, ktoré tak do deja tiež nepriamo zasahujú.“ Po technickej stránke je tvorba takéhoto scenára náročná aj preto, že namiesto jednej scény, treba napísať šesť, ktoré fungujú paralelne a postavy sa často prelievajú z jednej do druhej. Aj preto sa scenár písal takmer rok. Scenár vznikal na základe historického výskumu a rozhovorov s pamätníkmi, ktoré viedla etnologička Veronika Hajdučíková: „Na začiatku sme prišli s námetom zmapovať veľké dejinné udalosti 20. storočia na pozadí príbehu meštianskej štiavnickej rodiny. Nemala som potuchy o tom, že kúsok od môjho domu žije človek, ktorému sa životom mihlo niekoľko osobností, o ktorých som sa učila ešte v škole. Po každom ďalšom rozhovore s pôvodnými Štiavničanmi sa nám vynáral stále plastickejší obraz Štiavnice 20. storočia.“
Významnými zdrojmi informácií a podnetov boli aj spomienkové literárne diela Moja Štiavnica (A. Hykisch), Štiavničan (E. Hauser), História Židovskej náboženskej obce v Banskej Štiavnici od Beaty Nemcovej, dobová tlač, dokumenty, fotografie a iné audiovizuálne materiály. To, čo sa nenašlo v mestských archívoch, kde boli žiaľ zaznamenané veľké diery, sa doplnilo spomienkovými rozprávaniami formou tzv. „oral history výskumu“. Imerzné divadlo vníma režisérka Klára Jakubová skôr ako tvorivý prístup než definitívnu formu: „Tešíme sa, že môžeme ponúknuť na Slovensku niečo nové. Inšpirovali sme sa tvorbou pražského imerzívneho divadla Pomezí. Ich inscenácie a skúsenosti nám pomohli sa rozhodnúť, akým smerom sa vydáme.“
Princíp imerzívneho poňatia spočíva v tom, že sa divák ponorí do iluzórneho sveta, nesedí na jednom mieste, nesleduje pasívne dej a v niektorých momentoch sa sám stáva súčasťou scény. Môže sa pohybovať po priestore a skladať si vlastnú mozaiku príbehu na základe toho, s kým a kadiaľ svoju cestu ten večer prejde. Tvorba takého divadla, kde prebieha niekoľko paralelných dejov, si vyžaduje odlišný spôsob premýšľania a veľkú mieru logistiky. Musí sa pracovať s pôdorysmi priestorov a zložitými presunmi postáv. Herci nehrajú javiskovo, ale hľadajú si istú mieru intimity podobnej filmovému herectvu. Na scénografii pracovalo niekoľko umelcov súčasne. Scénografka Ivana Macková sa vo svojej časti scénografickej práce zamerala na drobnosti a detaily, ktoré umožňujú nahliadnuť hlbšie do vnútorného sveta postáv. Realitu pretkáva úlomkami imaginatívnych výjavov, vďaka čomu môže divák oscilovať na hrane skutočnosti a fikcie. V scénografickom riešení nie je zámerom vytvoriť historicky presný priestor, ide skôr o zachytenie atmosféry a ducha doby. Henrich Žucha podotýka, že „Dobová scénografia si vyžaduje aj reštaurátorskú prácu.“
Za réžiu inscenácie Kosmopol získali Mila Dromovich a Klára Jakubová v roku 2020 Cenu Nadácie Tatra banky v hlavnej kategórii Divadlo. Po ničivom požiari a obnove Eleuzíny sa v roku 2025 dočkalo obnovené premiéry imerznej inscenácie Kosmopol, ktorá opäť vtiahla divákov do obdobia prvej republiky. Divadlo Kosmopol po troch rokoch vstalo z popola. Termíny repríz sú naplánované po rekonštrukcii Eleuzíny po požiari v auguste 2025. Legendárna imerzná jazda štartuje predpredaj limitovanej série 7 predstavení, ktoré sa odohrajú v auguste 6.-7. 8. a 11.-15. 8. o 18:30.
Monopol: Rozšírenie imerzného zážitku
Divadlo Kosmopol po vynútenej pauze prichádza s novým imerzným projektom Monopol. Premiéra inscenácie Monopol sa uskutočnila 12. septembra 2024 v priestoroch historickej budovy Spojenej školy Samuela Mikovíniho v Banskej Štiavnici v areáli botanickej záhrady. Tento jedinečný imerzívny zážitok, ktorý nadväzuje na Kosmopol špecifickou formou imerzie a tematicky opäť spracúva dejiny regiónu na pozadí veľkých československých dejín druhej polovice 20. storočia, opäť oživil kultúrny život mesta a priniesol divákom nezabudnuteľný večer. Po úspešnej spolupráci sa pod dramaturgiu, scenár a réžiu Monopolu znovu podpísalo tvorivé duo Mila Dromovich a Klára Jakubová.
V imerznej polydráme Monopol je divák znovu ponorený v paralelných dejových líniách v školských triedach a na chodbách bývalých chemických laboratórií, ktoré sa premieňajú na zmenšený obraz historickej Banskej Štiavnice. Tentoraz má na výber až z 13 lokácií, na ktorých stretáva 22 hercov a viac ako 30 postáv. Diváci sa v predstavení slobodne pohybujú a skladajú si vlastnú mozaiku príbehu dvoch rodín, učiteľskej a mäsiarskej, ktoré sú nútené žiť v jednej bytovej jednotke.
Mila Dromovich uviedla: „Našim cieľom nebolo zopakovať Kosmopol, cielene sme sa zamerali na posunutie imerznej formy, i keď sme vedeli, že vo väčšom priestore a viacerých dejových líniách bude pre diváka náročnejšie udržať niť príbehu a konzistentného zážitku. Oproti dostredivej sile, ktorá fungovala v menšom priestore Eleuzíny pri Kosmopole, sme cítili, že tu bude naopak platiť princíp odstredivosti, ktorý bude na diváka klásť oveľa väčšie nároky.“ Klára Jakubová dodáva: „Načasovanie Monopolu nemohlo byť presnejšie. Tvorili sme ho jeden a pol roka, a čím viac sa blížila premiéra, tým bolo mrazivejšie, koľko detailov z histórie sa v tomto okamihu stáva aj súčasnou realitou.“
Inscenácia vznikla na základe podrobného historického výskumu, ktorý sa zameral na dejinné udalosti spojené s budovou školy a regiónom Banskej Štiavnice. Autorky svoje zdroje rozšírili aj vďaka spolupráci so Slovenským filmovým ústavom (SFU), štúdiom STVR Banskej Bystrice a Slovenským banským archívom (SBA). K autenticite príbehu prispeli mnohé rozhovory s bývalými absolventmi a pedagógmi chemickej priemyselnej školy. Absolvent strednej priemyselnej školy chemickej z roku 1967 Dušan Kordík reflektoval svoj zážitok z inscenácie: „Veľmi si cením pripomenutie pôsobenia Jaroslava Heyrovského na priemyslovke (...) a spomienku na Dr. Dezidera Rakšányho ako významného intelektuála, ktorého vládni komunisti vyhnali z politiky a iní, lokálni komunisti ho ukryli na chemickej priemyslovke.“
Spoluorganizátorom projektu Monopol je Spojená škola Samuela Mikovíniho, v ktorej priestoroch sa inscenácia odohráva. Študenti v rôznych odboroch pracovali na zadaniach pod vedením svojich pedagógov a zapojenie toľkých odhodlaných ľudí dodalo tvorbe a výslednému tvaru nový rozmer. Scénografickú supervíziu držal scénograf Tom Ciller, ktorého špecifická poetika zjednotila celkové výtvarné poňatie inscenácie. Za realizáciou stojí aj Henrich Žucha, scénograf a spoluzakladateľ Vlnoplochy. Budovanie 13 herných lokácií si vyžadovalo náročnú realizáciu a premyslené technické riešenie. Scénografia je kombináciou recyklovaných a reštaurovaných objektov, pričom mnohé z materiálov boli nájdené priamo v priestoroch školy, v ktorej sa inscenácia odohráva. Tento prístup podporuje udržateľnosť a zároveň dodáva priestoru autentickosť. Henrich Žucha stojí aj za audiovizuálnymi inštaláciami, ktoré využívajú sofistikovaný systém opravených dobových rádií a televízorov.
Príprava scenára a produkcie inscenácie trvala rok a pol, samotný skúšobný proces sa však odohral v krátkom čase troch intenzívnych týždňov. 22 hercov a hudobníkov niekedy aj 14 hodín denne obetavo pracovalo na naštudovaní viac ako 200 samostatných scén, ktoré dohromady vytvorili sieť paralelných svetov tvoriacich akýsi mikrokozmos projektu Monopol. Herecký tím pozostáva z pôvodných členov divadla Kosmopol: Štefan Martinovič, Monika Haasová, Peter Kadlečík, Andrej Šoltés, Gertrud Mária Prikler, Markéte Mede, Ján Kružliak ml, Martin Grman, Ľudmila Klimková, Henrich Žucha, Igor Kuhn a Samuel Novakovský. Nové herecké posily Janu Wernerovú, Petra Kočiša, Vlada Zboroňa a Miroslava Beňuša prizval inscenačný tím z rôznych divadelných zoskupení naprieč Slovenskom. Autor hudby Ján Kružliak ml. spolu s klaviristom Martinom Jánošíkom zachytili meniacu sa dobu v originálnych hudobných predeloch. Obaja aj s gitaristom Igorom Kuhnom tvorili aj živú kapelu v lokácii hotela Grand, v ktorej sa hudba stáva samostatnou atmosférotvornou vrstvou. V septembri odohral projekt Monopol 10 predstavení. Z verejných zdrojov podporil a hlavným partnerom projektu je Fond na podporu umenia. Organizátorom je OZ Vlnoplocha. Partnerom projektu je Nadácia Tatra banky. V sezóne 2024-2025 sa odohralo celkom 22 repríz!
„Predstavenie hráme aj pre školy a boli sme prekvapení, ako dobre si dokázali aj mladí diváci poradiť s komplikovaným dejom v paralelných líniách. Napriek tomu, že nemohli rozumieť všetkým dobovým reáliám, dokázali nasať atmosféru doby a precítiť spolu s postavami ich osudy. Reflexiu študentov sme získali pomocou dotazníkov a mali sme obrovskú radosť, keď sme pri poslednej otázke, či by chceli vidieť predstavenie ešte raz, našli veľkými písmenami a výkričníkmi ovenčené odkazy ako: Jasné! Určite! Ešte veľa krát!“
Sympózium Vlnoplocha Common Space: Spoločná platforma pre imerzné divadlo
Divadlo Kosmopol (OZ Vlnoplocha) v júni organizovalo sympózium Vlnoplocha - Common Space zamerané na imerzné divadlo a jeho rôzne formy v inscenačnej praxi na území Slovenska a Čiech s presahom do Maďarska. Toto sympózium, ktoré sa konalo v Banskej Štiavnici od 12. do 15. júna, bolo dôležitým dôkazom rozmachu imerzného divadla a prinieslo množstvo inšpirácií, skúseností a výziev spojených s touto formou umenia. Podujatie vytvorilo priestor pre výmenu inšpirácií, skúseností a výziev, ktoré imerzná forma prináša, prostredníctvom odborných prednášok, diskusií a príkladov z praxe. Sympózium pripravili režiséri Klára Jakubová, Mila Dromovich a Jiří Honzírek v spolupráci s OZ Vlnoplocha. Prednášky viedli divadelníci a divadelníčky z oblasti praxe aj teórie.
Bolo to obohacujúce stretnutie s ľuďmi, ktorí sa neboja objavovať a experimentovať, pre ktorých je „živé umenie“ ešte o čosi živšie. Patrí vďaka všetkým, ktorí sa podieľali na organizácii, lektorom a účastníkom z radov divadelnej obce a nadšeným študentom.
Účastníci a ich prínos
- Lukáš Brychta (CZ): Divadelný teoretik a praktik so zameraním na súčasné interaktívne divadelné smery. Spoluzakladateľ divadla Pomezí.
- Kateřina Součková (CZ): Dramaturgička, autorka, spoluzakladateľka divadelnej skupiny Pomezí.
- Ivo Kristián Kubák (CZ): Režisér, teoretik, spoluzakladateľ divadelného súboru Tygr v tísni a Divadla VILA Štvanice. Režisér slovenskej imerzívnej inscenácie Tichá noc, tmavá noc.
- Mila Dromovich (SK): Režisérka, dramaturgička a scenáristka. Spolu s Klárou Jakubovou je autorkou a režisérkou imerzných polydrám Kosmopol a Monopol.
- Klára Jakubová (CZ): Multižánrová umelkyňa, režisérka a herečka. Spolu s Millou Dromovich tvorí autorské a režijné duo imerzných projektov Kosmopol a Monopol.
- Daša Krištofovičová (SK): Scénografka, režisérka a autorka, spoluzakladateľka divadla Prvý plán, kde režírovala imerzívnu inscenáciu Fake it till you make it.
- Andrej Šoltés (SK): Herec v imerzívnych inscenáciách Kosmopol a Monopol. Založil divadlo ZkuFraVon.
- Marie Nováková (CZ): Dramaturgička, autorka a umelecká šéfka nezávislého pražského divadelného súboru Tygr v tísni a Divadla VILA Štvanice.
- József Czajlik (SK): Divadelný režisér, ktorý sa systematicky zaoberá imerzným formátom v košickom Divadle Thália.
- Miklós Forgács (SK): Dramatik, dramaturg a režisér, pôsobiaci v Divadle Thália v Košiciach.
- Gábor Takács (HU): Herec, pedagóg a zakladateľ nezávislého divadla Káva v Budapešti, venuje sa divadlu vo vzdelávaní a komunitnému divadlu.
- Tom Ciller (SK): Scénograf, spolupracoval na imerzných inscenáciách Princípy newspeaku a Desatoro, vytvoril scénografiu pre Monopol.
- Uršuľa Turčanová (SK): Dramaturgička Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene, má výrazné imerzné zážitky z Kosmopolu a Tichej noci, tmavej noci.
- Jana Soprová (CZ): Divadelná kritička a publicistka.
- Marek Godovič (SK): Divadelný vedec, scenárista a dramaturg.
- Jiří Honzírek (CZ): Režisér, zakladateľ nezávislého Divadla Feste, venuje sa site-specific divadlu.
Rôznorodosť imerzných projektov
Imerzné divadlo sa realizuje v rôznych prostrediach a s rôznymi témami, čo dokazujú viaceré projekty:
- Kosmopol a Monopol: Imerzné polydrámy divadla Kosmopol, ktoré sa odohrávajú v regionálnom prostredí Banskej Štiavnice a skúmajú lokálnu históriu.
- Fake it till you make it: Imerzívna inscenácia divadla Prvý plán, ktorá má formu divadelnej svadby, kde diváci preberajú úlohy postáv.
- Tichá noc, tmavá noc: Slovenská imerzívna inscenácia v Divadle Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene, režírovaná Ivom Kristiánom Kubákom.
- Michail Bulgakov: Mistr a Markétka: Imerzívny projekt v Hrzánskom paláci v Prahe, režírovaný Ivom Kristiánom Kubákom.
- Princípy newspeaku a Desatoro: Inscenácie, na ktorých scénograficky spolupracoval Tom Ciller.
- Na Mizině: Divadelný imerzívny gamebook pre young adult publikum, pripravovaný pre Plzeň 2025.
Pohľady osobností na imerzné divadlo
„Divadelné predstavenie, ktoré nemá na Slovensku obdobu. Výnimočné svojou atmosférou, čistotou emócií, komunikatívnosťou a hĺbkou pravdivých príbehov, ktoré vychádzajú z reálneho prostredia, reálnej histórie a reálnych životov Štiavničanov.“ - Tracy Vera.
Uršuľa Turčanová, dramaturgička: „S imerzným divadlom mám dva výrazné zážitky: Kosmopol a Tichá noc, tmavá noc. Kým výška, šírka a hĺbka javiska pomerne fixne vymedzujú oblasť, z ktorej divák čerpá všetky vnemy, imerzné divadlo umožňuje „vidieť za roh“. Priblížiť sa i vzdialiť. Čuchať. Hmatať. Ochutnávať všetkými zmyslami - nielen zrakom a sluchom. Vnímať celým telom. Hýbať sa počas celého predstavenia. Vstúpiť priamo dnu. Tichá noc, tmavá noc premenila naše divadlo na povstalecké územie. Príbehy účastníkov SNP sa rodili priamo pred očami divákov a nechávali im slobodu v tom, ktorý príbeh budú nasledovať. Prípravy zahŕňali precízny časový rozpis, ktorý umožňoval množstvo variácií výberu dejových línií. „Realistický magizmus“ je moje pomenovanie imerzného zážitku. „Imaginárium“ zas svieti v názve knihy o Kosmopole. Je pravda, že magické sprevádza divadlo odjakživa. V tom imerznom sme však priamo súčasťou kúzla.“
József Czajlik, režisér: „Tento divadelný žáner je jedným z mojich najdlhšie obľúbených. Od roku 2011 sa systematicky zaoberáme týmto formátom v košickom Divadle Thália (pozývame súbory, organizujeme workshopy pre členov súboru, vytvárame inscenácie a organizujeme diskusie na túto tému). Je dôležité, aby bol tento formát chápaný ako samostatný divadelný žáner. Nejde len o „doplnok“ k tradičnému činohernému divadlu. Tento formát si vyžaduje špeciálnu metodológiu a osobitý tréning hercov. V maďarskej divadelnej terminológii sa aj umelci účinkujúci v takýchto predstaveniach nazývajú inak: herec-pedagóg drámy. Tento formát sa nachádza na priesečníku medzi divadelnou výchovou a divadelným umením, pričom si vyžaduje odlišný prístup, perspektívu a vedomosti. Cieľ predstavenia sa tiež líši od „bežnej“ činohry. Príznačné pre činoherné divadlo je, že sa snaží poskytovať presné odpovede. Tento typ divadla má však za cieľ generovať dôležité otázky, ktoré podnecujú účastníkov aktívne sa zapojiť. Toto je divadlo účastníka. Toto divadlo je o človeku, ktorý sa chce aktívne podieľať na formovaní svojho života a svojho okolia - hoci o tom ešte nevie. A božechráň, aby sa také divadlo a na ňom zúčastnení umelci považovali za terapeutov!“
Max Sobek, divadelný influencer: „Pod imerzným divadlom v prvom rade rozumiem väčšie zainteresovanie mňa ako diváka do diania v inscenácii. Dôležité pre mňa je, aby táto blízkosť nespočívala len vo fyzickom kontakte, ale aby sa ma tvorcovia pokúsili dotknúť zvnútra. Samotná fyzická aktivita v podobe presúvania sa či neštandardného diváckeho „komfortu“ nezaručujú imerznosť. Tieto aktivity by mali znásobovať divácky zážitok, prípadne dopovedať poslanie inscenácie. Spomeňme Desatoro v SND. Fyzické putovanie po útrobách divadla za jednotlivými Božími prikázaniami zvýrazňovalo určité utrpenie, ktoré sme mali pocítiť. Druhý princíp si pamätáme z inscenácie Porucha: Vianoce v Stallkville (DPM) alebo z banskoštiavnického Monopolu, kde bola divákom odovzdaná totálna sloboda a príbeh si každý skladal sám. Problém však nastáva vždy, keď tieto technické reálie prevýšia výpoveď inscenácie. Neskĺznime do bodu, v ktorom si povieme, že akékoľvek iné ako kukátkové či arénové usporiadanie hľadiska vytvára imerzné divadlo. Tieto pokusy badáme stále.“
Stanislava Vlk Vlčeková, choreografka, tanečnica a performerka: „Imerzné divadlo možno definovať ako akýkoľvek divadelný zážitok, ktorý priamo zapája divákov a úplne ich vťahuje do predstavenia. V rámci tohto žánru existujú rôzne typy inscenácií. Koncept imerzivity je v podstate hra s otvorenosťou diela, čo môže na strane diváka viesť aj k opačnému efektu. Pre mňa ako tvorkyňu, performerku, ale aj ako diváčku je najzaujímavejšia práve tá miera otvorenosti na strane tvorkýň*cov. Miera zapojenia divákov môže byť rôzna a divák môže zareagovať aj neočakávane. Imerzné divadlo otvára viacero možností a príležitostí ako živo reagovať a pracovať s danou situáciou oproti klasickému inscenovaniu, a to je veľmi vzácne. Keď divák stratí svoju bezpečnú zónu pohodlia, jeho činy a reakcie sú viac ovplyvnené jeho inštinktmi. Nesleduje dej pasívne, v niektorých momentoch sa sám stáva súčasťou hry. Každé predstavenie tak nesie v sebe dobrodružný charakter, je vo výsledku vždy iné.“
Publikácia „Kosmopol - ako sa tvorí imaginárium“
Publikácia je kolektívnou monografiou o procese vzniku imerznej polydrámy Kosmopol. Napísali ju autorky inscenácie Klára Jakubová, Mila Dromovich a Veronika Hajdučíková, ktoré si k spolupráci prizvali historika Daniela Harvana, aby publikáciu obohatil o samostatné kapitoly, ktoré v širšom kontexte prezentujú exkurz do lokálnych historických udalostí. Autorom vizuálnej a grafickej podoby knihy je Lukáš Rohárik. Kniha „Kosmopol - ako sa tvorí imaginárium“ je knižným „making off“ o vzniku jedinečného divadelného tvaru, ktorý je v slovenskom prostredí zatiaľ skôr ojedinelý. Publikáciu tvorí niekoľko línií a sama o sebe má ambíciu byť imerznou - je budovaná špecifickým rytmom a čitateľ má možnosť do nej vstúpiť v ktoromkoľvek bode, aby sledoval oblasť svojho záujmu. Jednotlivé línie obsahujú metodickú a realizačnú rovinu: popis jednotlivých fáz vzniku diela (výskum, scenár, scénografia, herecká práca, produkcia, réžia) a nástrahy pri tvorbe a historickú kontextovú časť, ktorá vznikla na základe spracovania nazbieraného materiálu z výskumu, rozhovory s pamätníkmi a etnologický výskum. Divadlo je pominuteľné. Film, hudba, či výtvarné umenie pretrvajú pre diváka v nemennej podobe, zanechávajú konkrétnu, hmatateľnú stopu. Divadlo je však prchavé a žije, iba kým sa hrá. Potom ostáva len v spomienkach, ktoré časom vyblednú. Zachovať ducha divadla vo videozázname je prakticky nemožné. Jediné médium, ktoré môže vystihnúť zázrak divadelného momentu sa nám javí pri knihe, ktorá rozoberie všetky jeho zložky do absolútneho detailu. Kniha o Kosmopole odhaľuje proces a celé zákulisie tvorby imerznej inscenácie.
tags: #divadlo #vecera #imerzne