Okrasný mak, známy pod latinským názvom Papaver, je obľúbená kvitnúca rastlina, ktorá svojimi veľkolepými kvetmi oživí každú záhradu. Táto rastlina patrí do čeľade makovité (Papaveraceae) a je známa svojimi jemnými, hodvábnymi lupienkami a nápadnými farbami od červenej cez oranžovú až po bielu. Rod Papaver zahŕňa množstvo druhov a kultivarov, ktoré sa líšia veľkosťou, farbou kvetov a nárokmi na pestovanie. Okrasné maky sú nenáročné rastliny, ktoré sa ľahko pestujú a sú vhodné aj pre začiatočníkov. Okrasné maky sú vyšľachtené z pôvodných vlčích makov.
Divý alebo vlčí mak (Papaver rhoeas)
Divé alebo vlčie maky poznáme ako plevelnú rastlinu, no v dnešnej dobe sa stávajú vzácnymi. Vídame ich najmä na okrajoch polí, v záhradách a v rumoviskách. Údajne sa na naše územie dostala s prvými osídľovateľmi, spolu s vysádzanými zrnkami obilia. Divý alebo vlčí mak (Papaver rhoes) je jednoročná rastlinka, rozšírená prakticky po celom svete: v Európe, Ázii, Afrike, Amerike, v Austrálii - neobýva len najsevernejšie a tropické oblasti. Záznamy o využívaní vlčích makov pochádzajú okrem iného aj zo starovekého Egypta, kde sa používali nielen ako farbivo, ale tiež na liečbu hemoroidov. Vlčí mak bol známy už od roku 3000 pred nl. Sumeri ho pre mierne narkotické účinky nazývali "rastlinou radosti".
Charakteristika a výskyt vlčieho maku
Divý mak, známy aj ako vlčí mak (Papaver rhoeas), je jednoročná bylina z čeľade makovitých. Svojimi výrazne červenými kvetmi s tmavo fialovou alebo čiernou bázou na lupeňoch je typickou letnou bylinou, ktorá býva hojne rozšírená na okrajoch polí a lúk. Dokáže vytvoriť bohaté porasty, ktoré sú pastvou pre oči. Rastlina dorastá do výšky 20 - 90 cm a má jednoduchú priamu byľ, ktorá je málokedy rozkonárená. Vytvára stopkaté spodné listy aj listy vyrastajúce na byli, ktoré sú sediace (bez stopky). Listy sú členité, dvojito perovito zastrihávané alebo perovito dielne. Celá rastlina je chlpatá a prestúpená mliečnicami. Kvety sú na dlhých stopkách a vyrastajú z pazúch listov. Kvetné púčiky bývajú ovisnuté a vyvinú sa do vzpriamených veľkých kvetov. Tie majú v priemere až 10 cm. Korunné lupienky sú okrúhleho tvaru, priemer majú 2 - 4 cm. Sú červenej farby a na báze majú čiernu, niekedy aj chýbajúcu škvrnu. Napriek svojej kráse kvitnú len krátko a žiaľ nie sú vhodné do kytičky do vázy, kde rýchlo zvädnú. Plody vlčieho maku sú tobolky, nazývané aj makovice, a sú veľké 1 - 2 cm. V Európe rastie vlčí mak ako burina. Vyhovuje mu vyšší obsah dusíka v pôde. Rastie pri cestách, na rumoviskách, násypoch a človekom ovplyvňovaných stanovištiach teplejších nížin, pahorkatín a podhorských polôh.
Liečivé účinky vlčieho maku
Vlčí mak by nemal zostávať nepovšimnutý na lúkach, pretože v minulosti sa používal skôr ako farbivo, neskôr ľudia objavili aj jeho upokojujúce účinky. Najväčšou prednosťou vlčieho maku sú jeho upokojujúce účinky vďaka obsahu ópiových alkaloidov, ktoré jemne tíšia bolesť a upokojujú telo aj psychiku. Jeho upokojujúci účinok sa ale najviac prejavuje pri tíšení kašľa a liečbe dýchacích orgánov, preto býva súčasťou bylinných zmesí proti kašľu. Pomáha pri zápale priedušiek aj astme. Vlčí mak tiež upokojuje aj podráždenú pokožku a alergické prejavy na nej. Sedatívny vplyv vlčieho maku sa využíva tiež pri nespavosti, neuróze, strese, vnútornom chvení a prepracovaní. Odvar z okvetných lístkov sa oddávna používal proti úpornému dráždivému kašľu. Sušené lupienky sa používajú samostatne alebo v čajových zmesiach. Pre deti a starých ľudí je vhodnejšie pripraviť sirup z dvoch lyžíc medu na pol pohára odvaru z jednej kávovej lyžičky sušených lístkov. Podáva sa niekoľkokrát denne po jednej lyžičke. Zo sušených lupienkov je tiež možné pripraviť utišujúce kloktadlo. Arabský lekár Avicena, žijúci okolo roku 1000 nl. si do svojich zápiskov napísal: „Vlčí mak je liekom svätých. Čistí a oddeľuje.“
Domáci sirup 😮 lieči aj ten najodolnejší kašeľ! Iba 3 ingrediencie ✋ Expektorans, Chrípka
Zber a spracovanie vlčieho maku
Predmetom zberu sú červené okvetné lupienky. Najlepšie sa odtrhávajú smerom nahor. Na stlačenie či podrvenie citlivé nie sú, ale využívajú sa na zápar. Zberajú sa najlepšie za sucha v poludňajších hodinách. Ak je na nich rosa alebo kvapky dažďa, lupene sa zliepajú a manipuluje sa s nimi veľmi zle. Zozbierané lupienky sa sušia rozložené v prevzdušnenej vrstve maximálne 4 cm počas 5 dní. Vhodný je prievan, ktorý ich presuší rýchlo. Sušiace sa lupene neotáčajte. Správne usušené lupienky si zachovajú rovnakú farbu, akú mali na rastline. Správne sušené lupene vlčieho maku majú matno červenofialovú farbu. Usušenú drogu chránime pred svetlom a vlhkosťou, preto ju balíme do nepriehľadných polypropylénových obalov. Pre prípravu makového oleja dáme všetky kvietky zbavené chrobáčikov do sklenenej nádobky, zalejeme kvalitným sezamovým olejom tak, aby boli všetky kvety ponorené a necháme macerovať minimálne 3 týždne pri izbovej teplote na svetle. Potom scedíme, vyžmýkame olej z kvetov a uložíme v chlade v dobre uzatvárateľnej nádobe.
Nesmrteľné semienka vlčieho maku
Semienka divého maku sú životaschopné aj po vyše ako 80 rokoch dormácie v nepriaznivých podmienkach. Dormancia je latinský názov pre spánok a súhrnne označuje prechodné zastavenie alebo obmedzenie procesov v organizmoch. Vďaka tejto ich húževnatosti sa napríklad stala priam čarovná udalosť, keď sa po vojne na zdevastovaných bojových poliach objavili tisíce červených kvetov. Divé maky vyrašili aj z hrobov napoleonských vojakov. Tieto „zázraky“ ľudia považovali za symbol obnovy a mieru. Drobné semená maku je možné použiť aj na množenie alebo na posypanie pečiva.
Okrasný mak
Okrasný mak (lat. Papaver) je krásnou rastlinou s netypicky riasenými kvetmi. Okvetné lístky má svetlofialové, ružové, červené alebo dokonca biele. Dorastá do výšky 70-100 cm a skvelo ozdobí letničkové aj trvalkové záhony. Rod makov zahŕňa okolo 100 druhov a nespočetné množstvo odrôd. Máme odrody úžitkové aj okrasné. Okrasné maky môžeme rozdeliť na jednoročné a trvalky. Kvety maku môžu byť plné aj jednoduché, so strapatými, rozoklanými aj hladkými alebo zvlnenými okrajmi. Po odkvitnutí sa semenníky a makovičky stávajú obľúbeným prvkom pri aranžovaní.
Pestovanie okrasného maku
Okrasné maky sadíme skoro na jar alebo koncom leta vo vzdialenosti 50-70 cm od seba. Maky majú radi kyprú a dobre hnojenú pôdu s dostatkom vápnika. Vápnik je pre maky veľmi dôležitý, preto pokiaľ nenájdeme pôdu bohatú na vápnik, odporúčame k nim pridávať pomaly rozpustné vápence alebo rozdrvené vaječné škrupiny. Ako sme už spomenuli vyššie, okrasné maky sa delia na jednoročné a trvalky. Ich výsadba a pestovanie sa trochu líšia. Jednoročné maky musíme každý rok vysievať priamo na stanovište, a to skoro na jar. Vzídené rastlinky odporúčame rozsadiť.
Mak islandský (Papaver nudicaule)
Mak islandský (Papaver nudicaule) je vytrvalá rastlina pochádzajúca z arktických a subarktických oblastí, známa pre svoje nápadné, jasne sfarbené kvety. Kvety môžu byť oranžové, žlté, červené, ružové alebo biele a majú jemné okvetné lístky s výrazným čiernym stredom. Kvety sa objavujú na štíhlych stonkách a rastlina dorastá do výšky 30-45 cm. Mak islandský má jemne chlpaté, oválne listy, ktoré vytvárajú bazálnu ružicu. Kvety sú jednotlivé, majú výrazné farby a priťahujú opeľovače. Rastlina rastie kompaktne a kvitne od jari do začiatku leta, obvykle od mája do júla. Je to rastlina, ktorá sa šíri pomaly, ale vytvára krásne, farebné škvrny v záhradách.
Pestovanie a starostlivosť o mak islandský
Mak islandský preferuje slnečné až polotienisté miesta, kde bude mať dostatok svetla pre optimálny rast a kvitnutie. Potrebuje dobre odvodnenú, ľahkú, piesočnatú alebo hlinitú pôdu. Najlepšie sa mu darí v mierne kyslej až neutrálnej pôde. Mak islandský má stredné nároky na zálievku. Pôda by mala byť mierne vlhká, ale rastlina neznáša premokrenie, ktoré môže viesť k hnilobe koreňov. Hnojenie nie je nevyhnutné, ale pre lepšie kvitnutie je možné použiť vyvážené hnojivo na jar. Po odkvitnutí je vhodné odstrániť zvädnuté kvety, čo podporí ďalšie kvitnutie a udržanie čistého vzhľadu. Mak islandský je mrazuvzdorný do zóny 3, čo znamená, že znáša teploty až -40 °C. V chladnejších oblastiach je ideálny na pestovanie ako dvojročná rastlina alebo sa odporúča na zimu chrániť.
Využitie maku islandského
Mak islandský je často pestovaný v okrasných záhradách, kde sa používa pre svoje krásne, farebné kvety. Je ideálny na výsadbu na okraji záhonov, v kvetinových záhonoch, na skalkách alebo v zmiešaných záhonoch. Je tiež výborný pre rezané kvety, pretože jeho kvety vydržia dlho vo váze.
Porovnanie druhov maku
| Botanický názov | Výška rastu | Farba kvetu | Začiatok kvitnutia | Koniec kvitnutia | Odolnosť voči zime | Použitie |
|---|---|---|---|---|---|---|
| Papaver rhoeas (Vlčí mak) | 20 - 90 cm | Červená (s čiernou škvrnou) | Jar | Leto | Nie je odolný voči mrazu (jednoročný) | Liečivé účinky, farbivo |
| Papaver nudicaule (Mak islandský) | 30 - 45 cm | Pestrá (oranžová, žltá, červená, ružová, biela) | Máj | Júl | Mrazuvzdorný do zóny 3 (-40 °C) | Okrasná záhrada, rezané kvety |
Mýty a zaujímavosti o maku
Stará litovská povesť popisuje magický ochranný kruh, vytvorený z červených lupienkov vlčieho maku, jemne posypaných soľou, ako silný spôsob ochrany v bielej mágií. V zahraničí sa mak pestuje hlavne pre farmaceutický priemysel. U nás je mak dôležitou súčasťou potravinárskej výroby. Obsahuje veľké množstvo vápnika, zinku a železa. V nezrelých makoviciach sa vyskytuje veľký obsah sedatíva - kodeínu. Vlčí mak sa odpradávna spájal s nesmrteľnosťou, čo je zrejmé už z faktu, že jeho semienka sú životaschopné aj po osemdesiatich rokoch dormancie v nepriaznivých podmienkach. Na hraniciach Nepálu a Indie sa aj dnes môžeme stretnúť so svätými mužmi, ktorí si pred meditáciou vytvoria okolo seba ochranný kruh z lupienkov vlčieho maku. Sypú ich na zem v smere hodinových ručičiek a jemne ich poprášia soľou. V ľudovom liečiteľstve sa môžeme stretnúť so zaujímavým využitím vlčieho maku. Ak sa chcete zbaviť nežiadúcich jemných chĺpkov na pokožke, bude potrebné usušiť niekoľko rastlín vlčieho maku. Potom ich vložíme do starého hrnca a spálime bez použitia papiera, či inej horľaviny. Popol sa vtiera do pokožky. Naše prastaré mamy si údajne takýmto spôsobom odstraňovali nežiadúce chĺpky nad hornou perou, alebo tie, vyrastajúce zo znamienok a bradavičiek.