Základnou povahou jedla je jeho pravá, prirodzená podstata - dôvod, prečo jedlo existuje. Každé jedlo má charakteristický rys, ktorý pôsobí spoločne s ostatnými rysmi. Nezáleží na tom, akým spôsobom sa pripraví. Táto kvalita existuje i u ľudí - všetci máme istú telesnú konštitúciu, s ktorou sme sa narodili.
Všetky obilniny majú rovnaké kvality, ktoré ich radia do skupiny s názvom obilniny, ale každá z nich má vlastnú, individuálnu vrodenú povahu. Niektoré sú malé, iné väčšie, niektoré sa musia variť hodinu, kým iné 15 minút. Pestovanie kukurice je pomerne rozšírené, kým quinoa menej. Pohanka rastie na drsnej, kamenistej, nie príliš úrodnej pôde, v ktorej bojuje o prežitie, kým ryžu ľudia už tisíce rokov pestujú v pohodlnom a zavlažovanom prostredí.
Takto by sme mohli popísať charakteristické rysy rôznych druhov kapusty, mrkvy, fazule a pochopíme obrovskú rozmanitosť rastlinného sveta. Každé jedlo má svoj vlastný jedinečný vývoj. Rastliny klíčia zo semena a potom rastú v určitom prostredí.
O povahe jedla nám mnohé povie schéma pohybu jedla, pretože potrava je výsledkom toho, ako sa jedlo vyvíjalo. Rýchlosť rastu je ľahké popísať - huby rastú veľmi rýchlo oproti papradiu a špargli. Mrkva a petržlen rastú smerom nadol do pôdy.
Všetky povahy rôznej rýchlosti majú prospešné stránky i nedostatky. Jedlá, ktoré majú rýchlejšiu povahu prispievajú i k rýchlejším reakciám v tele a prispievajú k uvoľneniu uloženej energie. Jedlá s pomalšou povahou sa podieľajú na vytváraní, hromadení a ukladaní energetických zásob tela. Premenlivá rýchlosť jedla energeticky ovplyvňuje naše chovanie i myšlienkové pochody a ich vyjadrovanie. Ak hovoria o vás ľudia, že ste pomalí a systematickí, občas nervózni či hyperaktívni, môže za to jedlo a vy si môžete vybrať jedlo s rovnakou rýchlosťou, akú máte, alebo odlišné. Jedlo má širokú škálu rýchlostí.
Ďalším spôsobom, ako porozumieť energetike jedla je sledovať smer jeho rastu, ktorý možno zúžiť na 4 základné smery, s ktorých všetky ostatné vychádzajú. Každá rastlina či živočích tiahnu k vlastnej špecifickej rovine a tak redkvičky či hrušky síce rastú smerom nadol, ale hrušky z vetve stromu a redkev do pôdy. Základné smerové tendencie môžu vytvoriť 4 kombinácie a podľa toho aj ľahko pochopíme identitu jedla ako rastie a rozvíja sa.
Energetické typy rastlín a ich vplyv
Energia nahor a von
Tomuto energetickému typu odpovedá listová zelenina ako mangold, hlávkový šalát a čínska kapusta. Tieto rastliny pomáhajú uvoľniť energiu v hornej časti tela, najmä v srdci a v pľúcach. Zelené rastliny majú veľa chlorofylu, uskutočňujú fotosyntézu /prijímajú oxid uhličitý a uvoľňujú kyslík. List predstavuje obehové a dýchacie ústrojenstvo a má priamy vzťah k odpovedajúcim orgánom u ľudí. Zelenina prijíma oxid uhličitý a vydáva kyslík, naše pľúca jednajú opačne - prijímajú kyslík a vypúšťajú oxid uhličitý. Preto listová zelenina harmonizuje s našou dýchacou a obehovou sústavou a uvoľňuje v nich stagnáciu v smere nahor a von. Nadmerná konzumácia tohto jedla z hľadiska energetiky môže viesť k emočnej a fyzickej labilite, duševnej dezorientácii, neschopnosti sústrediť sa, k studeným rukám a nohám. Človek je ľahko ovplyvniteľný, bojazlivý, slabý a stráca svalový tonus. Medzi zelené rastliny tohto typu patrí napr. kaleráb, kel, púpava, pažítka a zelená cibuľka. Niektoré rastliny majú zubaté okraje listov, pre iné sú typicky dlhé, rovné hladké listy. Dlhá, hladká stavba zelenej cibuľky a pažítky spolu s ich ostrou chuťou má silný, uvoľňujúci, rozširujúci vplyv na systémy v hornej polovici tela, kým kel vysušuje a sťahuje. Listová zelenina smeru nahor a von sa môže efektívne využiť na uvoľnenie pľúc. Človeku s neutíchajúcim suchým kašľom prospeje veľké množstvo vlhkej listovej zeleniny typu nahor a von.
Energia nahor a dovnútra
Osoba s vlhkým kašľom, zahlienená by mala jesť skôr suchšiu, horkú zeleninu s husto vrúbkovanými okrajmi listov typu nahor a dovnútra. Medzi jedlá s energiou nahor a dovnútra patria káva, kurča a pražené semienka (tekvicové, sezamové, slnečnicové).
Energia nadol a dovnútra
Tomuto energetickému typu patria korene či podzemné časti rastlín guľatého a nepravidelného tvaru - okrúhlica, kvaka, redkvička, cibuľa, zázvor, zemiak, batát a jam (dioscorea). Plodiny koreňovej zeleniny majú síce rovnaký druh modelu pôsobenia energie, no sila ich energie sa veľmi líši. Zemiak, batát a jam sú hľuzy, líšia sa od koreňovej zeleniny svojou stavbou. Koreňová zelenina predstavuje tráviaci trakt rastlín, preniká do zeme, kde vstrebáva vodu a látky nevyhnutné k rastu. Kvality listovej zeleniny sú viditeľné, nezakryté kým koreňová zelenina rastie skrytá v zemi. Korene vyvolávajú pocit stability, základov a istoty, čo sú typické vlastnosti tráviaceho traktu. Rastliny tohto typu uvoľňujú spodnú časť tela. Napríklad do mäkka uvarená kvaka a vodnica pomaly ovplyvňujú spodnú časť tela, kým surový zázvor, cibuľa a cesnak majú rýchly, rozširujúci vplyv (dôsledok ich ostrej chuti). Uvarená cibuľa a cesnak majú sladkú chuť, preto na spodnú časť tela pôsobia pomaly a uvoľnene. Batát a jam spodnú časť tela upokojujú a ovplyvňujú, zemiaky majú neurčitú chuť a preto potrebujú ostatné potraviny, aby sa chuťovo vymedzili. Medzi jedlá s energiou nadol a von patria napr. mäkké zrejúce syry, mäkké pečené produkty (koláče, lievance( a všetky mäkké a ťažké jedlá či kombinácie jedál týchto vlastností. Primerané množstvo jedál zdravie podporuje, ich premiera môže viesť k skľúčenosti, depresii a neistote. Tieto jedlá potrebujú skombinovať s iným jedlom, preto hľadajte ich nutričné kombinácie - nejedzte veľký kus syra, pridajte k nemu surovú zeleninu či ovocie, víno, kapary, olivy a ďalšie prílohy - takto si syr lepšie vychutnáte a prospeje i vášmu zdraviu. Typu odpovedá dlhá, na konci zúžená koreňová zelenina - mrkva paštrnák, kozia brada, lopúch. Na rozdiel od koreňovej zeleniny typu nadol a von typ nadol a dovnútra sústredene, odhodlane preniká koreňmi hlboko do zeme, pričom tieto korene majú väčšiu silu a húževnatosť. Obsahujú i menej vody než korene guľatého tvaru, preto pôsobia na spodnú časť tela odlišne. Človek s dlhodobou zápchou by si mal uvariť guľaté plodiny, rastúce pod zemou ako vodnicu, cibuľu, mrkvu, paštrnák. Pretože problémom je zápcha, človek potrebuje dlhé korene smerujúce nadol a dovnútra, preto majú sťahujúce účinky, alebo by mal využiť guľatí, mäkké korene, ktoré pomáhajú uvoľniť črevá. Na tento problém je najlepšia vodnica a cibuľa. Medzi jedlá s energiou nadol a dovnútra patria vajcia, tvrdý syr, grilované mäso, údené mäso a ryby. Veľa jedla tejto energie spôsobuje sebeckosť, tvrdohlavosť, fyzickú a duševnú stagnáciu. K vajciam sa vyplatí pridať energiu nahor a von v podobe čierneho korenia a energia sa vyrovná. Majú skvelú energetickú kvalitu a vplývajú na strednú časť tela a všetky orgány tejto časti - žlčník pečeň, slezina, žalúdok a pankreas. Jedlá z týchto rastlín pomáhajú liečeniu a udržaniu ich biologických funkcií.
Energia nadol a von
Medzi jedlá s energiou nadol a von patria napr. mäkké zrejúce syry, mäkké pečené produkty (koláče, lievance) a všetky mäkké a ťažké jedlá či kombinácie jedál týchto vlastností.
Rastliny ako zdroj energie a zdravia
V dnešnom svete, kde je stále dôležitejšie povedomie o zdraví a environmentálne obavy, sa rastlinná strava stáva čoraz populárnejšou voľbou. Mnohí ľudia sa rozhodnú zmeniť svoj životný štýl, aby zlepšili svoje zdravie, ochránili planétu a prispeli k lepšiemu životnému prostrediu.
- Jedným z kľúčových dôvodov prechodu na rastlinnú stravu je výrazné zlepšenie celkového zdravotného stavu. Mnohé štúdie potvrdzujú, že táto diéta znižuje riziko srdcových ochorení, vysokého krvného tlaku, cukrovky 2. typu a niektorých druhov rakoviny. Rastlinná strava je bohatá na vlákninu, vitamíny a antioxidanty, ktoré pomáhajú znižovať zápaly, zlepšujú krvný obeh a posilňujú imunitný systém.
- Prechod na rastlinnú stravu môže byť kľúčom k udržaniu zdravej telesnej hmotnosti. Rastlinné produkty, ktoré majú nízky obsah kalórií a sú bohaté na vlákninu, pomáhajú kontrolovať chuť do jedla a znižujú prejedanie. Ovocie, zelenina, celozrnné výrobky a strukoviny sú často základom rastlinnej stravy a poskytujú živiny, ktoré pomáhajú pri chudnutí.
- Vláknina prítomná v rastlinnej strave pomáha udržiavať zdravé trávenie. Stimulujú prácu čriev, zabraňujú zápche a môžu znížiť riziko vzniku ochorenia hrubého čreva. Tento typ stravovania tiež znižuje príjem spracovaných potravín, ktoré často spôsobujú tráviace ťažkosti, ako je nadúvanie a pálenie záhy.
- Prechod na rastlinnú stravu môže výrazne zlepšiť zdravie vašej pokožky, vlasov a nechtov. Rastlinné produkty ako avokádo, orechy, bobule a zelenina sú bohaté na zdravé tuky, vitamíny a antioxidanty, ktoré pomáhajú udržiavať mladistvý vzhľad. Rastlinná strava znižuje príjem mliečnych výrobkov a nasýtených tukov, čo môže spôsobiť akné a iné kožné problémy.
- Pre mnohých ľudí je prechod na rastlinnú stravu morálnym rozhodnutím. Živočíšny priemysel je často spojený s vážnymi problémami, ako je týranie zvierat a zlé podmienky.
- Rastlinná strava má nižší vplyv na životné prostredie v porovnaní so stravou, ktorá obsahuje mäso. Výroba potravín na rastlinnej báze si vyžaduje menej zdrojov, ako je voda a pôda, pričom sa zároveň uvoľňuje menej skleníkových plynov. Napríklad výroba jedného kilogramu mäsa vyžaduje oveľa viac energie a vody ako výroba jedného kilogramu zeleniny.
- Jedným z hlavných presvedčení tých, ktorí prechádzajú na rastlinnú stravu, je, že prispieva k dlhšej životnosti. Výskumy ukazujú, že vegáni a vegetariáni majú dlhšiu životnosť a lepšie zdravie ako ľudia, ktorí jedia mäso. Prechod na rastlinnú stravu môže priniesť mnohé výhody vrátane zlepšenia zdravia, prevencie chorôb, zníženia negatívneho vplyvu na životné prostredie a ochrany zvierat.
Slnko je najvýznamnejším zdrojom energie potrebnej pre život na Zemi a rastliny túto energiu získavajú lepšie než čokoľvek iné. Ako? Fotosyntézou. Tá umožňuje rastlinám využívať energiu zo slnečného žiarenia a premieňať ju na energiu chemickú, ktorú môžu rastliny a iné organizmy ďalej využiť pre svoj rast a vývoj. Bez fotosyntézy by skrátka na Zemi neexistoval život, ako ho poznáme. Fotosyntéza je tak bezpochyby jedným z najdôležitejších biochemických procesov na našej planéte. Je zdrojom nielen všetkej potravy, ale aj väčšiny našich energetických zásob.
Z hľadiska vývoja znamenal vznik fotosyntézy jeden z kľúčových momentov, ktorý kompletne vychýlil smer, akým sa pred 2,4 miliardami rokov naša planéta uberala. Počas prvej polovice histórie Zeme bola totiž naša atmosféra úplne bez kyslíka - podnebie bolo veľmi horúce a vlhké, voda silno kyslá a tvorbu novej zemskej kôry sprevádzala intenzívna sopečná činnosť. Aj napriek tomu v tom čase na našej planéte existoval život. Len nie v takej forme ako dnes. Zem osídľovali najrôznejšie mikroorganizmy, ktoré časom vyvinuli dômyselný spôsob, ako absorbovať energiu zo slnečného svetla a používať ju na výrobu sacharidov a tiež na produkciu jedného z dnes už najvýznamnejších biogénnych prvkov - kyslíka. Proces fotosyntézy tak „zrazu“ pretvoril celú vtedajšiu bezkyslíkatú atmosféru a započal novú éru.
Fotosyntéza je viacstupňový proces, ktorý prebieha v zelených častiach rastlín - obvykle v listoch (ale aj v bunkách rias, siníc a niektorých ďalších organizmov). Každý z listov obsahuje zelené bunkové organely - chloroplasty, ktoré si môžeme predstaviť ako malé „slnečné elektrárne“, ktoré vedia vďaka aktivácii elektrónov nachádzajúcich sa v rastlinnom pigmente zachytiť energiu slnečného žiarenia a začať vlastný proces fotosyntézy. Rastlina metabolizuje oxid uhličitý CO₂ (prijímaný skrze póry v listoch z okolitého ovzdušia) a vodu H₂O (privádzanú koreňmi z pôdy) a následne do ovzdušia uvoľní molekuly kyslíka O₂. Prijaté atómy uhlíka, vodíka a kyslíka vo forme CO₂ a H₂O použije rastlina - za pomoci slnečnej energie - tiež na produkciu jednoduchých sacharidových molekúl glukózy C₆H₁₂O₆, ktoré vo forme škrobu uloží do semien, koreňov a hľúz ako zdroj energie pre tvorbu bielkovín a lipidov tvoriacich rastlinu.
Táto glukóza je v tele ľudí a zvierat primárnym energetickým zdrojom, ktorý možno skladovať vo forme glykogénu.
Fotosyntéza | Relácia Dr. Binocs | Učebné videá pre deti
Feng šuej a rastliny v domácnosti
Starodávne čínske umenie Feng šuej (staré vyše 5-tisíc rokov) nás hravým spôsobom učí, ako vytvárať rovnováhu a harmóniu okolo nás a tým pádom i v nás samotných. Pomocou správne rozvrhnutého priestoru bytu či domu, za použitia farieb, rôznych doplnkov, kvetín a pod. Rastliny v črepníkoch zmierňujú stres, zachytávajú nečistoty z ovzdušia a ak ich umiestnite podľa jednoduchých pravidiel filozofie feng šuej, možno podporia vaše rodinné vzťahy, sebavedomie alebo prinesú financie.
Črepníková rastlina na okennom parapete zabráni úniku pozitívnej energie a zmierni jej nekontrolovaný tok medzi oknom a dverami. Ak máte okná otočené do rušnej ulice, využite silu voňavých kvetov. Ostré hrany stien zmiernia vyššie solitérne rastliny (figovník lesklý, figovník lýrovitolistý), ostré hrany nábytku zakryjú popínavé a prevísajúce rastliny (brečtan, cisus, hoja, filodendron). Šikmé a nízke stropy v podkroví zdvihne sansevieria. Zelenec chochlatý vám zabezpečí pokojnú atmosféru v spálni.
Rastliny v rôznych častiach domu podľa Feng šuej
- Do kúta: Rastliny sú vhodné aj na obohatenie a posilnenie nevyužitých kútov. Vybrať si môžete figovník, aglaonému, šefleru, juku, dracénu alebo rebrovku. Nezabudnite, že v príliš tmavých kútoch sa bude dariť len rastlinám s nižšími nárokmi na svetlo.
- Na oživenie dobre poslúži aj farebná kytica rezaných kvetov. V žiadnom prípade však vo váze nenechajte zvädnuté alebo suché kvety, lebo tie sú zdrojom negatívnej energie. Menej vhodné sú podľa feng šuej sušené kvety.
- Ideálne miesto: Podľa feng šuej je však pre rastliny najpriaznivejšie miesto vo východnom, juhovýchodnom a južnom sektore bytu, lebo je to ideálne umiestnenie pre element drevo, ktorý predstavujú. Na týchto miestach bude ich pozitívny vplyv ešte viac podporený. Napríklad bambus udrží dobré rodinné vzťahy aj medzi jednotlivými generáciami, ak bude rásť vo východnej časti domu.
- Len zdravé rastliny: Nielen výber vhodných rastlín, ale aj pravidelná starostlivosť o ne je základ správnej energie v byte. Rastliny preto pravidelne zalievajte, odstraňujte prach z listov, suché listy alebo kvety. Každá zdravá rastlina je symbol života, rastu, vitality a pohody. Ak sa budete o kvety správne starať, budú vyžarovať pozitívnu energiu.
- Zbavte sa elektrosmogu: O tom, že televízia, počítač alebo mobilný telefón produkujú takzvaný elektrosmog, nepochybuje azda nikto. K elektrickým spotrebičom umiestnite napríklad kaktusy, k laserovej tlačiarni postavte dracénu. Za pohlcovača formaldehydu je považovaný brečtan, benzén a acetón z ovzdušia odstráni lopatkovec.
Nevhodné rastliny a umiestnenie
Žrúti pozitívnej energie: Podľa niektorých výkladov filozofie feng šuej sa nie všetky rastliny hodia do interiéru, lebo niektoré, ako napríklad monstera, podporujú negatívnu energiu. Táto, na pohľad veľmi pekná rastlina môže vyvolať nepokoj a narušiť harmóniu priestoru. Bonsaje znižujú nárast bohatstva. Rastliny s dlhými a špicatými listami sa síce v interiéri nachádzať môžu, ale miesto, na ktoré ich postavíte, by ste mali vyberať veľmi pozorne. Napríklad v spálni môžu byť príčina nepokojného spánku.
Izbovky do každej miestnosti
- Spálňa: Slúži hlavne na nočný odpočinok, preto podporte jinový, pokojný charakter energie. Veľa rastlín do tohto priestoru neumiestňujte. Použiť môžete lipku africkú, pri dostatku svetla aj jemný aralkovec úhľadný. Vhodný je aj krotónovec strakatý alebo ibištek čínsky. V prípade, že miesto pre rastliny je len na parapetnej doske, umiestnite sem menšie druhy, ako sú gloxínia, senpólia, begónia, tanierovka, koleus, echevéria.
- Obývacia izba: Je miesto rodinných a spoločenských stretnutí, preto má skôr jangový charakter. Má viac prirodzeného svetla a je priestrannejšia. Umiestniť sem môžete väčšie rastliny, ako sú šeflera, figovník, podslnečník, bambus, dracéna, radermachera, jatrofa podagrová.
- Detská izba: Slúži na hry, ako aj pokojný spánok. Pri výbere rastlín do izby malých detí prihliadajte hlavne na bezpečnosť. Voľte druhy, čo nie sú jedovaté. Určite vynechajte difenbachiu, krotónovec, prýštec, ale aj kalanchou alebo prvosienku kalíškatú. Rovnako sa vyhnite kvetom s tŕňmi, pichliačmi alebo ostrejšími listami.
- Kuchyňa: Čoraz častejšie býva prepojená s obývacou izbou. Niekedy však energiu v príliš veľkom priestore musíte trocha zmierniť alebo usmerniť. Na to vám poslúžia kvety vhodné do obývacej izby. Môžete použiť aj tie v závesných nádobách, ako sú lampášik, zelenec chochlatý, cisus, kolumnea alebo scindapsus pestrý. Z týchto rastlín si môžete vytvoriť zelené deliace steny. Do kuchyne patria aj bylinky, ktoré ju príjemne prevoňajú.
- Pracovňa: Vhodné rastliny do domácej pracovne, ale aj firemnej kancelárie sú tučnolist, difenbachia, dracéna, zamiokulkas, filodendron a určite nič nepokazíte pekným figovníkom.
- Kúpeľňa: Ak je tu aspoň čiastočne denné svetlo, umiestnite sem rastliny, čo dobre znášajú vyššiu vlhkosť vzduchu. Zaujať by mohla maranta rebernatá, parohovec, adiant, slezinník hniezdovitý alebo kalatea.
Bambus šťastia: Je ideálna rastlina na použitie vo feng šuej. Nevyžaduje veľa starostlivosti, čistí vzduch a šíri okolo seba pozitívnu energiu. Bambus zmierňuje napätie, je reprezentantom bohatstva a prosperity.
Bielkoviny z rastlín a ich benefity
Okrem budovania svalov a sily potrebujeme bielkoviny na upevnenie výdrže, na vyrovnanie hladiny cukru v krvi, na stabilizovanie neurochemických procesov, na rýchle hojenie rán, pevné kosti i detoxikáciu organizmu. Z bielkovín pozostávajú svaly, väzy, šľachy, orgány, žľazy, nechty, vlasy aj telové tekutiny, a preto musíme dbať na to, aby sme ich prijímali v dostatočnom množstve a z kvalitných zdrojov. I keď rôzne druhy bielkovín majú často množstvo spoločných vlastností, ich účinky na ľudský organizmus sa môžu zásadne odlišovať.
V istej štúdii, ktorá sa venovala vplyvu bielkovín na zdravie obličiek, vedci zistili, že rastlinné bielkoviny, na rozdiel od tých živočíšnych, pomáhajú zmierňovať niektoré ochorenia tohto dôležitého orgánu.
Významné rastlinné zdroje bielkovín
- Konopný proteín: Okrem pozitívneho vplyvu na obličky má konopný proteín protiúnavové účinky a zvyšuje odolnosť organizmu. Táto informácia poteší predovšetkým ľudí s poruchami imunity no i tých, ktorí sa venujú vytrvalostnému športovaniu. Konopné proteínové doplnky obsahujú všetky esenciálne aminokyseliny a esenciálne mastné kyseliny, ktoré sú nevyhnutné na udržanie zdravého ľudského života. Viac ako 65 % bielkovinovej časti konopného semienka tvorí globulárny edestín, ktorý je mnohými vedcami považovaný za najjedlejšiu a najľahšie stráviteľnú formu proteínu v potravinovom reťazci. Ďalších 35 % konopnej bielkoviny tvorí albumín, ktorý je takisto považovaný za jednu z ľahšie stráviteľných foriem proteínu. Je bohatý na aminokyseliny s rozvetveným reťazcom, na glutamín, arginín a lyzín, ktorý sa podieľa okrem iného na lepšom vstrebávaní vápnika v tele a na tvorbe kolagénu, ktorý je následne využívaný v tkanivách, akými sú kosti, chrupavky a i. Vďaka lyzínu si navyše organizmus udrží vyrovnanú hladinu dusíka v tkanivách.
- Hrachový proteín: Má vďaka svojmu zloženiu protizápalové, antibakteriálne, antioxidačné a imunitu podporujúce účinky. Keďže je i bohatým zdrojom železa, príde vhod anemickým, slabým i malátnym ľuďom. Podobne ako všetky ostatné proteíny, i hrachový proteín je vhodným doplnkom života aktívnych športovcov. Je vhodný nie len na studenú, ale i na teplú kuchyňu. Teplo neznehodnocuje jeho vlastnosti, iba mierne pozmení jeho chemickú štruktúru. Ak jedlo nepripálime a nevaríme príliš dlho, telo dokáže hrachový proteín zužitkovať i vo varenom jedle.
- Ryžový proteín: Sa stal populárnym doplnkom stravy z viacerých dôvodov. Zabraňuje vzniku aterosklerózy, za čo vďačí svojmu obsahu arginínu a lyzínu v ideálnom pomere. Ryžový proteín je navyše hypoalergénny. Podľa štúdie až 90 % detí alergických na kravské mlieko znáša ryžový proteín bez akýchkoľvek problémov. Podľa štúdie Svetovej zdravotníckej organizácie deti prijímajúce tento proteín rástli rovnako rýchlo ako iné deti. Ryžový proteín je skvelým doplnkom pre každého vegetariána či vegána, pre kohokoľvek s gastrointestinálnymi problémami i pre ľudí, ktorí sa snažia nabrať svalovú hmotu.
- Šošovica: Je vysokoproteínová strukovina. Ukázalo sa, že šošovicový proteín má rovnako dobré účinky pri liečbe podvyživených detí ako živočíšne proteíny. To ho teleportuje na prvé miesta v rebríčku rastlinných proteínov, kde ho mnohí z nás z nevedomosti vôbec nezaraďujú. Okrem iných výhod je však oproti živočíšnym proteínom lacnejší. Obsahuje málo cholesterolu a chráni organizmus pred závažnými zdravotnými problémami, akými je infarkt alebo porážka. Šošovica je mimoriadne bohatá i na vlákninu, foláty a horčík. Nerozpustná vláknina v tejto strukovine navyše pôsobí ako črevná metla a je účinnou zbraňou proti zápche. Čo sa obsahu proteínov týka, šošovica sa nachádza na treťom mieste spomedzi všetkých strukovín a orechov.
- Pohánka: Je úžasná rastlina s mimoriadne výživnými semenami. Zdá sa, že každá nová štúdia, ktorá skúma pohánku, objaví vždy novú pozitívnu vlastnosť tejto rastliny. Pohánka obsahuje veľa bielkovín, škrob, vlákninu, antioxidanty, polyfenoly, steroly, minerály a vitamíny, kvôli čomu ju mnohí odborníci považujú za podceňovanú či prehliadanú superpotravinu. V súčasnej dobe je pohánkový proteín len v ďalekom závese za populárnym ryžovým, konopným či hrachovým proteínom, no jeho vplyv na ľudský organizmus ho postupne tlačí do popredia. Pohánka nie je cenná len kvôli obsahu kvalitných bielkovín a ďalších vyššie menovaných látok, ale vykazuje pozitívne vlastnosti i z poľnohospodárskeho hľadiska. Je totiž nenáročná a lacná na pestovanie. Stredná a východná Európa sa kedysi pestovaniu pohánky venovali vo veľkom, no agresívne pestovanie monokultúrnych plodín, akými je pšenica alebo kukurica, ju z našich polí postupom času vytlačilo. Na polia by sa však mohla vrátiť bez väčších problémov, pretože dokáže rásť i v pôde, ktorá bola dlhodobo vyťažovaná. Je teda výbornou plodinou dlhodobo udržateľného poľnohospodárstva.
- Ľan: Bol jednou z prvých zdomácnených plodín v dejinách poľnohospodárstva. Naši predkovia si ho nevybrali iba z výživového hľadiska, ale aj kvôli jeho multifunkčnému využitiu: okrem jedla si z neho totiž ľudia dlhé storočia vyrábali i oblečenie a ďalšie potreby na život. Kvalitné ľanové košele či nohavice sú dobre známe i na našom území, čo je však o ľane známe o poznanie menej, je jeho obsah kvalitných bielkovín a vlákniny. Táto kombinácia živín vedie k znižovaniu vysokého tlaku a chráni nás pred rakovinou kože, čo ocenia predovšetkým vyznávači dlhodobých pobytov na silnom slnku. Ďalšou dôležitou správou je, že ľanový proteín má na obličky ešte lepšie účinky ako sójový. Má pozitívny vplyv na znižovanie hladín kyseliny močovej v tele a znižuje i obsah triglyceridov a cholesterolu.
- Chia semienka: Sa v súčasnej dobe tešia veľkej popularite medzi nadšencami zdravej stravy, ktorí básnia o ich vysokom obsahu omega-3 mastných kyselín a kvalitnej vláknine. Menej známy je však obsah aminokyselín v tomto drobnom juhoamerickom poklade. Chia semienka obsahujú mimoriadne vysoké hodnoty aminokyselín s rozvetveným reťazcom, arginínu, glycínu, alanínu a histidínu. Z hľadiska obsahu aminokyselín by sa chia semienkam nedalo vytknúť takmer nič. Bohužiaľ, výskum obsahu proteínov v chia semienkach je zatiaľ v plienkach, a existuje preto len málo vedeckých zdrojov s konkrétnymi informáciami.
Práškové formy zmieňovaných proteínov majú široké použitie: môžeme ich pridávať do smoothie, do raňajkovej kaše, do polievok či domácich zmrzlín. Bohatým zdrojom bielkovín sú však i klíčky, na výrobu ktorých môžeme využiť potraviny v prirodzenej forme.
Hľuzová zelenina
Hľuzová zelenina je všeobecný názov pre rôzne druhy zeleniny. Charakteristické je, že jedlé časti hľuzovej zeleniny rastú vždy pod zemou. Prvotný klíček rastliny počas rastu naberá na hrúbke a mení sa na hľuzovitý zásobníkový orgán. Hľuzová zelenina je predovšetkým bohatá na energiu a preto je ideálna ako sýta príloha k slaným pokrmom. Ďalšou výhodou hľuzovej zeleniny je jej zásaditosť. Je preto vhodná na neutralizáciu kyslosti mliečnych a mäsitých produktov. Čerstvá hľuzová zelenina ďalej obsahuje mnoho životne dôležitých a minerálnych látok, ktoré posilňujú imunitný systém. Hľuzová zelenina má obvykle šťavnatú, mierne horko-sladkú arómu. Hľuzovú zeleninu možno z veľkej časti konzumovať surovú, avšak väčšinou sa pred použitím varí, dusí alebo pečie a tiež nakladá a fermentuje.
Ľudia používajú hľuzovú zeleninu ako potravinu už tisícročia. Pôvodne sa však využívali divorastúce rastliny, ktoré sa konzumovali surové alebo boli pripravované nad ohňom. Postupne ako sa človek stále viac usadzoval, začal aj s pestovaním hľuzovej zeleniny, predovšetkým repy. V Južnej Amerike už prvé kultúry pestovali rôzne druhy hľuzovej zeleniny, ktoré sa v priebehu kolonizácie postupne rozšírili aj do ostatných častí sveta. Dnes sa hľuzová zelenina pestuje takmer všade na svete, predovšetkým v kontinentálnych klimatických oblastiach. Za hlavného pestovateľa exotickej hľuzovej zeleniny sa v súčasnosti považuje Čína. Keďže sa hľuzová zelenina pestuje na celom svete, je v predaji po celý rok.
Hľuzová zelenina sa používa v mnohých formách. Zemiaky napríklad slúžia ako obľúbená príloha k slaným pokrmom alebo ako hlavná prísada pri príprave rôznych zemiakových pokrmov. Ďalej sú niektoré druhy hľuzovej zeleniny tiež obľúbené ako korenie. Zázvor a kurkuma sú napríklad obľúbené korenie, zatiaľ čo z cukrovej repy sa vyrába cukor. Takisto sa hľuzová zelenina s obľubou používa aj pri príprave chutných šalátov, do ktorých sa primiešava ako nakladaná prísada, napríklad červená repa.
V zásade možno veľa druhov hľuzovej zeleniny konzumovať v surovom stave, aj keď sa často varia, dusia alebo pečú. Hľuzová zelenina je relatívne bohatá na kalórie, keďže poskytuje v priemere od 50 do 100 kalórií na 100 gramov. Tie sa delia takto: od jedného do troch gramov proteínov a tiež desať až 15 gramov sacharidov a maximálne 0,5 gramu tuku na 100 gramov. Hľuzová zelenina tak poskytuje predovšetkým sacharidy vo forme škrobov. Ako extrémne zásaditá potravina obsahuje hľuzová zelenina väčšinou na 100 gramov 200 až 400 miligramov draslíka. Ďalej čerstvá hľuzová zelenina obsahuje horčík, vápnik a železo. Hľuzová zelenina tiež poskytuje životne dôležité látky: v priemere od 5 až 15 miligramov vitamínu C a tiež malé množstvá vitamínu B6.
Potraviny pre energiu a vitalitu
Pár dní voľna počas sviatkov vám istotne padlo vhod, ale potom prišla realita s množstvom nových povinností. Od prvých januárových dní nemôžete v práci zaháľať a mali by ste sa do všetkého pustiť s plnou vervou. Ak vám na to chýba energia, prispôsobte tomu aj váš jedálniček. Odborníci na výživu na stránkach Healthista.com zverejnili zoznam plodín a potravín, po ktorých by sme mali siahnuť, keď potrebujeme dobiť energiu. Vo všeobecnosti platí, že naše telo dokáže najlepšie hospodáriť vtedy, keď jeme mnoho čerstvých sezónnych surovín a minimalizujeme príjem lepku.
Potraviny dodávajúce energiu
- Nesolené surové orechy: Dodajú vám veľmi rýchlo kvalitnú energiu. Efekt ešte znásobíte tým, že ich na noc namočíte do vody.
- Biely prírodný jogurt: Obsahuje probiotiká, ktoré nám pomôžu nepriamo bojovať proti únave. Môžeme ho kombinovať s obilninami, šalátmi, ľanovými semiačkami alebo jesť len tak. Okrem toho takto získame aj potrebnú dávku vápnika. Probiotiká v jogurte pomáhajú chrániť mikroflóru v črevách, a tak posilňujú imunitný systém.
- Losos: Táto tučná ryba je nabitá omega-3 mastnými kyselinami, ktoré pomáhajú znižovať hladinu cholesterolu a znižujú riziko srdcových ochorení. Losos však obsahuje aj množstvo bielkovín, vitamínu B6, niacínu a riboflavínu.
- Batáty - sladké zemiaky: Batáty sú skvelým zdrojom sacharidov, ktoré rýchlo dodajú telu energiu, ale okrem toho obsahujú aj železo, draslík, horčík, vitamín C a vitamín D, ktoré tiež pomáhajú bojovať proti únave.
- Čerstvé sezónne ovocie a zelenina: Čerstvá zelenina, ovocie, ktoré práve v tom-ktorom období dozrieva je najblahodarnejším zdrojom energie pre ľudský organizmus. Skladovaním a dopravou potenciál obsahu živín v zelenine a ovocí výrazne klesá. Čerstvé sezónne plodiny obsahujú maximálny objem živín, aký môžu dosiahnuť. Preto by sme ich mali konzumovať práve vtedy, a nie po týždňovej doprave a niekoľkých týždňoch skladovania ktovie v akých podmienkach.
- Vajcia: Už dávno neplatí to, čo sa hovorilo kedysi, že treba výrazne obmedziť príjem vajec na jedno alebo dve týždenne. Vajcia sú skvelým zdrojom bielkovín, po cvičení pomáhajú obnoviť naše namáhané svaly a na druhý deň sa budete cítiť sviežo. Veľmi dobrá je kombinácia vajec s orechmi a špenátom.
- Špenát: Táto chutná zelenina obsahuje veľké množstvo železa, horčíka a draslíka. Horčík je dôležitý v procese tvorby energie a v kombinácii s draslíkov umožňuje efektívne trávenie v žalúdku a tiež reguláciu nervovej a svalovej funkcie.
- Huby: Viete o tom, že jeden hrnček húb vám poskytne až 50 percent dennej potreby železa?
tags: #energia #z #jedla #sa #viuziva #na