Syr je odjakživa nezastupiteľnou súčasťou nášho jedálnička. Obsahuje množstvo minerálnych látok a vitamínov. Syry sú žiadané najmä pre vysoký podiel plnohodnotných bielkovín a obsah vápnika. Okrem toho dodávajú do nášho tela i ďalšie cenné látky, ako napríklad fosfor, horčík či vitamíny A, D a B2.
Medzi rozmanitými druhmi syrov si čoraz väčšiu popularitu získava aj Fellada, syr chuťovo i vzhľadovo pripomínajúci grécku fetu. Tento článok sa zameriava na zloženie a použitie syra Fellada, pričom sa dotýka aj širších otázok ochrany regionálneho pôvodu syrov v Európe.
Čo je Fellada? Charakteristika a Nutričné Hodnoty
Fellada je mäkký šalátový syr, ktorý je obľúbený pre svoju jemnú chuť a krémovú textúru. Aj podtatranská spoločnosť Melina ponúka zákazníkom tento syr, ktorý na pultoch s mliečnymi výrobkami nájdete v „light“ verzii s 30 % obsahom tuku. Syr je taktiež významným zdrojom bielkovín a vápnika, pričom vo veľkom množstve obsahuje aj vitamíny A, B2, niacín, B12 či D a plusom sú aj minerálne látky zinok a fosfor. Fellada je významným zdrojom bielkovín, vápnika a vitamínov (A, B2, niacín, B12, D) a minerálnych látok ako zinok a fosfor.
Použitie Syra Fellada v Kuchyni
Fellada je mäkký šalátový syr, ktorý je obľúbený pre svoju jemnú chuť a krémovú textúru. Je ideálny do šalátov, teplých jedál a ako súčasť sendvičov. Vďaka svojej krémovej textúre je Fellada ideálna na natieranie na chlieb, do šalátov, alebo ako prísada do teplých jedál.
Možnosti využitia syra Fellada sú široké:
- Natrite ho na plátok chrumkavého chleba a ozdobte paradajkou a plátkom červenej cibule.
- Ak ho zmiešate s bylinkami a kvapkou olivového oleja, vznikne výrazný dip k snackom.
- Tento hebký typ šalátového syra sa jemne roztopí v horúcich jedlách, čo z neho robí ideálnu ingredienciu do plniek či suchých tartaletiek.
- Skvele sa kombinuje so zeleninou ako paradajka, cvikla alebo špenát.
Domácí eidam FAIL | Domácí výroba sýra | Chatař v kuchyni
Príbeh Fety a Vznik Fellady: Ochrana Zemepisného Pôvodu
Okrem tradičných syrov sa čoraz viac do popredia dostávajú aj nové druhy, ako napríklad Fellada, ktorá je chuťou i výzorom podobná gréckej Fete. Mimochodom, názory, či si Grécko mohlo názov tohto syra vyárendovať iba pre svoje územie, sa rôznia. S. Šilhár síce systém zemepisnej ochrany bráni, lebo podľa neho je dôležité zachovať regionálne tradície, no Feta ho prekvapila: „V mnohých krajinách sa vyrábala už dlhé roky. Názov Feta bol už »zdruhovatený«.“ Očakával skôr, že do registra sa dostane Feta s prívlastkom, ako sa to udialo v prípade Slovenskej bryndze. Druhové označenie bryndza môže používať ktokoľvek na svete.
Tak či onak, mimogrécki syrári sa „znárodneniu“ Fety prispôsobili. Zmenili názov. A tak sa v Nemecku objavila Fitaki a v Poľsku Fellada. Pravda, producenti museli oželieť investície, ktoré predtým vložili do marketingu „svojej“ Fety. Názvy tradičného gréckeho syra menili aj slovenské mliekarne. Dolnokubínska Orava-Milk „vymyslela“ Tetu, Agrofarma z Červeného Kameňa zasa Gazdovský biely syr a Slovenský biely syr. Na ponosy vlastne ani nemá dôvod. Rebranding nemal negatívny vplyv na odbyt. „Spotrebitelia si už zvykli na grafické prevedenie nášho obalu, a tak sa syr dobre predáva aj po zmene názvu,“ hovorí I. Fábry. Podobnú skúsenosť majú v Agrofarme.
Európsky Systém Ochrany Pôvodu: Princípy a Dôsledky
Európska únia zavedením systému registrácie zemepisného pôvodu potravín chráni tradičné pochúťky a podporuje lokálnych producentov. Tento systém vznikol ako reakcia na obchodné vojny medzi Európou a Amerikou, kde americkí potravinári začali kopírovať názvy európskych syrov a vín. Cieľom je zabrániť zneužívaniu názvov a zachovať kvalitu a autentickosť produktov. Ochrana pôvodu je založená na historických záznamoch, presne vymedzených hraniciach povolenej výroby a úradných kontrolách dodržiavania registrovanej receptúry.
Typy Registrácie Názvov
Registrujú sa dva typy názvov. Prvým sú takzvané druhové, ktoré označujú celú kategóriu výrobkov. Pri druhom sa k názvu prvého typu pridáva prívlastok. Príkladom registrácie názvu prvého typu je Roquefort. V praxi to znamená, že nikto iný - okrem mliekarov z vymedzeného regiónu Francúzska - nemôže syr označovať ako Roquefort, hoci by chutil rovnako. Nie všetkým svetoznámym produktom sa dostalo až takej ochrany. Pre mozzarellu či parmezán sa voľná výroba neuzavrela. Taliani ich majú zaregistrované s prívlastkami: Mozzarella di Bufana Campana, Parmigiano Reggiano.
Konkurenčný Boj a Slovenské Príklady
Registračnou horúčkou sa nakazili i Stredoeurópania. A keďže niektoré výrobky sa historicky vyrábajú vo viacerých krajinách, vznikajú spory, kto má a kto nemá právo ich územnú ochranu registrovať. Napríklad Feta sa môže vyrábať iba v Grécku, Roquefort iba vo Francúzsku, Slovenská bryndza iba na Slovensku. Slováci sa pred časom s Poliakmi hádali o oštiepok, teraz sa s Čechmi sporia o nivu. Slovensko si v EÚ zaregistrovalo Slovenskú bryndzu, Slovenskú parenicu, Slovenský oštiepok a Skalický trdelník.
Dôsledky Registrácie pre Trh a Ceny
Registrácia územnej ochrany môže byť dvojsečná zbraň. Taká parenica. Ak by sa registrovala bez prívlastku „slovenská“, tradičná značka by sa z pultov obchodov vytratila. Podľa tradičnej receptúry sa parenica - obdobne ako oštiepok - vyrába z ovčieho mlieka. No to dodržiava len pár salašov po celom Slovensku. Originálna Feta z Grécka premenovaných konkurentov z trhu nevytlačila. Zrejme i preto sa ju Grékom zatiaľ nedarí výraznejšie zdražovať. „Feta z Grécka má cenu stabilnú,“ tvrdí šéf bratislavskej siete obchodov COOP Jednota Adrián Ďurček. Podľa niektorých zdrojov však územná ochrana na vyššie ceny tlačí. S. Šilhár poukazuje na francúzske prieskumy. Podľa nich je cena produktov s územnou ochranou o 20 až 80 percent vyššia ako pri podobných výrobkoch bez bruselskej registrácie.
Registračná horúčka sa stala súčasťou konkurenčného boja európskych potravinárov, najmä z južných krajín. V registri EÚ majú najviac produktov Taliani a Francúzi:
| Krajina | Počet registrovaných produktov |
|---|---|
| Taliansko | 150 |
| Francúzsko | 150 |
| Španielsko | 100 |
| Portugalsko | 100 |
| Írsko | menej ako 10 |
| Švédsko | menej ako 10 |
| Fínsko | menej ako 10 |
Syry v Jedálničku: Viac Než Len Chutná Potravina
Syr je cennou súčasťou jedálnička, pretože obsahuje množstvo minerálnych látok, vitamínov, plnohodnotných bielkovín a vápnika. Okrem toho dodáva do tela fosfor, horčík, vitamíny A, D a B2. Prijatý vápnik sa navyše v našom tele veľmi dobre vstrebáva. Syr okrem vápnika a ďalších minerálnych látok, ktoré pozitívne ovplyvňujú naše kosti, má priaznivý vplyv aj na náš telesný metabolizmus. Aj preto lekári odporúčajú konzumovať tento syr v pravidelnom intervale.