Morská šťuka (Hejk) patrí do čeľade treskovitých rýb a loví sa ako konzumná ryba. Na svete existuje 13 rôznych druhov morskej šťuky, ktoré žijú na severnej i južnej pologuli. Životné prostredie morskej šťuky sa rozprestiera vo veľkých častiach Atlantiku, Severného mora a Stredozemného mora.
Charakteristické znaky a výskyt morskej šťuky
Morská šťuka môže dorásť do dĺžky 1,3 metra a váži približne desať kilogramov. Má pozdĺžne, štíhle sivostrieborné telo so špicatou hlavou, širokými ústami a silnými zubami. Zadná plutva a dve chrbtové plutvy sú dlhé, prvá chrbtová plutva je krátka. Charakteristická je čierna farba jazyka, žiabier a ústnej dutiny. Ryba nemá fúziky ako jej príbuzní z čeľade treskovitých. Morská šťuka je dravá atlantická ryba, úplne podobná sladkovodnej šťuke.
Ryby žijúce v húfoch žijú na otvorenom mori aj v pobrežných vodách.
Morská šťuka sa loví takmer kedykoľvek počas roka. Výrobky sú v ponuke do vypredania zásob.
Využitie morskej šťuky v kuchyni a nutričné hodnoty
Morská šťuka je obľúbená predovšetkým v stredomorských krajinách ako Taliansko a Španielsko, kde často končí na panvici. Morskú šťuku obľubujú aj milovníci surimi, pretože sa kvôli jej vysokej kvalite stále častejšie spracováva na túto japonskú lahôdku. Mäso morskej šťuky je nízkotučné a nízkokalorické.
Odborníci na zdravú výživu odporúčajú konzumovať zhruba 400 gramov rybacieho mäsa týždenne, teda okolo 20 kg ročne. Realita veľmi pokrivkáva. Je to cca 5,6 kg na osobu. V tomto ohľade máme stále čo doháňať a mnohí z nás to robia práve na Vianoce. Dávame si tradičného kapra a alternatívou sú u nás najčastejšie dostupné morské ryby.
Hejk, známy tiež pod názvom Štikozubec, patrí medzi dravé ryby. Má krásne biele mäso bez tuku. Hejk môže dosahovať maximálnu hmotnosť cez 10 kg, ale bežne sa lovia ryby o váhe 1,5 - 3 kg. K samotnému vareniu máte teda pripravené jemné mäso bez kostí. Štikozubec má pevné biele mäso s minimom tuku. V kuchyni má preto široké využitie - možno použiť na filety, rybie fondue či špízy. Hodí sa pre grilovanie, zapekanie aj smaženie.
Ako filetovať ĽUBOVOĽNÚ rybu (NAJJEDNODUCHŠIA metóda pre ZAČIATOČNÍKOV!)
Hoki novozélandský: Zdravá alternatíva na stole
Novozélandský hoki je morská ryba, ktorá na našich stoloch kedysi chýbala. V súčasnosti však získava uznanie ako jedna zo zdravších možností spomedzi druhov, ktoré máme k dispozícii. Vďaka bohatému obsahu bielkovín, vitamínov a minerálov a predovšetkým vďaka mimoriadne nízkej miere znečistenia sa stáva čoraz bežnejšou. Môže byť ideálnym pokrmom na sviatky.
Pôvod a charakteristika Hokiho
Hoki novozélandský je morská ryba z čeľade treskovitých. Vyskytuje sa vo vodách Tichého oceánu, najmä v okolí Nového Zélandu a Patagónie. Vďaka svojej vyčnievajúcej čeľusti pripomína obľúbenú tresku. Novozélandský hoki sa vyznačuje tým, že nie je znečistený ortuťou, čo je v dnešnom svete morského rybolovu vzácnosť.
Nutričné hodnoty a prínosy pre zdravie
Hoki je odporúčaný odborníkmi na výživu a je zdrojom ľahko stráviteľných bielkovín - približne 15 g na 100 g výrobku pri hmotnosti len 75 kalórií. Ľahko stráviteľné bielkoviny poskytujú pocit sýtosti a sú základným stavebným prvkom pre telo. Hoki novozélandský je chudá ryba, ale je sýta. Porcia 150 g obsahuje len 150 kcal, takže z nej určite nebudete tuční.
Hoki novozélandský je bohatý na cenné živiny. V 100 g tohto jemného mäsa nájdete 15 gramov bielkovín. Je tiež zásobárňou polynenasýtených mastných kyselín a vitamínov, ako sú vitamíny A, D a B. Pravidelná konzumácia tejto chutnej ryby podporuje správnu funkciu mozgu a srdca. Jej mäso sa odporúča najmä pri prevencii aterosklerózy a kardiovaskulárnych ochorení, ako aj reumatoidnej artritídy, astmy a alergií.
| Parameter | Hodnota |
|---|---|
| Energetická hodnota | 350kJ/83 kcal |
| Bielkoviny | 17 g |
| Sacharidy | 0 g |
| Tuky | 2,2 g |
| z toho nasýtené mastné kyseliny | 0,6 g |
| Sodík | 0,07 g |
Príprava Hokiho v kuchyni
Pripravte si chutnú a mimoriadne zdravú rybu. Výborná je pečená v rúre i na grile. Novozélandský hoki môže byť zdravou alternatívou tresky. Je bohatší na živiny a menej kalorický. Mäso Hokiho je biele, jemné a delikátnej chuti s mierne sladkastým nádychom. V kuchyni má všestranné využitie. Hoki novozélandský pripravený na masle a rasci. Vďaka svojej jemnej chuti sa hoki novozélandský výborne kombinuje s mnohými koreninami a prílohami.
Neexistuje niečo také ako dokonalá ryba na grécky spôsob? No... existuje! Existuje druh, ktorý pri vyprážaní nezapácha a navyše nemá prakticky žiadne kosti. Výborne sa hodí aj na iné jedlá, a to nielen na sviatky.
Všeobecné informácie o morských rybách
Potravina „morské ryby“ zahŕňa všetky v mori žijúce druhy rýb, ktoré pripadajú do úvahy ako konzumné ryby. Často sa pohybujú v húfoch a väčšinou vo veľkej hĺbke. Morské ryby sú chuťovo skôr jemné, avšak výdatné, pretože obvykle majú skutočne vysoký obsah tuku. U dravých a morských rýb, ktoré žijú v rovníkových oblastiach, je obsah tuku nižší ako u nedravých a morských rýb zo severných oblastí.
Morské ryby sa považujú za jedno z najobľúbenejších hlavných jedál po celom svete. Možno ich konzumovať surové (napríklad vo forme suši) alebo varené, pečené alebo grilované. Hlavne ryby s pevným mäsom, ako treska, sú vhodné na prípravu na panvici alebo grile. Obaľované, vyprážané ryby obľubujú hlavne deti. Za mimoriadne jednoduché a zdravé sa považuje pošírovanie.
Morské ryby sú vynikajúcim zdrojom proteínov a poskytujú tiež cenné nenasýtené mastné kyseliny, ktoré chránia pred srdcovo-cievnymi chorobami. Mäso morských rýb má mimoriadne vysoký, biologicky cenný podiel bielkovín. Profil aminokyselín sa podobá profilu cicavcov. Podiel esenciálnych aminokyselín je pritom mimoriadne vysoký. Prítomný tuk sa vyskytuje vo forme dlhoreťazcových, polynenasýtených mastných kyselín predovšetkým v rybom oleji. Je ľahko stráviteľný. Morské ryby nemajú takmer žiadne sacharidy, avšak živiny a účinné látky a veľa stopových prvkov a vitamínov.
Ako zdroj výživovo zaujímavého rybieho tuku je jednoznačne najlepší losos. Ale podľa zistení mesačníka d-Test v rybách ulovených v mori bol obsah tuku výrazne nižší v porovnaní s lososmi z fariem. Veľkú časť tuku si lososy ukladajú pod kožu. Pri tzv. tučných rybám ide o skupinu rýb, v ktorých môže tvoriť podiel tuku až tretinu hmotnosti. Patria sem napríklad sardinky, slede, sardely, pstruhy, makrely alebo lososy. Oproti nim stoja ryby biele, netučné. Dôvodom je obsah vitamínov A a D, ktoré sú rozpustné v tukoch, a omega-3 nenasýtených mastných kyselín. Aj omega-6 nenasýtené mastné kyseliny sú pre človeka nevyhnutné. Sú súčasťou najmä rastlinných olejov a na rozdiel od omega-3 ich máme v strave nadbytok. Optimálny pomer omega-6 ku omega-3 je päť ku jednej až dva ku jednej.
Okrem latinského názvu nájdeme na etikete tiež informáciu o pôvode ryby. Pôvodom sa rozumie to, či ide o rybu ulovenú v mori, alebo odchovanú na farme. Základnou informáciou na obale každej mrazenej ryby je dátum minimálnej trvanlivosti a dátum zmrazenia. Rozhodne sa vypláca tieto údaje sledovať a rešpektovať. V obchodoch sa môžeme stretnúť s rybami balenými a nebalenými, ktoré sa predávajú pri pultoch s obsluhou. Mrazené ryby zakúpime v celku či v podobe filiet.
tags: #google #ryba #he #ki #povod