Niekedy sa stane, že plány na letnú turistickú sezónu sa zmenia, a namiesto obvyklých destináciach nás zlákajú miesta, kam bežne nechodíme. Presne taký bol aj tento výlet do severnejších lokalít Slovenska, do oblasti „pod Duklu“, konkrétne do Stropkova a jeho okolia. Hlavným lákadlom bola renovácia najväčšieho vojnového cintorína z I. svetovej vojny na Slovensku, vo Veľkrope, na ktorej som sa svojou troškou podieľal.
Stropkov a jeho historické pamiatky
Mestečko Stropkov, na rozdiel od iných severoslovenských miest ako Snina či Svidník, ponúka viac historických pamiatok miestneho významu. Už len samotné centrum s nepatrnými zvyškami málo známeho hradu Stropkov stojí za návštevu. Podľa dochovaných základov z múrov to bol mestský hrad z 15. storočia, zrejme v štýle toho v Kežmarku.
Okrem základov múrov, ktoré boli pri nejakej pohrome zbúrané, sa zachoval len veľký kostol a kaštieľ. Kaštieľ vlastnili Pereňovci, potom Peteovci a dnes v ňom sídli pobočka Krajského múzea v Prešove. Zaujímavosťou je, že v kaštieli sa načas zastavil František Ferdinand d’Este, čo pripomína pamätná tabuľa.
V blízkosti kaštieľa sa nachádza aj menšie drevené sympózium a stará mestská studňa. Od centra sme sa vybrali do kopca k dvojkrížu, kde bolo vidieť strechu cykloturistického prístrešku alebo altánku na opekanie. Bol postavený pri príležitosti cezhraničnej spolupráce Stropkova a Rešova (Rzeszów) ako súčasť dávnej krajinskej cesty Jozefínka.
Teraz sa modro značeným cyklochodníkom Jozefínka dá dostať do 140 km vzdialeného poľského historického mesta.
Rozhľadňa na Ščerbovke a výhľady Ondavskej vrchoviny
Od dvojkríža cesta viedla k 15 metrov vysokej rozhľadni na Ščerbovke. Táto rozhľadňa ponúka výhľady nielen na mesto Stropkov a okolité dediny, ale aj na zvlnenú krajinu Ondavskej vrchoviny. Je zaujímavé, že v okolí Stropkova by mala pribudnúť aj druhá vyhliadková veža na protiľahlom kopci Ščob.
Po návrate k dvojkrížu sme pokračovali ďalej hrebeňom, čím sme sa dostali ku krížu a modrej TZT smerujúcej zo Stropkova do Vojkoviec. Tu sa nachádzal smerovník Kozinec. Zvlášť stojí za zmienku ďalší prístrešok na modrej smerom k mestu. Namiesto pešej trasy sme sa vybrali modro značenou cyklotrasou „Jozefínka“, ktorá vedie po hrebeňovej poľnej ceste. Táto cesta je ideálna na turistiku s pohodovými pasážami a ponúka krásne výhľady do dolín na dediny ako Chotča či Krušinec.
Cez lúky a lesy k Veľkropu
Pri Blednici (346 m) sme, podľa modrej lokálnej značky, zišli nižšie, no stále v "hrebeňových" pasážach. Na Blednici sa okrem kríža v obkolesení stromov nachádza aj infotabuľa o lokálnych značkách, ako ukazoval smerovník červenej farby na protiľahlý kopec Kamenec. Po zostupe do sedla nás prekvapila „lahodná“ sladkastá aróma. Za ňou sa cesty rozdvojovali a chvíľu sme nevedeli kam ísť, aj napriek smerovníkom. Mobil nám našťastie poradil ísť doprava, čo nás priviedlo k starej asfaltke a následne do Brezničky. Cestičky po kraji lúk a húštin, ktorými sa dá zísť do dedín v malebných dolinách, sú vždy príjemným zážitkom.
Namiesto asfaltky, ktorá by nás podľa modrej značky Jozefínky viedla ďalej, sme sa rozhodli prejsť lúkami a lesom nad Veľkrop. Táto voľba sa ukázala ako správna, keďže sa nám otvárali širšie a širšie výhľady. Dostali sme sa do lúčnatého sedla a mobil nám opäť pomohol s orientáciou, nasmeroval nás do najvzdialenejšieho bodu lúk, odkiaľ sme vstúpili do lesa. Aj keď sa zdal lesný úsek krátky, prejsť ním chvíľu trvalo. Nakoniec sme sa objavili na druhej lúke nad dedinou Potôčky, čím sme prešli nevýrazný kopček Vysoká.
V lese pri lúke sme objavili kríž a lavičku s vyrezanou cyrilikou, čo bolo príjemné oddychové miesto. Les postupne redol, až sme nakoniec vyšli na rozľahlé lúky medzi Soľníkom a Veľkropom. Od starého kríža, na ktorom chýbal Corpus, sme odbočili mierne doľava a obišli lúčnatý Maleník. Čoskoro sme zbadali Veľkrop a s ním aj vojnový cintorín.
Vojnový cintorín nad Veľkropom
Cintorín nad Veľkropom je naozaj nádherný. Dobrovoľníci z KVH Beskydy Humenné odviedli za 8 rokov majstrovskú prácu. Dominantou cintorína s 8662 telami vojakov je pamätník s obmurovaným katolíckym i pravoslávnym krížom. Vojnový cintorín nad Veľkropom vznikol po prechode frontu, keď sa tu v roku 1915 odohrávali boje, po ktorých zostali v širokej krajine provizórne hroby. Tie boli do roku 1918 exhumované a premiestnené na centrálny cintorín. Tak je hrobov dokopy 127 a z toho 72 je hromadných.
HISTÓRIA VOJENSKÉHO CINTORÍNA V MAJERI (Banská Bystrica)
Pútnické miesto na Bukovej hôrke (Buková Hirka)
Mojím ďalším a posledným cieľom bola Buková hôrka, rusínsky zvaná Buková hirka, ktorá sa nachádza v neďalekej dedine Bukovce hneď za kopcom a potokom Chotčianka. Cesta viedla cez sedlo a Makovce. V Makovciach ma zaujal kostol, ktorý sa ako jediná stavba nachádza na ľavej strane vcelku širokého potoka Chotčianka a po pravej strane sú len rodinné domy.
Po prechode na druhú stranu potoka som hneď skúsil stopovať a mal som šťastie, prvé auto ma zobralo a skrátilo mi cestu do susednej dediny Bukovce, nad ktorou sa nachádza kopec a monastyr Buková hirka. Šofér ma vysadil pod dedinou na rázcestí, kde sa odbočuje nielen na Bukovú hirku, ale aj do Oľšavky. Tu sa začína žltá TZT, smerujúca práve cez hirku na Gribov a ďalej, v Kožuchovciach sa zase napája na zelenú, po ktorej som šiel pred pár rokmi s parťákom Marekom pri úvodnom spoznávaní Pamiatok Podduklianska.
Po asi polhodine po žltej som došiel k odbočke a po pár minútach ku slávobráne a veľkému krížu pútnického miesta na Bukovej hôrke, ktorého počiatky sa datujú z roku 1738, keď sa tu podľa legendy zázračne uzdravil slepec z Haliče. Areál gréckokatolíckeho pútnického miesta, kde následne o 4 roky vznikol kláštor rádu sv. Bazila Veľkého, je sčasti za lesíkom.
Obsahuje okrem pútnického kostola Povýšenia sv. Kríža, aj menšiu kaplnku Premenenia Pána a dom duchovného správcu. Naľavo od "vstupu" v tôni stromov sa nachádzajú rôzne menšie stavby ako napr. toalety či spovednica a pod. Rovnako sú tam tribúny či domček asi pre pútnikov. Keďže sú tam lavice, stoly či kreslá, dalo by sa to použiť ako miesto na prespatie.
Priestranstvu okrem kostola dominuje veľké dubisko, na ktorého robustnom kmeni je ikona Matky Božej. Pri kostole sa nachádzajú tri staré hroby. Výhodou je, že je možnosť voľne si nabrať vody z kohútika, ktorý je asi napájaný zo studne. Tu bolo vcelku príjemne, kľud a pokoj a zvláštna atmosféra. Oproti Krásnemu Brodu má výhodu v tom, že autá z hlavnej cesty nepočuť.
tags: #gribova #chata #ukrajina #jedalny #listok