Ústavný súd Slovenskej republiky je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Chráni najvyšší zákon štátu (ústavu), ktorý žiaden štátny orgán ani orgány samosprávy nesmú porušovať a musia sa ním riadiť. Ústava má veľmi dôležitý obsah, pretože jednak rozdeľuje právomoci medzi štátne orgány a tiež ustanovuje základné práva a slobody. Stanovuje tak základné mantinely pre všetkých. Ústava Slovenskej republiky hovorí, že štátna moc pochádza od občanov. To znamená, že občania sú slobodní a zvrchovaní a štát je ich výtvorom a má im slúžiť. Úlohou štátu je aj chrániť slobodu a prirodzené ľudské práva každého občana.
Aby štát občanom dokázal efektívne slúžiť, musí disponovať mocou prijímať pravidlá správania záväzné pre všetkých a vymáhať ich dodržiavanie. Aby však túto moc nezneužil, musia tieto pravidlá platiť rovnako aj pre samotný štát a výkon štátnej moci musí byť tiež zviazaný pravidlami. To je princíp právneho štátu. Aby sa tieto pravidlá dodržiavali a neboli porušované, výkon štátnej moci nesmie byť v rukách jedného človeka, ale musí byť rozdelený medzi viacerých ľudí tvoriacich viacero orgánov poverených rôznymi úlohami, ktorí sa navzájom budú brzdiť a kontrolovať. To je princíp deľby moci. Občania výkonom štátnej moci poverujú svojich zástupcov, ktorých si sami volia v pravidelných intervaloch a môžu ich teda aj pri najbližších voľbách vymeniť. Ústava ďalej hovorí, že Slovenská republika je demokratický a právny štát, ktorý chráni neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné základné práva a slobody svojich občanov a iných obyvateľov a kde platí deľba moci brániaca jej zneužitiu.
Zloženie a menovanie ústavných sudcov
Ústavný súd sa skladá z 13 sudcov, ktorí sú vo funkcii 12 rokov. Menuje ich prezident republiky, pričom si vyberá z dvojnásobného počtu kandidátov, ktorých musí zvoliť Národná rada Slovenskej republiky.
Podmienky pre kandidátov
Ústavným sudcom sa môže stať jedine slovenský občan s vysokoškolským právnickým vzdelaním, ktorý má za sebou aspoň 15 rokov právnickej praxe, dosiahol vek 40 rokov a nebol nikdy odsúdený za úmyselný trestný čin, a to ani vtedy, ak by jeho odsúdenie bolo zahladené.
Proces nominácie a vypočúvania
Občanov spĺňajúcich tieto podmienky môžu na funkciu ústavného sudcu ústavnoprávnemu výboru Národnej rady navrhovať poslanci, vláda, ktorýkoľvek z predsedov najvyšších justičných autorít (Ústavného súdu, Najvyššieho súdu, Najvyššieho správneho súdu, Súdnej rady), päť členov Súdnej rady, generálny prokurátor, verejný ochranca práv, profesijné organizácie právnikov a vedecké inštitúcie pôsobiace v oblasti práva, kde patria aj právnické fakulty. Uchádzači o funkciu ústavného sudcu musia s návrhom súhlasiť a musia k svojej kandidatúre pripojiť životopis, motivačný list a ďalšie dokumenty, ktoré sa uverejňujú po dobu najmenej 45 dní na webe Národnej rady, aby sa verejnosť mohla s uchádzačmi oboznámiť.
S uchádzačmi potom prebehnú verejné vypočúvania pred ústavnoprávnym výborom. Uchádzač sa v rozprave predstaví, pričom uvedie najmä dôvody, pre ktoré sa uchádza o funkciu sudcu Ústavného súdu, svoje pracovné skúsenosti, publikačnú činnosť, účasť na prednáškach, seminároch a vedeckých konferenciách a najvýznamnejšie dosiahnuté pracovné výsledky. Po svojom úvodnom vystúpení uchádzač odpovedá na otázky poslancov prítomných na schôdzi ústavnoprávneho výboru a prezidenta republiky, prípadne jeho zástupcu. Parlament musí zvoliť dvakrát toľko kandidátov, ako je sudcovských miest, ktoré je na Ústavnom súde potrebné obsadiť. Každý uchádzač musí získať v prvej a opakovanej voľbe minimálne 90 hlasov, pričom ak aspoň 90 hlasov získa väčší počet uchádzačov, než je potrebné zvoliť, zvolení sú tí s najväčším počtom. Ak sa nepodarí zvoliť potrebný počet kandidátov, vyhlásia sa nové voľby, v ktorých sa nanovo navrhujú uchádzači a celý proces sa opakuje, až kým sa k už zvoleným kandidátom nezvolí potrebný počet kandidátov. Zo zvolených kandidátov si následne vyberie prezident republiky a vymenuje potrebný počet sudcov Ústavného súdu.
Naživo: Vypočúvanie kandidátov na ústavných sudcov
Zánik funkcie sudcu
Sudcom zanikne funkcia okrem zjavných dôvodov, ako sú skončenie funkčného obdobia, vzdanie sa funkcie alebo smrť, aj v prípade dovŕšenia 72 rokov veku a vtedy, ak prezident republiky sudcu odvolá. Ústava presne vymenúva dôvody, keď tak prezident musí urobiť.
Organizácia a činnosť Ústavného súdu
Prezident spomedzi ústavných sudcov menuje na celých 12 rokov aj predsedu súdu, ktorý súd riadi, a podpredsedu súdu, ktorý predsedu zastupuje. O niektorých veciach môže Ústavný súd rozhodnúť iba v plnom zložení všetkých 13 sudcov, o iných veciach sa rozhoduje v trojčlenných senátoch. Sudcom s ich prácou pomáha zamestnanecký aparát, najmä ich poradcovia, analytici a tajomníčky, ktorí sú zamestnaní v Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Kancelária Ústavného súdu
Odbornú podporu a plnenie úloh spojených s organizačným, personálnym, ekonomickým, administratívnym a technickým zabezpečením poskytuje sudcom Kancelária Ústavného súdu Slovenskej republiky. Na jej čele stojí a v jej mene ako štatutár koná vedúci, ktorého menuje a odvoláva predseda Ústavného súdu. Medzi najbližších spolupracovníkov sudcu Ústavného súdu patria jeho súdni poradcovia. Predseda Ústavného súdu, predseda senátu a sudca spravodajca môžu súdneho poradcu zároveň poveriť vykonaním jednotlivých procesných úkonov v konaní, ktoré inak patria samotným sudcom. V rámci skúmania splnenia procesných podmienok konania môže ísť napríklad o výzvy na odstránenie nedostatkov v zákonom predpísaných náležitostiach návrhov na začatie konania. Súdni poradcovia taktiež spravidla vyzývajú účastníkov konania, zúčastnené osoby či iné subjekty, u ktorých je to vzhľadom na okolnosti prerokúvanej veci potrebné, na vyjadrenie sa k veci, prípadne k relevantným procesným otázkam. Analytici sú zase takpovediac „očami a ušami“ Ústavného súdu. Ich hlavnou úlohou je vypracúvanie odborných podkladov, stanovísk a analýz potrebných najmä k zložitejším prípadom.
Pôsobnosť pléna a senátov
Väčšinu svojich právomocí Ústavný súd vykonáva v pléne, ktoré sa skladá zo všetkých 13 sudcov, kde sa na prijatie rozhodnutia vyžaduje, aby s návrhom súhlasili aspoň siedmi z nich. Tí sudcovia, ktorí s rozhodnutím nesúhlasia alebo chcú k nemu niečo doplniť, môžu k rozhodnutiu pripojiť svoje odlišné stanovisko. Takto plénum schvaľuje návrh rozpočtu súdu, svoj spravovací a rokovací poriadok, kde sa detailnejšie upravuje postup v konaní pred Ústavným súdom, ako aj rozvrh práce jednotlivých senátov. V pléne sa musí rozhodnúť aj o tom, či zákony a právne predpisy s celoslovenskou pôsobnosťou, ako sú napr. O niektorých veciach rozhoduje Ústavný súd v senátoch skladajúcich sa z troch sudcov. Trinásti sudcovia sú podľa rozvrhu práce schvaľovaného v pléne rozdelení do štyroch senátov, pričom predseda súdu je členom niektorého zo senátov namiesto iného sudcu v prípade, že vec mu je pridelená ako sudcovi spravodajcovi. V senátoch sa rozhoduje najmä o ústavných sťažnostiach. Existuje viacero mechanizmov, ako zabezpečiť, že senáty budú rozhodovať jednotne. Ak niektorý senát v obdobnej veci nesúhlasí so skorším rozhodnutím iného senátu a mieni rozhodnúť odlišne, tieto odlišné právne názory senátov zjednocuje plénum. Rovnako predseda Ústavného súdu predloží plénu Ústavného súdu návrh na zjednotenie právnych názorov, ak sa zistí, že senát Ústavného súdu sa svojím rozhodnutím odchýlil od právneho názoru vyjadreného už v rozhodnutí niektorého zo senátov Ústavného súdu.
Právomoci Ústavného súdu
Tak ako v prípade ústavných súdov v iných krajinách, aj Ústavný súd Slovenskej republiky má ako svoje hlavné poslanie kontrolu, či zákony sú v súlade s ústavou a ostatnými ústavnými zákonmi, prípadne aj s pre Slovenskú republiku záväznými medzinárodnými zmluvami, najčastejšie tými o ľudských právach. Takúto kontrolu zákonov a iných právnych predpisov však nemôže iniciovať každý občan, napokon len veľmi málo štátov dáva svojim občanom takúto možnosť. Len subjekty presne vymenované v ústave tak môžu učiniť, pričom najčastejšie sa tak deje na návrh skupiny aspoň 30 (spravidla opozičných) poslancov, prezidenta republiky a generálneho prokurátora.
Ústavný súd vykonáva aj právomoc, ktorá nie je bežná pre ústavné súdy, keď kontroluje, či voľby, referendum alebo ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta republiky prebehli v súlade s ústavou a so zákonom. Ústavný súd takisto preveruje, ak ho o to požiada prezident republiky pred vyhlásením referenda, či ústava dovoľuje uskutočniť referendum o určitej otázke. Ústavný súd tiež s konečnou platnosťou a všeobecnou záväznosťou rozsudzuje spory štátnych orgánov o správny výklad ústavy a ústavných zákonov. Zároveň sa môže ktokoľvek obrátiť na Ústavný súd, keď sa domnieva, že právoplatným rozhodnutím alebo akýmkoľvek iným zásahom iného orgánu - najčastejšie niektorého všeobecného súdu - boli porušené jeho základné práva. Tieto právomoci sú jednoznačne tie najvýznamnejšie, ale Ústavný súd rozhoduje aj o mnohých iných veciach, no dochádza k tomu oveľa menej často.
Nižšie uvádzame tabuľku s hlavnými právomocami Ústavného súdu Slovenskej republiky:
| Oblasť právomoci | Popis |
|---|---|
| Kontrola súladu právnych predpisov | Posudzovanie súladu zákonov, nariadení vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ako aj medzinárodných zmlúv s Ústavou. |
| Volebné veci a referendá | Kontrola priebehu volieb, referend a ľudových hlasovaní o odvolaní prezidenta, a tiež posudzovanie ústavnosti predmetu referenda. |
| Kompetenčné spory a výklad Ústavy | Rozsudzovanie sporov štátnych orgánov o správny výklad Ústavy a ústavných zákonov. |
| Ústavné sťažnosti | Rozhodovanie o sťažnostiach fyzických a právnických osôb, ktoré namietajú porušenie svojich základných práv a slobôd. |
| Iné právomoci | Preskúmava rozhodnutia o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo politického hnutia, obžalobe proti prezidentovi, súlade rozhodnutia o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu, atď. |
Sídlo Ústavného súdu
Sídlom Ústavného súdu je mesto Košice. Súčasný komplex budov Ústavného súdu stojí na mieste bývalej mestskej zbrojnice a kasární, ktoré sa mesto rozhodlo zbúrať. Vojsko po roku 1885 postavilo nové kasárne a od roku 1910 časť kasární slúžila mestskej polícii. Vďaka citlivým architektonickým zásahom a rekonštrukcii sa podarilo zmeniť kasárenské priestory na reprezentatívny areál. Prvé verejné zasadnutie pléna Ústavného súdu v novom zrekonštruovanom sídle sa uskutočnilo 16. Ústavný súd v súčasnosti sídli v troch budovách, ktoré tvoria jeden ucelený komplex. V budove na Hlavnej ulici majú svoje kancelárie predseda a ostatní sudcovia. Súčasťou tejto budovy je aj Sieň nezávislosti, v ktorej sa uskutočňujú neverejné zasadnutia pléna súdu a slúži na prijímanie vzácnych návštev a hostí. V budove na Mäsiarskej 59, kde je aj vchod pre verejnosť, sa nachádzajú hlavná pojednávacia miestnosť, podateľňa, pracoviská zamestnancov, knižnica a archív. Na priečelí budovy na Hlavnej 110, ktorá je od 13. februára 1981 národnou kultúrnou pamiatkou a tiež súčasťou Mestskej pamiatkovej rezervácie Košice, bola 15. decembra 2009 osadená socha Justície, ktorej autorom je Martin Štepka. Komplex rekonštruovaných budov bývalých Jiskrových kasární do súčasnej podoby reprezentatívneho a funkčného sídla Ústavného súdu dotvorila prístavba novej pojednávacej siene slávnostne otvorenej 9. apríla 2013.
Výzvy a diskusie pri výbere ústavných sudcov
Voľba ústavných sudcov pripomína nekonečný príbeh. Na Ústavnom súde SR sa má vymeniť deväť z celkového počtu 13 sudcov, vrátane predsedu. Poslanci parlamentu však stále nevybrali všetkých 18 kandidátov, z ktorých si má prezident vybrať polovicu. Ústavný súd SR je tak od 16. februára 2019 značne paralyzovaný, keď na ňom zostali iba štyria sudcovia z trinástich. Prakticky funguje iba jeden trojčlenný senát v dvoch variantoch.
Nové pravidlá voľby ústavných sudcov obsahujú verejné vypočutie kandidátov pred ústavnoprávnym výborom Národnej rady SR. Deviati sudcovia či sudkyne budú obliekať taláre najbližších 12 rokov. Noví sudcovia sa volia podľa starých pravidiel, keďže sa vládnej koalícii na jeseň minulého roka nepodarilo presadiť zmeny. Uchádzačom stačí získať nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov Národnej rady SR, najmenej však 39. Parlament má zvoliť 18 kandidátov, z ktorých následne prezident Slovenskej republiky vymenuje polovicu.
Prebiehajúce problémy
Ústavný súd už viac ako dva roky nemá plný počet sudcov. K voľnému miestu, ktoré tam zostalo po odchode Jany Laššákovej, sa má v júli pridať ďalšie, keďže sudkyni Jane Baricovej sa končí funkčné obdobie. Voľbu na člena Ústavného súdu by mal vyhlásiť predseda parlamentu, Národná rada však stále nemá mená kandidátov. Ani deň pred ukončením podávania prihlášok sa na voľné stoličky ústavných sudcov nikto nehlási. Vlani v novembri vystúpil v Národnej rade predseda Ústavného súdu Ivan Fiačan, ktorý apeloval na poslancov, aby nového člena zvolili čo najskôr. Hovoril o paralýze Ústavného súdu, ktorý nedokáže prijímať rozhodnutia.
tags: #grilovanie #sudcovia #na #ustavny #sud