Poézia pre deti má v slovenskej literatúre svoje nezastupiteľné miesto. Medzi obľúbené básne, ktoré si deti radi recitujú, patrí aj "Gula Hore Gula Dole Nostek Taky Mrkvovy". Táto báseň je plná hravosti, rýmov a veselých obrázkov, ktoré deti podnecujú k fantázii a hre. Prázdniny s deťmi nemusia byť len o bezduchom voľne a nude. Skúste si spolu s nimi precvičiť pamäť a naučiť sa zopár jednoduchých detských básničiek.
Analýza básne
Báseň je slovesný umelecký výtvor písaný obyč. kniž. zastar. pejor. zastar. hovor. kniž. Nezriedka obsahuje slová ako: Á! Ach, tak!, Ale(že) či sa to smie? alebo Abože mi zahyň, abo buď slobodný, ktoré pridávajú na jej hravosti a melódii. Autori detských básní často využívajú prirovnania, napr. rovný sťa jedľa, aby deťom priblížili opisované objekty. Používajú slová ako jakby, sťaby, aby vytvorili poetický dojem.
Rovnako sa v básni objavujú slová vyjadrujúce prekvapenie, napr. Ľaľaď ho, ako by si vyberal. Vyskytujú sa aj nárečové výrazy, napr. Čuvy jakby švihol dych napätej struny, ktoré obohacujú jazyk básne. Báseň môže obsahovať aj archaické výrazy, ako napr. neborký, ktoré dodávajú textu historický nádych. Je dôležité spomenúť, že báseň je založená na abstrakcii, získaná abstrakciou (op. teoretický (op. kniž.).
Báseň je plná slovies, ktoré vyjadrujú dej, napr. valiť, blázniť, šialiť. Autori detských básní často používajú zdrobneniny, napr. skalka, aby text zjemnili a priblížili detskému vnímaniu. Časté sú aj citoslovcia, napr. Bác!, Bum!, ktoré oživujú text a robia ho dynamickejším. V básni sa môžu objaviť aj výrazy ako brbtať, brbotať, hatlať, ktoré opisujú rôzne spôsoby reči.
Ako naučiť deti nakresliť postavu | maminask :)
Jazyk a štýl
Jazyk básne je jednoduchý, zrozumiteľný a prispôsobený detskému veku. Slová sú vyberané tak, aby boli ľahko vysloviteľné a zapamätateľné. Rýmy a rytmus dodávajú básni melódiu a uľahčujú jej zapamätanie. Báseň je plná hravých slovných spojení a metafor, ktoré rozvíjajú detskú fantáziu. Báseň je napísaná v odľahčenom tóne, ktorý deti povzbudzuje k hre a radosti. Autori sa často vyhýbajú negatívnym témam a sústreďujú sa na pozitívne a povzbudzujúce motívy.
Detská báseň často využíva personifikáciu, teda pripisovanie ľudských vlastností neživým predmetom alebo zvieratám. V básni sa často objavujú výrazy ako chvieť sa, ktoré opisujú pohyb alebo stav. Autori detských básní sa často inšpirujú prírodou a využívajú motívy rastlín, zvierat a prírodných javov. V básni sa môžu objaviť aj výrazy ako bojovať, ktoré symbolizujú prekonávanie prekážok a dosahovanie cieľov. Cieľom básne je rozvíjať detskú fantáziu, slovnú zásobu a schopnosť vnímať krásu jazyka.
Báseň môže obsahovať aj slová vyjadrujúce emócie, napr. bolestný, ktoré deťom pomáhajú pomenovať a pochopiť rôzne pocity. V básni sa môžu objaviť aj výrazy ako bystrý, ktoré opisujú inteligenciu a schopnosť rýchlo sa učiť. Detská báseň často využíva opakovanie, ktoré deťom uľahčuje zapamätanie textu. V básni sa môžu objaviť aj výrazy ako bohatý, ktoré opisujú materiálne alebo duchovné hodnoty.
V básni sa môžu vyskytnúť aj slová cudzieho pôvodu, napr. klaun, ktoré deťom rozširujú obzor. Autori detských básní využívajú rôzne zvukové prostriedky, napr. onomatopoje, aby text oživili a priblížili detskému vnímaniu. V básni sa môžu objaviť aj výrazy ako blúdiť, ktoré symbolizujú hľadanie a objavovanie. Detská báseň často využíva kontrast, napr. medzi dobrom a zlom, aby deťom pomohla pochopiť zložitosť sveta.
Autori detských básní sa snažia písať jazykom, ktorý je deťom blízky a zrozumiteľný. V básni sa môžu objaviť aj výrazy ako byť pyšný, ktoré deťom pomáhajú pochopiť rôzne emócie a stavy. Detská báseň je často krátka a jednoduchá, aby ju deti ľahko pochopili a zapamätali si ju. V básni sa môžu objaviť aj výrazy ako ba, ktoré pridávajú textu na autenticite a hravosti.
Detská báseň je často ilustrovaná, čo deťom pomáha lepšie si predstaviť opisované objekty a situácie. V básni sa môžu objaviť aj výrazy ako budúci, ktoré deťom pripomínajú, že život je plný možností a príležitostí. Detská báseň je často plná optimizmu a povzbudzuje deti k pozitívnemu mysleniu. V básni sa môžu objaviť aj výrazy ako búrlivý, ktoré opisujú dynamické a živé situácie.
Význam pre deti
Báseň "Gula Hore Gula Dole Nostek Taky Mrkvovy" má pre deti niekoľko významov. Rozvíja ich fantáziu, slovnú zásobu a schopnosť vnímať krásu jazyka. Pomáha im pochopiť svet okolo seba a učí ich pozitívnemu mysleniu. Škôlkari by nemali zaháľať ani počas leta, obzvlášť ak ich po prázdninách čaká nástup do prvej triedy. Je veľmi dôležité, aby si trénovali pamäť a mali primeranú slovnú zásobu.
Ďalšie obľúbené detské básničky a veršovačky:
- Aka fuka funda luka: Aka fuka funda luka, funda káva kevenduka.
- Bim, bam, bom: Bim, bam, bom, takto zvoní zvon.
- Cupi, lupi do chalupy: Cupi, lupi do chalupy, cupi, lupi domov bež.
- Dnes je veľká paráda: Dnes je veľká paráda, my sa hráme na hada. Had chvostíkom vrtí, skúsme si to deti.
- Enten tiki: Enten tiki, dva špendlíky, skáču chlapci na koníky.
- U súdili malé myši: U súdili malé myši, že sa Janko príliš pýši. Prišli všetky spoza pece, chystajú mu veľké vrece.
- Voda, voda, vodička: Voda, voda, vodička, umyjem sa trošička.
- Zlatá brána otvorená: Zlatá brána otvorená, zlatým kľúčom podoprená. Kto do nej vojde - hlávka mu zojde. Či je ona - či je on, nepustím ťa z brány von.
- Šošovička, hrášok: Šošovička (Kukurička), hrášok, fazuľa, kde ste boli tetka Zuzuľa? Bola som ja na vodičku, idem variť šošovičku.
- Spadla hruška zelená: Spadla hruška zelená, obila si kolená. Ty si, hruška, nezbedník, nepomôže Ti už nik. Veď si dobre vedela, že si ešte nezrelá!
- Dobrú chuť: Janík chrumká čerešne, Anke chutí hruška, Evka rada slivôčky posile do bruška, Jožko má rád jabĺčka, Marka mrkvu sladkú, kalerábik narástol pre tú našu Katku. (Autor: Ján Andel)
- Kucháročka: Vzala Katka tašku, nakúpila hrášku. Obed navarila, babu nakŕmila. Haj, bábika, haj, sladko buvikaj. Teraz musíš spať. Aj ja idem od obeda riady umývať.
- Mlieko: Mlieko bielu farbu má, veľa vitamínov vždy nám dá. Každé ráno mamička mi pohár mliečka naleje. Ja sa tomu veľmi teším, z mliečka vždy mi dobre je.
- Hruštička: Fukaj fukaj vetríčku, zhoď mi jednu hruštičku, zhoď mi jednu alebo dve, sladké budú obidve.
- Jabĺčko: Bolo raz jabĺčko krásne, malo líčka červené Jeho jasná farba žiary ach mamka daj ho mne Keď som zaťala doň zúbky, pochytil ma veľký strach Lebo červík vyšiel z hĺbky a stal si na svoj prach Bolo nám to obom trápne že má nahryznutý dom On sa urazene vztýčil a vyplazil sa von.
- Hami: Máme malú Tami (meno dieťaťa) ona spraví hami, za otecka za mamičku, spapáme celú kašičku. (a ak je tam nejaké iné jedlo tak sa tam dá iný rým).
- Ťap, ťap, ťapušky: Ťap, ťap, ťapušky, išiel Matúš na hrušky a Tomáško na jabĺčka, postretli tam pána vĺčka. Urobili olalaaaa!
- Zeleninka: Hrášok je guľatučký šošovička hladká petržlen je kučeravý a mrkvička sladká.
- Tučné bruško: Pozrel som sa na hruštičku, pošúchal si uško, všimol som si-hruštička má, veľmi tučné bruško. A čo zvýši, to Mariši, čo zostale to Zuzane.
- Tri koláče: Bábika mi stále plače, už jej miesim na koláče. Jeden s makom, druhý čistý a ten tretí taký istý. (Autor: Ján Andel)
- Jeden, dva, tri, štyri, päť: Jeden, dva, tri, štyri, päť, čo mal Janko na obed? Zemiačky pečené boli málo mastené.
- Na jahody: Sadaj, macík, do autíčka, zájdeme si do lesíčka. Keď jahody nazbierame, vrátime sa domov k mame. Jahôdky aj mame dáme. Všetky sami nespapáme, lebo mamu radi máme. (Autor: Ján Andel)
- Hríb: V tmavom lese starý dub. A pri dube lúka. A na lúke veľký hríb sám sa mi ponúka. Do tašky sa nevmestí, dám ho do klobúka. (Autor: Ján Andel)
- Čerešničky: Cup červené čerešničky z konárika do ručičky. Kto ich zhodil? Vrabček. Pochutnaj si, chlapček! (Autor: Ján Andel)
- V záhrade: Tešila sa mrkvička: Oj, už nie som maličká. Hrášok rástol, dostal puky, z pukov kvety, z kvetov struky. Šepkala si kapustička: Stučneli mi obe líčka! Uhorky sa chvália tiež: Ťažko krajšiu vyberieš. A kaleráb: Verte mi, ledva stojím na zemi. Cibuľka sa tešila, že suchotu prežila. Paradajky kričia: Sláva tomu, kto nám vodu dáva!
- Čučoriedky: Čučoriedky, černice, mám ich vyše čapice, tuto si ich majte, čokolády dajte!
- Ľan: Nasiala nám babka ľanu na košieľku vyšívanú. Biely vzišiel? Ale nie, všetok ľan sa zelenie. A o týždeň, deti, zasa zakvitol ľan do belasa. Čuduje sa Katka: Ako z toľkých farieb babka biele plátno natká!
- Do obchodu: Pretože mám malé nôžky, chodím nakupovať rožky. Zavše stretnem starú ženu, vráskavú a prihrbenú. Zaželám jej dobrý deň, dodám ja vám pomôžem. Preniesť tovar kúsok cesty, až po váš dom na námestí. Starenka sa pousmeje, mňa ten úsmev v srdci hreje.
- Hijo na koníčku: Hijo, hijo na koníčku, do Prešova po pšeničku. Hijo, hijo na koni, pojedli psy tvarohy. Iba jeden ostal, Jankovi sa dostal.
- Uvaríme kašu: Hojda, lyža, kde babina chyža? V ruke má mrkvičku, na pleci kapustičku. Dohonila kuru na moste, vyprášila ju tam po chvoste. Prečo si sa kura nepiekla, prečo si mi z pece utiekla?
- Haju haju hajušky: Haju, haju, hajušky, varí mamka halušky.
tags: #gula #hore #gula #dole #nostek #taky