Z informácií získaných z fotografií vytvorených sondou Lunar Reconnaissance Orbiter (LRO) tím vedcov z viacerých renomovaných amerických výskumných inštitúcií zistil, že Mesiac sa zmenšuje. Zmenšovanie Mesiaca starého podľa súčasných odhadov viac ako 4.5 miliardy rokov potvrdzujú zlomy v mesačnej kôre a v ich dôsledku vzniknuté viditeľné zlomy na povrchu vytvorené posunutím jednej časti kôry nad druhú.
Sonda LRO fotografujúca povrch Mesiaca bola vypustená v júni minulého roka. Denne má vyprodukovať 461 GB dát a posielať ich na Zem rýchlosťou 100 Mb/s. V apríli snímky zo sondy umožnili identifikovať polohu strateného Lunochodu 1.
Na základe zlomov objavených zo snímok vytvorených LRO aj vo vysokých zemepisných šírkach až po póly je najpravdepodobnejším vysvetlením ich vznik pri globálnom relatívne nedávnom zmenšovaní Mesiaca pri zmenách a ochladzovaní jadra.
Budúcnosť Zeme a Slnka
Aké sú vyhliadky Zeme? No podľa mňa, keď Slnko vyhasne, tak Zem tu už dávno nebude, lebo Slnko predtým ako vyhasne zväčší svoj objem natoľko, že Zem pohltí... a keby aj nie, to, že Slnko vyhasne neznamená, že Zem vychladne zvnútra... Keby Slnko vyhaslo hoc aj zajtra, tak zemské jadro o tom ani nebude vedieť... Ale nám to môže byť už aj tak jedno. Obávam sa toho, že ľudstvo sa zničí samo skôr ako toto dojde.
Planéta sa dokáže dostať takmer zo všetkého, síce jej to bude trvať pár miliónov rokov, ale bude na nej znova nejaký druh života. Ale ľudstvo veľkú životnosť nemá.
Koniec planéty bude buď pri dopade obrovského vesmírneho telesa, čo je nepravdepodobné, pretože Jupiter 99.9% telies "pohltí" (aj keď už sa to párkrát stalo), ďalšia možnosť, ktorá sa aj stane, je to, že mesiac opustí obežnú dráhu Zeme, takže potom naša planéta nebude mať takú "dokonalú" rotáciu, ako má teraz. A potom ako čerešnička bude, keď v Slnku vyhorí všetok vodík, Slnko zväčší svoj objem natoľko, že buď planétu pohltí, alebo iba usmaží...
Mýty o zväčšovaní Slnka
Hviezda veľkosti Slnka nemôže zväčšiť svoj objem natoľko, aby pohltila Zem. Predpokladá sa, že sa dostane niekam po Venušu. Samozrejme, teplota na Zemi stúpne na obrovské hodnoty. Slnko naisto pohltí len Merkúr a Venušu, má sa síce zväčšiť až na 1,2 veľkosti obežnej dráhy Zeme, ale dovtedy má stratiť tretinu svojej hmoty, čo spôsobí, že bude mať slabšiu gravitáciu a planety budú krúžiť vo väčších vzdialenostiach... ale každopádne, Zem bude poriadne oškvarená.
Keď k tomu dôjde a Slnko sa zmení na červeného obra, bude to niečo ako malá supernova, pre nás smrteľné. Mala by to byť vcelku rýchla smrť. Najskôr zomrú ľudia na jednej pologuli a keď sa Zem otočí a vystrieda sa deň s nocou, zomrú ľudia na druhej pologuli, samozrejme, že toto bude už len také "dorážanie". Teplota bude na celej planéte veľmi vysoká, vyschnú jazerá, rieky, moria, celé oceány, nebude sa dať dýchať, pretože kyslík sa v tom teple vyparí, ľudské telo sa skladá aj z vody a tá sa tiež vyparí, to samozrejme zabije všetko živé.
Slnko vo svojich smrteľných chvíľach stratí časť hmoty, čo bude mať za následok zníženie jeho hmotnosti (resp. zníženie koncentrácie hmoty v centre slnečnej sústavy), čo bude mať za následok, že planety budú trocha slabšie priťahované k centru slnečnej sústavy, čo bude mať za následok, že Zem by obiehala o 20 až 50 miliónov km ďalej (najďalej však cca kde je teraz Mars). Otázka je, koľko hmoty Slnko stratí a ako veľmi sa zväčší na červeného obra. Ak by Zem ostala na súčasnej pozícii, predpokladá sa, že práve niekde tu by bol "okraj" Slnka.
Slnko nakoniec pohltí Zem – ale kedy?
Teploty na Zemi počas zväčšovania Slnka
Netreba sa oháňať žiadnymi stovkami miliónov Kelvinov. To sú teploty vo hviezdnych jadrách. Vo chvíli, keď bude Slnko červeným obrom, bude podľa výpočtov na povrchu Zeme cca 500-600°C (asi ako na povrchu Venuše), no a to už dosť ťažko prežije akýkoľvek život, ako ho dnes poznáme na báze uhlíka. Pri tej teplote je takmer tekutý hliník, zinok, olovo, samozrejme cín ..... Takže asi tak, netreba žiadne stámilióny K.
Inak žiadny okraj či "povrch" Slnka neexistuje, Slnko je plynná guľa, resp. ionizovaný extrémne horúci a hustý plyn alias plazma. To, že my vidíme ostrý okraj, je len klam. Ten ostrý okraj je de facto cca 400 km hrubá vrstva, kde začínajú fotóny viditeľného svetla byť "slobodné", lebo dovtedy im trvá stotisíce rokov, kým prejdú z jadra na povrch v oveľa hustejšom prostredí.
No a viditeľné svetlo, čo to asi budú za teploty? No tisíce stupňov C (ako má tzv. "povrch" Slnka - to je tá tenučká 400 km vrstvička, kde sa takéto fotóny uvoľnia spod spárov gravitácie a hustého prostredia). Inak povedané, cca v okolí obežnej dráhy Zeme by potom bola tá časť Slnka, ktorá má v súčasnosti tisíce °C (a ktorej ľudovo hovoríme "povrch"). Ak by sa ale Zem posunula o pár desiatok miliónov km, mohla by vôbec ako planéta prežiť (samozrejme nič iné len planéta, nakoľko by to bolo všetko roztavené).
Otázka je, načo by aj Zem prežila, keďže v strede slnečnej sústavy po Slnku ostane len biely trpaslík so svietivosťou asi ako Mesiac v splne a priemerná teplota na "pretavenej" zemskej kôre by klesla na -200 °C?
Minimalizmus ako finančná stratégia
Minimalizmus nie je o asketizme, ale o cielenej alokácii peňazí, času a pozornosti. V kontexte pôžičiek a dlhov ide o praktický rámec, ktorý redukuje impulzívnu spotrebu, uvoľňuje cash-flow a znižuje kapitál viazaný v neproduktívnych aktívach.
- Fixné náklady vs. variabilné impulzy: Čím viac vecí vlastníte, tým vyššie sú sekundárne výdavky (údržba, spotrebný materiál, skladovanie, poistenie).
- Likvidita a rezervy: Redukciou nákupov rastie prebytok rozpočtu.
- Heuristiky rozhodovania: Stanovte si prahy - napr. pre hodnotu nákupu.
- Identita vs. impulz: Definujte „ja-mínimum“ - krátky opis, čo potrebujete na pohodlný život.
Praktické nástroje minimalizmu
Pre efektívne uplatňovanie minimalizmu vo finančnom plánovaní sú k dispozícii rôzne praktické nástroje a metódy:
- Inventarizácia: Spíšte kategórie (šatník, elektronika, šport, hobby, kuchyňa, dekorácie).
- Hot-spoty nákladov: Identifikujte veci s nízkym využitím a vysokou údržbou.
- Pravidlo 1-in-1-out: Za každú novú vec jedna musí odísť.
- 30-dňový zoznam: Všetko neurgentné ide najprv do zoznamu, nákup až po 30 dňoch.
- Kapsulový šatník: 25-40 univerzálnych kusov namiesto stovky variácií.
- Zdieľaná ekonomika: Pôžičovňa náradia, carsharing, knižnice vecí.
Minimalizmus v akcii: Príklad
Minimalizmus nevyžaduje extrémny odopierací rozpočet, ale prioritizáciu. Príklad: Domácnosť redukuje zbytočné nákupy o 120 € mesačne a túto sumu presúva do mimoriadnych splátok spotrebného úveru 6 000 € s úrokom 12 % p. a., splácaného v anuitných splátkach 134 €/mes. Pri pridaní 120 € mimoriadne mesačne sa splatnosť skráti približne o tretinu až polovicu a celkové zaplatené úroky klesnú o stovky eur.
| Parametre úveru | Bez minimalizmu | S minimalizmom (+120 €/mes) |
|---|---|---|
| Výška úveru | 6 000 € | 6 000 € |
| Úroková sadzba | 12 % p.a. | 12 % p.a. |
| Mesačná splátka (anuitná) | 134 € | 254 € (134 + 120) |
| Predpokladaná splatnosť | cca 5 rokov | cca 2,5 - 3 roky |
| Celkovo zaplatené úroky | Stovky eur | Výrazne menej |
Minimalizmus znižuje frekvenciu a objem nákupov, čím vytvára predvídateľný prebytok v rozpočte. Ak je tento prebytok automaticky smerovaný na dlh (lavína/snehová guľa) a zároveň rastie núdzový fond, pravdepodobnosť vzniku nového dlhu výrazne klesá. „Menej vecí = menej dlhu“ nie je slogan, ale finančná stratégia. Minimalizmus presúva pozornosť z akumulácie na úžitok a hotovostné toky. Výsledkom je nižší dlhový servis, rýchlejšie splatenie existujúcich záväzkov a vyššia odolnosť voči neočakávaným výdavkom.
tags: #gula #ktora #zmensuje #veci