Konflikty, chudoba, nerovnoprávnosť a stále vážnejšie následky zmeny klímy neustále zvyšujú mieru hladu a len samotné dopady pandémie koronavírusu by mohli spôsobiť hladovanie miliónov ďalších ľudí. Začína byť jasné, že súčasné potravinové systémy nie sú ani spravodlivé, ani dostatočne stabilné na to, aby ustáli takéto otrasy, nieto ešte, aby do roku 2030 porazili hlad. Organizácie ako Člověk v tísni z Alliance2015, Welthungerhilfe a Concern Worldwide pravidelne zverejňujú správy, ktoré sa zameriavajú na naše potravinové systémy a ich vzťah ku zdraviu ľudí, zvierat, rastlín a životného prostredia.
Čo je Globálny index hladu (GHI)?
Globálny index hladu (Global Hunger Index - GHI) je multidimenzionálny nástroj na meranie hladu a podvýživy. S využitím štyroch kľúčových ukazovateľov vytvára skóre GHI ucelený obraz o globálnom hlade:
- Podvýživa: percento ľudí, ktorí nie sú schopní dosiahnuť naplnenie svojich kalorických potrieb.
- Vyhladnutie detí: percento detí mladších ako päť rokov, ktoré vážia na svoju výšku oveľa menej, než by mali (ukazovateľ akútnej podvýživy).
- Zaostávanie rastu u detí: percento detí mladších ako päť rokov, ktoré merajú na svoj vek oveľa menej, než by mali (ukazovateľ chronickej podvýživy).
- Detská úmrtnosť: percento detí, ktoré sa nedožijú piatych narodenín.
Skóre GHI sa určuje na základe hodnôt týchto štyroch ukazovateľov a dáva nám predstavu o situácii a hladu v danej krajine pomocou 100-bodovej škály. 0 bodov na tejto škále znamená najlepšie skóre, ktoré ukazuje, že v krajine nie je hlad vôbec, zatiaľ čo 100 bodov znamená najhorší výsledok. Skóre GHI jednotlivých krajín spadá do jednej z piatich nasledujúcich kategórií: miera hladu môže byť nízka, mierna, vážna, alarmujúca/silne znepokojivá alebo extrémne alarmujúca (vzostupné radenie podľa závažnosti).
Pre rok 2020 boli vyhodnotené štatistiky GHI celkom zo 132 krajín. U 107 krajín boli k dispozícii spoľahlivé údaje pre všetky štyri ukazovatele, umožňujúce tak vygenerovať skóre GHI. Index GHI pre rok 2020 je založený výlučne na údajoch získaných od multilaterálnych agentúr ako napr. OSN. Správa tiež uvádza skóre GHI pre roky 2000, 2006 a 2012, a udáva tak referenčné údaje, ktoré usnadňujú prevedenie dlhodobej analýzy vývoja GHI.
Súčasný stav a kľúčové výsledky Globálneho indexu hladu
Hladom vlani vo svete trpelo 733 miliónov ľudí, každý jedenásty obyvateľ planéty. V situácii nedostatku jedla žije podľa odhadov 29 percent obyvateľov Zeme, čo je zhruba 2,3 miliardy ľudí. V porovnaní s predchádzajúcim odhadom z roku 2023 sa počet ľudí, ktorí trpeli vo svete hladom, zvýšil o desať miliónov. Miera hladu zostáva vysoká vo viac ako 50 krajinách a pokrok je príliš pomalý. Hoci sa skóre GHI v 46 krajinách od referenčného roku 2012 znížilo, v ďalších 14 krajinách sa miera hladu zhoršila. Medzi tieto krajiny patria aj Haiti, Madagaskar, Libéria a Venezuela, kde štvrtina až polovica všetkých ľudí trpí hladom.
Najprudší nárast v hodnotení GHI zaznamenala Venezuela, kde sa index zo 7,2 v roku 2012 vyšplhal v roku 2020 až na 23,5. Vo troch krajinách je v súčasnosti miera hladu alarmujúca (Čad, Východný Timor a Madagaskar) a v 31 krajinách je veľmi vážna, za nimi nasledujú Demokratická republika Kongo a Stredoafrická republika. Z dôvodu nedostatočných údajov nie je ani k posledným dvom menovaným krajinám k dispozícii hodnotenie GHI, ale obe boli predbežne zaradené medzi štáty, kde je miera hladu alarmujúca. Veľmi vážna situácia, teda druhý najhorší stupeň, panuje v Čade, Južnom Sudáne, Somálsku, Burundi, Jemene a na Madagaskare.
Podľa správy je vážna situácia vo väčšine krajín Afriky na juh od Sahary, ako aj v Indii, Pakistane a Afganistane. Jedinou krajinou na americkom kontinente v tejto kategórii je Haiti, ktoré už dlhé roky sužujú prírodné katastrofy a politická nestabilita. V najnižšej kategórii, kde hladuje menej ako 9,9 percenta obyvateľstva, sa však nachádzajú aj niektoré európske krajiny vrátane Slovenska či Maďarska a väčšiny krajín na Balkáne.
Dopady pandémie a globálnych kríz
Dosiahnuť cieľ Agendy 2030 - poraziť svetový hlad do roku 2030 - sa momentálne nezdá byť príliš pravdepodobné. Ak nebude globálna zmena postupovať, miera hladu do roku 2030 pravdepodobne zostane v hornej časti rozsahu GHI v 37 krajinách a zhruba 840 miliónov ľudí bude trpieť podvýživou. Je potrebné tiež upozorniť, že tieto výpočty nezahŕňajú dôsledky pandémie koronavírusu. Podľa výpočtov Organizácie spojených národov bude zaostávaním v raste trpieť ďalších 700 000 detí za každý percentuálny bod, o ktorý klesne HDP v dôsledku pandémie. Navyše, počet detí trpiacich vyhladovaním by sa v krajinách s nízkymi a strednými príjmami mohol zvýšiť o 6,7 milióna. Tento nárast, sprevádzaný obmedzeniami proti šíreniu koronavírusu, ktoré majú dopad na dostupnosť potravín a zdravotnej starostlivosti, by mohol mať za následok úmrtie až 130 000 ďalších detí.
V pandemickom roku 2020 sa situácia s hladom vo svete podľa správy OSN dramaticky zhoršila. Odhaduje sa, že v minulom roku bolo podvyživených a trpelo hladom až 9,9 percenta ľudí na svete. Katarína Žigmundová z Unicefu potvrdzuje, že „pandémia covid-19 ešte viac skomplikovala situáciu v krajinách, ktoré prechádzajú humanitárnymi krízami.“ Hlad sa zhoršuje aj ozbrojeným konfliktom. Generálny tajomník OSN António Guterres varoval, že vojna na Ukrajine vystavuje 45 afrických a najmenej rozvinutých krajín riziku „hurikánu hladu“, keďže dovážajú najmenej tretinu svojej pšenice z Ukrajiny alebo Ruska. Medzi krízovými oblasťami v roku 2020 boli Demokratická republika Kongo, Jemen, Sudán či Afganistan, kde je viac ako 12 miliónov ľudí vystavených potravinovej neistote. „Bez okamžitej pomoci bude v Afganistane do konca roka 2021 trpieť podvýživou 1 milión detí do piatich rokov života.“
Opatrenia EÚ na prispôsobenie sa zmene klímy (SK)
Regionálne rozdiely a hlavné príčiny hladu
Výskyt podvýživy nie je vo svete rovnomerný. Medzi jednotlivými oblasťami vykazuje index hladu obrovské rozdiely. V subsaharskej Afrike dosiahlo bodové hodnotenie indexu 27,8 a v južnej Ázii 26,0, čo svedčí o vysokej miere hladu. Hladom trpí zhruba každý piaty obyvateľ Afriky či osem percent obyvateľov Ázie. V ostatných oblastiach sveta je miera hladu buď nízka alebo mierna (skóre GHI: 5,8-12,0).
Situácia v subsaharskej Afrike je obzvlášť problematická, pretože jeden z piatich ľudí alebo viac, čo je 21,2 percenta obyvateľstva, nedokázal v rokoch 2017 až 2019 naplniť svoje výživové potreby. Toto číslo od roku 2014 neustále rastie a v súčasnej chvíli je najvyššie vo všetkých regiónoch - dosahuje počtu 230 miliónov ľudí. Hlavnými príčinami je zhoršujúca sa ekonomická situácia, ozbrojené konflikty a nižšie výnosy z úrody, ktoré spôsobuje zmena klímy a extrémne výkyvy počasia.
Hlavnou obavou subsaharskej Afriky a južnej Ázie je výživa detí. V oboch oblastiach bola v roku 2019 situácia taká, že jedno z troch detí bolo následkom chronickej podvýživy oveľa menšieho vzrastu, než by vzhľadom na svoj vek malo byť. Navyše detská úmrtnosť v subsaharskej Afrike bola v roku 2018 najvyššia na svete, pričom 7,8 percenta detí umieralo pred dosiahnutím piateho roku života. V južnej Ázii je úmrtnosť detí stále vysoká, pohybuje sa na 4,1 percentách, ale oproti roku 2000 je predsa len oveľa nižšia (vtedy dosahovala 9,2 percent). Celkovo 144 miliónov detí je však stále ešte kvôli chronickej podvýžive menších, než by na svoj vek mali byť. 47 miliónov detí trpí kachexiou (ťažkým vyhubnutím), čo je znak akútnej podvýživy a 5,3 milióna detí zomrelo v roku 2018 pred dosiahnutím piateho roku života. Často bola dôvodom práve podvýživa.
Mýty a realita: Dostupnosť potravín a nerovnosť
Takmer každý tretí človek na svete nemal v roku 2020 prístup k dostatku jedla. Mnohí sa domnievajú, že svetový hlad je spôsobený „príliš veľkým počtom ľudí a nedostatkom jedla“. Táto jednoduchá, no nesprávna predstava pretrváva od 18. storočia. Práve toto presvedčenie nás pritom vzďaľuje od riešenia základných príčin hladu a podvýživy. „V skutočnosti hrá nerovnosť a ozbrojené konflikty väčšiu úlohu.“ Svet produkuje dostatok potravín na to, aby každý muž, žena a dieťa dostali viac ako 2 300 kilokalórií denne, čo je viac než dostatočné. Polovicu celosvetovej produkcie plodín tvorí cukrová trstina, kukurica, pšenica a ryža. Od 60. rokov 20. storočia celosvetová poľnohospodárska produkcia prekonala rast populácie. Jedlo (podobne ako voda) je právom a verejná politika by z toho mala vychádzať. Chudoba a systémové nerovnosti sú hlavnými príčinami potravinovej neistoty, ako aj ozbrojených konfliktov.
„Globálny potravinový systém je kontrolovaný hŕstkou nadnárodných korporácií, ktoré vyrábajú spracované potraviny obsahujúce cukor, soľ, tuk a umelé farbivá či konzervačné látky.“ Klimatické zmeny a zlý environmentálny manažment ohrozujú kolektívnu produkciu potravín vrátane pôdy, vody a opeľovačov. Živočíšna výroba, rastlinná výroba, rozširovanie poľnohospodárstva a spracovanie potravín tvoria štvrtinu všetkých emisií skleníkových plynov. Okrem toho sa jedna tretina všetkých vyrobených potravín stratí alebo sa vyhodí do odpadu.
Tohtoročná správa organizácie Welthungerhilfe poukazuje aj na súvislosť medzi potravinovou bezpečnosťou a rodovou nerovnosťou. V niektorých oblastiach sú ženy takmer o 19 percent viac ohrozené hladom ako muži. Ženy a dievčatá tiež častejšie trpia dôsledkami zmeny klímy v oblasti výživy. Odstránenie rodovej nerovnosti je pritom podľa organizácie kľúčom k odstráneniu hladu.
Paradox obezity
Dnešný svet je plný kontrastov. Kým na jednom konci sveta spôsobilo obdobie nákazy, obmedzení a vírusu náročnejší prístup k potravinám a zhoršujúcu sa podvýživu, na druhom ho sprevádzal nadmerne zvýšený kalorický príjem a priberanie. Dáta z roku 2016 hovoria o celosvetovo 13 percentách dospelých, ktorí sú obézni, a až o 39 percent ďalších dospelých, ktorí mali nadváhu. Podľa spomínanej štúdie OSN sa výskyt nadváhy a obezity zvyšuje podobne ako hladu, najmä v juhovýchodnej Ázii a Tichomorí. Podľa odhadov má až 14,5 milióna detí do 5 rokov nadváhu alebo obezitu. Chudobné rodiny v krajinách, ktoré majú omnoho väčší podiel ľudí trpiacich hladom, si vyberajú menej výživné potraviny napríklad aj pre ich nízku cenu. Lekárka Vitariušová objasňuje, prečo ani tento extrém nie je pre dieťa vo vývine vhodný a zdravý: „Chronický nadmerný kalorický príjem a jeho dôsledky - obezita a jej komplikácie - jednoznačne devastuje mnohé orgány tela. V prvom rade obezita výrazne limituje pohyb dieťaťa, čím sa problém prehlbuje ešte viac.“
Odporúčania a riešenia pre budúcnosť
Prekonanie globálnych kríz spojených s hladom a biedou si vyžaduje spoločné globálne úsilie. Svojím jednaním ničíme planétu viac a viac, čiastočne aj kvôli tomu, ako sú nastavené naše potravinové systémy. Je potrebné tieto systémy zmeniť, aby sa stali spravodlivejšími, udržateľnejšími a odolnejšími. Prioritou sa musí stať zabezpečenie naplnenia potravinových potrieb všetkých ľudí.
Kľúčom je vytvoriť zdravé výživové prostredie, ktoré drobným poľnohospodárom, rybárom a výrobcom ponúkne spravodlivý a dostatočný príjem. To tiež vyžaduje ochranu ľudských práv a životného prostredia v rámci hodnotového reťazca. Podporením obehového výživového hospodárstva vznikne viac zdrojov k recyklácii, čím sa zamedzí ďalšiemu znečisťovaniu životného prostredia a ekosystémy sa budú môcť obnovovať.
Vlády musia tiež vytvoriť všeobecné systémy zdravotnej starostlivosti a sociálneho zabezpečenia v spolupráci s darcami a občianskou spoločnosťou, aby sa zaistilo čo najlepšie fungovanie týchto systémov. „Vlády musia viac investovať do zdravotníctva, vzdelávania a rozvoja vidieka, aby odstránili nerovnosti a umožnili ženám lepší prístup k zdrojom a rozhodovaniu.“ Ďalej je nevyhnutné znemožniť nekalé obchodné praktiky a namiesto nich podporiť spravodlivý a udržateľný rozvoj. „Aby sme riešili potravinovú neistotu, musíme investovať do diplomacie koordináciou humanitárnych, rozvojových a mierových aktivít, aby sme sa vyhli a obmedzili ozbrojené konflikty.“ Potrebujeme politiky, ktoré podporujú zdravú a udržateľne vyrábanú, vyváženú stravu na riešenie chronických chorôb súvisiacich so stravovaním, environmentálnymi problémami a klimatickými zmenami.
Vhodná a dostatočná výživa sa jednoznačne musí začať pri deťoch od narodenia. Zdravie žien, najmä matiek, je kľúčové pre zníženie detskej podvýživy. Medzi praktické prostriedky boja proti podvýžive patrí napríklad terapeutická výživa na báze arašidov, ktorá je jednoduchým, lacným a účinným riešením. Podvýživa sa dá vyliečiť až v 95 percentách prípadov. „Jej masívne zavedenie do praxe spôsobilo na začiatku nového tisícročia revolúciu v boji proti podvýžive. Je to pritom veľmi jednoduché a lacné riešenie.“
tags: #hlad #a #bieda #vo #svete #graf