Hlad, ktorý pretrváva a zabíja, je celosvetový problém. Jeho trend sa vo svete postupne zhoršuje. Hlad je tam, kde sú klimatické zmeny každodennou realitou, či tam, kde pretrvávajú konflikty a kolabuje ekonomika. Pápež František označil už existenciu hladu vo svete za zločin proti základným ľudským právam. V pandemickom roku 2020 sa situácia s hladom vo svete podľa správy OSN dramaticky zhoršila. Odhaduje sa, že v minulom roku bolo podvyživených a trpelo hladom až 9,9 percenta ľudí na svete.
V dokonalom svete by sa žiadna krajina do kritických fáz potravinovej neistoty dostať nemala. Skutočnosťou však je, že v roku 2020 sa 155 miliónov ľudí nachádzalo v tretej - krízovej fáze. Až 66 percent z nich žilo na území iba desiatich krajín. Medzi nimi sú Demokratická republika Kongo, Jemen, Sudán či Afganistan. Stereotypné predsudky a mávnutia rukou nad touto situáciou už dlhé roky naozaj nie sú namieste. Aj v týchto krajinách ľudia poznajú pocit hladu.
Príčiny pretrvávajúcej krízy
Existuje mnoho príčin hladu a biedy vo svete. Chudoba je jedným z hlavných faktorov prispievajúcich k hladu. Nerovnosť v distribúcii zdrojov a príležitostí tiež zohráva významnú úlohu. V mnohých krajinách je bohatstvo koncentrované v rukách malej elity, zatiaľ čo väčšina obyvateľstva žije v chudobe. Ozbrojené konflikty narúšajú produkciu a distribúciu potravín, vedú k migrácii a nedostatku zdrojov. Klimatické zmeny spôsobujú suchá, záplavy a iné extrémne udalosti, ktoré poškodzujú úrodu. Pre chudobných poľnohospodárov v suchých oblastiach Afriky majú klimatické zmeny a nedostatok vodných zrážok ďalekosiahle následky.
Ekonomické súvislosti a zadlženosť
Počas niekoľkých dekád si chudobné krajiny naakumulovali medzinárodné dlhy, vytvorené čiastočne pôžičkami počas studenej vojny, kvôli prírodným katastrofám a počinmi skorumpovaných diktátorov. Mnoho chudobných krajín minie 30-40% svojho ročného rozpočtu na splácanie starých dlhov, čo je oveľa viac ako minú na zdravotníctvo a školstvo dokopy. Situácia dospela až do takého štádia, že si africké krajiny požičiavajú peniaze na splácanie starých dlžôb a nie na investovanie do rozvoja krajiny.
Zlomená Amerika: Ako sa mestá menia na slumy v najbohatšej krajine sveta | Dokument ENDEVR
Dôsledky a možnosti riešenia
Hlad, bieda a chudoba majú mnoho negatívnych dôsledkov pre jednotlivcov, komunity a celú spoločnosť. Podvýživa vedie k oslabeniu imunitného systému, zvyšuje náchylnosť na choroby a spomaľuje fyzický a mentálny vývoj. Hlad znižuje produktivitu práce, bráni vzdelávaniu a spomaľuje ekonomický rozvoj. Podvýživení ľudia majú ťažkosti s prácou a učením sa, čo obmedzuje ich ekonomické možnosti.
Kľúčové stratégie v boji proti podvýžive:
- Zvýšenie produkcie potravín: Inovácie v oblasti udržateľných poľnohospodárskych metód môžu pomôcť zabezpečiť, že potraviny sú odolnejšie voči zmenám klímy.
- Zlepšenie infraštruktúry: Cesty, sklady a chladiace systémy sú nevyhnutné pre to, aby potraviny dorazili tam, kde sú najviac potrebné.
- Odpustenie dlhov: Zrušenie starých dlhov umožní chudobným krajinám viac investovať do boja s chudobou, školstva a zdravotníctva.
- Programy pomoci: Organizácie ako UNICEF využívajú inovatívne riešenia, napríklad terapeutickú výživu na báze arašidov, ktorá dokáže vyliečiť podvýživu až v 95 percentách prípadov.
Riešenie vážneho problému podvýživy je na svetových lídroch a zároveň na každom z nás. Vždy treba začať od seba. Hlad vo svete je však stále globálny problém, ktorý si aj vyžaduje globálne riešenia. Jedlo je nárok a malo by sa naň pozerať ako na také, nie ako problém populačného rastu alebo nedostatočnej produkcie potravín.
tags: #hlad #bieda #rozvojove #staty #chudoba