Poviedka Horký chlieb od Jozefa Gregora Tajovského je významným dielom slovenskej literatúry, ktoré sa zaoberá sociálnymi problémami a materinskou láskou.
Informácie o vydaní
Horký chlieb je poviedka od Jozefa Gregora Tajovského, ktorá bola prvýkrát vydaná v roku 1909.
Knižné vydanie z roku 1990
Poviedka vyšla v roku 1990 vo vydavateľstve Mladé letá.
- ISBN: 9788006002846
- Autor: Jozef Gregor Tajovský
- Vydavateľ: Mladé letá
- Počet strán: 184
- Rok vydania: 1990
- Jazyk vydania: slovenčina
- Ilustrácie: Jozef Vrtiak
- Edícia: Mimočítanková literatúra pre žiakov ZŠ
- Stav: veľmi dobrý
Obsah a téma poviedky
Táto poviedka zobrazuje lásku matky ku svojim deťom. Tajovský tu kritizuje panskú spoločnosť a vytvára tu protiklad medzi materinskou láskou a povinnosťou. Hovorí o nedbalosti pánov.
Literárny kontext
- Literárny druh: epika
- Literárny žáner: poviedka
Téma a hlavná postava
Príbeh ženy - chudobnej vdovy a jej veľkej lásky ku svojim deťom, pre ktoré sa dokáže úplne obetovať.
Hlavná postava: Mara Turjanka je chudobná vdova s troma deťmi. Je láskavá, milujúca a obetavá matka, ktorá musí ťažko pracovať (cez deň aj v noci) aby uživila deti.
Dej poviedky
V drevenej chalúpke, prerobenej z maštale, býva vdova Mara Turjanka aj so svojimi troma deťmi - Zuzkou, Ondríkom a Markou. Ešte pred pár týždňami mali dietky otca a Turjanka muža. Aj keď pil, vadil sa, ale predsa bolo ľahšie zarobiť na živobytie. Teraz trú veľkú biedu. Deti večer častejšie ukladá sľubmi, spevom ako chlebom a ešte aj nocou musí na zárobky.
Koniec fašiangov tu, a zima nepopúšťa. Požiadali ju páni, aby im šla postrážiť deti, kým oni budú v divadle. Turjanke sa to nie veľmi páčilo, lebo bude musieť nechať svoje deti osamote. No na druhej strane peniaze potrebuje a mohlo by sa stať, že by ju viac nezavolali. Rozhodla sa, že pôjde.
Turjanka nakázala najstaršej sedemročnej Zuzke, aby dohliadla na súrodencov, kým ona bude preč. Deti uložila spať a s ťažkým srdcom sa pobrala k pánom. Bolo to prvýkrát, čo ich nechala samé. Strážila deti majetného krajčíra. Hoci mali slúžku i učňa, no i tak si dali zavolať Maru Turjanku.
Mara párala perie, učeň odišiel a slúžka zaspala. Bolo to pätnásťročné dievča, tak nečudo, že bola unavená. Starostlivá matka stále myslela na svoje deti, či dobre spia, či sa neodkryli... Nevydržala, zobudila slúžku a povedala jej, že ide na chvíľočku vonku, pritom šla domov pozrieť sa na ratolesti. Pobozkala ich, pozakrývala a utekala naspäť ku pánom.
Pánom sa na zábave zapáčilo a v istote, že Turjanka sa im o deti dobre postará, ostali aj tancovať. Bolo 11 hodín, vrátil sa učeň a uzimený zaspal. Mara bežala domov. Štyri hodiny po polnoci a pánov ešte stále nikde. Nedalo jej to, veď aj oheň už určite vyhasol. Bežala znova domov. Deti spokojne spali. Krajčír s manželkou sa vrátili niečo pred piatou. Turjanke dali štyridsať grajciarov. Bola šťastná a ponáhľala sa domov, konečne ku svojim deťom - bola rada, že ich má. Nočné pobiehanie tam a späť sa jej však podpísalo na zdraví.
Idea diela
Obrovská láska matky ku svojim deťom.
Sociálny kontext v Tajovského dielach
V poviedkach Mišo, Horký chlieb, Na chlieb, Mamka Pôstková autor rozširuje tematickú oblasť svojich próz o celý rad ďalších sociálnych javov, ako napr. vysťahovalectvo, premenu poľnohospodárskeho robotníctva na továrenské, narastanie národného i triedneho povedomia a pod.
V poviedke Mišo autor zaznamenáva dôsledky krízy v živote predprevratovej spoločnosti, keď mnoho chudobných ľudí zápasilo o holú životnú existenciu. Podobný je aj osud poľnohospodárskeho robotníka Miša, ktorý sa po prepustení zo služby uchytí načas v práci u mäsiara, neskôr prejde do fabriky, robí prácu sezónneho robotníka a nakoniec končí ako žobrák na ulici. V slovenskej predprevratovej literatúre niet otrasnejšieho obrazu sociálnej i mravnej biedy zavinenej buržoáznym systémom, než je v uvedenej Tajovského próze.
V poviedkach Horký chlieb a Mamka Pôstková sa do centra rozprávania dostáva utrpenie žien.
Tabuľka sociálnych javov v Tajovského dielach
| Dielo | Sociálny jav |
|---|---|
| Mišo | Dôsledky krízy, boj o životnú existenciu, premena robotníctva, chudoba |
| Horký chlieb | Utrpenie žien, materinská láska, kritika panskej spoločnosti |
| Na chlieb | Vysťahovalectvo |
| Mamka Pôstková | Utrpenie žien |
Ďalšie významné diela Jozefa Gregora Tajovského
Okrem poviedkovej tvorby sa Tajovský venoval aj dramatickej tvorbe. Medzi jeho najznámejšie diela patria:
Dramatická tvorba
- Ženský zákon
- Nový život
- Statky - Zmätky
- Matka
- Tma
- Hriech
- V službe
- Smrť Ďurka Langsfelda
- Blúznivci
- Hrdina
Statky - zmätky je najlepšou hrou. Dielo je umeleckým dokumentom, kde autor zobrazil koncom 19 st. ako otriasla aj sociálna otázka tradíciám a morálnymi základmi slovenskej dediny.
Ženský zákon ukazuje, že na dedine často víťazia nad čistým ľúbostným citom majetkové záujmy.
Poviedky a spomienková próza
- Do konca - najkrajšia spomienková próza autora v postave starého otca, vzdal autor hold pracovitosti, statočnosti.
- Maco Mlieč je odrazom veľkého kontrastu sveta pánov a sluhov vo vtedajšej spoločnosti. Celá životná tragédia Maca Mlieča sa odohrala v maštali, kde žije spolu s dobytkom a tu aj zomrie.
tags: #horky #chlieb #rok #vydania