Husi sú obľúbené pre svoje chutné mäso, perie a schopnosť strážiť dvor. Hoci hus nemá zuby, celkom dobre nahradí strážneho psa. Vždy totiž ohlási každého neznámeho návštevníka, nezávisle od toho, či je deň alebo noc. Niektorí ju využijú ako prírodnú kosačku, stihne spásať dvojárový pozemok. Známe je husacie perie.
Hus je pre pastevný chov doslova predurčená. Je to tradičný spôsob chovu, ktorým sa ešte pred 100 rokmi chovalo v Česku okolo 7-8 miliónov husí a na Slovensku 1 milión husí. Väčšina z nich trávila celý rok vonku na pastvinách.
História a Význam Chovu Húsk
Hus domáca (Anser anser domesticus) pochádza z divo žijúcej husi veľkej (Anser anser). Hus bola domestikovaná už pred viac ako 3 000 rokmi v starovekom Egypte a Mezopotámii. Okrem nej existujú aj iné druhy, ako napr.
História núteného dokrmu hydiny je stará už vyše 4000 rokov. Jej počiatky siahajú do starovekého Egypta, kde sa v hrobkách našli kresby vykŕmených zdomácnených vtákov. Z Egypta sa rozšírila technika núteného výkrmu vtákov do celého Stredomoria, pričom výkrm sa praktizoval vo veľkom rozsahu aj v starom Grécku a Ríme. V diele gréckeho básnika Cratinusa z Atén (519 p. n. l. - 422 p. n. l.) nachádzame prvý literárny dôkaz o výkrme husí v starovekom Grécku. Marcus Gavius Apicius, známy rímsky gurmán a súčasník cisára Tiberia (1. storočie n. l), propagoval pri výkrme husí na tučnú pečeň používanie fíg. V stredoveku udržiavali tradíciu produkcie tučnej pečene židovské obce, ktoré vykrmovali husi najmä pšenicou a figami. V 15. a 16. storočí sa začal vo veľkom rozsahu robiť nútený výkrm husí najmä vo Francúzsku a Nemecku. O tom, že takto vykrmované husi dosahovali pečeň značných rozmerov napísal vo svojom diele Opera dell' arte dell cuccinare... (Dielo o umení variť...) slávny taliansky kuchár Bartolomeo Scappi (1500-1577), v ktorom opísal približne 1000 receptov renesančnej kuchyne. Veľa priestoru príprave jedál z tučnej pečene venoval aj Max Rumpolt (jeho kuchárska kniha vyšla v roku 1561) a János Keszei, ktorý pôsobil v 80. rokoch 17.
Plemená Húsk
Medzi najznámejšie druhy chovaných husí patrí hus domáca.
| Plemeno | Charakteristika | Hmotnosť gunára | Hmotnosť husi | Znáška (vajec) |
|---|---|---|---|---|
| Tuluská hus | Najstaršie ťažké plemeno, biele perie. | 11 - 12 kg | 10 - 11 kg | 40 |
| Landeská hus | Ťažké francúzske sivohnedé plemeno s bielym bruchom, na výkrm a pečeň. Vhodné pre vyspelých chovateľov. | neuvedené | neuvedené | neuvedené |
| Rýnska hus | Stredne ťažké sivohnedé a biele francúzske plemeno, veľká pečeň (nútený dokrm). Schopné i v zime spávať na snehu. Žije aj 15 rokov. | 7 - 7,5 kg | 6 kg | 30 - 35 (v 2. roku) |
| Pomoranská hus | Stredne veľká až veľká sivostrakatá, najstaršie európske plemeno. Starostlivá pri odchove húsat, dáva tučnú pečeň. Obľúbená u drobnochovateľov. | 6,5 - 8 kg (sivostrakatá), 6 - 7,5 kg (sivohnedá, modrosivá) | 5,5 - 7 kg (sivostrakatá), 5 - 6 kg (sivohnedá, modrosivá) | 20 - 30 (sivostrakatá), 15 - 20 (sivohnedá, modrosivá) |
| Slovenská biela hus | Stredne ťažké husi, biela, sivohnedá a strakatá farba. Bohaté operenie, dobrá dispozícia na výkrm. | 6 kg | 5 kg | 30 - 40 |
| Emdenská hus | Biely veľkochovný typ, vhodný aj pre drobnochovateľov na produkciu mäsa, pečienky i peria. | 4,5 - 5 kg (po nútenom dokrme 7 - 7,5 kg) | neuvedené | neuvedené |
| Labutia hus | Menšie tradičné plemeno bielej farby. Prispôsobená na mráz, chlad, vlhko, nenáročná na krmivo. Veľmi dobrá pastevná hus so živým temperamentom, rýchlo dospieva. Plavohnedá a biela. | 5,5 - 6,5 kg | 3,5 - 5 kg | 10 - 18 |
Kŕmenie Húsk - Od Húsatka po Dospelého Jedinca
Pri kŕmení a výkrme kačíc a husí je nutné uvedomiť si rozdielnosť zásadných požiadaviek na výživu. Skúsenému chovateľovi sú známe aspoň základné odlišnosti medzi husou, kačicou a pižmovkou. Husi sú vegetariánky, žížaly a slimáky, obľúbené pochúťky kachen, tak odmietajú.
Kŕmenie Húsatiek
Kŕmenie a vodu umiestňujte husatá tak, aby pre nich boli dobre dostupné. Správne kŕmidlá a napájačky udržia vodu a krmivo dlhšie čerstvé. Húsatkom do prvého týždňa podávajte kŕmnu zmes pre husáta. Môžete ju nahradiť pšeničnými otrubami, nasekanými žihľavami, strúhanou mrkvou a chlebom máčaným v mlieku. V 1. týždni je najvhodnejšia zmes pre húsatá. O starších husátkach, ktoré si doveziete domu napríklad z velkochovu, by ste mali vedieť, aká strava im bola poskytovaná. Krmivo potom meňte postupne. Pri rýchlej zmene stravy dochádza k značnému úhynu husať. Po uplynutí jedného týždňa im do kŕmenia pridávajte obilný šrot, uvarené zemiaky, pokrájané žihľavy a ďatelina. Potom pridávame obilné a kukuričné šroty, ovsené vločky, varené zemiaky, namočený chlieb, mrkvu, nadrobno nasekanú žihľavu, lucernu, ďatelinu. Dávať im môžete aj tvaroh, kyšku alebo srvátku. Tieto zložky sa však rýchlo kazia, preto je nutné stav krmiva kontrolovať. Vhodným doplnkom je i tvaroh, kyslé mlieko alebo srvátka. Húzatom nielen v mladom veku, ale aj neskorším, starostlivo dopĺňajte vitamíny a minerály. Predovšetkým pokiaľ im nemôžete poskytnúť pestrú stravu. Mláďatá potrebujú krmivo, ktoré je bohaté na proteíny a živiny nevyhnutné pre ich rýchly rast. Počas prvých týždňov života mláďat je dôležité zabezpečiť im ľahko stráviteľnú stravu. Je nevyhnutné dodržiavať pravidelný kŕmny plán a zabezpečiť, aby mláďatá mali stály prístup k čistej a čerstvej vode.
Starostlivosť o Húsatá
Prvé dni malé húsatá udržiavame pod zdrojom tepla 28 - 32 °C a každý týždeň znižujeme teplotu o 2 °C, pričom teplota odchovne by mala byť 20 °C. Po 3 týždňoch je dostatočná teplota 18 °C. Dôležité je, aby húsatá mali vždy suchú podstielku, ktorá je buď z piesku, alebo rezanej slamy. Seno je nevhodné, lebo sa rýchlo znečistí a zvlhne. Mláďatá potrebujú prístup k výživnému krmivu a čistej vode. Mláďatá by mali byť postupne zoznamované so staršími jedincami stáda, aby sa naučili sociálne vzorce správania. Pravidelné kontroly mláďat na príznaky chorôb alebo nezvyčajného správania sú nevyhnutné. Starostlivosť o mláďatá hydiny je zásadná pre ich zdravý vývoj a prežitie. Mláďatá potrebujú teplé a chránené prostredie, najmä v prvých týždňoch života. Je dôležité udržiavať čistotu v prostredí, kde sa mláďatá nachádzajú. Mláďatá sú veľmi citlivé na stres, ktorý môže pochádzať z rôznych zdrojov, vrátane hlučného prostredia, prítomnosti predátorov alebo nadmernej manipulácie.
Kŕmenie Dospelých Húsk
Od 11. týždňa veku húsat sa odporúča pastva. Husi sú pastierskymi zvieratami, ktorým bývanie na tráve prospieva. V mieste pastvy im zaistite dobrý príjem vody. Vodné plochy nie sú pre husi nevyhnutné, zlepšujú im iba kvalitu peria. Pastva k chovu hus neodmysliteľne patrí. Základom je teda od jari do jesene zelená pastva. Husi si väčšinu potravy nájdu samé a len doplnkovo sú dokrmované obilím. Husi majú najradšej žihľavy a ďatelina. Trávu husi k svojmu životu potrebujú, jedná sa o stravu s nízkym obsahom energie a dusíkatých látok. Pastva poskytuje husiam vlákninu, ktorá je nevyhnutná pre ich tráviaci systém. Husatom vo výbehoch bez pastvy poskytnite narezané zelené. Sežerou vám trávu, kořínky, semena trav a obilí. Navečer je dobré im do husníku nasypať krmnú zmes pre husy. Môžete urobiť taktiež zmes vlastnú a to smiešaním kukurice, pšenice a jačmeňa. Dávky krmív upravujte podľa potreby, tak aby Vám hydina netučnila. Ak správate husi, dbajte aj na dostatočný prísun soli. Obilniny a zrniny: ako sú pšenica, kukurica, alebo jačmeň, poskytujú husiam dôležitý zdroj energie. V zimě potřebuje dospělá husa asi 250 g obilí. V období, kdy je dostupná tráva, se husy přikrmovat nemusí, pokud jsou tedy na pastvě.
Ubytovanie a Prostredie pre Husy
Podlaha pre odrastenejšie a dospelé husi má byť roštová, pod ňou je tzv. trúsnik s jednoduchou možnosťou čistenia a vrstva slamy, ktorú udržiavame sústavne suchú. Ak budeme odchovávať aj húsatká, tak v stajni urobíme hniezda. Ich šírka by mala byť 60 cm, hĺbka 80 cm a výška asi 1 m. Veľmi dôležité je, aby sediace husi na seba nevideli. Inak sa môže stať, že keď hus, ktorá ešte len sedí na vajciach, uvidí hus s vyliahnutými húsatami, pokojne opustí svoje vajcia a ide za jej húsatkami, lebo ich považuje za svoje. V stajni by mali byť i napájadlá a kŕmidlá, zásadne bezprievanové vetranie, elektrické osvetlenie a okno najlepšie orientované na juh, v lete s možnosťou jeho výmeny za sieťovinu. Najvhodnejším materiálom stajne je drevo. Ak máte zelenú plochu, môžete na jednu hus počítať aspoň so 150 až 200 metrami štvorcovými. Husi v uzavretom výbehu môžu okusovať mladé kmene ovocných kríkov a stromov, ktoré potom aj nenávratne poškodia. Není pro ně dobré je držet na malém dvorku a pro trávu jim chodit na vzdálenou louku. Táto zvieratá potrebujú veľký travnatý výbeh, jinak vám budou strádat a chov se nevydaří.
Znáška a Starostlivosť o Husacie Vajcia
Najlepšiu znášku majú husi medzi 2. a 5. rokom života, i keď na chov sú vhodné i do 10. roku. Gunárov však meníme skôr (v 8. roku). Znáška husí sa väčšinou začína v polovici februára, keď sa začína predlžovať deň. Záleží však aj na klimatických podmienkach, v ktorých sa husi chovajú. Tam, kde sú podmienky tvrdšie, začínajú husi znášať neskôr než na juhu Slovenska, kde je tomu naopak. Vždy však záleží na kvalite kŕmenia. Kvalita kŕmenia ovplyvňuje ako produkciu, tak kvalitu násadových vajec. Produkcia vajec a ich hmotnosť kladú veľkú záťaž na organizmus, preto je nutné v tomto období zaistiť husiam dostatočne kvalitnú kŕmnu dávku, ktorá svojim zložením musí pokryť nielen tvorbu vajec, ale tiež zaistiť kvalitu násadového vajca. Hmotnosť vajec závisí od plemena, ale i veku chovanej husi, pričom všeobecne platí, že hus v prvom roku znáša menšie vajcia a s vekom sa vajcia zväčšujú, ale platí to maximálne do 2. až 3. roku veku husi. Tvar vajca býva rozdielny, od podlhovastého až po zaguľatené a väčšinou nám napomáha určiť, ktorej husi patrí, ale je to nutné vysledovať. Občas sa stáva, že husi pri veľmi dobrom kŕmení alebo vplyvom nejakej poruchy znesú vajcia abnormálne veľké. Také vajcia vyradíme z chovu, lebo hrozí, že sú dvojžĺtkové a buď sa nevyliahne nič, alebo deformované húsa. Husi znášajú vo väčšine prípadov v ranných hodinách, a tak je nutné vajcia včas zbierať, aby pri mrazoch nezmrzli. Ak chceme získať viac vajec z jednej znášky, tak pri kladení ich postupne ráno (znášajú ich nad ránom) odoberáme - až na jedno. Husiam do husína by sa mali umiestniť znáškové hniezda, aby si na ne zvykli a nezanášali. Hniezda môžu byť z rôznych debničiek takých rozmerov, aby husiam umožňovali ľahký prístup a pritom zabránili vygúľaniu vajec. Znesené vajce označíme dňom, prípadne číslom husi a uložíme na preložku. Uloženie vajca závisí od toho, ako budeme liahnuť, či umelo alebo prirodzene pod husou. Pri umelom liahnutí, kedy nasadzujeme každý týždeň, uložíme vajcia špičkou dole. Pri prirodzenom liahnutí, kedy nasadzujeme len celú znášku, musíme vajcia uložiť do preložky naležato a vrchnú stranu označiť čiarkou a to z dôvodu, že vajce musíme každý deň otáčať o 180 stupňov tak, aby bola zachovaná stredová poloha žĺtka a nedošlo k jeho prilepeniu na stenu škrupiny. Husacie vajcia bývajú občas silne znečistené trusom. V žiadnom prípade také vajcia neumývame, aby sme do vajca nezaniesli choroboplodné zárodky. Vajce umyjeme vlažnou vodou s dezinfekciou tesne pred vložením do liahne alebo pod hus. Vajcia skladujeme v chladnej miestnosti, pri teplote 8 - 15 ºC, bez slnečného svitu a pokiaľ je to možné, pri 70 % vlhkosti. Tieto podmienky zaručia neskoršie dobré výsledky pri liahnutí. Husi znášajú každý druhý deň, a tak v prípade prirodzeného liahnutia husí so zachovaným pudom kvokavosti pri znáške 12 - 18 vajec, najstaršie vajcia môžu byť i vyše mesiac staré a strácajú na kvalite. Ak máme možnosť, vkladáme najstaršie vajcia do liahne alebo pod kvočku tak, aby husi zostalo 10 - 12 vajec, pretože väčšie množstvo vajec by nebola schopná obsedieť. Husi, ktoré sedia sami, podkladáme až vtedy, keď pustia prach, tzn. že znáškové hniezdo vystelú prachovým perím a z hniezda sa nevzďaľujú. Štyri týždne pred znáškou zvýšime príjem dusíkatých látok, čo im zvýši aj pohlavnú aktivitu. Pridávame im sušenú lucernu alebo ďatelinové seno, strúhanú kŕmnu či červenú repu, mrkvu, ovos (aj naklíčený). Že hus sa chystá na znášku, spoznáme podľa vystielania hniezda perím. Vajcia začínajú znášať vo februári každý druhý deň do hniezda, kde ich zahrabávajú do podstielky. Po vyliahnutí sa húsatá pohybujú asi 2 dni len v okolí hniezda a až na 3. deň ich hus vyvedie na pašu, prípadne ich nakrátko pustí i do vody. Húsatá majú spočiatku perie premastené od matky. Mali by sa najmä pásť na pasienku. Trávnatý porast výbehu by mal byť zložený najmä z nízkych mäkkých travín (lipnica, psinček) s podsevom ďatelín, obľúbený je najmä nátržník husí. Pri dobrej pastve stačí húsatám od 8. týždňa len zrno na noc.
Párenie
Ďalším dôležitým bodom znáškového obdobia je párenie, ktoré prebieha väčšinou ráno, keď husi opustia husín. Gunár sa pári najradšej na vode, keď sa husi kúpu, čo je pre neho určitý stimul a pri ťažkých plemenách nutnosťou, pretože na suchu by gunár nedokázal hus oplodniť. Dbáme na to, aby voda nebola nadmerne zašpinená a nemohlo dôjsť k tomu, aby gunár pri menšom poranení dostal zápal penisu a prestal pojímať. Pri párení sa gunár drží zobákom temena husi, nohami sa opiera o rozložené krídla husi a tak pri častom pojímaní majú husi ošklbané temeno (príznak, že vajcia budú oplodnené). Pred pridaním gunára do kŕdľa je vhodné vyšetriť anatomickú dokonalosť jeho penisu.
Rozdiely vo Výžive Hydiny: Husy, Kačice a Pižmovky
Pri kŕmení a výkrme kačíc a husí je nutné uvedomiť si rozdielnosť zásadných požiadaviek na výživu. Skúsenému chovateľovi sú známe aspoň základné odlišnosti medzi husou, kačicou a pižmovkou.
- Hus (jednotlivé pôvodné plemená, ako aj úžitkové hybridy) je výhradne bylinožravec. Pri tradičnom odchove a výkrme je vhodné doplniť aj zelenú krmovinu. Hus výborne prospieva na obmedzenej zelenej pastvine.
- Kačica (najčastejšie je základom plemeno pekinských kačiek) je vyslovene všežravec.
- Pižmovka dokáže okrem kŕmnej zmesi využiť aj zelenú krmovinu z výbehu. Ak chceme intenzívny výkrm, je vhodné vymedziť pižmovkám plochu a zároveň sledovať ich správanie. Keď majú malý priestor, inklinujú k vzájomnému ozobávaniu vyrastajúceho peria na letkách a postupne po celom tele.
- Mulard: kríženec spravidla medzi káčerom pižmovky (ten je vždy veľmi aktívny pri párení) a kačicou (pekinskou - produkčné línie veľmi dobre nesú). Mulard veľmi dobre rastie a má rovnaké nároky na výživu ako kačica. Mulard patrí medzi obľúbené zvieratá. Slovo „pižmovka“ by sa príliš dobre nevynímalo na čiernej tabuli v mäsiarstve alebo inom obchode. Kačica s dvojnásobnou cenou oproti tradičnej českej či slovenskej „tučnej“ husi by sa tiež príliš dobre nepredávala.
V období intenzívneho rastu sú veľmi náročné na bielkoviny. Ako doplnok môžeme predložiť mäsové odpady. Veľmi náročná na výživu (najmä na obsah bielkovín) je tzv. husokačka: Hovorový výraz pre pižmovku.
Intenzívny a Nútený Výkrm Húsk a Kačíc
História a Súčasnosť Núteného Dokrmu
Na Slovensku sa pred 2. svetovou vojnou vyprodukovalo približne 200 ton bielych husacích pečení od chovateľov z oblasti Levíc, Zlatých Moraviec, Hlohovca, Šurian, Hurbanova, Dunajskej Stredy a pod. Tradícia produkcie tučnej pečene bola prerušená po prechode na poľnohospodársku veľkovýrobu v 50. rokoch minulého storočia, čo bolo sprevádzané likvidáciou gazdovských dvorov. Po roku 1945 došlo k stálemu poklesu stavov husí, čo sa premietlo aj do produkcie tučnej pečene (napr. v roku 1969 sa na Slovensku vyprodukovalo 766 kg husacích pečení). Metóda kŕmenia husí a kačíc sondami zavádzanými do pažeráka je na našom území od roku 1992 zakázaná. Príkrmovanie pomocou šišiek sa praktikuje už len vo Španielsku a možno v Taliansku. Dnes je situácia úplne iná. V Česku sa chová odhadom nanajvýš 250 000 husí, na Slovensku ešte menej. Väčšina z nich na podstielke v halách, bez prístupu na lúku a kŕmená len šrotmi. Väčšina svätomartinských husí nikdy nevidela trávu a bola dovezená z Maďarska či Poľska. V súčasnosti je nútený výkrm hydiny zakázaný vo viacerých štátoch - napr. v Európskej únii.
Produkcia Tučnej Pečene (Foie Gras)
U nás i v zahraničí je vyhľadávanou delikatesou husacia pečeň. Základom výkrmu je umelé vyvolanie chorobného stavu, tzv. steatózy pečene. Pri poruchách lipidového (tukového) mechanizmu v pečeni dochádza k jej stukovateniu - steatóza pečene. Usmernená steatóza pečene sa využíva na produkciu lahôdkových pečení kačíc a husí pri špeciálnom spôsobe výkrmu - nútenom dokrme. Základné fyziologické pochody v pečeni vodnej hydiny sa dajú narušiť viacerými látkami (napr. alkohol, zlúčeniny medi), avšak pečeňové tkanivo tvrdne a má olejovitý vzhľad. Veľkosť a schopnosť tvorby tučnej pečene je daná najmä dedičnosťou. Podľa rôznych údajov sa koeficient dedičnosti pohybuje v rozmedzí od 0,48 do 0,63. Prvým faktorom vplývajúcim na rast pečene je plemeno resp. hybrid vhodný na pečeňový dokrm. Z plemien kačíc sú na pečeňový dokrm vhodné ťažké plemená kačíc (pekinská, ruánska, aylesburská), príp. medziplemenné krížence. Z husí sú najvhodnejšie stredne ťažké plemená husí s predispozíciou na tvorbu tučnej pečene (landeská, slovenská, pomoranská) a pečeňové hybridy husí. Už výsledky výskumu prof. Groma a prof. Staška v 70. rokoch minulého storočia dokázali, že najvhodnejším plemenom na produkciu tučných husacích pečení je landeská hus alebo jej krížence. Ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje rast pečene je technológia dokrmu. Pri dĺžke výkrmu je badateľná tendencia skracovania dĺžky z 24 dní na 16 až 18 dní. V našich podmienkach praktizujeme intenzitu dokrmu 2 až 3-krát denne. V zahraničí sa prvé dni dokrmu často skúša, koľko ktorá hus vydrží (6 až 8-krát denne). Dôležitý je aj spôsob dokrmu, pričom chovateľ si môže vybrať medzi viacerými spôsobmi, najčastejším je dokrm celým zrnom alebo kašou. Zloženie krmív používaných v nútenom dokrme ovplyvňuje kvalitu pečene. Nemenej dôležitým faktorom je aj zdravotný a kondičný stav zvierat zaraďovaných do núteného dokrmu. Uplatňuje sa hodnotenie stupňa vývinu brušnej časti hmatom po skončení prípravného obdobia na nútený dokrm, pri ktorom sa má skrmovaním objemových krmív pripraviť tráviaci trakt husí na príjem zvýšeného množstva krmiva. Takto pripravené husi majú ľahko roztiahnuteľný pažerák s nepravým hrvoľom, ktorý pojme značné množstvo krmiva. Vek pre pečeňový výkrm je podľa rôznych autorov menej limitujúcim faktorom a môžeme ho prevádzať po 10. týždni veku až do 26. Už v 80. rokoch minulého storočia bola badateľná snaha nahradiť husaciu pečeň kačacou pečeňou, najmä pri výrobe pečeňových konzerv. V tomto smere zohralo dôležitú úlohu využitie medzidruhových krížencov kačíc, ktorých pečeň sa po kvalitatívnej stránke približovala pečeni husí. Pri týchto medzidruhových krížencoch sa využila dobrá jatočná kvalita pižmových kačíc na jednej strane a dobrá reprodukčná schopnosť pekinských kačíc na strane druhej. Vyššia efektivita produkcie tučných pečení medzidruhovými krížencami kačíc spôsobila, že pečeň kačíc začala vytláčať pečeň husaciu a v súčasnosti medzidruhové krížence kačíc predstavujú až 95 % celkovej produkcie pečene. Súčasná ročná produkcia tučných pečení sa pohybuje na úrovni 25 000 ton. Z tohto množstva sa okolo 80 % vyprodukuje vo Francúzsku (Francúzi sú nielen najväčší producenti, ale aj najväčší konzumenti tučných pečení), ďalšími 10 % sa podieľa Maďarsko, zvyšok zabezpečujú Bulharsko, Španielsko a ďalšie krajiny.
Technologický Postup Výkrmu
Pri tomto spôsobe výkrmu rozlišujeme obdobie predvýkrmu, prípravné obdobie a obdobie dokrmu. V období predvýkrmu do 10 až 12 týždňov veku sa húsatá vykrmujú polointenzívne, pričom sa im podáva dostatok zeleného krmiva. V prípravnom období, vo veku 10 až 13 týždňov sa postupne prechádza na kŕmenie celou kukuricou s dennou dávkou 200 až 300 g. Na vlastný dokrm sa vyberajú len husi s dobrou kondíciou a hmotnosťou nad 4 kg. Husi sa umiestňujú vo výkrmových halách na roštoch v kotercoch po 8 až 10 ks pri hustote obsadenia 5 až 6 ks.m-2. Kŕmi sa 2 až 3-krát denne pomocou kŕmneho strojčeka pri norme obsluhy 90 až 120 husí na kŕmiča. Denná dávka kukurice sa postupne zvyšuje z 250 až na 700 až 1200 g denne. Kukuričná monodiéta sa obohacuje o 0,5 až 1,0 % soli a 1 až 2 % kŕmneho tuku. Dokrm trvá 21 až 30 dní s tendenciou dĺžku dokrmu skracovať a zvyšovať frekvenciu kŕmenia počas dňa. Dôležitý je predchádzajúci výkrm na pastvine (aspoň 200 m2 na hus) s dobrou výživovou kvalitou a večerným dodatkom zrnín či okopanín. Štyri - päť týždňov pred porážkou začneme husi kŕmiť zmesou obilnín s prevahou ovsa a výkrm zavŕšime proteínovým koncentrátom. Pri kupovanom krmive uprednostníme zmes na výkrm moriek s obsahom proteínov 14 - 15 %. Husi v tomto období potrebujú asi 300 - 400 g krmiva denne. Keďže prijímajú potravu i v noci, mali by mať stále plné kŕmidlá i napájadlá a osvetlenie okolo 1 W na m2 (stará 30 - 40 W žiarovka). V období konečného výkrmu sa počíta s prírastkom okolo 1,5 kg, na čo sa spotrebuje asi 5 - 10 kg krmiva. Ide v podstate o rýchlovýkrm v halách na podstielke, na roštoch alebo v klietkach. Husi chováme do veku druhej zrelosti peria, čo v praxi predstavuje obdobie výkrmu do tri a pol až piatich mesiacov. Vo veku dva a pol mesiaca husi podškĺbame a potom ich chováme do druhej zrelosti peria. S konečnou hmotnosťou približne päť kilogramov. Zvieratám sa vytvorí súvislá vrstva podkožného tuku, hus je plne osvalená. V porovnaní s brojlerovou husou má lepšie osvalenie, najmä prsnej partie. Spotreba kukurice na 1 kg prírastku ž. Na dokrmovanie zaraďujeme kačice po dosiahnutí telesnej dospelosti. Technologický postup je podobný výkrmu husí. Ideálnou prípravou je využitie pastvy aj vodného výbehu a skrmovanie veľkých dávok zeleného krmiva na zvýšenie kapacity tráviacej sústavy. Na dokrmovanie kačíc sa rovnako ako u husí používa zrno kukurice prevarené v mierne osolenej vode a doplnené o prídavok tuku. Na 1 kg prírastku živej hmotnosti počas núteného dokrmu potrebujeme 13 až 14 kg kukurice. Hmotnosť pečene kačíc sa z pôvodných 55 až 110 g núteným dokrmom zvýši na 250 až 350 g. Pri dokrme medzidruhových krížencov pižmovej a pekinskej kačice začíname vo veku 12 až 15 týždňov káčerov. Množstvo skŕmenej kukurice stúpa z 230 až 250 gramov pri 1. kŕmení na 400 gramov do 5. dňa dokrmu. Od 6. dňa až do konca dokrmu sa počíta s dávkou 450 g kukurice na kus a deň.
Manipulácia a Spracovanie Zvierat pri Výkrme
Vzhľadom nato, že finálnym produktom núteného dokrmu kačíc a husí je pečeň, zvieratám musíme venovať zvýšenú pozornosť nielen pri odchove a výkrme, ale tiež pri preprave a porážke. Pred ukončením dokrmovania kačíc a husí sa pečeň podstatne zväčšuje a pri nešetrnej manipulácii alebo pri páde zvieraťa na zem by mohlo dôjsť k poškodeniu pečene a k vytvoreniu krvných podliatin, ktoré znehodnocujú kvalitu pečene. Aby nedošlo ku krvným podliatinám pri porážaní zvierat, porážaná hydina sa navesuje na strmene tak, aby vzdialenosť medzi nimi bola na dĺžku rozpätia krídel. Po ošklbaní sa práca s jatočným zvieraťom preruší, uloží sa na chladenie tak, aby vnútro bolo schladené na 2 až 5 °C. Vlastné pitvanie nastupuje až na druhý deň. Robí sa na stole, aby nedošlo k poškodeniu pečene. Vypitvaná pečeň sa zbaví žlče, blán a tuku, zatriedi do akostných tried. Chemické zloženie pečene je závislé od jej hmotnosti, typu a intenzity výživy a od kvality použitých krmív. Konečným produktom núteného výkrmu kačíc a husí je okrem tučnej lahôdkovej pečene aj mäso, tuk a perie. Vo výžive obyvateľstva má pečeň význam pre svoju zvláštnu pikantnú chuť a nutričný obsah v porovnaní s ostatnými časťami a orgánmi tela. Mäso pretučnených kačíc a husí obsahuje veľké množstvo tuku (30 až 45 %). Vyššia energetická hodnota týchto mias sa však toleruje, keďže ide o mäsá pochúťkové, ktoré sa konzumujú sezónne.
Zdravie a Hygiena v Chove Húsk
Efektívna prevencia chorôb a problémov v chove hydiny je založená na sérii opatrení, ktoré zabezpečujú optimálne zdravie a pohodu zvierat. Udržiavanie čistoty v chovnom prostredí: Jedným z najdôležitejších preventívnych opatrení je udržiavanie čistoty v chovných priestoroch. To zahŕňa pravidelné čistenie a dezinfekciu klietok, výbehov a všetkých zariadení. Kontrola parazitov: Pravidelná kontrola a prevencia proti vnútorným a vonkajším parazitom je kľúčová. Správna výživa: Poskytovanie vyváženej a nutrične hodnotnej stravy je základom zdravého imunitného systému. Manažment stresu: Stres môže významne ovplyvniť zdravotný stav hydiny. Včasná identifikácia a reakcia na zdravotné problémy: Dôležitá je pravidelná kontrola zdravotného stavu každého jedinca. Pravidelné zdravotné kontroly sú nevyhnutnou súčasťou udržiavania zdravia a pohody hydiny. Raná identifikácia chorôb: Pravidelné kontroly umožňujú chovateľom a veterinárom identifikovať príznaky chorôb vo veľmi skorých štádiách. Poradenstvo a odporúčania pre chovateľov: Veterinári môžu poskytovať relevantné informácie.
Tradícia vs. Intenzívny Chov: Budúcnosť Húsk na Pastvine
Dnes je situácia úplne iná. V Česku sa chová odhadom nanajvýš 250 000 husí, na Slovensku ešte menej. Väčšina z nich na podstielke v halách, bez prístupu na lúku a kŕmená len šrotmi. Väčšina svätomartinských husí nikdy nevidela trávu a bola dovezená z Maďarska či Poľska. V nemecky hovoriacich krajinách má pastevný chov husí stále silnú tradíciu. Pastevne odchované husi sú veľmi ceneným produktom, za ktorým sú zákazníci ochotní prísť priamo na farmu. Chov husí na pastvine je navyše nenáročný a šetrný k životnému prostrediu. Husi si väčšinu potravy nájdu samé a len doplnkovo sú dokrmované obilím. Také mäso je chuťovo i nutrične úplne odlišné od bežnej maďarskej husi zo supermarketu. Jatočné husi sú menšie, mäso menej tučné s vyváženým pomerom omega-3 a omega-6 mastných kyselín. Na našej farme chováme menšie plemená husí, ktoré sú vhodné pre extenzívny ekologický chov a môžu byť celé leto výhradne na pastvine. V kuchynskej úprave dosahujú okolo 2,5-4 kg (podľa pohlavia a plemena). Dokrmujeme ich len minimálne, a to ekologicky a regeneratívne vypestovaným obilím v okolí Blatničky. Čistejší prírodný produkt neexistuje. Domáce vykŕmené husi predávame živé (neošklbané a nevypitvané). Husi neprekrmujeme. Váha husí po ošklbaní 2,5-4 kg (podľa plemena a pohlavia). Prihláste sa k odberu noviniek, naučíme vás zužitkovať úplne celú hus, vrátane krvi. Ak si myslíte, že je hus pre vás príliš drahá, vďaka tomuto článku z jednej husi pripravíte týždenné menu a zistíte, že pri dobrom manažmente v kuchyni hus nemusí byť len sviatočné jedlo.
Pre mnohých chovateľov ostáva prioritou kvalita a prirodzenosť. Dopyt po husiach z ekologických a pastevných chovov neustále rastie.