Paprika (Capsicum annuum) je obľúbená sezónna zelenina, ktorú si aj v našich podmienkach vieme vypestovať. Jej domovom sú subtropické oblasti Ameriky, no darí sa jej po celej Európe a aj na ďalších kontinentoch. Je zásobárňou vitamínu B a C a pre ľudské zdravie je veľmi dôležitá jej konzumácia v čerstvom surovom stave. Pestovanie papriky je medzi záhradkármi veľmi obľúbené, pretože je pomerne nenáročné, nevyžaduje si veľa priestoru a na výber sa ponúkajú tisícky odrôd papriky rôznych chutí, farieb a veľkostí. Papriku je možné pestovať v záhrade, v skleníku, no aj v kvetináči na balkóne, takže si ju dokáže dopestovať každý.
Papriky sú teplomilné, kríkovité rastliny, ktoré milujú slnko a neznášajú mráz. Tieto rastliny budú však najproduktívnejšie, ak im doprajete vhodné podmienky na rast a práve tomu sa v tejto téme budeme venovať.
Jablčková Paprika Alma: Obľúbená Odroda pre Vašu Záhradu
Paprika jablčková, známa aj pod názvom Alma (v maďarčine znamená „jablko“), je veľmi obľúbená pre svoju jedinečnú chuť a tvar. Samotná paprika jabĺčková má plocho guľovité, hrubostenné plody, ktoré majú v technickej zrelosti zelenú až krémovo žltú farbu. V botanickej zrelosti sú červené, prípadne smotanové, v závislosti od variantu (napríklad paprika Jabĺčková Aranyalma dosahuje v botanickej zrelosti červenú alebo žltú farbu). Dužinu majú typicky mierne pálivú, sladkú a veľmi šťavnatú, s výbornou chuťou a konzistenciou. Priemernú hmotnosť plodov dosahuje cca 90-100 g. Je vysoko úrodná a vhodná na poľné pestovanie, zaváranie aj priamu konzumáciu.
Predpestovanie Sadeníc Jablčkovej Papriky
Ak by sme papriku sadili v záhrade zo semien, trvalo by im 3 - 5 mesiacov, kým by začali produkovať prvé plody, na čo je naša vegetačná sezóna príliš krátka. Preto je nutné papriku predpestovať vo forme sadeníc v interiéri alebo v skleníku. Pestovanie vlastných sadeníc papriky vám umožní vybrať si z omnoho väčšieho počtu odrôd, pretože predpestované sadenice sú dostupné len v niektorých kultivaroch.
- Kedy sadiť: Semená papriky Jabĺčková Aranyalma sa vysievajú od februára do marca, ak chcete začať predpestovanie v interiéri alebo skleníku. S výsevom by sa dalo začať už v januári, ale pre množstvo denného svetla je odporúčaným termínom druhá polovica februára a prvá polovica marca. Predpestujte sadenice približne 6-8 týždňov pred poslednými mrazmi. Papriku Alma sa vysieva v marci.
- Hĺbka a substrát: Semená vysievajte do hĺbky 0,5 cm, v prípade odrody Alma do hĺbky 1 cm. Použite hlbšie výsadbové nádoby (napr. plastové poháre), ktoré majú minimálne 10 cm hĺbku. Semienka prekryjete cca. 0,5 cm vrstvou substrátu a výdatne zalejete. Správne klíčenie podporí výsevný substrát, ale dá sa použiť aj perlit. Nádoby do vyklíčenia zakryjeme igelitovým vreckom alebo plastovým krytom, ktorý udrží teplotu aj vyššiu vzdušnú vlhkosť.
- Príprava semien: Pred samotným výsevom je dobré semená na niekoľko hodín namočiť. Vzchádzanie papriky dokážeme urýchliť namočením semien do teplej vody, približne pri teplote 25 °C. Po napučaní semien si až takto predklíčené osivo umiestnime do pripraveného substrátu alebo do inej náhrady za klasickú zeminu. Tým sa znižuje riziko padania vzchádzajúcich rastlín.
- Teplota a svetlo: Sadeniciam musíme zabezpečiť optimálnu teplotu pôdy medzi 20 až 30°C. Rozhodne nesmie poklesnúť pod 13°C. Len čo mladé planty vzídu, preneste ich na svetlé miesto, ideálne na okenný parapet na južnej strane, kde neprefukuje. Rastúce sadenice sú náročné na svetlo.
- Pikírovanie: Keď semená vyklíčia a utvoria dva pravé listy, prichádza čas na pikírovanie (jednotenie). Každú rastlinu umiestnime do malého plastového kvetináča so záhradným substrátom zmiešaným so zrelým kompostom alebo hnojivom určeným na výživu paprík či plodovej zeleniny. Sadíme ich po jednej alebo po dvoch. Výsadba po dvoch sa preferuje z dôvodu opory, rastliny sú potom stabilnejšie.
- Otužovanie sadeníc: Priesady papriky sa lepšie ujmú a budú odolnejšie, ak ich začnete otužovať, keď teplota vonku vystúpi nad 10 °C. Na začiatok stačí pár hodín v garáži, na balkóne alebo na inom chránenom mieste. Dĺžka vetrania je približne 2 hodiny dopoludnia. Interval postupne predlžujeme. Paprika je charakteristická svojou citlivosťou na teplotné zmeny, takže pred výsadbou je potrebné sadenice papriky postupne aklimatizovať na vonkajšie prostredie v záhrade. Aklimatizácia si vyžaduje minimálne 7 dní. Prvý deň ich uložíme na tienisté miesto len na 2 - 3 hodiny a každý ďalší deň pridávame čas a postupne ich presúvame na polotienisté miesto s trochou viac slnka. Na šiesty deň ich necháme vonku aj cez noc.
- Priesada vhodná na výsadbu: Je 12 až 14 cm dlhá, husto olistená, stonka má priemer 5 mm a dobre vyvinutú koreňovú sústavu. Ideálna veľkosť je 10 - 20 cm.
RÝCHLE KLIČENIE SEMIENOK PAPRÍKY - Ako pestovať semená papriky
Výsadba Jablčkovej Papriky do Záhrady alebo Nádob
Papriky sú teplomilné, kríkovité rastliny, ktoré milujú slnko a neznášajú mráz. Preto je dôležité správne načasovanie a príprava.
Ideálne Miesto a Príprava Pôdy
- Miesto: Paprika Aranyalma vyžaduje slnečné miesto, ktoré bude mať dostatok slnečného svetla po väčšinu dňa. Je to teplomilná rastlina, ktorá potrebuje optimálne podmienky pre kvalitný rast. Volíme chránené miesto, ideálne blízko múrov (tu pozor na zatienenie).
- Pôda: Preferuje úrodnú, priepustnú pôdu, ktorá je bohatá na organické látky. Na zlepšenie pôdy môžete pridať kompost alebo iné organické hnojivá. Pôda by mala byť obohatená kompostom a skyprená, aby bola výsadba jednoduchšia. Papriky budú rásť v akomkoľvek type pôdy, no najlepšie sa im darí v mierne kyslých až neutrálnych pôdach s pH 5,5 až 7. Paprika vyžaduje hlboké a priepustné pôdy, ako napríklad hlinité či ílovito-hlinité. Nevhodné sú studené a príliš zamokrené oblasti. Už pri jesenných, respektíve skorých jarných prácach na záhrade môžete do pôdy zapracovať maštaľný hnoj. Pred vysádzaním priesad je dôležité udržať pôdu v nezaburinenom stave pomocou kultivátorov alebo rotavátorov.
- Striedanie plodín: Všeobecne by sme sa mali zamerať na to, aby sme papriky nevysádzali na rovnaké miesto v záhone dva roky po sebe. Papriky by ste nemali pestovať na tom istom mieste alebo po príbuzných rastlinách počas 3 - 5 rokov. Ideálna je výsadba po koreňovej zelenine, strukovinách, tekviciach či kukurici.
Kedy a Ako Sadiť do Záhrady
Po pominutí posledných mrazov môžete sadenice presadiť na záhon. Ideálny mesiac na výsadbu papriky vonku do pôdy je máj. Priesady papriky vysádzajte von v druhej polovici mája, aby im neuškodili prípadné neskoré mrazy alebo nízke nočné teploty. V našich podmienkach sa do záhrady presádza až vtedy, keď jej nehrozí mráz a priemerná nočná teplota neklesá pod 12 °C (zvyčajne po 15. máji). Keď priemerná nočná teplota neklesá pod 12 °C, pôda je dostatočne zohriata (15 °C). Zahriatie pôdy môžeme urýchliť položením čiernej fólie, ktorá akumuluje teplo zo slnka v pôde.
- Vzdialenosť výsadby: Po presadení do záhrady by mali byť rastliny umiestnené 30-40 cm od seba. Vzdialenosť medzi riadkami by mala byť 60 cm. Papriky vysádzajte vo vzdialenosti 40 - 60 cm od seba. Pri odrode Alma je odporúčaný spon 50 x 30 cm. Papriky môžeme sadiť do jednej jamky 2 ks, pre opelenie a vzájomnú oporu.
- Spôsob výsadby: Jama na umiestnenie sadenice musí byť dostatočne hlboká. Koreňový bal umiestnime niekoľko centimetrov pod úroveň záhona a prihrnieme zeminou. Na dno každej jamky ešte môžeme pridať trošku kompostu. Zo sadeníc papriky odstránime najnižšie poschodie lístkov a vysádzame ich hlboko (celá stonka až do 5 cm od prvých listov by mala byť pod povrchom pôdy), pretože papriky majú podobne ako rajčiaky schopnosť vyháňať korene aj zo stonky a takýmto spôsobom rastlina rýchlo zosilnie a bude lepšie rásť. Potom zahrnieme sadenice pôdou, tak aby pri koreňoch papriky neostala žiadna vzduchová kapsa, utlačíme a výdatne polejeme vodou.
- Podpora: Po výsadbe papriky zatlčieme do pôdy palicu (alebo inú oporu) vo vzdialenosti 10 - 15 cm od rastliny, ktorá zabezpečí paprike väčšiu stabilitu. Pri plodení je možné, že budú potrebné podpery, najmä ak rastliny vytvárajú ťažšie plody.
Pestovanie v Kvetináči alebo na Balkóne
Pestovanie papriky zvládnu aj začiatočníci v záhradníčení. Papriku úspešne dopestujete aj na balkóne v kvetináči alebo vo vreci od substrátu. Malé odrody paprík, ako čili, sa stanú ozdobou vášho okna, trebárs v kuchyni alebo obývačke. Ak nemáte k dispozícii záhradu, papriky môžete pestovať aj v byte - na balkóne či terase. Podobne ako rajčiny, aj papriky sú vďačné rastliny na balkónovú záhradku.
- Nádoby: Veľmi obľúbenou alternatívou je aj pestovanie papriky v kvetináči. Keďže paprika nemá taký mohutný koreňový systém ako napríklad rajčiaky, bude prosperovať aj v menších kontajneroch (10 - 20 l). Pri pestovaní na balkóne či na terase používajte len špeciálne nádoby s odvodňovacími otvormi. Na dno dostatočne veľkej nádoby dajte drenáž z kamienkov, keramzitu alebo polystyrénu, cez ktorú bude odtekať prebytočná voda. Na ňu položte netkanú fóliu, aby substrát neprepadal do drenáže a na ňu nasypte aspoň 20 cm substrátu, vhodného na pestovanie papriky.
- Substrát: Čo sa týka substrátu, volíme klasický záhradný, ktorý premiešame s menším množstvom kompostu.
- Prezimovanie: Papriku môžete pestovať aj ako trvalku, pretože sa dá jednoducho prezimovať v interiéri. Je to možné pri paprikách pestovaných v kvetináči, no keďže paprika nemá hlboké korene, môžete ju presadiť na zimu aj zo záhrady do kvetináča a zazimovať ju v interiéri. Pre úspešné prezimovanie je potrebné pred zazimovaním zostrihnúť nadzemnú časť na cca. 15 cm (na rastline môžete nechať aj zopár listov). Následne môžete rastlinu umiestniť do miestnosti so stabilnou teplotou cca. 10 - 15 °C (teplota by nemala klesnúť pod 6°C) a s trochou prirodzeného svetla, kde prežije zimu. Počas tohto obdobia je potrebné znížiť frekvenciu zálievky (1-2 krát mesačne).
Pestovanie v Skleníku alebo Fóliovníku
Paprikám sa v skleníku darí veľmi dobre - majú optimálnu vlhkosť, dostatočne vysokú teplotu, sú chránené pred vetrom, ale zároveň majú dostatok svetla. Pestovanie papriky v skleníku či fóliovníku je vhodnou alternatívou, pretože je takto možné predĺžiť vegetačnú sezónu papriky a tým aj produkciu plodov až o niekoľko mesiacov. Pri pestovaní v skleníku dodržujeme obdobné pravidlá ako pri nádobách; denne zalievame, pomôžeme s opelením a pravidelne hnojíme. Medzi záhradkármi panuje fáma, že papriky sa neznesú s paradajkami - toto sa však nezakladá na pravde, a tak môžete papriky smelo vysádzať v záhone či v skleníku vedľa paradajok.
V prípade pestovania papriky v skleníku je však potrebné zabezpečiť dostatočné vetranie, pretože ako náhle prekročí teplota 35 °C, paprika zhodí plody či kvety a prestáva plodiť. Vetranie v skleníku je dôležité aj na zabezpečenie prístupu opeľovačov k paprike. Ak sú nádoby s paprikami vo vnútri, treba im trochu pomôcť s opelením.
Starostlivosť o Jablčkovú Papriku Počas Vegetácie
Paprika si počas rastu nevyžaduje takmer žiadnu starostlivosť. Budete si musieť dať pozor na pravidelnú zálievku a hnojenie.
Teplota a Voda
- Teplota: Paprika je známa svojou citlivosťou na prudké zmeny teplôt a chlad. Najviac jej vyhovujú teploty v rozmedzí 20 - 30 °C, pri ktorých dosahuje optimálny rast a produkciu plodov. Do záhrady preto papriky presádzame pomerne neskoro až keď priemerné nočné teploty neklesajú pod 12 °C. Jej rast sa zastavuje pri teplote 10°C. Vysoké teploty (nad 35 °C) na priamom slnku podnecujú rozklad zásobných látok, až úplnú sterilnosť.
- Polievanie: Paprika Jabĺčková Aranyalma je citlivá na prebytočnú vlhkosť, preto polievajte pravidelne, ale dávajte pozor, aby pôda nebola príliš mokrá. Ideálna je mierna vlhkosť. Paprika má pomerne plytké korene, takže v porovnaní s rajčiakmi je potrebné častejšie polievanie, no každodenná zálievka nie je potrebná, pretože skôr jej uškodí príliš veľa vody ako zriedkavejšia zálievka (2 - 3 krát do týždňa hlboká zálievka pri absencii zrážok). Rastliny polievajte ku koreňom a v čase sucha myslite na to, že jedna rastlina papriky potrebuje asi 4 litre vody. Voda na polievanie by mala byť odstáta a teplá približne ako pôda. Pre lepšie využitie závlahy je výhodnejšie polievať ráno. Ideálny čas na polievanie je teda skoro ráno a večer, kým slnečné žiarenie nie je príliš intenzívne. Pri pestovaní paprík v nádobách treba zalievať denne.
Hnojenie
- Požiadavky: Paprika reaguje dobre na hnojenie, najmä počas vegetačného obdobia. Pre najlepší rast je vhodné použiť hnojivá s vyšším obsahom draslíka a fosforu, ktoré podporujú rast a vývoj plodov. Rastlina je taktiež náročná na živiny. Pred výsadbou pôdu dobre vyživíme kompostom alebo iným hnojivom, avšak s výživou je potrebné pokračovať v celom vegetačnom období. Keď začnú rastliny odkvitať a objavujú sa prvé náznaky plodov, mali by sme prostredníctvom vhodného hnojiva dodať dostatok draslíka.
- Prípravky: Papriky nepatria medzi druhy zeleniny náročné na živiny a zároveň sa im najviac darí v pôdach s bohatým mikrobiálnym životom a dážďovkami, ktoré pôdu prevzdušňujú, a preto nie je ideálnym riešením použitie syntetických hnojív, ktoré takýto život v pôde narušujú. Dostatočná dávka kompostu pri príprave pôdy na jar paprike vystačí po celú sezónu a preto papriky už nie je potrebné prihnojovať, no ak nie je pôda dostatočne výživná môže sa doplniť tekutým hnojivom s vyváženým pomerom NPK (priveľa dusíka v hnojive rastlinu stimuluje skôr k rastu ako k tvorbe plodov) ako náhle začne kvitnúť a vytvárať plody. Pôdu si môžete pripraviť už na jeseň tak, že do nej zapracujete maštaľný hnoj, granulované kravské hnojivo alebo kompost. Dva týždne pred vysádzaním pohnojte pôdu síranom amónnym a počas vegetácie hnojte liadkovým hnojivom.
- Prírodná podpora: Dostatočný príjem dôležitých prvkov po celú vegetačnú dobu im môžeme zaistiť s pomocou prípravku Symbivit na papriky. Nejedná sa o žiadny chemický postrek, ale o čisto prírodné mykorhizné huby, ktoré žijú s rastlinou v symbióze na jej koreňoch a na oplátku ju neustále zásobujú živinami.
Rez a Podpora Rastlín
- Zalamovanie a zaštipovanie: Zalamovanie papriky nie je len otázkou estetiky. Správnym zásahom totiž docielime nielen vyššie výnosy, ale aj zdravšie rastliny. Ak chcete dosiahnuť hustejšiu korunu a vyššiu produktívnosť papriky, rastline je potrebné odtrhnúť vrcholové výhonky, keď majú rastlinky cca. 15 cm (môžu byť ešte vo fáze priesad). Tým dôjde k vytvoreniu dvoch až troch nových bočných výhonkov, vďaka čomu sa krík pekne rozvetví, bude hustejší a košatejší. Hlavným cieľom vyštipovania výhonkov je viesť rastlinu do žiadaného tvaru, docieliť dostatočné presvetlenie a zlepšiť cirkuláciu vzduchu. To je veľmi dôležité pre opelenie kvetov a neskorší vývoj a zrenie plodov.
- Odstraňovanie kvetov a listov: Pe lepšiu kondíciu papriky počas vegetácie je dôležité vylamovanie prvého kvetu a malých prízemných lístkov. Nasadenie prvých kvetov mladú papriku vyčerpáva, keďže energiu venuje práve kvetom a následne tvorbe plodov. Ak prvé kvety odtrhnete, rastlina zmocnie a neskôr bude mať viac kvalitných plodov.
- Nastieľanie fóliou: Nastieľanie fóliou je výhodné aj v záhrade, čím sa udržiava vlaha a predchádza zaburineniu.
Zber Jablčkovej Papriky
Plody papriky Aranyalma sú pripravené na zber, keď dosiahnu svoju plnú veľkosť a vyfarbia sa do červenej alebo žltej farby, v závislosti od variantu. Zber sa zvyčajne uskutočňuje v lete až začiatkom jesene (od júla do septembra). Papriky zberajte tak, ako dozrievajú, podporíte tým tvorbu nových plodov.
- Technická zrelosť: Chcete papriky skôr na varenie, napríklad na naplnenie mäsom, do leča a podobne, zberajte ich v takzvanej technickej zrelosti. V tejto chvíli sú plody ešte zelené až zelenožlté, veľmi tuhé a s "kôrkou".
- Botanická zrelosť: Pokiaľ pestujete túto zeleninu na priamu konzumáciu a očakávate šťavnaté a sladké plody, zberajte v auguste, keď sú plody úplne dozreté. Papriku môžete zbierať, keď je ešte zelená, ale najlepšiu chuť a sladkosť dosahuje po úplnom dozretí.
- Spôsob zberu: Zbierajte opatrne, aby ste nepoškodili rastlinu.
- Zrýchlený zber: Papriky, pestované v skleníkoch a fóliovníkoch, dozrievajú skôr. Teplo im nevadí, navyše sú chránené pred hubovými ochoreniami z daždivého počasia.
Ochrana Pred Škodcami a Chorobami
Či už uprednostníte pestovanie papriky na záhrade alebo na balkóne, netreba zabudnúť na rôzne choroby a škodcov a priebežne kontrolovať ich výskyt. Správnou prevenciou sa im však vyhnete aj bez investícií a vynaloženého úsilia. Pravidelne kontrolujte rubovú stranu listov. Paprika je relatívne bezproblémová plodina.
| Kategória | Škodca / Choroba | Popis a príznaky |
|---|---|---|
| Škodcovia | Vošky | Dokážu sa extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. |
| Škodcovia | Molica skleníková | Bežný hmyz, ktorý sa väčšinou vyskytuje na spodnej strane listov rastlín. Živí sa šťavou (miazgou) a jej silný útok oslabí rastlinu. Vylučuje lepkavú medovicu na spodné listy, kde podporujú rast čiernej sadzovej plesne. |
| Škodcovia | Roztočec chmeľový | Malý roztoč červenej farby s dĺžkou 0,2 - 0,4 mm, voľným okom takmer neviditeľný. Nabodáva listy na vyše 200 druhoch rastlín a vyciciava z nich šťavy. Jeho výskyt odhalíte pomocou jemnej pavučinky na intenzívnejšie napadnutých častiach rastlín. |
| Škodcovia | Strapka západná | Drobný, asi 1 - 3 mm veľký hmyz s 2 pármi úzkych a bezfarebných krídiel s rozstrapkaným okrajom. Strapky cicajú rastlinné šťavy a prenášajú vírusové ochorenia. Listy napadnuté strapkami majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín. |
| Škodcovia | Slimáky | Príležitostne si na paprike pochutnávajú. |
| Choroby | Stolbur papriky | Patrí medzi vírusové choroby papriky, i keď pôvodcom sú mikroorganizmy, predstavujúce niečo medzi baktériami a vírusmi. Tie sú prenášané rôznymi druhmi cikádok. Príznakmi sú celkové žltnutie rastlín, vädnutie starších listov a nakoniec zvädnutie a odumretie celej rastliny. Plody zasiahnuté infekciou sú drobné a bez semien. |
| Choroby | Vädnutie papriky | Ide o hubové choroby papriky. Pri tzv. fuzáriovom vädnutí huba preniká do rastliny cez korene zasiahnuté vysokou hladinou živín, napr. z pôdy príliš intenzívne hnojenej domácim hnojom z hydiny. Pre sklerocíniové vädnutie sú charakteristické rozsiahle bledohnedé škvrny, ktoré obopínajú stonky rastlín. Obe tieto ochorenia pretrvávajú v pôde dlho po dopestovaní, preto by ste papriku nemali pestovať na rovnakom mieste. Prevenciou je striedanie pestovateľských plôch a opatrné používanie hnoja od hydiny. |
| Choroby | Pleseň sivá (botrytída) | Veľmi časté ochorenie spôsobujúce rozklad rastlinných tkanív sprevádzaný rastom chlpatej sivo hnedej plesne. |
| Fyziologické poruchy | Suchá škvrnitosť plodov | Prejavuje sa v podobe bledohnedých nepravidelných a rôzne veľkých škvŕn pri špičke plodov. Škvrny sa môžu stenšiť a prejsť do hniloby, prípadne sa na nich môžu objaviť aj hubové povlaky. Nejde o hubové ochorenie, ale o defekt zapríčinený nedostatkom vlahy či výživy. Suchá škvrnitosť sa často vyskytuje na pôdach prehnane hnojených dusíkom a draslíkom, ktoré brzdia vstrebávanie vápnika. |
| Fyziologické poruchy | Slnečný úpal zeleniny | Ide o poškodenie listov, stoniek i plodov, ktoré zo strany zasiahnutej slnečným žiarením zbelejú, skrehnú a stanú sa lámavými. K slnečnému úpalu dochádza najmä pri náhlom oteplení po dlhotrvajúcom daždivom počasí, prípadne pri vysadení sadeníc, ktoré na intenzívne slnečné žiarenie nie sú zvyknuté. |
tags: #jablckova #paprika #pestovanie