Na kraji dediny žil pred mnohými rokmi chlapec Janko. Býval so svojou ovdovenou mamou v biednom, polorozpadnutom domci. Boli veľmi chudobní a ich jediným majetkom bola strakatá kravička, ktorú volali Sedmokráska. Často nemali ani čo do úst vložiť a žili len z mlieka, ktoré mamka každé ráno nadojila a predala na trhu. Jedného dňa však kravka nedala ani kvapku mlieka. Jankova matka zúfalým hlasom povedala: „Musíme predať kravu! Ráno pôjdeš na jarmok a skúsiš ju predať. Pousiluj sa za ňu priniesť čo najviac peňazí.“ Janko bol z toho veľmi smutný, pretože Sedmokráska bola dobrá krava a bude mu chýbať.
Výmena za čarovné fazuľky a hnev matky
Janko zobral Sedmokrásku a po chodníku ju viedol do mesta. Cestou na trh stretol čudného starca, celého v zelenom. Ten sa na neho usmial a ponúkol mu výmenu. „Mám rád zvieratá a zvieratá majú rady mňa. Bude jej u mňa dobre,“ povedal mužíček. „Nemám peniaze, ktorými by som ti mohol za kravu zaplatiť,“ vyhlásil mužíček. „Ale mám čosi lepšie.“ Vystrel ruku a ukázal Jankovi päť fazuliek. „Toto sú čarovné fazuľky,“ pokračoval. „Ak ich zasadíš, vyrastú až k oblohe.“ Janko najprv odmietol jeho návrh, no starec ho presvedčil, že ide o čarovné bôby. Janko si zobral fazuľky a podal mužíčkovi povraz, na ktorom bola uviazaná Sedmokráska.
Keď prišiel domov, mama naňho už čakala. „Za fazuľky!“ zvolala Jankova mama. „Ty si vymenil Sedmokrásku za päť fazúľ? Si hlúpy chlapec, Janko. Oklamali ťa, urobili si z teba žart.“ Mama ho viac nepočúvala, vyhodila fazuľky von oblokom a poslala ho do izby bez večere. Janko si tak šiel ľahnúť hladný a smutný.
Vzrast zázračnej fazule a cesta do oblakov
V noci sa však začali diať divy. Keď sa Janko ráno zobudil, zistil, že sa v noci stalo čosi zvláštne - celá izba bola tmavá a zelená! Podišiel k obloku a uvidel, že výhľad zakrýva obrovský list. Fazuľky cez noc vyrástli! Jedna fazuľová byľ vyrástla až nad oblaky! Zvedavosť bola silnejšia ako strach, a tak sa Janko rozhodol vyšplhať hore. Liezol a liezol, až kým domec pod ním vyzeral ako špendlíková hlavička. Na vrchu byle vkročil do sviežej zelenej trávy a v diaľke zazrel veľký zámok. Na konci stonky sa ukázala cesta, na ktorú Janko vykročil. V jeho prítomnosti sa Janko cítil istejší a potlačil obrovskú bránu.
Jack and the Beanstalk | Magical Fairy Tale for Kids
Prvá výprava: Zámok obra a zlaté dukáty
Janko opatrne podišiel k bráne. Tu ho zastavila obrova žena, ktorá ho varovala: „Utekaj, kým ťa nenájde môj muž!“ Ale Jankovi tak škvŕkalo v bruchu, že ju uprosil aspoň o kúsok jedla. Obryňa mala dobré srdce, a tak mu dala krajec chleba a trochu mlieka. Sotva si Janko odhryzol, podlaha sa zatriasla: DUP! DUP! DUP! „Fuj, fuj! Človečina tu smrdí!“ zreval hromovým hlasom velikánsky obor, ktorý sa práve vrátil domov. Obrova žena rýchlo schovala Janka do starej pece a presvedčila muža, že cíti len zvyšky včerajšej večere.
Obor sa posadil za stôl, zjedol obrovskú hostinu a potom vytiahol mešec plný zlatých dukátov. Janko potichučky vyliezol z úkrytu, schmatol mešec so zlatom a utekal k fazuľovej stonke tak rýchlo, ako ho nohy niesli. Zliezol dole a ukázal poklad mame. Vďaka zlatu si nejaký čas žili v dostatku.
Druhá výprava: Sliepka znášajúca zlaté vajcia
Ale peniaze sa raz minú, a tak sa Janko a mama opäť ocitli v núdzi. Janko sa rozhodol vyliezť po stonke znova. Tentoraz sa ukryl na svojom zvyčajnom mieste a čakal, kým nepríde obor. „Fuj, fuj! Človečina tu smrdí!“ zreval obor a dôkladne prezrel celú komnatu, ale Janka nenašiel. Po výdatnej večeri obor prikázal: „Prineste mi moju čarovnú sliepku!“ Sluhovia prinesli veľkú čiernu sliepku a postavili ju na stôl pred obra. „Znes vajce, sliepka!“ prikázal jej obor a sliepka zniesla vajce z čistého zlata! Jankovi, ktorý to celé sledoval, vyrazilo dych. Vajce bolo veľké ako lopta!
Obor zívol, povystieral sa a položil si hlavu na stôl. O chvíľu už tvrdo spal. Keď obor zaspal, Janko sa vykradol zo svojho úkrytu, vyštveral sa na stôl, chytil sliepku a uháňal preč. Sliepka začala hlasno kotkodákať, až zobudila obra, no Janko už bol na úteku. Rýchlo zliezol dolu a dal sliepku mame. Odvtedy už netrpeli biedu, pretože keď potrebovali peniaze, povedali sliepke, aby zniesla zlaté vajce, ktoré potom predali v meste.
Tretia výprava: Čarovná harfa
Jankovi to však nestačilo. Chcel vedieť, aké ďalšie tajomstvá hrad ukrýva, a tak sa rozhodol, že ešte raz vyjde hore. Tentokrát sa ukryl do medeného kotla. Keď prišiel obor, začal cítiť človečinu. Obor prikázal žene, aby mu priniesla zlatú harfu. Sluhovia priniesli veľkú zlatú harfu a postavili ju na stôl pred obra. Prikázal jej: „Harfa, hraj!“ Len čo to dopovedal, čarovná harfa začala hrať prekrásnu melódiu, ktorá Obra okamžite uspala.
Keď si bol Janko istý, že obor tvrdo spí, vykradol sa spoza úkrytu, vyštveral sa na stôl, schmatol harfu a rozbehol sa k dverám. „Pane! Pane!“ kvílila harfa. „Zobuď sa! Kradnú ma!“ Obra myklo, zobudil sa a nahnevane mrmlúc sa rozhliadal okolo seba. V poslednej chvíli zazrel Janka, ako vybieha z dverí s čarovnou harfou. Harfa neprestávala volať: „Pomôž mi, pane! Pomôž mi!“ Obor sa vyrútil za Jankom a reval: „Teraz ťa už vidím! Teraz ťa dolapím!“
Dramatický útek a koniec obra
Janko utekal, čo mu sily stačili. Uháňal z obrovho zámku cez záhrady až k vrcholku fazuľovej byle. Obor mu bol v pätách. Jeho ťažké kroky otriasali zem a ich zvuk pripomínal dunenie hromu. Čím väčšmi sa obor približoval, tým rýchlejšie bilo Jankovi srdce. Janko sa šmýkal dolu po stonke najrýchlejšie, ako vedel, no Obor mu bol stále v pätách - a poriadne rozzúreného.
Keď sa Janko blížil k zemi, uvidel mamu. Vyšla z domu, aby zistila, čo za hluk je to vonku, a keď zbadala obra, ako lezie po byli za jej synom, od ľaku skríkla. „Mama, prines sekeru! Rýchlo!“ zavolal Janko z plného hrdla. Jankova mama sa rozbehla do kôlne, vzala sekeru a vrátila sa, práve keď Janko zoskočil na zem. Schytila čarovnú harfu a Janko začal rúbať do byle. Buch, buch, buch!, rúbal a rúbal, keď sa nad ním zrazu zjavil velikánsky obrov tieň a jeho dunivé kroky bolo čoraz lepšie počuť. Sekerou sa zahryzával do byle, až kým ju napokon celkom nepreťal. Byľ sa zakolísala, naklonila sa a spadla. Obra odhodilo ďaleko ponad stromy a dopadol do hlbokej priepasti a odvtedy už o ňom nikto viac nepočul.
Šťastný život Janka a jeho matky
Od tých čias žili Janko a jeho mama šťastne a bez starostí. Mali sliepku so zlatými vajcami a keď im bolo smutno, počúvali krásnu hudbu čarovnej harfy. Všetci rýchlo zabudli na strašného obra z tajomnej krajiny a žili v dostatku a pokoji. Z Jacka sa stal bohatý muž.
Pôvod a morálne dilemy rozprávky
Rozprávka Jack a zázračná fazuľa (anglicky Jack and the Beanstalk) je anglická rozprávka z pera britského spisovateľa Josepha Jacobsa. Nie je to však jeho originálne dielo, ale Jacobs ho prebral od spisovateľov Benjamina Tabarta a Henryho Cola. Dokonca sa predpokladá, že uvedení spisovatelia našli inšpiráciu v starovekom príbehu o chlapcovi, ktorý ukradol mocnému obrovi poklad. Jacobsova verzia je však najpopulárnejšia a dodnes vychádza práve jeho verzia.
O tejto rozprávke sa vedú spory a to z hľadiska morálky, keďže Jack prišiel k majetku krádežou, čo môže navodiť dojem, že krádež je správna. Prvotný autor Tabart však v rozprávke uvádza, že obor ukradol majetok Jackovmu otcovi, teda Jackovi obrov poklad patrí. Jack sa dozvie o svojom majetku od víly. Okrem toho obor je zlý a terorizuje obyvateľstvo.
tags: #jack #a #fazula #ponaucenie