Tekvica (Cucurbita) je populárna zelenina, ktorá sa pestuje nielen pre svoju výbornú chuť, ale aj pre dekoratívne účely, najmä počas jesene. Je bohatá na vitamíny, minerály a vlákninu, čo z nej robí zdravý doplnok do jedálnička. Existuje mnoho rôznych druhov tekvíc, ktoré sa líšia farbou, tvarom a veľkosťou.
Špagetová tekvica (Cucurbita pepo L.) je plazivá rastlina, ktorá sa teší narastajúcej popularite medzi ľuďmi, ktorí hľadajú zdravú alternatívu k bežným cestovinám. Táto špeciálna odroda tekvice je výnimočná tým, že jej dužina sa po uvarení rozpadá na jemné vlákna, ktoré vzhľadom aj štruktúrou pripomínajú klasické špagety. Špagetové tekvice boli vyšľachtené približne pred 70 rokmi v Japonsku.
Charakteristika a výhody špagetovej tekvice
Špagetová tekvica patrí medzi stredne veľké tekvice s predĺženým, no rovnomerne oblým tvarom. Plody zvyčajne dorastajú do veľkosti 20 - 30 cm na dĺžku, majú do 15 cm v priemere a vážia približne 2 kg. Odroda tekvice Špagetová je skorá plazivá odroda. Rastlina je plazivá a rastie rýchlo. Šupka na povrchu plodu je pomerne tvrdá a má krásne žltú farbu po celom povrchu. Dužina je jemná, nitkovitá a po uvarení sa rozpadá na vlákna podobné špagetám. Má vynikajúcu jemne sladkú a orieškovú chuť. Špagetová tekvica má jemnú zemitú až neutrálnu chuť. Nie je príliš výrazná, čo by mohlo byť v prípade inej tekvice mínusom, no pri štruktúre jej dužiny to znamená veľkú všestrannosť a bohaté využitie.
Špagetová tekvica patrí medzi nízkokalorické druhy zeleniny s obsahom vody až 92 %. Má tiež nízky obsah sacharidov. Je obľúbenou náhradou za klasické cestoviny v diétnom jedálničku. Okrem toho je dobrým zdrojom vlákniny, vitamínu C, vitamínov skupiny B, draslíka a mangánu. Je ideálna pre ľudí, ktorí sa snažia obmedziť príjem lepku alebo sacharidov. Vďaka svojej zaujímavej štruktúre je obľúbená aj u detí, ktoré ju často vnímajú ako hravú formu zeleniny.
Porovnanie špagetovej tekvice s inými druhmi tekvíc
Tekvice sú symbolom jesene a sú plné vitamínov A, B, C a sú tiež plné minerálov, ako je železo, horčík, vápnik, sodík a draslík. Semená obsahujú zinok a ich konzumácia sa odporúča pri liečbe ochorení močového mechúra a močovodov. Bez preháňania sú multifunkčné. Sú potravinou, krmovinou, semená sa sušia alebo sa z nich lisuje olej, z niektorých druhov možno vyrábať nádobky alebo ich využívame ako dekoráciu.
Medzi najznámejšie druhy tekvíc patrí:
- Tekvica obyčajná (Cucurbita pepo): Do tejto skupiny patria obľúbené zelené a žlté cukety, biele diskovité patizóny, špagetová a olejná tekvica i malé okrasné tekvičky. Zberáme ich prakticky po celé leto, postupne a v nie úplne dozretom stave, vtedy sú najlepšie. Keď sú plody dostatočne mladé s celkom mäkkými semenami, konzumovať sa dajú celé. Na jesenné uskladnenie ich však necháme dozrieť. Tekvica obyčajná je veľmi obľúbená na kulinárske účely. Jej sladká dužina je využívaná v mnohých receptoch, od polievok a koláčov po cestoviny a grilované pokrmy. Je tiež bohatá na vitamín A, vitamín C, vlákninu a draslík. Semená, ktoré sú tiež jedlé, obsahujú zdravé tuky, bielkoviny a rôzne minerály. Jedlé sú dokonca aj kvety.
- Tekvica Hokkaido: Táto malá, oranžová tekvica je veľmi obľúbená v kuchyni vďaka svojej sladkej a orechovej chuti. Šupka je jedlá, takže ju nemusíte lúpať. Dužina Hokkaida je pevná, sladká a mierne oriešková, čo ju robí vhodnou na rôzne kulinárske účely. Často sa používa v polievkach, pečená, dusená alebo ako príloha. V ázijskej medicíne sa tekvica Hokkaido používa na liečbu podžalúdkovej žľazy, sleziny a žalúdka.
- Muškátová tekvica (Butternut squash): Má hruškovitý tvar a svetlo oranžovú šupku. Maslová tekvica je ľahko rozpoznateľná vďaka svojmu charakteristickému hruškovitému tvaru a hlboko oranžovej farbe dužiny. Jej dužina je krémová a jemná, čo ju robí skvelou voľbou pre polievky, pečené pokrmy, rizoto alebo ako prílohu. Maslová tekvica je tiež výborným zdrojom vitamínov A a C, vlákniny a draslíka. Jej semená sú tiež jedlé a môžu byť pražené ako chutná a zdravá desiata.
- Obrovská tekvica (Cucurbita maxima): Pestuje sa najmä na dekoratívne účely alebo na súťaže, pretože môže dosiahnuť hmotnosť až niekoľko stoviek kilogramov. Hrubá šupa dokonale chráni jemnú chuť tekvice. Pre svoju veľkosť je táto tekvica často používaná na dekoratívne účely, napríklad na vyrezávanie veľkých Halloweenových lampiónov.
- Tekvica figolístá (Cucurbita ficifolia): Zástupcovia tekvice figolistej sa u nás využívajú len ako podnož na štepenie uhoriek a melónov. Majú totiž bohatý koreňový systém a vyššiu odolnosť proti patogénom. Naštepené odrody následne lepšie odolávajú stresu.
Pestovanie špagetovej tekvice
Špagetová tekvica je ideálna na pestovanie v teplejších oblastiach. Dá sa špagetová tekvica pestovať v našich zemepisných podmienkach? Áno. Tekvice sa najlepšie darí na stredne ťažkých, humóznych pôdach, dostatočne zásobených živinami. Tekvice potrebujú hlbokú vzdušnú a výhrevnú pôdu dostatočne zásobenú živinami a, samozrejme, vodu. Vyžadujú slnečné polohy chránené pred silnými vetrami.
Kedy a ako zbierať a uskladniť tekvicu hokaido 🎃. 15. septembra 2021
Výber stanovišťa a príprava pôdy
Tekvice potrebujú minimálne 6-8 hodín priameho slnečného svetla denne, aby dobre rástli a tvorili veľké plody. Vyberte pre ne miesto s dobrým prístupom k svetlu a teplu. Tekvice majú radi teplé a slnečné stanovištia s úrodnou pôdou. Pozemok by mal byť ideálne orientovaný na juh. Pred výsevom je vhodné do pôdy zapracovať organické hnojivo alebo kompost, aby sa zabezpečil dostatok živín pre rastliny. Pri klasickom spôsobe pestovania v zemi je dobré pôdu zásobiť kompostom, aspoň 40 kg/10 m2.
Výsev a výsadba
Tekvice sú teplomilné rastliny, preto ich vysievajte na jar, až keď pominie riziko posledných mrazov a pôda sa zohreje na minimálne 15 °C. Ideálny čas na výsev je od apríla do mája, v závislosti od miestnych klimatických podmienok. Výsev tekvice priamo na záhon je vhodný, keď sa pôda prehreje aspoň na 12-14 °C, zvyčajne od polovice mája. V chladnejších oblastiach je výhodné predpestovať priesady v interiéri alebo skleníku už v apríli.
Semená vysievajte do hĺbky 2-3 cm. Semená sa sejú do hĺbky približne 3-4 cm po dvoch až troch kusoch do jednej jamky. Po vzídení sa necháva najsilnejšia rastlina a ostatné sa odstránia, aby mali korene aj výhony dostatok priestoru. Rozostupy medzi rastlinami by mali byť minimálne 80-100 cm, podľa bujnosti porastu. Tekvice majú tendenciu rásť do šírky, preto nechávajte medzi rastlinami dostatok miesta - minimálne 1-2 metre. Ak máte menší priestor, môžete pestovať tekvice vertikálne s pomocou opôr alebo mreží. Niekedy výhony vyžadujú aj oporu, za čo sa odvďačia bohatšou úrodou.
Pestované rastliny je vhodné postupne otužovať. Sadenice môžete do záhona presadiť koncom mája alebo začiatkom júna. Tekvice sú citlivé na chlad, takže sa vysádza až po pominutí mrazov.
Starostlivosť počas vegetačného obdobia
Tekvice majú radi vlhkú pôdu, ale nemajú radi premočenie. Udržujte pôdu stále mierne vlhkú, najmä počas obdobia intenzívneho rastu a tvorby plodov. Zálievku je vhodné vykonávať každý druhý deň, najlepšie navečer. Voda sa aplikuje ku koreňom, aby listy nezostali mokré a nešírili sa plesne. Použitie mulču okolo rastlín pomáha udržiavať vlhkosť v pôde a znižuje potrebu častého polievania. Mulčovanie slamou či trávou udrží pôdu vlhkú a bráni prerastaniu buriny. Náhradou okopávania je mulčovanie pôdy, ktoré potláča rast burín a chráni pôdnu vlahu.
Na začiatku rastu rastliny používajte hnojivá bohaté na dusík, ktoré podporujú rast listov a silných výhonkov. Keď sa začnú tvoriť plody, prechádzajte na hnojivá bohaté na fosfor a draslík. Tieto živiny podporujú tvorbu veľkých a kvalitných plodov. Tekvice sú vďačné za prvú trať, a pretože dobre reagujú na organický hnoj alebo dobre rozložený kompost, často sa pestujú len ako kompostový kryt, aby v lete toľko nevysychal.
Ochrana pred chorobami a škodcami
Tekvice môžu byť napadnuté rôznymi škodcami, ako sú slimáky, vošky alebo chrobáky. Pravidelne kontrolujte rastliny a používajte organické metódy ochrany, ako je neemový olej, mydlový roztok alebo iné prírodné pesticídy. Tekvice môžu byť náchylné na plesňové ochorenia, najmä ak sú listy dlhodobo vystavené vlhkosti. Fytoftóra je rastlinný patogén, ktorý u náchylných druhov zeleniny spôsobuje pleseň listov s rýchlo sa rozširujúcimi vodou presiaknutými oblasťami a hnilobou plodov. Pleseň sivá (botrytída) je veľmi časté ochorenie spôsobujúce rozklad rastlinných tkanív sprevádzaný rastom chlpatej sivo hnedej plesne. Vošky sú hmyz vysávajúci rastlinné miazgy, čo môže spôsobiť stratu vitality rastlín, spomalený rast a často vylučuje lepkavú látku (medovicu), na ktorej môžu rásť sadzové plesne. Prevenciou je správne prevzdušnenie a striedanie stanoviska každý rok. V prípade silného napadnutia je potrebné napadnuté rastliny odstrániť.
Zber a skladovanie špagetovej tekvice
Z úrody sa môžete tešiť od júla do októbra. Tekvicu zberajte, keď má šupka tvrdú a sýtu farbu. Tekvice sú zrelé, keď sú ich stonky suché a krehké. Šupka by mala byť tvrdá a odolná, nemala by sa dať ľahko poškriabať nechtom. Zber je vhodné načasovať pred príchodom prvých mrazov, pretože mráz môže zhoršiť skladovateľnosť plodov. Použite ostrý nôž a nechajte na plode stopku dlhú aspoň 5 cm. Pri zbere vždy nechávame na plode kúsok stopky, čo predlžuje jeho trvanlivosť. Plody neodhadzujte, ale opatrne ich ukladajte, aby ste nepoškodili šupku. Ak si nie ste istí zrelosťou, môžete jeden plod skúsiť rozkrojiť - zrelá tekvica má pevnejšiu dužinu a vyvinuté semienka. Správne zrelé plody sa lepšie skladujú a majú ideálnu konzistenciu na tvorbu „špagiet“.
Plody špagetovej tekvice dopestovanej na záhrade sú zrelé v jesenných mesiacoch. Po zbere nechajte plody dva týždne vyzrieť na slnku. Následne ich skladujte v suchej a chladnej miestnosti pri teplote do 18 °C. Pre tekvice všeobecne platí, že by sa pri skladovaní nemali navzájom opierať, ani dotýkať debničiek či drevených políc. Vyhovuje im zavesenie v sieťke pri teplote okolo 10 °C. Za ideálnych podmienok vydržia až 4 mesiace. Radí sa medzi jesenné a zimné tekvice, pri správnom uskladnení teda vydržia plody až do ďalšej jari.
Príprava špagetovej tekvice v kuchyni
Špagetová tekvica sa dá variť, pripravovať v pare aj piecť. Je však dôležité ustriehnuť čas aj teplotu, inak sa špagetové vlákna rozvaria a vnútro tekvice sa zmení na rozvarenú kašovitú hmotu. Najobľúbenejšia je príprava špagetovej tekvice pečením. Tekvicu prekrojte pozdĺžne, odstráňte semienka a položte reznou stranou nadol na plech. Pečte ju v rúre pri teplote približne 180-200 °C, kým dužina nezmäkne, zvyčajne 30-45 minút podľa veľkosti plodu. Po upečení stačí dužinu preškrabnúť vidličkou, čím sa rozdelí na jemné vlákna podobné špagetám.
Pri pečení je lepší výsledok, ak sa prekrojené polovice špagetovej tekvice položia na plech reznou stranou, teda šupkou nahor. Pri pečení sa totiž z dužiny uvoľňuje voda, ktorá potom odteká na plech a nehromadí sa v priehlbine tekvice. Aby nebola špagetová tekvica vodnatá, môžete dužinu nasoliť, nechať pár minút „zapotiť“ (podobne ako u cukety), uvoľnenú vodu zliať a pokračovať v príprave.
Tieto „špagety“ môžeme podávať s paradajkovou, syrovou či smotanovou omáčkou, pestom alebo len s olivovým olejom a bylinkami. Perfektne vyniknú v pokrmoch stredomorskej aj ázijskej kuchyne. Sú perfektné sú v pokrmoch ázijskej kuchyne (ako náhrada za ryžové rezance), osvedčili sa aj v kombinácii s rôznymi druhmi syrov či s mletým mäsom.
Tabuľka: Postup prípravy špagetovej tekvice pečením
| Krok | Popis |
|---|---|
| 1 | Prekrojte tekvicu pozdĺžne a odstráňte semienka. |
| 2 | Položte ju reznou stranou nadol na plech (alebo šupkou nahor pre lepší výsledok). |
| 3 | Pečte pri 180 - 200 °C po dobu 30 - 45 minút. |
| 4 | Dužinu preškrabnite vidličkou, čím vzniknú „špagety“. |
| 5 | Podávajte so svojou obľúbenou omáčkou alebo ako prílohu. |
tags: #je #spagetova #tekvic #tahava #rastlina