Kapusta je obľúbená zelenina, ktorá sa v našich záhradách pestuje v rôznych odrodách. Odlišujú sa dobou zrenia, vzhľadom, chuťou a využitím. Skoré odrody kapusty sú ideálne pre tých, ktorí chcú získať úrodu čo najskôr. Vyznačujú sa krátkou vegetačnou dobou a sú vhodné na priamu konzumáciu, ako aj na plnenie.
Charakteristika a benefity kapusty
Kapusta obyčajná hlávková (Brassica oleracea var. capitata) patrí medzi hlúboviny a je to dvojročná rastlina. V prvom roku vytvorí mohutný kolovitý koreň, do šírky rastúci koreňový systém a nerozkonárenú dužinatú stonku, ktorý sa nazýva hlúb. Čiastočne dužinaté listy sú uložené husto na seba a tvoria pevnú hlávku. Listy môžu byť biele alebo červené, pričom nároky na pestovanie majú rovnaké.
Kapusta je jednoročná rastlina, ktorá patrí medzi najrozšírenejšie a najobľúbenejšie zeleniny. Používa sa na priamy konzum v čerstvom stave, alebo na konzervovanie. Obsahuje vitamín C, B1, provitamín A a celý rad minerálnych látok, najmä draslík a síru. Šťava zo surovej a kvasenej kapusty má priaznivé účinky na črevnú mikroflóru svojimi antibioticky pôsobiacimi látkami.
Kapusta má veľmi nízky glykemický index, preto je vhodná a prospešná prakticky pre každého, aj pri snahe schudnúť či cukrovke. Je tiež skvelým zdrojom draslíka, kyseliny listovej a vitamínu K. Kapusta je dobrým zdrojom vlákniny a draslíka, dvoch dôležitých živín pre zdravie srdca. Vláknina pomáha znižovať hladinu cholesterolu, draslík znižuje krvný tlak. Kapustová zelenina pomáha udržiavať aj vo vyššom veku zdravý a plne funkčný mozog.
Kapusta zvyšuje prirodzenú obranyschopnosť tela pred chorobami a má aj protirakovinové účinky. Farba červenej alebo fialovej kapusty je spôsobená vysokým obsahom polyfenolov, vrátane antokyánov. Tieto antioxidanty pôsobia ako prevencia pred oxidačným poškodením, ktoré súvisí s mnohými zdravotnými problémami.
I keď je kapusta plná kvalitných živín dôležitých pre naše zdravie, niekedy môže vyvolať problémy. Keďže má vysoký obsah vitamínu K, má opačné vplyvy ako lieky na riedenie krvi - znižuje krvácavosť. Všetci vieme, že kapusta má vysoký obsah vlákniny. Keď nie sme na ňu zvyknutí môže byť pre nás ťažko stráviteľná.
Výber odrody skorej kapusty na plnenie
Pre pestovanie v júli je vhodné zvoliť skoré odrody kapusty. Skorá kapusta umožňuje zber v druhej polovici júna. Akákoľvek odroda skorej kapusty má množstvo vlastností, ktoré priťahujú profesionálnych záhradníkov aj amatérskych záhradníkov. Skorá kapusta je jednou z tých záhradných plodín, ktoré sa pestujú pomerne ľahko. Správne dodržiavanie pravidiel výsadby rastlín a jednoduchá starostlivosť o ňu pomôže zozbierať veľkú úrodu zeleniny, ktorú každý miluje.
Správny výber odrody bude kľúčom k bohatej úrode. Výber správnej odrody skorej kapusty je založený na niekoľkých kritériách:
- Trvanie letného obdobia v určitej oblasti.
- Obdobie, počas ktorého klíči skorá kapusta, trvá v priemere 65 až 100 dní.
- Vidlice dozrievajú začiatkom leta (často je to začiatok júna).
Hlavnou výhodou skorej kapusty je krátke obdobie dozrievania. Už za sto dní prinesie plnú úrodu. Prvá polovica júna je obdobím dozrievania mnohých odrôd kapusty.
Medzi skoré odrody vhodné na plnenie patria:
- KAPUSTA HLÁVKOVÁ skorá Zora: Veľmi skorá odroda, určená pre najskoršie poľné pestovanie, vhodná na priamy konzum. Hlávka je dobre uzatvorená, odolná voči vybiehaniu do kvetu.
- ZORA (kód 4211): Štandardná odroda pre najskoršie poľné pestovanie v intenzívnych zeleninárskych oblastiach. Hlávka je takmer guľovitá, dobre uzavretá, svetlo zelená, krehká, lesklá, na reze žltá, okraje prezelenalé. Vnútorný hlúb je stredne vysoký.
- Biela kapusta "Diethmarscher": Patrí medzi najskoršie odrody kapusty s vegetačným obdobím 50-55 dní. Tvorí veľké okrúhle hlávky s husto nabalenými širokými listami, ktoré sú pripravené na zber začiatkom júna. Vďaka jemnej chuti sú ideálne na varenie v pare alebo plnenie.
- Odroda "Kazachok": Ultra skorá odroda, plodí štyridsať dní po výsadbe na otvorenom priestranstve. Odroda je veľmi chutná a jemná, no zároveň chrumkavá. Z vnútra má silná hlávka kapusty mliečny odtieň, drobivosť je minimalizovaná. Hlava takejto kapusty má svetlozelený odtieň, hmotnosť - 1,5 kg (s náležitou starostlivosťou).
- Odroda "jún": Kapusta má jemnú chuť, hustú štruktúru. Hmotnosť hlávky kapusty je dva až tri kilogramy. Dozrievanie kultúry nastáva koncom júna. Takáto kapusta je ideálna na použitie v šalátoch, rôznych studených predjedlách.
- Odroda "Nozomi": Veľmi skorá odroda, jej doba dozrievania je rekordných štyridsať dní. Vidlice "Nozomi" sú guľovité, majú hladké, rovné hrany. Hmotnosť jedného sa pohybuje od jeden a pol do dvoch kilogramov. Hlavy sú husté, takže sa nemôžete obávať, že počas obdobia dozrievania prasknú.
Pestovanie skorej kapusty
Podmienky pestovania
Kapusta vyžaduje úrodné pôdy s dobrou zásobou živín a vysokou vododržnosťou. Pre skoré odrody volíme ľahšie pôdy, pre kapustu neskorú a skladovateľné pôdy ťažšie, s pH v rozmedzí 6 - 7. Hlávková kapusta prospieva na svetlom a slnečnom mieste. Kapustu radíme do prvej trate. Pôda by mala mať neutrálne až mierne zásadité pH, preto je prospešné občasné vápnenie záhona. Pred výsadbou sa oplatí zapracovať do pôdy kompost alebo vyzretý maštaľný hnoj, ktorý zabezpečí dostatok živín.
Kapusta si na záhone rozumie so zelerom, mangoldom. Naopak sa vyhýbame susedstvu s cibuľou, cesnakom. Priaznivých „predchodcov“ zeleniny možno nazvať strukoviny (hrach, fazuľa, fazuľa), cibuľa a cesnak, tekvica, cuketa, tekvica, obilniny (pšenica, raž alebo ovos).
Výsev a výsadba
Skoré odrody pestujeme z predpestovanej sadby, neskoré môžeme vysievať aj priamo na stanovište. Pri skorých odrodách volíme pestovanie z priesad, kde môžeme zahájiť výsev do misiek od konca januára do konca februára, pričom priesady treba po troch až štyroch týždňoch rozsádzať. Na pole ich vysádzame koncom marca, začiatkom apríla v spone 40x50cm.
Semená vysievajte plytko, približne 1 cm hlboko, do jemnej, kyprenej a mierne vlhkej pôdy. Pre skorý zber je výhodné predpestovať priesady v parenisku alebo v interiéri a do záhrady ich vysádzať až po pominutí silnejších mrazov. Priesady sadíme s dobre vyvinutým koreňovým balom, aby sa rýchlo ujali. Pôda by mala byť úrodná, humózna a mierne vlhká, ideálne po zapravení kompostu. Pred výsadbou je dobré pôdu prekypriť a odstrániť buriny, ktoré by mladým rastlinám konkurovali o vodu a živiny. Po vysadení rastliny výdatne zalejte, aby sa korene dobre spojili s pôdou.
Biela hlávková kapusta potrebuje dostatok priestoru, aby vytvorila pevné a veľké hlávky. Najčastejšie sa odporúča spon približne 40-60 × 40-60 cm, podľa skorosti a vzrastnosti odrody. Na príliš zahustenom záhone rastliny horšie rastú, sú náchylnejšie na choroby a hlávky zostávajú menšie. Stanovište by malo byť slnečné, prípadne mierne polotienisté, chránené pred silným vetrom, ktorý môže rastliny vyvracať.
Ako pestovať KAPUSTU - Kompletný sprievodca pestovaním
Starostlivosť o kapustu
- Zalievanie: Vysadený záhon dôkladne zalejeme. Kapusta v počiatku rastu potrebuje dostatok vlahy, inak zasychá a podlieha chorobám. V priebehu vegetácie zaisťujeme pravidelné zásobovanie vodou. Počas vegetácie je dôležitá najmä pravidelná zálievka, pretože biela hlávková kapusta je náročná na dostatok vlahy. Pôda by nemala úplne preschnúť, ale ani zostať dlhodobo premokrená, aby korene nezačali hniť.
- Hnojenie: Správne hnojenie je predpokladom dobrej úrody. Kapusta patrí medzi zeleninu veľmi náročnú na živiny a dostatok humusu v pôde. Preto znáša aj intenzívne hnojenie priemyselnými hnojivami. Hnojenie organickou hmotou pomôže rastline akumulovať živiny. Pri kŕmení by ste mali striedavo kombinovať organický roztok (roztok divičiny, pivovarské kvasnice), minerálne hnojivá (močovina, dusičnan amónny, nitrofoska).
- Odburiňovanie a okopávanie: Priebežné okopávanie a pletie burín zlepšuje prevzdušnenie pôdy a obmedzuje konkurenciu o vodu a živiny. Odburiňovanie by malo byť dôkladné a pravidelné.
- Ochrana pred škodcami a chorobami: Skoré odrody sú náchylnejšie na choroby a škodcov, a preto je správna starostlivosť taká dôležitá. Ošetrenie dreveného popola pomôže predchádzať chorobám kapusty a ušetrí vás pred určitými druhmi škodcov.
Prevencia praskania hlávok
Praskanie hlávok je často spôsobené náhlymi výkyvmi vo vodnom režime, keď po období sucha príde veľké množstvo zrážok alebo silná zálievka. Aby ste tomu predišli, snažte sa udržiavať pôdu rovnomerne vlhkú a vyhnite sa extrémom. Príliš neskorý zber môže tiež zvýšiť riziko praskania, najmä pri skorších odrodách. Dôležité je tiež vyhnúť sa nadmernému dusíkatému hnojeniu, ktoré podporuje rýchly rast a zmäkčuje pletivá.
Zber a skladovanie
Hlávky bielej kapusty "Diethmarscher" je možné zbierať z poľa od júna do júla. Dva až tri týždne pred zberom ukončite závlahu, pretože hlávky kapusty sa pod vplyvom nadbytku vody zle skladujú, predčasne hnijú alebo praskajú. Hlávky zberajte za suchého a chladného počasia, a to odrezaním hlúbu tesne nad povrchom pôdy. Mali by byť suché a dostatočne vyzreté. Ideálny termín zberu sa začína od konca septembra. Pozberajte ich skôr, ako začne mrznúť.
Na dlhodobejšie uskladnenie sú najvhodnejšie hlávky s hmotnosťou 2 až 2,5 kg. Majú mať tri obalové listy, ktoré ich budú dostatočne chrániť počas celého obdobia skladovania či manipulácii s nimi. Ostatné listy sú prebytočné, preto ich treba odstrániť. Pozberané hlávky pred skladovaním rozložte tak, aby sa vlhkosť vytvorená ich dýchaním rýchlejšie odparila. Povrchové listy obschnú a na reznej rane hlúbu sa vytvorí ochranná vrstvička, ktorá sa zasuší a zabráni hnilobným procesom a usychaniu.
Na skladovanie je ideálny chladný, tmavý a dobre vetraný priestor s vyššou vzdušnou vlhkosťou, napríklad pivnica. Hlávky môžeme ukladať do debien, na police alebo zavesiť za koče, aby sa navzájom príliš netlačili. Dôležité je, aby do skladu nešli príliš mokré alebo poškodené kusy, ktoré by mohli urýchliť hnilobu. Pri správnych podmienkach vydrží červená kapusta niekoľko mesiacov a je dostupná na čerstvú spotrebu aj ďalšie spracovanie počas celej zimy.
Recept na plnenú skorú kapustu
Skorá kapusta je vhodná na čerstvú konzumáciu. Hoci je skvelá v šalátoch, plnené kapustné listy sú tiež vynikajúcou voľbou.
Ingrediencie:
- 1 hlávková kapusta
- 0,5 kg mleté mäso (môže byť aj menej)
- 1 a pol šálky ryže
- Soľ, čierne korenie, mletá červená paprika
- Paradajkový pretlak
- Cibuľa
- Olej
- Zeleninový vývar
Postup:
- Z kapusty vyrežeme hlúb a dáme ju do horúcej vody na cca 1 minútu. Potom ju opatrne vyberieme, dáme do studenej vody a oddelené listy odložíme na utierku, kde ich zbavíme prebytočnej vody. Tento postup opakujeme, kým sa nám pekne neoddelia všetky listy.
- Staršiu žemľu si namočíme do vody alebo mlieka. Mleté mäso si dáme do misy a pridáme vajíčka, prelisovaný alebo nastrúhaný cesnak, cibuľu pokrájanú nadrobno, horčicu, vyžmýkanú žemľu a podľa chuti soľ, majoránku, mleté čierne korenie a mletú červenú papriku. Všetko spolu dobre premiešame.
- Na omáčku si pokrájame cibuľu a cesnak nadrobno. Následne na rozhorúčenej panvici s olejom opečieme dozlatista. Potom pridáme nakrájané paradajky, pretlak, soľ, mleté čierne korenie a mletú červenú papriku. Premiešame a podlejeme zeleninovým vývarom. Varíme 5 až 10 minút.
- Na každý osušený kapustný list dáme cca 1,5 PL mäsovej plnky a zabalíme. Pripravené závitky dáme do zapekacej misy alebo do hrnca, prelejeme omáčkou, zakryjeme a dáme do vyhriatej rúry na 180 °C na cca 35 minút.
tags: #je #vhodna #plnenie #skora #kapusta