V Zooparku Chomutov žije cez tisíc sto zvierat, o ktorých má najlepší prehľad vedúci zoológ Miroslav Brtnický. Miroslav Brtnický má 53 let. Po škole nastoupil jako chovatel do pražské zoo, kde pracoval dvacet let. V zooparku Chomutov pracuje už štrnásť rokov, v obore je cez tridsať rokov. Na svoje povolanie sa pozerá s pokorou: „Čím dlhšie v nej som, tým skôr mám pocit, že toho viem o zvieratách menej a menej. Neustále ma prekvapujú. Stále mi tá práca ale niečo hovorí.“
Významné chovateľské úspechy Zooparku Chomutov
Zoopark sa môže pochváliť viacerými chovateľskými úspechmi, ktoré sú výsledkom dlhodobej a obetavej práce. „Letos je určite najväčším úspechom, že sa nám poprvé tady v Chomutově poprvé narodili rosomáci,“ zdôrazňuje Miroslav Brtnický.
Chov rosomákov: Zložitosť utajenej gravidity
U rosomákov je to zložité. Ide nielen o to, aby došlo ku spáreniu a samice zabrezla. Rosomáci majú takzvanú utajenú brezost, to znamená, že pokiaľ dôjde k oplodneniu, vývoj vajíčka sa zastaví a teprve pokiaľ má samice na konci zimy pocit, že je v pohode, má dost kŕmenia a energie, aby priviedla mláďatá na svet, teprve potom sa začnú embrya vyvíjať. Keď sa jej niečo nepáči, vývoj sa zastaví. Znamená to, že chovatelia musia udržiavať samicu spokojnú a v kľude. Samozrejme potom je ešte otázka, či sa bude chcieť postarať o mláďatá, čo Skadi urobila. Mláďatá - sú to dva chlapci, sú zo 16. januára a už normálne žerú, aj keď si občas ešte cucnú od mamy. Sú k videniu vo výbehu. Sú to čerti, šantí úplne neuveriteľne.
Vzácne druhy: Urial kaspický a jeleň bucharský
Ďalším chovateľským úspechom, ktorý možno verejnosť míňa, je urial kaspický neboli arkal. Je to taká hnedá ovca zo strednej Ázie, ale je dobré si povedať, že je to druh, ktorý sa v súčasnej dobe chová len vo štyroch alebo piatich inštitúciách vrátane nášho zooparku. Už len to, že ju máme, je úspech. Letos sa narodili štyri mláďatá, taktiež chlapci. Tam na rozdiel od rosomákov musíme povedať, že je odchov na začiatku. Mláďatám je teprve mesiac a vieme, že je to veľmi citlivý druh, aj keď je vo svojom prirodzenom prostredí zvyknutý žiť v tvrdších životných podmienkach.
To isté platí o jeleňovi bucharskom, čo je neobyčajný jeleň, ktorý je taktiež pomerne málo chovaný v zoologických záhradách a len šesť je schopných ho teraz rozmnožovať. Zoopark medzi ne patrí.
Ostatné prírastky a plány
Okrem zmienených rosomákov, arkalov a koloucha u bucharských jeleňov, prebieha odchov sovic krahujových, čoho si taktiež vážime. Ďalej vieme o štyroch mladých u ibisov skalných a mláďatá rôznych plemien oviec a kôz máme na statku domácich zvierat. „Do týždňa privezieme losieho samca pre našu losicu Quanitu. Je to ročný samec z nemeckej Zoo Karlsruhe,“ dodáva Brtnický.
Osobnosti zoologickej záhrady a obohatenie života zvierat
V zooparku žijú zvieratá, ktoré si vytvorili silné puto s chovateľmi a prejavujú jedinečné osobnosti. Z pohľadu Miroslava Brtnického sú osobnosti zvieratá, ktoré sú v starostlivosti zooparku dlhodobo. Napríklad tuleň Kašek. U neho máte pocit, že ho neustále trápíte hladom, pretože má tendenciu všetko zožrať. Všetky ryby. Menia sa to len v období párenia, kedy tuleni prakticky vôbec nežerú. Teraj je obdobie, kedy je pri chuti.
Ďalej tu máme napríklad byvola Helmuta, ktorému je dvadsaťdva rokov. Je to staré veľmi pokojné zviera, ale stále je to šéf. „Vnímam tieto zvieratá s rešpektom. Určite aj vďaka dobrej starostlivosti sa dožívajú pomerne vysokého veku, samozrejme keď nemajú závažnejšie zdravotné problémy,“ hovorí zoológ. Práca so zvieratami prináša aj chvíle radosti a uvoľnenia. „Keď idem napríklad kŕmiť tulene, je to pre mňa príjemná vec. Na chvíľu zabudnem na starosti spojené s chovom a prevádzkou zoológie. Alebo ráno, keď prídem k rosomákom a vidím ako za samicou a samcom pribehnú tí dvaja raubíři a snažia sa o kontakt so mnou. To je niečo, čo ma teší.“
Programy obohatenia pre zvieratá
Zoopark má aj tradičnú akciu prebúdzanie medveďov, kedy sa chlupáčové kŕmia tortami s ovocím. V lete sa zas chladia na hromadě sněhu. Na otázku, či je to väčší zážitok pre návštevníkov alebo pre tie zvieratá, Miroslav Brtnický odpovedá: „Určite je to pre medvede obohatenie. Sme presvedčení, že sa im to páči.“ Hoci, keď im tam vysypali sneh štyrikrát počas sezóny, bolo na nich vidieť: dobrý, ale už zase? Nič to ale nemení na tom, že sa opäť v snehu vyváľali a užili si ho. Rovnaký úspech mal sneh aj u rosomákov. Zoopark to vyskúšal taktiež u pižmoňov, bez toho aby u toho bola verejnosť. Nevedeli, ako budú reagovať, len im skúsili sneh dať. Skúmali ho, očuchávali hrudky.
Plány do budúcnosti a výzvy v chove
Budúcnosť medveďov a vlkov
Zmenšila sa skupina medveďov, z pôvodných štyroch už zostali len dve samice. Sú to medvedice Míša a Nora, ktorým je 27 rokov. Ďalšie medvede k nim zoopark dávať nebude, pretože by bolo nerozumné spájať mladé zvieratá so starými, ktoré potrebujú nejaký režim a pokoj. „Až medvedice dožijú, zaobstaráme minimálne dva nové medvede,“ plánuje Brtnický.
Návštevníkov tiež zaujíma, kedy sa do zooparku vrátia vlci. „Do budúcna s nimi počítame, avšak expozícia už by nemala byť na hlavnom návštevníckom ťahu,“ vysvetľuje zoológ. Mala by byť veľká a riešená tak, aby zvieratá mali pocit, že sú skryté a pritom ich bolo možné návštevníkom ukázať. „Vieme si predstaviť, že by pekná expozícia vznikla v časti, kde sú kozorožce a malé šelmy, smerom k sídlisku. Ešte ale nemáme ani štúdiu. Všetko je to otázka financií.“
Náročnosť prevádzky
Prevádzka zooparku je komplexná a nákladná. „Zoopark je rozsiahly a aj keď tu nie sú tropické pavilóny, údržba a prevádzka stojí nemalé peniaze,“ hovorí Brtnický. Okrem toho, zoopark stojí hlavne na práci chovateľov, ktorá je fyzicky namáhavá, bolí po nej celé telo a navyše sa musí robiť za každého počasia. „Obdivujem tých ľudí, ktorí ju robia po radu dlhých rokov,“ dodáva.
Správanie návštevníkov a jeho dopad na zvieratá
Zoopark sa neustále stretáva s problémami, ktoré spôsobuje nevhodné správanie niektorých návštevníkov. Stále sa ich snažia kŕmiť aj po skoršom škandále s prekŕmenými sobmi a losmi? „Bohužiaľ musím povedať, že áno,“ potvrdzuje Brtnický. Sú návštevníci, ktorí si to tu užívajú, prídu sa pozrieť, odpočinúť si a niečo sa dozvedieť. A taktiež sú návštevníci, ktorí chcú to isté, ale majú to spojené s tým, že zvieratá kŕmia tým, čo práve vytiahnu z batohu.
„Veľmi obtiažne sa niektorým vysvetľuje, nech to nerobia, keď si to zvieratá berú a oni majú pocit, že im to chutí. Neuvedomujú si, že keď tu máme okolo troch tisíc návštevníkov, keby kŕmil napríklad len každý stý, spôsobí to zvieratám veľké problémy.“ K fatálnym následkom našťastie nedochádza tak často, ale už to, že musíme rad prípadov riešiť, nie je dobré. Obvykle je to po víkendech na statku domácích zvířat, kde zoopark rieši hnačky a tráviace problémy zvierat.
tags: #jedalny #listok #rici #jedlen