Vianoce sú časom pokoja, radosti a spoločne strávených chvíľ. Na Vianoce sa teší snáď každý, či už je to malé dieťa, alebo dospelý. Tieto sviatky sa vyznačujú tiež krásnymi ozdobami a trblietavou výzdobou, no najmä sa spájajú s tradíciami. Mnohí ľudia sa začínajú vracať k tradíciám a ku starým zvyklostiam, ktoré dodržiavali dávni predkovia aj naše staré mamy. Vianočné hodovanie s podávaním obradových a sviatočných jedál má svoj pôvod v predkresťanskom období, keď sa v tomto termíne slávil sviatok zimného slnovratu a ukončenia poľnohospodárskych prác.
Historické korene a pôstne tradície
Kresťanstvo určilo trvanie vianočných sviatkov ako oslavu narodenia Krista v čase od 25. decembra do Troch kráľov 6. januára. Toto prepojenie postupne ovplyvnilo a ustálilo i charakter vianočných jedál. Medzi typické patrili tie, ktorým ľudová viera pripisovala v prenesenom význame vlastnosti vegetatívnej sily prírody, teda jedlá z obilnín, strukovín, ovocia, kapusty a často sa používal mak a cesnak. Tieto jedlá zároveň symbolizovali vyvrcholenie vianočného pôstu, do polnoci 24. decembra, tzv. advent. Na Štedrý deň sa vyžadoval úplný pôst až do večere, na ktorej sa podávali štedrovečerné jedlá. Pôvodne sa na Štedrý večer servírovala rybacia polievka či paradajková, prípadne strukovinová.
V niektorých rodinách sa štedrovečerný pôst dodržiava až dodnes. Kedysi pôst na Štedrý večer vyzeral tak, že sa doma celý deň nič nejedlo a začalo sa jesť až vtedy, keď na oblohe svitla prvá hviezda. Kto veľmi chcel a nevedel už vydržať, najmä menšie deti, tak si mohol niečo malé zobnúť aj cez deň. V konzumácii živočíšnych jedál boli rozdiely podmienené konfesiou. U evanjelikov a.v. bolo prípustné konzumovať mäso a mäsité pokrmy aj na štedrú večeru, u katolíkov sa jedla ryba.
Štedrovečerný stôl na Slovensku
Na slovenských štedrovečerných stoloch nikdy nechýbala ryba, v akejkoľvek podobe. Po prísnom celodennom pôste sa večerné hodovanie zvyčajne začína jedením oblátok s medom i cesnakom. Oblátky s medom a cesnakom sú neodmysliteľným symbolom slovenských Vianoc. Tenké oblátky s cesnakom a medom predstavujú zdravie a pokoru. Jednoduchý chod otvára večernú hostinu a spája rodinu pri stole. Cesnak sa pokladal za magickú rastlinu, preto sa konzumoval aj pri štedrej večeri.
Symbolika a zvyky pri štedrovečernom stole
Štedrá večera začína niekoľkými tradíciami so silným posolstvom: Prekrajuje sa jabĺčko a ak je v jeho strede hviezdica, rodinu čaká budúci rok zdravie a šťastie. Šupinky z kapra uložené v rohoch stola pod obrusom majú rodine priniesť hojnosť. Zopár z nich si treba odložiť aj do peňaženky. Medový krížik na čelo robí gazdiná ostatným členom rodiny, aby boli dobrí ako med. Jablko rozkrojené naprieč sa viaže k starému zvyku veštiť šťastie a zdravie. Oriešky symbolizujú úrodu a hojnosť v budúcom roku. Na prestretom stole boli jablká, orechy, cibuľa, cesnak, oblátky a chlieb, sviečka, Biblia a fľaša pálenky.
Med: Je to výživné, prírodné sladidlo, koncentrovaný zdroj energie a starodávny ľudový liek. Obsahuje 22 aminokyselín, 27 minerálov a 5 000 enzýmov.
Cesnak: Má vysokú koncentráciu zlúčenín obsahujúcich síru. Tiosulfináty, ktoré obsahujú alicín, sú hlavnými aktívnymi zložkami cesnaku.
Jablko: Vitamíny obsiahnuté v jablku spomaľujú proces starnutia nášho organizmu. Stačí skutočne jedno jablko denne a budeme sa cítiť aj vyzerať lepšie. Jabloň je u nás najrozšírenejším ovocným stromom.
Polievková rozmanitosť
Po štedrovečernom prípitku (domáca pálenka, víno, alebo slabší vaječný likér) a vianočných oblátkach nasleduje polievka. Naprieč regiónmi Slovenska sú práve v tejto časti večere výrazné rozdiely. Kým niekde hrá prím vianočná kapustnica so sušenými hríbmi a slivkami, inde sa podáva vianočná hubová polievka na kyslo, rybacia polievka, halászlé alebo husté strukovinové polievky - šošovicová, hrachová, fazuľová alebo pripravená z viacerých strukovín. Polievka z kyslej kapusty patrí k tradičnej Štedrej večeri tak isto ako stromček. Najmä na západnom Slovensku sa dnes varí šošovicová polievka, ktorá má symbolizovať peniaze a hojnosť. Niekto podáva hríbovú polievku či tradičnú kapustnicu s ingredienciami, ktoré sú typické pre kraj, kde býva.
Kapustnica je tradičná vianočná polievka zo kyslej kapusty. Pripravuje sa najmä na Slovensku, v Českej republike a Poľsku, kde má rôzne varianty. Základnými surovinami sú kyslá kapusta, údené mäso (napr. klobása, bôčik), sušené huby, zemiaky a koreniny ako bobkový list a čierne korenie. Niektoré rodiny pridávajú aj slivky či smotanu. Počas Vianoc je kapustnica symbolom hojnosti a zároveň pokrmom, ktorý má zahnať hlad pred pôstom alebo po ňom. Naša slovenská kapustnica je treťou najlepšou polievkou v strednej Európe. Kapusta obsahuje okrem vitamínu C aj vitamíny B1, B2, B6, E, PP, A, D, K, U, kyselinu listovú, biotíny. Obsahuje tiež veľa aminokyselín a minerálnych látok (draslík, vápnik, fosfor, železo, zinok).
Hlavné jedlo: Ryba a zemiakový šalát
Hlavný chod bola ryba, v tajnej reči prenasledovaných kresťanov znamenal jej názov Ježiš Kristus Syn Boží Spasiteľ (Iesus Christos Then Hyois Soter). Rybu jedli najmä zámožní predkovia, neskôr aj chudobnejší, no nevyprážala sa, jedla sa pečená alebo varená. Kresťanské tradície kázali 24. decembra jesť mäso beznohé, aby neutieklo šťastie.
K zemiakom sa už tradične podáva vianočná ryba - kapor, losos, pstruh, rybie filé - či už ako vysmážané kúsky alebo ryba pripravená pečením na masle a bylinkách. V mnohých slovenských domácnostiach hrá pri večeri hlavnú úlohu kapor, často smažený či pečený. Kapor priplával na štedrovečerný stôl až po tom, ako sa začal cielene chovať v rybníkoch počas socializmu. Ryby sú zdrojom kvalitných bielkovín, cenných minerálnych látok, dôležitých stopových prvkov a vitamínov. Vysokým obsahom omega-3 nenasýtených mastných kyselín sa radia k potravinám s priaznivými účinkami na srdcovo-cievny systém. Priemerný Slovák skonzumuje ročne len 5 kg rýb.
Ako príloha k rybe je zemiakový šalát takmer povinnosťou. Je jednoduchý, chutný a každý ho robí o čosi inak - každý región má svoj vlastný štýl. V tradičnom zemiakovom šaláte nenájdete majonézu. Robil sa jednoducho tak, ako ho všetci verne poznáme. 1 kg zemiakov uvaríme v šupke, ošúpeme a nakrájame na kolieska, pridáme k nim nakrájanú cibuľu, soľ, 1 dcl octovej vody a premiešame.
Zemiaky: Obsahujú množstvo mikronutrientov - vitamíny A, B1, B2 a B6 a dokonca štyrikrát viac vitamínu C než jablká alebo hrušky. Sú jedinečným a mimoriadne bohatým zdrojom minerálov a stopových prvkov, ako sú draslík, horčík, zinok, vápnik, fosfor, železo, meď, fluór, sodík, chróm a ďalšie.
Zemiakový šalát bez majonézy (Orava)｜Komora slovenských gazdín
Sladká bodka štedrovečernej večere
Medzi tradičné vianočné jedlá patrili šúľance, plnené pirohy alebo buchty, kysnuté koláče makové, orechové jablkové, či bobaľky a opekance. Medzi sladké chody patrili aj kaše, obilninová, ovsená, krupičná či ryžová, ktoré boli sladené medom. Na štedrovečernom stole nechýbajú štrúdle či záviny s makom, tvarohom, orechmi a jablkami, z lístkového alebo kysnutého cesta.
Opekance s makom, tieto malé guľky z kysnutého cesta, poliate mliekom a makom či orechmi, sú spojené so starým pôstnym zvykom. Dnes sú obľúbeným predjedlom alebo sladkou bodkou pri sviatočnej večeri. Mak má výrazne aromatickú, olejovitú a sladkastú chuť, ktorá sa prejavuje najmä po jeho rozdrvení. Má vysoký obsah vápnika, ktorý je potrebný pre normálny rast a vývin kostí u detí a pre udržanie normálneho stavu kostí a zubov. Obsahuje vitamín B1- tiamín 74% ODD, B2- riboflavín, B3- niacín, B5- kyselinu pantoténovú, B6- pyridoxín, B8- cholín, B9- kyselinu listovú, C a E.
Vianočné sviatky a Silvester: Od Božích hodov po Nový rok
Na prvý a druhý vianočný sviatok sa pripravovala strava, ktorá už nemusela mať pôstny charakter. Na 1. sviatok vianočný tzv. Božie hody či narodenie Ježiša Krista a potom i na Štefana sa zvyčajne raňajkuje to isté, čo na Štedrý deň, prípadne sa dojedia zvyšky od večere (vyprážaný kapor so šalátom). Na slávnostný obec sa väčšinou pripravuje kačka, morka či hus s dusenou červenou kapustou a knedľou, príp. „chlpatými“ knedličkami a z nápojov pivo alebo červené víno. Pred vianočnými sviatkami sa často robili zabíjačky, preto na vianočných stoloch bývali aj mäsové výrobky - jaternice, huspenina, tlačenka, klobásy.
Silvester a Nový rok
Na silvestrovskú večeru sa obvykle podávali rovnaké jedlá ako na Štedrý večer - polievka z kyslej kapusty, strukovín alebo húb. Často aj opekance s makom i vianočné oblátky. Večera však už nemala pôstny charakter, podávalo sa aj mäso, klobásy, huspenina a pod. To isté platilo aj na Nový rok, s jedinou výnimkou, že z mäsa sa nemala jesť hydina ani zajac, aby „neodletelo“ šťastie alebo „neodbehol“ majetok. Šťastie však malo priniesť jedenie bravčoviny a šošovica, ktorá symbolizovala dostatok peňazí. Na Nový sa mal každý dosýta najesť, aby v nastávajúcom roku netrpel núdzou o jedlo.
V rámci slávnostného novoročného obeda, kde by mala mať absenciu hydina, by ste si mali dopriať dostatok bravčového mäsa, pretože prasiatko je symbolom šťastia a blahobytu. Preto sa azda najčastejšie pripravujú osvedčené vyprážané rezne so zemiakovým šalátom. Súčasťou menu by mala byť šošovica, symbolizujúca peniaze, s údeným mäsom.
Vianočné jedlá po celom svete
Vianoce sa slávia po celom svete rôznorodými spôsobmi a jedlo hrá v tomto sviatku jednu z kľúčových úloh. Každá krajina či región má svoje jedinečné recepty a tradície, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu.
Európa
Spojené kráľovstvo: Angličania dopĺňajú štedrovečerné menu zvláštnym ovocným koláčom. Prísady zahŕňajú sušené ovocie, orechy a koreniny. Saturácia alkoholom (brandy alebo whiskey) a nahrievanie premenia tento dezert na vianočný puding. Pečený moriak je ikonickým jedlom aj počas vianočných sviatkov v Spojenom kráľovstve, často spolu s pečenými zemiakmi a vianočným pudingom.
Francúzsko: Pri francúzskej vianočnej hostine nesmie chýbať šampanské a predkrm v podobe údeného lososa, homára, ustríc, foie gras alebo slaných palaciniek. Ako hlavný chod sa servíruje pečená hus alebo morka s gaštanmi. Obľúbeným dezertom je piškótová roláda so sviežim maslovým krémom, ktorej sa hovorí vianočné poleno (Bûche de Noël). Francúzi ju zdobia tak, že naozaj vyzerá ako kúsok dreva.
Taliansko: Klasická talianska hostina sa koná na prvý sviatok vianočný a skladá sa z cestovín, bravčového mäsa a šumivého vína. Na juhu krajiny sa konzumuje hlavne opekané jahňacie mäso. Tradičným dezertom je populárne panettone, sladký chlieb s hrozienkami a kandizovaným ovocím podávaný s krémom z mascarpone. Je obvykle asi 12 až 15 cm vysoký a mal by vážiť zhruba 1 kg. „Hod sedem rýb“ je tradičné taliansko-americké jedlo podávané na Štedrý večer.
Španielsko: Španieli podávajú vianočnú večeru okolo jedenástej hodiny v noci. Pochutnávajú si na tapas s rôznymi druhmi syra, údenín a zeleniny. Obľúbená je aj polievka s plodmi mora. Hlavný chod predstavuje úhor, krevety a pečené ryby s prílohou z bielej špargle. Ďalším tradičným jedlom je sušená šunka jamón. Ako dezert sa podávajú marcipánové sušienky a hranolky obalené v cukre a škorici, známe ako churros.
Portugalsko: Portugalci pripravujú na Vianoce tzv. koláč kráľa, Bolo-rei. Je to vlastne niečo ako náš mazanec s cukrovou polevou a kúskami kandizovaného ovocia. Spája sa s ním niekoľko zvykov, napr. sa do neho pri pečení dáva jedna fazuľa a jeden malý darček v papieri na pečenie Kto v svojej porcii nájde fazuľu, musí koláč upiecť budúci rok.
Grécko: V Grécku sa na Vianoce tradične podáva spravidla jahňacie alebo bravčové mäso, po ktorom nasleduje baklava, klasické grécke pečivo s nasekanými orieškami, medom alebo sirupovou omáčkou.
Nemecko a Rakúsko: Pečená hus (Weihnachtsgans) je tradičným vianočným pokrmom v Nemecku a Rakúsku. Pripravuje sa pomaly, plnená jablkami, cibuľou, bylinkami a niekedy aj sušenými slivkami. Mäso je šťavnaté, s chrumkavou kožou. Podáva sa so zemiakovými knedľami, dusenou červenou kapustou a omáčkou z výpeku.
Švédsko: Julbord, čo v preklade znamená „vianočný stôl“, je typická švédska forma vianočného bufetu. Obsahuje množstvo jedál, ktoré sa podávajú v niekoľkých chodoch. Medzi najznámejšie patria sleď v rôznych marinádach, údený losos, klobásky (princekorv), vianočná šunka (julskinka), pečené mäso, pečivo a sladké koláče.
Poľsko: Poliaci majú štedrý večer bez mäsa. Začínajú polievkou z červenej repy nazývanou „Barszcz". Pokračujú kaprom a plnenými pirohami. Pirohy sú zvyčajne plnené hríbmi alebo kapustou.
Amerika
Peru: Peruánci sa neobídu bez moriaka plneného čerstvým ovocím. Servírujú k nemu jablčnú omáčku, šalát a tzv. tamales, kukuričné listy varené v pare a plnené mletým mäsom či zeleninou.
Brazília: Ponuka vianočných jedál v Brazílií obsahuje tanier šunky, pečenú morku, niekedy aj pečené bravčové a rybie mäso, ochutené cesnakom, ryžou, čerstvým šalátom, zemiakovým šalátom alebo ovocím. Taktiež majú pečenú morku či kuracie mäso s cesnakovým kelom alebo zemiakovým šalátom.
Jamajka: Presláveným vianočným pokrmom na Jamajke je ovocná torta. Sušené ovocie sa nechá namočiť do červeného vína a rumu mesiac pred Vianocami, takže koláč je potom veľmi vlhký a doslova nabitý alkoholickými príchuťami.
Mexiko a Stredná Amerika: Tamales sú kukuričné závitky plnené rôznymi ingredienciami a dusené v kukuričných šupkách. Tradične sa pripravujú počas Vianoc v Mexiku, Guatemale, Hondurase a ďalších častiach Strednej Ameriky.
Venezuela: Tradičné jedlo sa nazýva "Hallacas" alebo inak povedané "Venezuelský Tamal". Základ tvorí kukuričné cesto, ktoré je plnené marinovaným mäsom (najčastejšie býva bravčové, kuracie alebo hovädzie) spolu s kaparami, olivami a hrozienkami.
Severná Amerika: Pečený moriak je ikonickým jedlom nielen na Deň vďakyvzdania, ale aj počas vianočných sviatkov v Severnej Amerike. Morčacie mäso je spravidla plnené plnkou z chleba, zeleniny, orechov a byliniek. Podáva sa s brusnicovou omáčkou, omáčkou zo šťavy (gravy), zemiakovou kašou a dusenou zeleninou.
Ázia a Oceánia
Japonsko: 25. decembra sa v Japonsku podáva biela torta so smotanou a jahodami. Od sedemdesiatych rokov, po úspešnej reklamnej kampani, sa pre Japoncov stalo obvyklým vianočným pokrmom vyprážané kura z KFC. Japonské štedrovečerné menu pozostáva z vyprážaného kuraťa, šalátu, zákusku a šampanského.
Austrália a Nový Zéland: Pavlova je vianočný dezert populárny najmä v Austrálii a na Novom Zélande. Ide o chrumkavý meringue koláč s mäkkým vnútrom, zdobený šľahačkou a čerstvým ovocím - typicky kiwi, jahodami a marakujou. Austrálčania si vychutnávajú na Vianoce BBQ. Slnko, teplo a k tomu sa hodí len jedno - vychutnávať si BBQ na záhrade s rodinou.
Filipíny: Filipíny sú krajina, ktorá oslavuje Vianoce najdlhšie. Vianočné oslavy začínajú dokonca už v Septembri. Vianočná večera Filipíncov začína pečeným prasiatkom, u nich sa sviatok nazýva „Noche Buena“. Večera pokračuje ďalšími pokrmami, ako sú jarné rolky, šalát, ovocie, cestoviny, ale aj tzv. „Queso de bola“, čo v preklade znamená syrová guľa. Ďalšie typické vianočné jedlo nazývajú „bibingka“, čo predstavuje sladko-slaný dezert z ryžového cesta s kokosovým mliekom, maslom a vajíčkami.
Nutričné hodnoty tradičnej štedrej večere našich predkov
Štedrá večera nebola o prejedaní sa tak, ako je tomu dnes. Štedrá večera znamenala symbolické posedenie rodiny, znamenala začiatok nového obdobia (zimný slnovrat), kedy sa muselo len pozitívne hovoriť o nastávajúcom roku. Ľudia sa nesmeli hádať, každý dostal svoj diel a rovnocenne aj všetky hospodárske zvieratá.
Autor štúdie o tradičnej kuchyni zostavil aj výživovú analýzu pôvodnej štedrej večere našich predkov.
| Jedlo | Kcal | Bielkoviny (g) | Tuky (g) | Sacharidy (g) |
|---|---|---|---|---|
| Celá večera s vareným vínom a pálenkou | 1310 | 32 | 28 | 222 |
Tradičná štedrá večera našich dospelých predkov s vareným vínom a pálenkou: 1 310 kcal, 32 g bielkovín, 28 g tuku, 222 g sacharidov a množstvo vitamínov.
tags: #jedla #na #prvy #sviatok #vianocny