Jedlá ako lasagne, špagety alebo tiramisu pozná nepochybne každý, no počuli ste už niekedy príbehy o ich vzniku? Poďte sa s nami vydať na cestu do miest, kde sa zrodili najslávnejšie jedlá dnešnej doby.
Treviso - Kolíska Tiramisu
Vyrážame z Bratislavy a prvá zastávka po 7 hodinách cesty je Treviso, mesto ležiace v srdci Benátska. Okolo roku 49 pred Kristom patrilo pod rímsku nadvládu a neskôr, v roku 396 po Kristovi, bolo vyhlásené za biskupstvo. Počas svojej histórie bolo zničené Maďarmi, no v roku 1164 získalo štatút slobodnej obce a znova povstalo. Treviso sa pripojilo k Veronskej a Lombardskej lige proti cisárovi Fridrichovi Barbarossovi, a vtedy začal jeho rozkvet a expanzia. Zlé časy ho postihli počas druhej svetovej vojny, kedy bolo bombardované a takmer úplne zničené.
Ak vám poviem, že ide o dezert, myšlienka číslo jeden bude určite tiramisu. Tento piškótový dezert s príchuťou kávy sa zrodil v 19. storočí. Historické pamäte Gioiosa Marca hovoria, že sa dezert vyvinul v druhej polovici 19. storočia medzi roľníkmi. Tu vznikol jeho základ - vaječný žĺtok vyšľahaný s cukrom. So vznikom tiramisu sa spájajú dva príbehy.
Prvý je z obdobia risorgimenta (hnutie za slobodu a národnú jednotu v Taliansku). Sladké tiramisu sa konzumovalo hlavne v bohatších rodinách a ako základ sa používal rakúsky koláč. V roku 1968 spisovateľ Giovanni Comisso rozprával o tiramisu svojej babičky, Giuseppiny Tiretty, ktoré bolo výborné aj vďaka bohatej vrstve kakaa.
Druhý príbeh tohto dezertu sa spája s prešibanou majiteľkou domu rozkoší v centre Trevisa. Siora vymyslela tento dezert ako afrodiziakum a ponúkala ho svojim klientom na konci večera, aby ich povzbudila, predtým než sa vrátili domov k manželkám. Hovorí sa, že keď klienti schádzali dole schodmi unavení, majiteľka im ponúkla tento dezert so slovami: adesso ve tiro su mi - „teraz ťa pozdvihnem.“ Dalo by sa tak povedať, že pôvodné tiramisu malo fungovať ako prírodná Viagra, ponúkaná v nevestincoch.
Počas môjho jazykového kurzu sme tiramisu mali často ako sladkú bodku po večeri a musím priznať, že často sme sa takmer bili o ďalšiu porciu... a to nemám rada kávu! Najlepšia tiramisu v Tremiso je v Le Beccherie.
Miláno - Risotto alla Milanese a Panettone
Ďalšie významné mesto na severe Talianska je Miláno. Nachádza sa v časti Lombardia s rozlohou 182 km², a je to druhé najväčšie mesto Talianska. Mesto bolo založené okolo roku 590 pred Kristom Keltmi pod názvom Mediolanum a vždy zohrávalo dôležitú úlohu v kultúrnom svete. V minulosti bolo hlavným mestom Západorímskej ríše a počas Svätej ríše rímskej sa vyvinulo v samostatnú obec. Po druhej svetovej vojne, a najmä v 50. rokoch 20. Dnes sem prichádzajú návštevníci z celého sveta, aby videli pamiatky, ako je Duomo di Milano, galéria Viktora Emanuella II.
Ak by sme chceli vyskúšať niečo tradičné milánske, isto by to bolo risotto alla milanese, alebo šafranové rizoto. Jeho pôvod sa spája s výstavbou Duomo di Milano a s majstrom Valeriom di Fiandrom. V 15. Hovorí sa, že Fiandrov učeň bol veľkým milovníkom šafranu a pridával ho do sklenených vitráží, aby napodobnil efekt zlata. Počas svadby Valeriovej dcéry požiadal kuchára, aby toto korenie pridal do svadobného rizota. Výsledkom bolo zlaté rizoto, ako ho poznáme dnes. Je pre mňa nesmierne fascinujúce, ako môže chutiť niečo tak skvelo len z pár ingrediencií. Jednoducho mňam.
V Miláne sa zrodil aj ďalší kulinársky zážitok - sladký chlebík panettone. Prvý príbeh rozpráva o Tonim, sluhovi v službách Ľudovíta il Mora z obdobia okolo roku 1495. Druhý príbeh, viac romantický, hovorí o sokoliarovi menom Ulivo. Ten sa zaľúbi do Adalgisy, dcéry pekára Toniho. Jeho otec má však problém s chudobným dievčaťom, a Ulivo sa preto rozhodne zamestnať ako predavač u Toniho. Do cesta pridáva drahé prísady (cukor, maslo, vajcia, citrón), ktoré kupuje tým, že predáva vojvodove sokoly.
RISOTTO alla MILANESE – La ricetta storica del ristorante Boeucc di Milano! 💛
Janov - Trofie al Pesto a Focaccia
Presuňme sa do Ligúrie a jej hlavného mesta, Janova. Prvé osídlenia pochádzajú z predrímskej doby, keď túto oblasť využil generál Publius Cornelius Scipio proti Hannibalovým útokom. Autonómiu získalo v roku 1000, keď sa spolu s Pisou stalo významnou obchodnou veľmocou.
Asi najznámejšie jedlo, ktoré v tejto oblasti nájdete, sú špecificky skrútené cestoviny s bazalkovým pestom - trofie al pesto. Pôvod týchto cestovín je prastarý, hovorí sa, že po prvýkrát boli pripravované počas križiackych výprav. Čo sa týka pesta, ide o zmes z cesnaku, píniových orieškov, bazalky a syra. Jeho pôvod sa spája s námorníkmi, ktorí počas svojich dlhých plavieb potrebovali niečo, čo by sa tak rýchlo nepokazilo. Ďalšia legenda hovorí o mníchovi, ktorý žil v kláštore San Basilio na výšinách Prà (Janov). Jedného dňa nazbieral aromatickú bylinu, ktorá rástla na týchto výšinách a nazývala sa „bazilika“ na počesť svätého Bazila. Zmiešal ju s niekoľkými ďalšími prísadami, ktoré prinášali veriaci ako obetu, a všetko spolu rozmixoval, čím vzniklo prvé pesto, ktoré sa časom zdokonaľovalo, až sa z neho stala vzácna janovská omáčka, ktorou je dodnes. Oficiálny recept sa však spomína až v knihe La cuciniera Genovese od Giovanniho Battistu Ratta z druhej polovice 19. Ak si chcete vychutnať romantickú večeru a ochutnať pri tom trofie s pestom, odporúčam navštíviť reštauráciu Trattoria Rosmarino. V Janove je samozrejme veľa možností, kde si tieto cestoviny vychutnať.
Druhý, nie menej známy pokrm z Ligúrie, je focaccia. Ide o niečo ako sploštený chlieb s mäkkým cestom, podobným pizze. Zvyčajne má zárezy, v ktorých je soľ, olej a bylinky. Podobná príprava, ako dnes, existovala už v starovekom Ríme a nazývala sa panis focacius, typ chleba, pravdepodobne plochý, pečený na ohnisku. V tom čase sa používal ako chlieb na namáčanie do polievok. Názov môže pochádzať od slova focus (oheň alebo ohnisko), a dokonca sa zdá, že pochádza od Etruskov. S expanziou Rímskej ríše sa focaccia dostala do celej Európy: v Španielsku je to pan de hogaza, vo Francúzsku fugasse.
Chcete sa dozvedieť viac tipov na gurmánske zážitky v Taliansku?
Neapol - Kolíska pravej Pizze
Na juhu Talianska sa vydáme do Neapolu, živého mesta s veľkým množstvom turistického vyžitia. Ako najväčšie turistické lákadlá treba spomenúť sopku Vezuv a zničené Pompeje, stredoveký hrad Castel Nuovo, Galériu Umberto alebo Castel dell'Ovo. Mesto bolo založené Grékmi, neskôr slúžilo ako rímska kolónia a v 5. storočí ho dobyli Ostrogóti. Počas jeho histórie bolo súčasťou rôznych ríš, ako Byzantskej, Normanskej, pod vládou Anjouovcov alebo Bourbonovcov.
Ako mnohí z vás už vedia, práve z Neapolu pochádza pravá talianska pizza. Jej začiatky siahajú až do roku 1600. Najskôr šlo len o chlebové cesto pečené v drevených peciach, ochutené cesnakom, soľou či bazalkou. Na klasickú pizzu obloženú paradajkami a mozzarellou si musíme počkať až do druhej polovice 19. Tradícia hovorí, že najlepší pekár pizze svojej doby, Raffaele Esposito, pripravil pre kráľa tri druhy pizze. Najlepšia však bola tá, ktorá mala tri farby Talianska: červená - paradajky, biela - mozzarella a zelená - bazalka.
Priznám sa, že na Slovensku si pizzu margheritu nikdy neobjednávam - nepríde mi veľmi chutná. V Taliansku sme ju však dostávali často a veľmi mi chutila. Samozrejme, čím je na nej viac ingrediencií, tým lepšie. My sme k nej často dostávali tanier s prosciuttom a syrmi, aby sme si ju „dozdobili“.
RISOTTO alla MILANESE – La ricetta storica del ristorante Boeucc di Milano! 💛
Bologna - Lasagne alla Bolognese
Medzi najpopulárnejšie mestá Talianska nepochybne patrí Bologna. Toto mesto je sídlom jednej z najstarších univerzít v Európe a dokonca bolo označené ako mesto hudby. Bologna bola založená Etruskami a neskôr sa stala rímskou kolóniou. Cisár Henrich V. ju počas svojej vlády vyhlásil za slobodné mesto. Počas pontifikátu pápeža Júliusa II. bola pripojená k cirkevnému štátu, a za čias Napoleona bola začlenená do Cisalpinskej republiky.
S týmto mestom sa však spája aj recept na lasagne, konkrétne lasagne alla bolognese. Názov „lasagne“ pochádza z gréckeho výrazu laganon a latinského laganum, ktoré označovali štvorcové alebo obdĺžnikové plátky cestovín, ktoré sa piekli v peci a plnili rôznymi náplňami. Neskôr sa v Neapole začali objavovať verzie s viacerými vrstvami cestovín. Syr, ktorý je dnes neodmysliteľnou súčasťou tohto receptu, sa začal pridávať až v 14. Lasagne, aké ich poznáme dnes, sa začali formovať v 19. storočí, keď sa v recepte po prvýkrát objavili paradajky v roku 1881. Rovnako, ako pizza margherita, lasagne mi totálne učarovali... Je to rozhodne jedlo, na ktoré sa v Taliansku teším.
Rím - Fettuccine Alfredo
Keď sa povie spojenie „večné mesto“, každý z nás hneď vie, že reč je o Ríme. Podľa legendy bol Rím založený bratmi Romulom a Remom v apríli roku 753 pred Kristom. Neskôr na jeho území vznikla Rímska ríša, ktorá sa v roku 395 po Kristovi rozdelila na dve časti - východnú a západnú. Počas renesancie bol Rím dôležitým svetovým centrom, kde sa stretávali talenty ako Michelangelo či Raffaello. Počas doby týchto velikánov tu vznikli rôzne umelecké a architektonické diela, ako Bazilika svätého Petra či Sixtínska kaplnka.
Známe fettuccine vznikli v Ríme v roku 1908 vďaka Alfredovi di Leliovi na námestí Piazza Rosa, vo faktórii jeho matky, na ktorej mieste dnes stojí Galleria Alberto Sordi. Najžiadanejší a veľmi oceňovaný recept boli práve jeho cestoviny, ale svoju svetovú popularitu si tento recept získal v roku 1927, kedy ho ochutnali hollywoodski herci Douglas Fairbanks a Mary Pickford.
Bari - Orecchiette
Bari, krásne historické mesto na juhu Talianska, patrí k najznámejším mestám celej Apúlie. Samotné Bari je mesto, ktoré má svoju dušu ukrytú v starom meste, kde nájdete nejednu zaujímavosť. K najdôležitejším miestam Bari patrí rozhodne Katedrála sv. Mikuláša, očarí vás aj kamenná pevnosť Castello Normanno-Svevo či promenáda, ale aj tak strávite najviac času v labyrinte starých uličiek. Z nich sa ešte miestami nevytratila romantika talianskeho mesta, kde parkujú vespy, rozvoniava rozvešané prádlo a kde sa babky zhovárajú sediac na ulici na svojich stoličkách. Bari poznali ľudia už v staroveku a ako to bolo v týchto končinách zvykom, Rimania vystriedali starovekých Grékov. Po páde Rímskej ríše sa tu objavila Byzantská ríša a neskôr sa ocitlo v rukách Lombardie či Beneventa, no najdlhšie bolo Bari pod správou Neapolského kráľovstva.
Najtypickejším jedlom uličiek v Bari sú slávne cestoviny orecchiette, ktoré sa stali doslova ikonou nielen mesta, ale aj celej talianskej Apúlie. Dokonca nevieme ani len presne ukázať na jedno miesto a s určitosťou tvrdiť, že práve tu orecchiette vznikli, hoci príbehy hovoria, že toto slovo sa v Apúlii objavuje od 13. storočia. Ich tvar mal dokonca vziať inšpiráciu v tradičných domčekoch trulli, ktoré môžete aj dnes objaviť napríklad v slávnom mestečku Alberobello. Ďalší spájajú orecchiette so židovskou komunitou, ktorá sa v Bari zakorenila v rovnakom období. Tak či onak, orecchiette sa preplietli s Bari a s Apúliou natoľko, že dnes je jedlom číslo jeden, ktoré by ste počas svojej juhotalianskej cesty mali ochutnať. Orecchiette nájdete v ponuke mnohých lokálnych podnikov a veľakrát sa bude líšiť omáčka, s ktorou ich dostanete. K tým najtradičnejším patria orecchiette „cima di rapa“, no je to vysoko sezónna záležitosť a najčastejšie je v ponuke počas zimných mesiacov. Cima di rapa je zaujímavý druh zeleniny, ktorá sa najviac podobá na brokolicu.
RISOTTO alla MILANESE – La ricetta storica del ristorante Boeucc di Milano! 💛
Florencia - Schiacciata alla Fiorentina a Bistecca alla Fiorentina
Ako bonus na záver by som chcela spomenúť aj hlavné mesto Toskánska, Florenciu. Florencia je jedným z najznámejších umeleckých miest na svete. Dnes nám stále ponúka množstvo pamiatok, ako sú Palazzo Vecchio, Ponte Vecchio či Galéria degli Uffizi. Už v praveku bola oblasť osídlená a neskôr tu mali domov Etruskovia vďaka svojej strategickej polohe pri rieke Arno. Počas nadvlády Byzantíncov, Ostrogótov a Frankov sa Florencia stala významným stredovekým centrom umenia, kultúry, politiky a obchodu. V rokoch 1865 až 1871 bola Florencia druhým hlavným mestom Talianskeho kráľovstva.
V tradičnej florentskej kuchyni nájdeme kysnutý koláč s pomarančovou príchuťou, schiacciata alla fiorentina. Tento koláč musí byť hrubý asi 3 cm a bohato posypaný práškovým cukrom. Často sú cukrom vytvorené rôzne symboly (najčastejšie Florentská ľalia) alebo nápismi, pričom sa často používa aj kakaový prášok. O jeho historickom pôvode svedčí slávny gastronóm 19. storočia, Pellegrino Artusi. Zaujímavosťou je, že po prestavbe kláštora na väznicu sa Schiacciata delle Murate stalo posledným jedlom odsúdených na trest smrti. Dnes je schiacciata alla fiorentina neodmysliteľnou súčasťou karnevalových osláv, najmä vo februári, no niektoré pekárne ju pripravujú po celý rok a nájdete ju ich veľkých výkladoch.
Druhým unikátom z Florencie je bistecca alla fiorentina. Hovorí sa, že tento steak pochádza z čias Mediciovcov. V tom období sa zvyklo oslavovať svätého Lorenza zapálením veľkých ohňov na námestí. Florencia bola v tých časoch hojne navštevovaná cestovateľmi z celého sveta, vďaka obchodu s tovarom, a je teda možné, že niektorým anglickým obchodníkom prítomným na slávnosti toto mäso mimoriadne chutilo. Začali sa dožadovať ďalšieho a hlasno kričali: „Beef steak!“ Z týchto pokrikov vznikol názov bistecca.
tags: #kde #sa #daju #pozriet #recepty #tasty