Chcete si dopriať bohatú úrodu uhoriek priamo z vašej záhrady? Pestovanie uhoriek nemusí byť zložité, ak viete, ako na to. V tomto článku sa dozviete všetko potrebné o pestovaní uhoriek, od výsevu až po zber, s dôrazom na pestovanie vo fóliovníku a na dôležitosť opory.
Prečo pestovať uhorky na opore?
Hoci sa v minulosti uhorky bežne pestovali priamo na pôde, súčasné metódy preferujú vertikálne pestovanie na oporách. Keďže sú uhorky prirodzene popínavé rastliny, tento spôsob im nielen vyhovuje, ale prináša aj množstvo výhod pre zdravie rastlín a kvalitu úrody.
Vertikálny systém pestovania je pestovanie zvislo, čiže nie na pôde. Veľkou výhodou tohto pestovania je už spomenutá prevencia chorôb, pretože pri zálievke sa úplne vyhneme zmáčaniu listov a porast ostáva vzdušný. Spóry plesní takto nemajú toľko priestoru a času, aby sa na rastline uchytili.
Pestovanie uhoriek na zvislej alebo šikmej opore prináša mnoho výhod:
- Úspora miesta: Uhorky, ktoré sa ťahajú po opore smerom nahor, nezaberajú toľko miesta na zemi. To je ideálne pre menšie záhrady, balkóny alebo vyvýšené záhony.
- Lepšie prevzdušnenie a nižšie riziko chorôb: Uhorky majú síce vyššie nároky na vodu, no veľa vlhkosti zvyšuje riziko hubových ochorení (napríklad pleseň uhorková a múčnatka). Vzdušnosť vertikálneho pestovania a polievanie priamo ku koreňom znižuje riziko týchto ochorení.
- Jednoduchšia starostlivosť: Uhorky by sa mali zalievať ku koreňom, nie na listy, čo je pri pestovaní bez opory ťažko realizovateľné. Polievanie ku koreňom zabraňuje zamokreniu listov.
- Kvalitnejšie plody: Plody budú rovnomerne vyfarbené, keďže sa im dostane viac kontaktu so slnečnými lúčmi. Na opore rastú voľne, bez utlačenia, deformovania a rizika skorého zahnívania. Uhorka dopestovaná na pôde býva často svetlozelená, pretože sa k nej nedostalo dostatok slnečného žiarenia.
- Jednoduchší zber: Plody sú prehľadne visiace a ľahko dostupné, čo robí zber pohodlnejším.
Má pestovanie uhoriek na opore aj nejaké nedostatky? Okrem investície do materiálu na opory a potreby času na včasnú realizáciu nie sú žiadne zásadné. Určite však myslite na zabezpečenie ľahkého prístupu k visiacim plodom.
Druhy uhoriek
Uhorky delíme na klasické nakladačky a šalátové uhorky. Šalátové uhorky majú dĺžku aj niekoľko desiatok centimetrov, zvyčajne tak 20 - 30 cm, nakladačky zberáme oveľa menšie - keď majú približne 7 až 10 cm. Skutočne ide o dve trochu oddelené skupiny. Samozrejme, pokiaľ by sme uhorku nakladačku nechali dorásť na väčšiu, nenarastie z nej šalátová uhorka. Ak necháme nakladačku prerásť, zbacuľatie a trošku sa predĺži. Nikdy však nebude pekná a štíhla ako šalátovka. Môžeme teda pestovať oba druhy, alebo ak máme menšiu záhradu, môžeme pestovať len nakladačky a používať ich aj ako šalátové.
Pri uhorkách nakladačkách si môžeme všimnúť, že bývajú vzhľadovo trochu odlišné. Niektoré sú viac hrboľaté a niektoré menej. Áno, skupinu nakladačiek delíme na dve podskupiny a hovoríme tomu hrubo bradavičnaté alebo jemne bradavičnaté. Hrbolčeky na povrchu uhoriek sú vlastne drobné ostne - bradavičnaté výstupky, ktoré sú zvyčajne trošku pichľavé. Hrubo bradavičnaté odrody majú tých výstupkov menej, ale sú o niečo väčšie a jemno bradavičnaté majú výstupky drobné a uhorka je nimi celá posiata.
Výsev a predpestovanie uhoriek
Uhorky patria podobne ako papriky a paradajky k teplomilnej zelenine a nemajú rady nižšie teploty. Teplota pod desať stupňov im nevyhovuje a pri takejto teplote môžu mať šok z chladu alebo problémy s rastom. Uhorky si môžeme predpestovať doma na okne a vysádzame ich až v druhej polovici mája. Odporúčam s týmto výsevom počkať až do druhej polovice apríla, pretože uhorky pomerne rýchlo klíčia. Druhou možnosťou je priamy výsev na vonkajší záhon, ale ten odporúčam až v druhej polovici mája.
Pokiaľ máme skleník alebo fóliovník, má skorý aprílový výsev zmysel, čiže v takom prípade sa môžu vysievať už začiatkom apríla. Robí sa to tak, že si do misky vložíme pijavý papier, ktorý navlhčíme vodou a rozložíme naň semienka. Necháme postáť niekoľko hodín, prípadne celý deň. Semienka nasajú vlahu a spustí sa ich rýchly štart. Do pôdy ich potom vysievame takto naštartované.
Keď si kupujeme semienka uhoriek, niekedy si môžeme všimnúť, že na obale majú napísané, že sú morené. Morené znamená, že boli namáčané v chemickom roztoku. Väčšinou ide o fungicíd, čiže prípravok proti hubovým chorobám, ktorý má zamedziť problému klíčiacej rastliny pri kontakte s pôdou alebo v pôde. V pôde sa prirodzene vyskytujú rôzne huby, aj prospešné, mikroorganizmy, ale tiež patogény. Morenie umožní semienku uhorky a mladej rastline zabojovať s týmito hubovými chorobami, pretože uhorky sú na hubové ochorenia pomerne náchylné. Väčšinou sú morené semienka označené farebne. Do moridla sa pridáva farbivo, takže bývajú buď ružové alebo modré.
Podobne ako papriky, paradajky a iná plodová zelenina patria aj uhorky k rastlinám prvej trate. To znamená, že sú veľmi náročné na živiny. Najideálnejšie je preto dobre vyhnojiť pôdu už na jeseň. Použiť môžeme maštaľný hnoj alebo dobre vyzretý kompost. Na jar si môžeme na tomto záhone ešte predpestovať šaláty a následne do takto vyhnojenej pôdy vysievame alebo vysádzame uhorky.
Pri predpestovaní paradajok sme zvyknutí ich pikírovať - rozsádzať. Áno, môžeme si vysiať súvislejší rad uhoriek a neskôr ich rozsádzať na trvalé stanovište. Lepšie je však vyhnúť sa presádzaniu, pretože sadenice sú dosť krehké. Malé rastlinky sa ľahko lámu, preto sa mi celkom osvedčilo vysievať uhorky do rašelinových kvetináčov. Korienky mladých rastlín nemajú problém cez takýto kvetináč prerásť a do pôdy ich potom vysádzame priamo s kvetináčom, ktorý sa v pôde rozloží.
Ako sme už spomenuli, semienka na predpestovanie môžeme vysievať od polky apríla. Vysievame ich do kvetináčikov, ideálne jednotlivo. Druhou možnosťou je vysievať ich v tomto období do pareniska a potom ich odtiaľ presádzať na konečné stanovište.
Vrúbľovanie uhoriek
Pri pestovaní uhoriek sa stretávame s pojmom vrúbľovanie uhoriek. Rastlina uhorky má relatívne menší koreňový systém a ako sme už spomenuli, je pomerne náchylná na choroby. Sezóna uhoriek je krátka, hlavný zber prebieha v júni a júli. Z tohto dôvodu sa môžu mladé sadeničky v štádiu dvoch klíčnych listov, keď sa už začína tlačiť pravý list, vrúbľovať do tekvice figolistej. Semienka sa dajú zakúpiť aj v hobby balení v rôznych obchodoch. Spojením uhorky a tekvice vzniká rastlina s vitálnejším a väčším koreňovým systémom a silnejšou vrchnou časťou.
Opeľovanie uhoriek
Uhorky obľubujú včely a čmeliaky, v podstate sú opeľované predovšetkým hmyzom. Pokiaľ ich pestujeme vonku, tak sa o to postará príroda. Môže sa však stať, že niekoľko dní za sebou prší a hmyz toľko nelieta, prípadne existujú aj lokality s výrazným úbytkom hmyzu a vtedy je to s opeľovaním horšie. Šľachtitelia preto s ohľadom na tieto skutočnosti už pred mnohými rokmi priniesli takzvané partenokarpické odrody. Rastlina takejto odrody vytvára len samičie kvety a plody sa tvoria bez opelenia. Partenokarpické odrody preto odporúčame najmä do skleníkov a fóliovníkov, pretože nepotrebujú opelenie.
Choroby a škodcovia uhoriek a ich prevencia
Viackrát sme už spomenuli, že uhorky nie sú tak odolné rastliny ako napríklad paradajky a sú náchylné na rôzne ochorenia. Uhorky skutočne trpia chorobami a škodcami. Stretnúť sa môžeme s plesňou uhorkovou, múčnatkou a s roztočami. Už sme spomenuli, že dobrou prevenciou chorôb je vertikálne pestovanie. Treba sa tiež vyhnúť polievaniu na list. Uhorky polievame podmokom tak, že na hornej časti riadku necháme tiecť vodu z hadice, ktorá sa postupne dostane ku koreňom.
Uhorky zalievajte len takto! 🧺 Jednoduchý trik, ako zbierať úrodu na vedrá.
Čo sa týka prevencie, práve správna zálievka je kľúčová. Okrem toho si môžeme kúpiť takzvané protiplesňové hybridy. Ani tie však zvyčajne nefungujú úplne stopercentne. Veľmi dobré sú aj rôzne ekologické prípravky, ktoré sa používajú preventívne. Často sú to rôzne olejové prípravky s prídavnými účinnými látkami, ktorými rastliny preventívne striekame. Vďaka preventívnemu postreku sa na listoch si vytvára ochranný film, ktorý list nedusí a choroba má menšiu šancu rozvinúť sa. Podobne fungujú aj prípravky s obsahom baktérií alebo užitočných húb.
Čo sa týka týchto prípravkov, musíme porast postriekať hneď ako spozorujeme problém, alebo, a to je ešte lepšie, postreky vykonávame preventívne.
Záhradkári často riešia aj žltnutie uhoriek. Žltnutie často vzniká väčšinou prirodzene a z dôvodu, že uhorku necháme na rastline dlhšie a ona sa vlastne dostane do svojej botanickej zrelosti. Dozrievaním sa prirodzene vyfarbuje do žlta. Väčšinou je to teda príznak toho, že sme nechali uhorku príliš dlho na rastline. Stáva sa to pri nakladačkách aj šalátových uhorkách. Samozrejme, pokiaľ pestujeme odrodu, z ktorej by sme chceli odložiť semienka, vtedy necháme uhorku takto dozrieť cielene.
Občas sa tiež stane, že zozbierané uhorky sú horké. Staršie uhorky zvyknú byť horké, horkosť začína pri konci plodu, kde je stopka. Túto časť plodu môžeme odrezať a vyhodiť. Niekedy to býva naozaj len pri stopke, ale inokedy to zasahuje aj do polovice plodu, v najhoršom prípade horkosť zasiahne celý plod. Deje sa to vtedy, keď bola uhorka vystavená nejakým stresovým faktorom, napríklad nepravidelné zalievanie, sucho, príliš vysoké teploty… Na takéto nepriaznivé podmienky uhorka reaguje tvorením horkých látok. V ponuke záhradníctiev a hobby marketov sú už však aj geneticky nehorké odrody, ktoré vznikli šľachtením. Zdôrazňujem, že nie genetickou manipuláciou, ale šľachtením.
Horké uhorky môžeme ošúpať, najhorkejšiu časť odstrániť a ostatné postrúhať. Postrúhané uhorky vložíme do misky, výdatne ich zasypeme soľou a necháme niekoľko hodín postáť. Soľ spôsobí, že uhorka pustí šťavu a s ňou aj horkosť. Následne v rukách šťavu z uhoriek vytlačíme a takto vytlačené uhorky použijeme na prípravu šalátu. Nevýhodou je, že takto spracované uhorky majú menej výraznú chuť. S horkosťou odplavíme aj časť chuti. To však neraz oželieme, pretože pravdepodobne nikto nechce vyhodiť vlastnými silami dopestované plody.
Typy podporných konštrukcií
Výber vhodnej konštrukcie závisí od vašich priestorových možností a preferencií. Na trhu je široká ponuka riešení:
Oporné siete
Siete sú univerzálnym riešením, ktoré možno použiť vertikálne aj horizontálne. Sú ideálne pre uhorky, fazuľu či hrach. Často sú vyrobené z polyetylénu s UV stabilizátorom, čo zaručuje ich odolnosť voči poveternostným vplyvom a možnosť opakovaného použitia. Na menších pestovateľských plochách je opora pre ťahavé uhorky priam nevyhnutnou požiadavkou. Ak si pestujete zeleninu na balkóne alebo vo vyvýšených záhonoch, každý ušetrený centimeter sa počíta.
Tyčové opory a kovové konštrukcie
Pre rastliny vyžadujúce pevnú oporu existujú:
- Kovové tyčky: Potiahnuté plastom, odolné a vhodné na dlhodobé používanie.
- Bambusové tyče: Prírodné riešenie pre ľahšiu podporu.
- Špirálové a kruhové opory: Vhodné najmä pre estetické tvarovanie alebo pestovanie v kvetináčoch.
Dvojdielna opora pre uhorky Bellissa je vyrobená z pozinkovaného oceľového drôtu s konektormi a poskytuje rastlinám väčšiu podporu, než môžu poskytnúť podporné tyče alebo špirály. K rastlinám je možné ju pripevniť neskôr. Keďže prvá vzpera úplne dole spočíva pevne na zemi a hroty sú zasadené naozaj hlboko do zeme, je táto opora takmer nezničiteľná a bez problémov odolá aj silným poryvom vetra.
Kari siete v záhrade
Kari sieť, pôvodne stavebný prvok, sa v záhradníctve osvedčila ako mimoriadne pevná a stabilná opora. Jej hlavnou výhodou je schopnosť udržať vysokú úrodu bez mechanického poškodenia.
Domáce fóliovníky
Je reálne získať skorú úrodu uhoriek aj pri absencii skleníka. Na vytvorenie skleníka potrebujete trochu priesvitného poťahového materiálu (fólie), kreativitu a využitie toho, čo máte po ruke. Takto je možné chrániť uhorky pred prízemnými mrazmi a poskytnúť pohodlné podmienky pre rast nielen kríčkom, ktoré začínajú rásť, ale aj dospelým rastlinám nesúcim túto zeleninu. Priamo nad záhonmi s vysadenými uhorkami je vybudovaný pohodlný plnohodnotný fóliovník.
Základom dizajnu môže byť tyč, z ktorej vychádza niekoľko oblúkovo ohnutých rúrok. To všetko je pripevnené na vrchu zrezanou plastovou fľašou a tvorí rám kupoly. Potom zostáva len zakryť „stan“ fóliou a narovnať ho. Z hriadok doplnených spojenými latami sa stali kompaktné stany, v ktorých budú uhorky umiestnené. Toto je špeciálny fóliovník pre uhorky. V takejto konštrukcii nie je potrebný valčekový mechanizmus. Každý krík tu má svoju vlastnú kupolu. Konštrukcia je z kovových kruhov, ku ktorým je pripevnený fóliový „rukáv“. Vybudovanie domáceho fóliovníka nad vysokým záhonom je jednoduché.
Postup pri inštalácii opory
Pri budovaní opornej konštrukcie je dôležité dbať na stabilitu:
- Výber miesta: Zvoľte slnečné stanovisko, kde budú mať rastliny aspoň 8 hodín svetla denne.
- Inštalácia stĺpikov: Použite pevné drevené alebo kovové koly (minimálna výška 1,5 m).
- Napnutie siete/drôtu: Sieť alebo drôt (hrúbka min. 0,2 cm) upevnite medzi stĺpiky. Uistite sa, že je konštrukcia pevne napnutá.
- Vyväzovanie: Keď stonka dosiahne dĺžku 25 cm (alebo pri vytvorení 3-4 listov), začnite s vyväzovaním pomocou mäkkého špagátu. Vyväzujte pod prvým listom, nikdy nie príliš napevno.
Pri pestovaní uhoriek na záhrade máte pri realizácii opory pomerne voľnú ruku. K osvedčeným riešeniam patrí staršie plotové pletivo, drevené koly, kovové tyče či siete s veľkými okami. Využiť môžete dokonca i starý rebrík rozpílený na niekoľko častí. Vynaliezavosti sa medze nekladú.
Prevencia chorôb a starostlivosť
Popri použití opôr je kľúčová aj správna agrotechnika:
| Činnosť | Odporúčanie |
|---|---|
| Zálievka | Ku koreňom, nie na listy (prevencia plesní). |
| Mulčovanie | Použite slamu na udržanie vlhkosti a ochranu pred burinou. |
| Hnojenie | Pravidelne počas vegetácie hnojivami pre plodovú zeleninu. |
| Ochrana | Prírodné postreky na listy vytvoria ochrannú vrstvu. |
Zber uhoriek
Nakladačky zberáme zvyčajne, keď majú tak 8 - 10 cm a šalátové podľa toho, akú odrodu pestujeme. Existujú totiž aj mini šalátové uhorky, ale aj midi a maxi, takže dorásť môžu naozaj do rôznych rozmerov. Ak pestujeme odrodu, o ktorej vieme, že má dosahovať 30 - 40 cm, tak ju zbierame, keď vidíme, že do tejto dĺžky dorástla a je pekne zhrubnutá.
Dôležitý je pravidelný zber, čím predídeme tomu, že uhorky prerastú a budú horké. Nakladačky uprostred sezóny zbierame aj každé dva dni. Uhorky, nakladačky aj šalátové, môžeme konzumovať čerstvé. Vieme ich zavárať, kvasiť, pridávajú sa do čalamády, šalátov. Môže sa nám stať, že odídeme na pár dní na dovolenku a po návrate nájdeme na záhone množstvo prerastených plodov. Aj šalátových uhoriek neraz nestihneme zjesť toľko, koľko ich narastie. Takéto uhorky nevyhadzujeme, môžeme ich olúpať, vyberať semienka a pokrájať ich na také rezance alebo kocky a zavaríme ich v sladkokyslom náleve. Tento recept je veľmi obľúbený a volá sa rusle.
Okrem šalátov alebo konzumácie za surova vieme uhorky použiť aj do studených polievok, čo je v lete veľmi osviežujúce. Môžu byť súčasťou klasického španielskeho gazpacha alebo bulharského taratoru. Oba pokrmy sa podávajú studené a sú počas horúcich dní veľmi osviežujúce.
Sezóna uhoriek začína výsevom na predpestovanie koncom apríla. Ak pestujeme uhorky vonku, zvyčajne sezónu ukončíme v auguste alebo v septembri. Najčastejšie sezónu ukončia už spomenuté choroby. Výborný spôsob, ako si predĺžiť sezónu, je urobiť ešte júnový výsev. Semienka vysievame do inej časti záhrady, aby boli od rastlín z prvého výsevu čo najďalej.
tags: #opora #na #foliovnikove #uhorky