Kde sa predávalo poľské mäso: Škandály, riziká a dopady na Slovensko

Dovoz mäsa z Poľska na Slovensko je dlhodobo spojený s opakovanými problémami, ktoré vyvolávajú obavy spotrebiteľov a zvýšenú pozornosť kontrolných orgánov. Tieto prípady často zahŕbajú prítomnosť nebezpečných baktérií, ako je salmonela, ktorá môže spôsobiť vážne zdravotné problémy. Slovensko zaviedlo mimoriadne núdzové opatrenie na poľské hovädzie mäso, ktoré je reakciou na ďalší prípad dovozu závadného mäsa.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR sa pokúša vyriešiť dovoz pokazených potravín husárskym spôsobom. Ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná vydala pokyn hlavnému veterinárnemu lekárovi SR na núdzové opatrenie na dovoz hovädzieho mäsa z Poľska. Každá zásielka odteraz musí prejsť laboratórnymi testami a až po kontrole môže smerovať na slovenský trh.

„Nedovolím, aby zlyhania poľských orgánov opakovane ohrozovali slovenských spotrebiteľov. Štátna veterinárna a potravinová správa bude preto kontrolovať všetky dodávky poľského mäsa. 100 percent zásielok poľského hovädzieho mäsa bude musieť prejsť kontrolou predtým, ako sa dostane k spotrebiteľovi, do reštaurácii či jedální. Toto opatrenie bude platiť až do odvolania,“ povedala Matečná.

Potravinoví inšpektori podrobia poľské mäso laboratórnym vyšetreniam na prítomnosť baktérií, zvyškov veterinárnych liekov, zneužívaniu rozmrazeného mäsa a aj kontrolám označenia prevádzok, z ktorých mäso pochádza. V prípade podozrenia z falšovania mäsa sa súčasne vykoná senzorické testovanie a kvalitatívna detekcia druhu mäsa.

„Každý príjemca poľského hovädzieho mäsa je povinný nahlásiť dodávku do elektronického systému Štátnej veterinárnej a potravinovej správy najneskôr 24 hodín pred dodaním. Inšpektori z neho odoberú vzorky a príjemca bude musieť počkať na výsledky testov.“

Od prepuknutia škandálu s poľskými bitúnkami sú potravinoví inšpektori neustále v pohotovosti. Doteraz uskutočnili viac ako 550 cielených kontrol poľského hovädzieho mäsa. Kontrolám podrobujú mäso v skladoch, maloobchodoch, baliarňach, spracovateľských prevádzkach i na cestách. Viacerí poľskí predajcovia mäsa sa totiž do našej krajiny vrátili s rovnakým nákladom aj potom, ako ich colníci otočili na hraniciach. Kontrolóri spolu s policajtmi by tak mali dostať nové právomoci. Ak by totiž inšpektorovi z nejakého dôvodu nemohli zásielku mäsa znehodnotiť na mieste, dopravné hliadky budú môcť vodičovi zadržať techničák, aby s mäsom nemohol odísť. Ministerstvo má novelu, ktorá toto všetko umožní už na stole. Vraj sa chce poponáhľať, aby sme si s pokazeným mäsom mohli poradiť už od nového roka. Aj slovenskí obchodníci majú z nápadu s farbou radosť. Vraj sa tak konečne zbavíme mnohých pofidérnych predajcov. Štátna veterinárna a potravinová správa neustále monitoruje bezpečnosť potravín na Slovensku a v Európskej únii.

Zákaz vstupu do EÚ pre pokazené mäso

Opakované nálezy salmonely v poľskom mäse

Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) SR opakovane upozorňuje na prítomnosť salmonely v mäsových výrobkoch pochádzajúcich z Poľska. V niektorých prípadoch boli tieto zistenia dostatočne závažné na to, aby viedli k stiahnutiu produktov z predaja.

Príkladom je nález baktérie Salmonella Enteritidis v kuracích prsiach z Poľska, ktoré boli nájdené v prevádzke v Košiciach. Produkt s názvom „Kuracie prsia - rezne“, šarža 3322, s dátumom spotreby 1. 12. 2021, mal krajinu pôvodu Poľsko a dovozcom bola spoločnosť Zakłady Mięsne Szubryt Sp. z o. o. Okrem salmonely bol výrobok po dátume spotreby. Ďalším prípadom bol kontaminovaný chladený kurací stehenný plátok od výrobcu Cedrob, ktorého tri vzorky zo šiestich boli pozitívne na salmonelu. Vzorky odobrali kontrolóri v prevádzke spoločnosti Domäsko v Námestove.

Na Slovensko bolo dovezené mäso so salmonelou už sedemkrát v priebehu roka, pričom v piatich z týchto prípadov bola krajinou pôvodu Poľsko. Informácie o týchto prípadoch boli oznámené prostredníctvom Rýchleho výstražného systému pre potraviny a krmivá (RASFF).

V jednom z prípadov sa na Slovensko dostalo 4,8 tony chladeného kuracieho stehenného plátku z Poľska, kde sa salmonela vyskytovala vo vzorke s dátumom spotreby do 31. júla. Firma Cedrob S. A. bola predmetom dvoch kontrol, pričom v oboch prípadoch boli zistené nevyhovujúce výsledky. V ďalšom prípade bolo dovezených 8 400 kilogramov kuracieho mäsa s dátumom spotreby do 7. augusta. Slovenskí kontrolóri upozornili aj na zásielku poľských kuracích pŕs, ktorá obsahovala baktérie Salmonely enterica, patriace medzi patogénne a pre človeka nebezpečné formy. Mäso bolo dovezené do prevádzky Mäso-údeniny v Námestove a pochádzalo od poľského výrobcu Kubex, v množstve 60 kilogramov.

Štátna veterinárna a potravinová správa prostredníctvom portálu RASFF varovala aj pred hlbokozmrazenými kuracími stehnnými rezňami bez kosti a kože, ktoré pochádzali z Poľska a boli distribuované do zariadení spoločného stravovania, vrátane školských a predškolských zariadení na Slovensku. Príjemcom výrobku na Slovensku bola spoločnosť Sniežik s.r.o.

Druh mäsa a zistené chyby

Prípady hovädzieho mäsa z pochybných poľských bitúnkov

Okrem kuracieho mäsa sa na Slovensku objavili aj prípady hovädzieho mäsa z pochybných poľských bitúnkov. Jeden z najzávažnejších škandálov vypukol po tom, ako poľská televízia TVN24 odvysielala reportáž o bitúnku v Jasienici Mazowieckej, kde sa mali nelegálne porážať choré a zranené zvieratá. Mäso z tohto bitúnku sa dostalo aj na Slovensko, pričom bolo identifikovaných troch odberateľov na východnom Slovensku.

Reportér Patryk Szczepaniak, ktorý sa v danom bitúnku na čas zamestnal, poukázal na praktiky využívané v bitúnku. Ten mal nelegálne obchodovať s pokazeným mäsom a chorým dobytkom, ktorý nevedel stáť na nohách. „Vedúci mi prikázal, aby som mäso označil ako zdravé a trochu ho prikrášlil. Bolo to hrozné, verte mi. Zo smradu hnijúceho mäsa sa vám chce vracať.“ Bitúnok bol následne uzavretý.

Hlavný poľský štátny veterinárny lekár Pawel Niemczuk uviedol, že približne 2 500 kilogramov mäsa z chorého dobytka, ktoré sa na bitúnok dostalo nelegálne, bolo exportované do desiatich iných krajín Európskej únie. Slovenské úrady spustili intenzívne kontroly a nariadili preveriť všetky dodávky poľského mäsa.

Premiér Peter Pellegrini vyzval zriaďovateľov škôl, aby pre stravovanie detí nakupovali len mäso z kontrolovaných slovenských chovov. Strana SaS kritizovala hlavného veterinárneho lekára Jozefa Bíreša za nedostatočné informovanie občanov a iniciovala zakročenie EÚ voči Poľsku.

Niektoré firmy, ktoré sa objavili v kauze dodávok rizikového poľského mäsa, mali problémy a stratili svojich odberateľov. Napríklad spoločnosť Mäsovýroba Cimbaľák uviedla, že bola poškodená kauzou, hoci mäso neodoberala priamo z dotknutého bitúnku, ale od certifikovaného predajcu. Obchodné reťazce ako Billa, Tesco a Kaufland preventívne stiahli z predaja výrobky od potenciálne rizikových dodávateľov, napriek tomu, že slovenské kontrolné orgány nepotvrdili priamy pôvod mäsa z medializovaných chovov.

Mapa distribúcie kontaminovaného mäsa

Zoznam predajní, kde sa našlo závadné mäso na Slovensku

Podľa najnovších informácií od veterinárov sa mäso dostalo aj do niekoľkých predajní po celom Slovensku:

  • Levice: Zahorecz Jozef, ul. Ľudovíta Štúra 10 - predajňa
  • Jelšava: Robert Csatari Mäso-Údeniny, Jelšava, ul. Štefánikova 359 - predajňa
  • Kysucké Nové Mesto: Eva Odreášová Kysucké Nové Mesto ul. Hviezdoslavova 60 - predajňa
  • Trenčín: Mäsiarstvo u Urbánka, Trenčín Nám. Sv. Anny 15
  • Varín: Bištiak Vladimír, Varín ul. Martinčeka 62 - predajňa
  • Čečejovce: Marta Ivanova, ul. Košická 2 - sklad potravín

Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná zároveň potvrdila informácie o troch slovenských prevádzkach, do ktorých sa malo mäso dostať. Matečná v súvislosti s kauzou odporučila spotrebiteľom nekupovať poľské hovädzie. Svoju radu odôvodnila tým, že poľské veterinárne úrady sa zdiskreditovali. „Štátna veterinárna a potravinová správa začala intenzívne kontroly chladeného a mrazeného hovädzieho mäsa z Poľska. Kontrolujeme sklady, spracovateľské prevádzky, obchody aj vozidlá," povedal šéf slovenských veterinárov Jozef Bíreš.

Je to koniec Michala Šimečku?! Kauzy okolo šimečkovej rodiny pribúdajú a už sa bojí o svoje kreslo

Riziká salmonelózy a preventívne opatrenia

Baktéria Salmonella Enteritidis môže spôsobiť vážne problémy s trávením a črevami, vrátane vysokej horúčky, kŕčov v bruchu, nevoľnosti, vodnatých hnačiek a zvracania, čo môže viesť k dehydratácii. Pre starších, oslabených ľudí a malé deti môže byť ochorenie smrteľné. Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) apeluje na dôkladnú tepelnú úpravu jedál pri teplote minimálne 70 stupňov Celzia, pretože táto teplota ničí salmonely. Mäso a hydina by mali byť po tepelnej úprave bez ružovej šťavy. Vajíčka by sa mali variť aspoň desať minút pri teplote 70 stupňov Celcia, alebo by sa mali volské oká osmažiť z oboch strán.

ÚVZ tiež odporúča spotrebiteľom, aby boli pri kúpe mäsových výrobkov obozretní, najmä v letných mesiacoch. Mäso by sa malo transportovať v chladiacej taške a čo najskôr uskladniť v chladničke alebo mrazničke. Dôležité je dodržiavať správnu technológiu a osobnú hygienu pri príprave jedál, vrátane čistenia pracovných plôch a pomôcok.

Zásady správnej prípravy jedál:

  • Oddeľujte surové potraviny a uvarené pokrmy.
  • Oddeľte surové mäso a hydinu od ostatných potravín.
  • Dodržiavajte pravidlá hygieny pri používaní pracovných pomôcok.
  • Dostatočne čistite pracovné plochy.
Zásady bezpečnej prípravy potravín

Aktuálne zistenia a kontroly ÚVZ SR

Úrad verejného zdravotníctva SR eviduje ku dňu 1. 2. 2019 do 12.00 h 15 zariadení spoločného stravovania, do ktorých bolo distribuované hovädzie mäso z inkriminovaného poľského bitúnka. Mäso sa do zariadení spoločného stravovania (reštaurácie, predškolské, školské zariadenia) dostalo od dodávateľov, ktorých kontrola spadá do kompetencie orgánov štátnej veterinárnej a potravinovej správy.

Regionálne úrady verejného zdravotníctva na základe hlásených dodávok skontrolovali 14 zariadení spoločného stravovania (ZSS), pri ktorých sa zistilo: inkriminované hovädzie mäso bolo dodané do skontrolovaných zariadení v celkovom množstve cca. 520 kg a následne bolo použité na prípravu rôznych hotových pokrmov, napr. guláš, hovädzie varené s omáčkou, sviečková na smotane. V danej súvislosti neboli hlásené zo strany konzumentov skontrolovaných zariadení žiadne zdravotné komplikácie.

Kontrola jedného zariadenia spoločného stravovania práve prebieha. Pri kontrolách boli zistené rôzne nezrovnalosti, ako napríklad nesprávne informovanie zo strany orgánov štátnej a veterinárnej správy, ďalšie nezrovnalosti boli v poskytnutých informáciách o dodaných množstvách hovädzieho mäsa alebo jeho pôvodu.

Regionálne úrady verejného zdravotníctva Slovenskej republiky neustále vykonávajú intenzívne kontroly po celom Slovensku v zariadeniach spoločného stravovania (ZSS) so zameraním sa na výskyt inkriminovaného hovädzieho mäsa, zabezpečenie jeho stiahnutia z trhu, zistenia spôsobu likvidácie a zistenia prípadnej ďalšej distribúcie. Kontroly po celom Slovensku hlavný hygienik SR Ján Mikas nariadil už 29. januára, kedy bolo zo strany Poľska deklarované, že inkriminované hovädzie mäso sa nedostalo za poľské hranice.

Je to koniec Michala Šimečku?! Kauzy okolo šimečkovej rodiny pribúdajú a už sa bojí o svoje kreslo

Problémy s kvalitou v poľskom reťazci Biedronka

Poľský maloobchodný reťazec Biedronka by mal na Slovensku otvoriť svoje brány už koncom roka. Zákazníkov si chce získať najmä lacnými cenami za potraviny. Poľskému reťazcu sa však nemohlo stať nič horšie, ako priam zarážajúci posudok od zákazníkov.

Ako informuje poľský portál Interia, členovia redakcie už niekoľkokrát navštívili obchod Biedronka na Garażowej ulici vo Varšave. Pri každom vstupe do predajne si všimli problém s udržiavaním čistoty. Už pri vstupe sa naskytol prvý problém. Zákazníci čakali v rade na košíky. Ukázalo sa, že to nebolo ovplyvnené príliš veľkým počtom zákazníkov v obchode. Prevádzka mala jednoducho málo nákupných košíkov a vozíkov. Zamestnanci mali odpovedať, že každým dňom čakajú na doručenie nových nákupných košíkov aj vozíkov.

Najväčší problém bol v chladiacej sekcii s mäsom. "Pri chladiacich a mraziacich boxoch na podlahe ležalo bravčové mäso, hovädzie aj hydina. Predpokladali sme, že sa len dopĺňajú zásoby pre zákazníkov. Boli špinavé, zanedbané, obaly na mäso boli poškodené a vytekala z nich voda. Na spodku bola dokonca slama a odpadnuté kusy ľadu zo stien boxov."

Interia mala kontaktovať vedenie siete predajní Biedronka so žiadosťou o vyjadrenie, pričom k správe priložila aj fotografie z desivej kontroly predajne vo Varšave. Odpoveď mala prísť do redakcie od tlačovej kancelárie poľského reťazca, ktorá znela nasledovne: "Jednou z hlavných priorít siete predajní Biedronka je najvyššia kvalita našich výrobkov. Reťazec sa okrem toho vyjadril aj na adresu svojho dodávateľa mäsových výrobkov. Prevádzky budú podliehať častejšej kontrole, pričom sme dodatočne nahlásili kontrolu chladiacich a mraziacich boxov. Objednali sme aj ďalšie nákupné košíky a vozíky. Ďalšia návšteva tejto predajne vyzerala už uspokojivo. Podľa vedenia Biedronky je incident ojedinelý."

Hygienické nedostatky v obchode Biedronka

Názory Slovákov na potravinové škandály a ich nákupné správanie

Začiatkom tohto roka sa Slovenskom prevalila kauza s poľským mäsom a reakcie nenechali na seba dlho čakať. Až 74 % Slovákov si totiž po tejto kauze začalo všímať pri kúpe mäsa krajinu pôvodu a 88 % oslovených kupuje od kauzy slovenské mäso. Naopak, poľskému mäsu zostali verné len dve percentá Slovákov. Vyplýva to z výsledkov reprezentatívneho prieskumu, ktorý na vzorke 507 respondentov urobila agentúra 2muse v polovici marca 2019. Rozhodujúcimi faktormi pri kúpe mäsa slovenskými spotrebiteľmi sú okrem krajiny pôvodu, čerstvosť, cena a to, či sa mäso predáva v akciovej ponuke.

Nákupné správanie zákazníkov sa na Slovensku po kauze s problematickým mäsom z Poľska podľa hovorkyne obchodného reťazca BILLA Kvetoslavy Kirchnerovej zmenilo. Kým pred ňou si krajinu pôvodu zisťovala menej ako polovica Slovákov, teraz si všímajú krajinu pôvodu a kupujú len také mäso, o ktorom vedia odkiaľ pochádza. V prieskume sa však našli aj zákazníci, ktorí mäso z Poľska do svojich košíkov nevkladali ani predtým. „Až 88 % oslovených ľudí hovorí, že kupujú slovenské mäso. České mäso kupuje 31 % ľudí, maďarské 15 % a nemecké 7 %. Len 2 % Slovákov naďalej zostali verní poľskému mäsu,“ uvádza v správe z prieskumu spoločnosť BILLA.

Graf preferencií krajiny pôvodu mäsa

Znížený záujem Slovákov o nákupy v Poľsku

V posledných rokoch chodí menej Slovákov na trhy do poľského mesta Nowy Targ, ktoré je od hraníc vzdialené asi 20 kilometrov. Predajcovia to pripisujú menšiemu množstvu peňazí u nakupujúcich, kríze v Európskej únii, ale aj potravinovým škandálom, ktoré Poľsko trápia.

Predajca Richard z Krakova, ktorý predáva mäso v Nowom Targu už deviaty rok, potvrdil, že vo všeobecnosti je menej nakupujúcich Slovákov ako pred dvoma rokmi. Za potravinové škandály podľa neho môžu skôr veľké firmy ako malí výrobcovia a predajcovia.

Napriek všetkému si Slováci do Poľska cestu nájdu a do Noweho Targu chodia zo všetkých kútov Slovenska. Na jednotlivých parkoviskách pri trhovisku sa objavili autá s poznávacími značkami z Piešťan, Považskej Bystrice, Revúcej, ale aj z Oravy a Liptova, či z okresov Sabinov, Prešov a Košice. Najviac zastúpené boli autá z okresov Poprad, Kežmarok a Spišská Nová Ves, pretože Spišiaci to majú do Noweho Targu najbližšie.

Niektorí Slováci však po potravinových aférach už mäso v Poľsku nenakupujú a vyberajú si len oblečenie alebo iný tovar. Dôvody nákupov v Poľsku: Väčší výber tovaru, Nižšie ceny (aj keď už nie o toľko ako v minulosti), Možnosť spojiť nákupy s výletom.

tags: #kde #vsade #predavali #polske #maso

Populárne príspevky: