Zemiaky (Solanum tuberosum L.) patria medzi základné potraviny a sú obľúbenou plodinou v slovenských záhradách. Ich pestovanie je nenáročné, no pre dosiahnutie bohatej úrody je dôležité poznať správny termín výsadby, požiadavky na pôdu, spôsob zálievky a výživu rastlín. Tento článok vám poskytne komplexný návod, ako krok za krokom pestovať zemiaky, od výberu správnej odrody a prípravy pôdy až po starostlivosť o rastliny a zber úrody.
Zemiak bola prvá zelenina, ktorá bola dopestovaná aj na Medzinárodnej vesmírnej stanici. Ich pestovanie teda na zemi vo vašej záhradke hravo zvládnete.
Pôvod a vlastnosti zemiakov
Zemiaky pochádzajú z južnej Ameriky. Za ich miesto zrodu sa považuje miesto kdesi v pohorí Ánd v dnešnom Peru a Bolívii, kde sa pestujú vo výške 2000 - 3000 m.n.m. Do Európy sa dostali v 16. storočí vďaka zámorským expedíciám.
Vedeli ste, že zemiaky nie sú vlastne koreňovou zeleninou, ako ich často označujú? V skutočnosti jedlá časť, ktorú nájdete pod zemou, je zhrubnutá stonka, ktorú poznáme pod termínom hľuza. Rozdiel medzi koreňom a stonkovou hľuzou je v tom, že korene zhromažďujú živiny z pôdy. Hľuzy na druhej strane transportujú živiny z koreňov do listov rastlín. V zemiakoch majú ich podzemné stonky tiež špeciálnu schopnosť uchovávať ďalšie živiny, a nie ich len presúvať. Čiže časť, ktorú jeme, je živinami nabitá stonková hľuza, ktorá má schopnosť vyhnať nadzemnú stonku rastliny.
Zemiak je trváca rastlina. Na jej rozkonárenej byli rastú listy, ktoré sa líšia farbou, tvarom a počtom lístkov vzhľadom na danú odrodu. Zhruba od júla do polovice augusta sa objavujú aj rôznofarebné kvety. Plodmi sú zelené guľovité bobuľky, ktoré obsahujú väčšie množstvo semien. Podzemnú časť tvoria korene, poplazy a hľuzy. Zaujímavosťou je, že korene vyrastajú nielen z podzemnej časti byle, ale aj z uzlín nadzemnej časti, teda ak ich prihrnieme zemou či iným organickým materiálom (seno, slama, kompost). Z nich sa následne stávajú poplazy, na ktorých sa počas kvitnutia tvoria hľuzy. Hľuza je na svojom povrchu chránená proti chorobám a vysychaniu žltohnedou alebo červenou pokožkou. Dobre vyvinutý zemiak obsahuje zhruba 70 - 85% vody, 12 - 22% škrobu, 0,7 až 3% bielkovín. Obsahujú prospešné minerálne látky: najmä horčík, zinok, mangán, železo. A plus pomerne veľké množstvo vitamínu C a vitamíny zo skupiny B.
Výber odrody zemiakov
V súčasnosti existuje takmer 5 000 odrôd zemiakov, ktoré sa výrazne líšia farbou a tvarom. Okrem klasických žltých odrôd, ktoré poznáme zo supermarketov, existujú aj modré odrody, ako napríklad "Vitelotte", ktorá zaujme svojou fialovo-bielou mramorovanou dužinou. Existujú múčnaté a voskové odrody a skoré a neskoré odrody. Zemiaky "Sieglinde" dozrievajú od júla, zatiaľ čo neskoré odrody sa zbierajú v októbri.
Zemiaky na pestovanie vyberáme podľa rôznych kritérií. Jedným z rozhodujúcich je, či chceme zemiaky pre okamžitú spotrebu, teda postupne ich zberať zo záhonu a hneď aj konzumovať, alebo či ich chceme aj dlhodobo uskladniť.
- Veľmi skoré odrody: Dozrievajú za 90 až 100 dní od sadby, vhodné na postupné zbieranie od polovice júna, niekedy aj skôr. Môžu sa sadiť dvakrát za sezónu (v apríli a v júni).
- Skoré odrody: Vegetačná doba 100 až 110 dní. Vhodné na rýchlu produkciu, s uskladnením do ďalšieho roka, ak majú riadne uzavretú šupku a sú zozbierané v septembri.
- Stredne skoré odrody: Vegetačná doba 110 až 130 dní. Vhodné na uskladnenie, zber jednorazovo v septembri až polovici októbra.
- Stredne neskoré odrody: Vegetačná doba 130 a viac dní. Vhodné na uskladnenie, zber jednorazovo v septembri až polovici októbra.
Varné typy zemiakov
Varné typy zemiakov sa delia podľa ich vlastností po uvarení:
| Varný typ | Charakteristika | Použitie |
|---|---|---|
| A (šalátové) | Pevné, lojovité, jemnej štruktúry, slabo múčnaté, priemerne vlhké. | Šaláty, hranolky, prílohy, ktoré si majú udržať tvar. |
| B (prílohové) | Polopevné, pri varení môžu mať mierne múčnatú štruktúru. | Univerzálne použitie: prílohy, do šalátov, polievok, na pečenie a restovanie. |
| C (na pyré a cesto) | Pri varení mäknú a krehnú, sú múčnaté a obsahujú najviac škrobu. | Zemiaková kaša, zemiakové placky, cesto, hranolky. |
| D | V obchodoch sa s typom D nestretnete. | Krmivo pre hospodárske zvieratá, výroba liehu. |
| Zmiešané typy (AB, BC) | Majú vlastnosti z oboch typov. | Vlastnosti zodpovedajú kombinácii uvedených typov. |
Príprava sadby zemiakov
Či sa už do pestovania zemiakov chcete pustiť po prvýkrát, alebo ste skúsený pestovateľ, stavte vždy na kvalitnú novú sadbu. Spoznáte ju tak, že bude certifikovaná, teda úradne preverená a bude mať patričné označenie. Zemiaky bývajú vírusmi napádané veľmi často a prenášajú sa práve nekvalitnou sadbou. V poraste ich rozširujú najmä vošky. Preto aj dobre vyzerajúca sadba od „známeho“ nie je zárukou dobrého zdravotného stavu. Pri kúpe sadby dávajte pozor na veľkosť hľúz, ktoré by mali mať rozmer 30 - 55 mm, ideálne 45 mm.
Klíčenie zemiakov
Pre najrýchlejší a najspoľahlivejší rast je vhodné pripraviť predklíčené sadenice. Postup je jednoduchý:
- Výber sadby: Zemiaky, ktoré chcete nechať naklíčiť, si musíte vybrať buď spomedzi vami dopestovaných zemiakov z poslednej sezóny, alebo si kúpiť certifikované sadbové zemiaky. Vyberte stredne veľké zemiaky.
- Uloženie do debničiek: Najlepšie už začiatkom marca hľuzy naukladáme do debničiek tak, aby očkami (púčikmi) smerovali nahor.
- Optimálne podmienky: Debničky postavíme do svetlej miestnosti s teplotami 12 - 15 °C a až do doby výsadby necháme hľuzy klíčiť. Mali by vytvoriť silné klíčky, dlhé maximálne 2 cm. Nikdy ich nesmieme dať predkličovať do tmy!
- Zakorenenie pre skorší zber: Pokiaľ chceme zberať úrodu čo najskôr, môžeme sadbu nechať zakoreniť. To znamená, že asi desať dní pred výsadbou hľuzy v debničkách posypeme kompostom, aby do neho zapustili korienky.
- Rozdelenie hľúz: Ak máte zemiakov na naklíčenie málo, môžete ich rozrezať na polovicu. Rez však vedieme vždy po dlhšej časti, od tzv. korunky, aby každá časť obsahovala aspoň jedno očko.
Predpestovanie zemiakov urýchli zber o 2 až 3 týždne v porovnaní s výsadbou nepredklíčených zemiakov. Pri manipulácii s naklíčenými zemiakmi si však musíme dať pozor, aby sme klíčky nevylámali.
Klíčenie zemiakov - Rýchlovka zo záhrady, 10. epizóda
Príprava pôdy pre zemiaky
Ak chcete mať dobrú úrodu zemiakov, musíte začať pôdou. Ak ju dobre pripravíte, úspech je takmer zaručený. Zemiaky vyžadujú ľahšie až stredne ťažké humózne pôdy, najlepšie piesočnaté až hlinitopiesočnaté, kypré. Príliš utužená pôda znižuje výnosy. Zemiakom vyhovujú chránené polohy, nevhodné pre pestovanie sú len ťažké zamokrené pôdy. Zemiaky môžeme pestovať takmer po celom Slovensku.
Pôdu pre výsadbu zemiakov musíme pripraviť už na jeseň, kedy pozemok dôkladne zrýľujeme a do pôdy zapravíme maštaľný hnoj, prípadne kompost. Zemiaky sú náročné predovšetkým na draslík a patria k plodinám prvej trate, čo znamená, že potrebujú pôdu bohatú na živiny.
- Hnojenie na jeseň: Na jeseň je vhodné pôdu pohnojiť odležaným hnojom (nie čerstvým) alebo granulovaným hnojivom, ktoré zapracujete do pôdy. Na meter štvorcový môžete zapracovať 12 kg kompostu alebo vermikompostu. Vhodnou alternatívou je vyzretý maštaľný alebo konský hnoj v polovičnej dávke.
- Jarná príprava: Následne sa pôda prekyprí (kultivátorom alebo ručne) na jar. Takto prekyprená zem obohatená o hnojivo je pripravená na sadenie.
- Striedanie plodín: Zemiaky by sa nemali vysádzať na záhony, na ktorých už boli v predchádzajúcom roku vysadené iné rastliny z čeľade ľuľkovitých (napríklad paradajky, paprika, baklažán). Zabráni sa tým výskytu patogénov, ktoré sa špecializovali na túto čeľaď rastlín. Zemiaky vedia dobre pripraviť pôdu pre ostatné rastliny. Ich hľuzy prirodzene drvia pôdu, vyrábajú drobnú štruktúru a nadýchanú pôdu, ktorá je potrebná práve pre koreňovú zeleninu. V ďalšom roku tam môžeme umiestniť mrkvu, petržlen, zeler a v treťom roku sú vhodné cibule, cesnaky, fazuľové rastliny a hrachy.
Výsadba zemiakov
Hoci zemiaky znesú mierny chlad, ideálny čas výsadby je od polovice apríla do konca mája, podľa konkrétnej odrody a lokality. Jarné mrazíky síce úplne zemiaky nezničia, no poškodzujú ich mladé lístky, čo má za následok spomalenie ich rastu a stres pre rastliny. S výsadbou zemiakov sa preto netreba ponáhľať a obdobie kedy sadiť zemiaky si naplánovať tak, aby vyklíčené mladé lístky už neohrozoval mráz. Tento termín výsadby platí pre všetky typy zemiakov (skoré, poloskoré aj neskoré).
- Hĺbka výsadby: Zemiaky sadíme osem až desať centimetrov hlboko, klíčkom nahor. Najvhodnejšia hĺbka výsadby je 10 až 20 cm. Čím plytšia je výsadba, tým rýchlejšie zemiaky vyklíčia, no následne ich je potrebné aj viac prihŕňať pôdou (kopcovaním) alebo dodatočným mulčom, aby sa predišlo vystaveniu zemiakových hľúz pôsobeniu slnka. Pri hlbšej výsadbe (napr. 15 - 20 cm) je zemiaky potrebné prihŕňať menej.
- Rozostupy: Odporúčané rozostupy medzi jednotlivými sadbovými zemiakmi sú 20 až 40 cm a 40 až 60 cm medzi výsadbovými riadkami. Väčšia vzdialenosť medzi riadkami je dôležitá najmä kvôli väčšej vzdušnosti a priestoru pre rastliny ako aj pracovnému priestoru na odburiňovanie a prekyprovanie pôdy.
- Spôsob výsadby: Zemiaky vysádzame do pripravených brázd alebo jarkov. Keď už máme zemiaky rozložené v brázdach, opatrne ich zasypeme zeminou nakopcovanou okolo nich tak, aby sme nepoškodili klíčky, a zarovnáme.
- Ochrana pred mrazom: Skoré zemiaky by sa mali prikryť fóliou alebo rúnom, aby boli chránené pred mrazom.
Kopcovanie zemiakov - prečo je dôležité?
Prihŕňanie alebo aj kopcovanie zemiakov je proces, kedy najskôr na vysadené zemiaky a neskôr na narastenú vňať nahŕňame čo najvyššiu vrstvu hliny. Výsledkom sú kopčeky v celom rade zemiakov, ktoré zabezpečia úrodu.
Prečo je nutné kopcovať zemiaky?
- Podpora rastu hľúz: Hľuzy nerastú pod úroveň vysadenej hľuzy, ale len nad ňu. Keď teda nemáme dobre nakyprenú vrstvu pôdy nad hľuzou, nemá sa kam rozrastať. Kopcovaním prekyprujeme pôdu a vytvárame priestor, kde zemiak môže dobre rásť a vytvárať veľké hľuzy. Zemiak je v podstate premenená stonka.
- Zamedzenie zelenaniu: Hľuzy nerady rastú nad zem, pretože tu vplyvom slnečného svitu zozelenejú a strácajú svoju hodnotu. Zelené zemiaky obsahujú jedovatý solanín, ktorý je pre ľudský organizmus jedovatý. Dodatočná vrstva zabráni tomu, aby sa rastúce hľuzy vystavili slnku, čo by spôsobilo ich zozelenenie a vytváranie toxínov (solanínu).
- Predĺženie stonky: Zemiaková stonka sa dá predĺžiť aj kopcovaním. Čím dlhšia je stonka zemiakov, tým viac hľúz môže vyrásť zo stonky.
- Ochrana pred škodcami: Vyššie hrobčeky môžu čiastočne chrániť hľuzy pred niektorými škodcami, napríklad pred pásavkou zemiakovou.
Prvýkrát sa kopcovanie vykonáva, keď je rastlina vysoká približne 20 cm. Nahŕňame pôdu na stonky rastliny tak, aby trčal iba vrcholček. Počas pestovania sa hromady zvyčajne robia dva alebo trikrát. Viacero záhradkárov odporúča pestovať zemiaky v hĺbke iba cca 6-8 cm a po vzídení rastliny kopcovať zeminu (3 - 4 krát), čím sa vytvárajú tzv. hrobčeky vo výške 20 - 30 cm.
Starostlivosť o zemiaky počas vegetácie
Pokiaľ ste zvládli zemiaky zasadiť, gratulujeme, zvládli ste najťažšiu časť. Starať sa o zemiaky špeciálne netreba, ale je potrebné im dopriať dostatok vody a venovať sa odburiňovaniu.
Zálievka
Zemiaky nepotrebujú zvláštnu starostlivosť, ale majú rady vodu. Položte hadicu medzi hriadky a nechajte, aby sa priestor naplnil vodou. Zásobovanie vodou je dôležité najmä pre dcérske hľuzy. Dôležité je udržiavať rovnováhu: Príliš veľa vody nie je dobré, ale ani príliš málo. Skôr ako siahnete po kanvici na polievanie, je najlepšie urobiť test prstom a nahmatať, či je voda stále vlhká na dĺžku prsta pod povrchom pôdy. Plody totiž naberajú na objeme medzi desiatym a štrnástym týždňom. Zemiaky preto potrebujú najviac vody krátko po začiatku obdobia kvitnutia. Pravidlo: Ideálna je pôda s trvalou, ľahkou vlhkosťou. Ak budete zemiaky zalievať večer, voda sa nebude tak rýchlo odparovať.
V suchšej dobe je potrebné zemiaky polievať, najmä pred a na začiatku kvitnutia. Vtedy hľuzy výrazne rastú. Kedysi, keď som bola ešte dieťa, sme zemiaky nikdy nepolievali. V dnešnej suchšej dobe sa obávam, že by nám zemiaky ťažko klíčili. Majú v sebe vodu, čiže pravdepodobne vyklíčia. Pokiaľ budú extrémne suchá, mali by sme počítať so zálievkou, aby nám hľuzy dorástli a úspešne sme ich dopestovali.
Hnojenie počas rastu
Zemiaky potrebujú veľa živín, aby koncom leta vytvorili veľké a chutné hľuzy. Ak ste dobre vyhnojili pôdu na začiatku (na jeseň), mohli by stačiť dve-tri zálievky zo žihľavového výluhu. Výrazne hnojiť už nemusíme. Približne po ôsmich až dvanástich týždňoch budú zemiaky s radosťou prijímať čerstvé živiny. Vyberte si hnojivo s vysokým obsahom živín, napríklad COMPO Záhradnícke hnojivo. To obsahuje optimálne vyvážené zloženie dusíka, fosfátov a draslíka. Môžete použiť aj síran amónny v lokalite, kde je chudobná pôda.
Odburiňovanie
Samozrejmosťou je udržiavanie porastu zemiakov v nezaburinenom stave. Odburiňovanie je dôležité v prvej a poslednej tretine ich rastu. Keď zemiaky vyrastú, vytvoria dostatočný tieň na to, aby sa rast burín potlačil. Najlepšie je trhať burinu, kým sa vysemení. Burinu môžete vytrhať a nechať na mieste. Dážďovky ju vedia vtiahnuť dovnútra, čím obohacujú pôdu a kompostujú pôdu za nás.
Ochrana pred chorobami a škodcami
Zemiak je mimoriadne odolná zelenina, ale ani ju neobchádzajú choroby a škodcovia.
Najčastejšie choroby a škodcovia:
- Pásavka zemiaková (mandelinka): Asi najznámejší škodca zemiakov. Vajíčka a larvy mandelinky zbierajte ručne. Len čo sa pásavka objaví, budete musieť denne alebo každý druhý deň tohto škodcu z listov a stoniek pozbierať a zlikvidovať. Prirodzeným predátorom pásavky je lienka. Ak sa chcete vyhnúť problémom s pásavkou zemiakovou, pridajte do zeme prípravky s obsahom draselnej soli.
- Drôtovce: Larvy drôtovcov poškodzujú zemiaky tak, že si v hľuzách robia chodbičky, ktoré neskôr zhnednú. Ak nechcete mať drôtovce na vlastnom pozemku, odporúčame záhradu postriekať proti burine alebo použiť dusíkaté vápno, či prípravky na aktiváciu pôdy.
- Vošky: Vošky prenášajú vírusy. Použite insekticídy alebo biologické prípravky.
- Pleseň zemiaková (fytoftóra): Je najobávanejšou chorobou pri pestovaní zemiakov, ktorá napáda vňať aj hľuzy. Predchádzať jej najlepšie viete preventívnym postrekom s prípravkami ako napríklad Champion či Flowbrix, alebo meďnatými postrekmi.
- Koreňomorka zemiaková: Táto choroba je skôr estetická. Na zemiakoch sa nachádzajú zatuhnuté, suché príškvary. Zemiaky sa v tomto prípade môžu konzumovať bežným spôsobom.
- Hnilobné infekcie: Ak sú v pôde hnilobné infekcie, ktoré sa držia v ťažších pôdach, nedá sa urobiť nič iné, ako zemiaky na tomto mieste minimálne tri roky nepestovať, aby zárodky choroby odumreli „hladom“.
Zemiaky sú plodina, ktorá sa dá pomerne ľahko dopestovať. Najmä veľmi skoré odrody, ktoré sadíme v polovici apríla, môžeme už za 6 - 8 týždňov zbierať. Ale len za predpokladu, že sme hľuzy nechali pred výsadbou riadne naklíčiť.
Zber zemiakov
Zber zemiakov je jedným z najdôležitejších momentov v celom pestovateľskom cykle. Presné načasovanie zberu ovplyvňuje nielen výnos, ale aj kvalitu a skladovateľnosť úrody. Všeobecným vodítkom pre začiatok zberu je stav vňate. Poznávacím znamením, že zemiaky ukončili svoj rast je vädnutie nadzemnej vňate. Prejavuje sa poklesom a žltnutím listov.
- Termín zberu: Vždy až po odkvete. Do tej doby sú hľuzy príliš malé a ich zber nemá význam. Ale keď zemiaky odkvitnú a na stonkách sa vytvoria zelené guľôčky podobné rajčinám (pozor, tieto sú jedovaté), môžeme začať postupne vyberať tie zemiaky, ktoré kvitli ako prvé. Uschnuté listy sú neklamným znakom, že je čas na zber. U raných zemiakov je možné začať s postupným zberom ešte pred úplným zavädnutím vňate. Treba však počítať s tým, že hľuzy budú mať tenkú šupku a nižšiu skladovateľnosť.
- Spôsob zberu: Pri zbere je dôležité pracovať opatrne, aby sa hľuzy nepoškodili. Používame ideálne rycie vidly alebo špeciálne motyky na zemiaky. Zemiaky jemne vyrývame a ihneď triedime. Zemiaky zásadne zberáme z boku, vždy pod rastlinou zaryjeme alebo zakopneme motykou, nadvihneme hľuzu a vytiahneme ju z pôdy. Rovnakým spôsobom pokračujeme aj z druhého boku kopčeka, kde bola zemiaková vňať. Zemiaky tvoria hľuzy v kopci pod sebou, pričom kopec máva priemer okolo 40 cm.
- Pred zberom: Keď zemiaky začnú žltnúť a vädnúť, už hľuzy nerastú a môžu sa stať potravou pre rôznych škodcov, takže ich je vhodné čo najskôr pozbierať.
Skladovanie zemiakov
Po uschnutí je možné zemiaky uskladniť do pivnice, chladnej špajze alebo inej vhodnej miestnosti. Zemiaky skladujte v tme pri teplote 3-7 °C pri dobrom vetraní a vlhkosti 85 - 95 %. Pri vyšších teplotách začínajú hľuzy predčasne klíčiť, pri teplotách pod 0°C zemiaky zamŕzajú. Počas celej doby uskladnenia hľuzy dýchajú, pričom sa spotrebúva cukor, ktorý vzniká premenou škrobu. Pri nedostatočnom vetraní začína dužina zemiakov šednúť. Ak počas uskladnenia zemiakov klesla teplota pod 3°C, budú mať zemiaky zrejme nasladlú chuť. Zemiaky určené na skladovanie musia byť zdravé, suché a očistené od prebytočnej hliny. Hľuzy necháme rozprestreté v tenkej vrstve (napríklad na debničkách alebo drevených roštoch) po dobu 10-14 dní na suchom, vzdušnom a tienistom mieste.
Zemiaky uskladnené v optimálnych podmienkach si zachovajú svoju kvalitu dlhšie. Keďže klíčky (ako aj zelená šupka) obsahujú jedovatý solanín, naklíčené zemiaky predstavujú zdravotné riziko. Výnimka: koncentrácia solanínu v čerstvých klíčkoch je tak nízka, že môžete jesť zemiaky s klíčkami dlhými až jeden centimeter.
tags: #kedy #kopcovat #zemiaky