Vegánska strava je v súčasnosti veľmi často diskutovaná téma vďaka jej pozitívnemu dopadu na životné prostredie a zdravie človeka. Mnoho ľudí sa však najprv zamýšľa nad tým, či je možné žiť plnohodnotne bez všetkých živočíšnych produktov a aké výhody či výzvy so sebou tento spôsob stravovania prináša. Často sa totiž stretávame s mylnými predstavami o tom, že vegánstvo je finančne náročné.
Cieľom tohto článku je poskytnúť reálny pohľad na to, koľko stojí vegánska strava na Slovensku a ukázať, že vegánstvo nemusí znamenať vysoké náklady na stravu a môže byť dokonca lacnejšie ako konzumácia mäsa a iných živočíšnych produktov.
Čo je vegánska strava a čo jedia vegáni?
Na úvod si poďme vysvetliť rozdiel medzi rastlinným stravovaním a vegánstvom:
- Vegánstvo je životný štýl, ktorého snahou je v čo najväčšej možnej a praktikovateľnej miere obmedziť a vylúčiť využívanie zvierat a ich produktov pre vlastnú potrebu vo všetkých oblastiach každodenného života.
- Rastlinné stravovanie spadá pod vegánstvo, ale kto sa stravuje rastlinne nemusí byť automaticky vegán (keďže vegánstvo rieši elimináciu utrpenia zvierat komplexne aj mimo oblasť stravovania). Vo všeobecnosti sa však udomácnilo aj spojenie „vegánska strava“ alebo „strava vegánov“, ktoré budeme naďalej v článku používať.
Vegánska strava je založená na rastlinných potravinách a spravidla z etického presvedčenia vylučuje všetky produkty živočíšneho pôvodu. To znamená, že vegáni nekonzumujú mäso, ryby, mliečne výrobky, vajcia ani med. Namiesto toho stavajú svoj jedálny lístok na širokej škále rastlinných potravín, ktoré pri správne zostavenom jedálnom lístku poskytujú všetky potrebné živiny. Strava vegánov sa najčastejšie skladá z nasledujúcich skupín potravín:
- zelenina a ovocie,
- obilniny a pseudoobilniny (napr. pšenica, ryža, ovos, pohanka, pšeno, quinoa),
- strukoviny (napr. šošovica, fazuľa, hrach a sója, tofu, tempeh),
- orechy a semená,
- rastlinné oleje a tuky,
- rastlinné alternatívy mäsa, mlieka a mliečnych výrobkov,
- sladkosti a dezerty s čisto rastlinným zložením,
- fermentované potraviny.
Zelenina a ovocie sú bohatými zdrojmi vitamínov, minerálov a vlákniny. Strukoviny obsahujú široké spektrum živín od sacharidov a bielkovín cez vlákninu až po minerály. Ako zdroj tukov volia zdravo sa stravujúci vegáni orechy, semená alebo za studena lisované oleje, prípadne orechové či semiačkové pasty a maslá. Vegánska strava je pestrá a umožňuje kreatívne kombinácie jedál.
Rozdiel medzi vegánskou a vegetariánskou stravou
Vegetariánska a vegánska strava spoločne vylučujú mäso vrátane rýb, no líšia sa v prístupe k ďalším živočíšnym produktom. Vegetariáni často konzumujú mliečne výrobky, vajcia a med, zatiaľ čo vegáni sa striktne vyhýbajú všetkým produktom živočíšneho pôvodu.
Existuje niekoľko typov vegetariánskych a rastlinných diét:
- Flexitariánska strava: Založená na konzumácii rastlinných produktov, ale občas môže obsahovať aj živočíšne produkty.
- Laktovegetariánska strava: Okrem rastlinnej stravy zahŕňa aj mliečne výrobky.
- Ovo-vegetariánska strava: Založená na konzumácii rastlinných potravín, ale zahŕňa aj konzumáciu vajec.
- Lakto-ovo vegetariánska strava: Kombinuje rastlinnú stravu s mliečnymi výrobkami a vajcami.
- Pescatariánska strava: Diéta, ktorá zahŕňa konzumáciu rýb a morských plodov. Táto diéta môže, ale nemusí obsahovať mliečne výrobky a/alebo vajcia.
Aké sú výhody vegánskej stravy?
Vegánska strava prináša radu zdravotných výhod, ktoré sú podložené vedeckými štúdiami. Správne nastavená rastlinná strava s vhodnou suplementáciou dokáže pozitívne ovplyvniť rôzne aspekty ľudského zdravia. Okrem zdravotných benefitov však so sebou nesie aj zníženie ekologickej záťaže spojenej s potravinovou produkciou, či už ide o nižšie emisie skleníkových plynov, úsporu vody alebo menšie potreby využitia pôdy. Práve environmentálne dopady živočíšnej výroby sú jedným z kľúčových dôvodov, prečo stále viac ľudí zvyšuje konzumáciu rastlinných potravín.
Zdravie srdca a ciev
Štúdie, ktoré pozorovali vegánsku diétu poukazujú hlavne na zníženie hladiny LDL cholesterolu, ktorého vysoké hodnoty zvyšujú riziko srdcovo-cievnych ochorení a zvýšený príjem vlákniny, ktorá napomáha k správnemu tráveniu čriev. Rastlinný jedálny lístok býva prirodzene chudobnejší na nasýtené tuky a cholesterol a naopak bohatý na vlákninu, antioxidanty a ďalšie látky, ktoré podporujú zdravé cievy a správnu hladinu cholesterolu.
Výskumy ukázali, že vegáni majú všeobecne nižší krvný tlak a nižšiu hodnotu celkového cholesterolu, čo je asociované s vyšším príjmom ovocia, zeleniny, orechov a obilnín, a preto sú menej náchylní na vznik cukrovky alebo iných srdcovo-cievnych ochorení. Podľa rozsiahlej vedeckej analýzy publikovanej v časopise Obesity Reviews má rastlinné stravovanie pozitívny vplyv na telesnú hmotnosť, hodnoty krvného cukru i ďalšie ukazovatele, ktoré súvisia s prevenciou kardiovaskulárnych ochorení.
Možná redukcia telesnej hmotnosti
Rastlinná strava založená na celistvých potravinách je prirodzene bohatá na vlákninu a má obvykle nižšiu energetickú hodnotu, čo znamená, že sa človek môže najesť dosýta, a pritom prijať menej kalórií než z bežnej stravy. Systematická analýza viacerých štúdií publikovaná v časopise Obesity Reviews ukázala, že rastlinná strava môže viesť k významnému úbytku hmotnosti u ľudí s nadváhou alebo diabetom 2. typu - a to už počas 12 týždňov jej pravidelnej konzumácie. Podobné výsledky potvrdila aj ďalšia štúdia zverejnená v Nutrition & Diabetes, kde účastníci na vegánskej strave schudli v priemere 6,5 kg počas 16 týždňov, a zároveň sa im zlepšila citlivosť na inzulín a poklesla tuková hmota. Tieto zistenia ukazujú, že vegánska strava je nielen nákladovo efektívna, ale aj prospešná pre zdravie, pričom ponúka dvojnásobnú výhodu.
Vplyv vegánskej stravy na možné zníženie rizika vzniku rakoviny
Vegánska strava môže významne prispieť k zníženiu rizika vzniku niektorých typov rakoviny, najmä tých, ktoré postihujú tráviaci trakt. Podľa systematickej recenzie a meta-analýzy publikovanej v časopise Frontiers in Public Health bolo zistené, že rastlinná strava súvisí s nižším výskytom rakoviny pankreasu, hrubého čreva a konečníka. Riziko rakoviny pankreasu bolo napríklad u ľudí na rastlinnej strave o 29 % nižšie v porovnaní s bežnou populáciou. Tieto výsledky naznačujú, že rastlinná strava bohatá na vlákninu, antioxidanty a ďalšie ochranné látky môže zohrávať dôležitú úlohu v prevencii niektorých typov rakoviny.
Ako maximalizovať zdravotné benefity vegánskej stravy s aplikáciou
Nižšie emisie skleníkových plynov
Keďže vegánska strava neobsahuje žiadne živočíšne produkty, má veľký prínos pre planétu. Výskum naznačuje, že odstránenie mäsa a mliečnych výrobkov zo stravy by mohlo zredukovať uhlíkovú stopu človeka až o 73%, čo by malo za následok zmenšenie globálnej poľnohospodárskej pôdy až o 75%. Tento veľký úbytok by znamenal výrazný pokles produkcie skleníkových plynov a napomohol obnoviť neobrábanú pôdu stratenú kvôli agrokultúre.
Štúdie navyše ukázali, že až 60% skleníkových plynov je vyprodukovaných z agrokultúry, no tieto produkty slúžia na iba 18% energetického príjmu človeka. Podľa rozsiahlej štúdie, ktorá analyzovala údaje viac než 55 000 ľudí vo Veľkej Británii, má vegánska strava v priemere len 25-30 % environmentálneho dopadu v porovnaní so stravou bohatou na mäso. Vegáni podľa výsledkov produkovali približne o 75 % menej emisií skleníkových plynov, využívali o 75 % menej poľnohospodárskej pôdy a spotrebovali výrazne menej vody než ľudia s vysokou konzumáciou mäsa.
Výrazná úspora vody
Chov zvierat a výroba krmív spotrebujú obrovské množstvo vody. Napríklad na výrobu jedného kilogramu hovädzieho mäsa je potrebných až 15 000 litrov vody. Treba do toho započítať nielen vodu, ktorú zviera priamo vypije, ale najmä vodu spotrebovanú na pestovanie rastlín, ktoré zviera počas života potrebuje na krmivo. Rastlinné potraviny, ako sú strukoviny či obilniny, sú na vodu výrazne menej náročné. Vegánska strava tak pomáha šetriť jeden z najcennejších prírodných zdrojov.
Menšie využitie pôdy
Chov hospodárskych zvierat si nárokuje obrovské plochy pôdy - či už na samotný chov, alebo na pestovanie krmiva. Naopak, rastlinná strava je výrazne efektívnejšia, čo sa priestoru týka.
Ohľaduplnosť k zvieratám
Vegánstvo je taktiež etickou voľbou. Živočíšna výroba je často spájaná s utrpením zvierat, a to aj v prípadoch, keď nesie označenie „humánny“ či „voľný chov“ a pod. Časy, keď sme potrebovali konzumovať zvieratá z dôvodu núdze a obáv o prežitie, sú dávno preč, no staré zvyky stále pretrvávajú napriek poznatkom o výžive, ale aj o zvieratách a ich vnímaní i schopnosti cítiť bolesť.
Aké sú nevýhody vegánskej stravy?
Vegánska strava môže byť zdravá, ohľaduplná aj šetrná k planéte - no rovnako ako každý výživový smer má aj ona svoje výzvy a limity. Nie je to však o tom, že by rastlinný jedálny lístok neobsahoval všetky potrebné živiny, skôr je potrebné vedieť s ním správne narábať. Ak nie je zostavený premyslene, môže viesť k nedostatkom niektorých dôležitých makroživín aj mikroživín, čo môže byť pre nováčikov náročnejšie na zorientovanie. Treba tiež spomenúť, že rastlinná strava nie je automatickou zárukou zdravia - vždy záleží predovšetkým na konkrétnom zložení jedálnička, no s troškou znalostí a praxe netreba mať veľké obavy.
Riziko deficitu určitých živín
Zle zostavená vegánska strava môže viesť k nedostatku niektorých živín, ktoré sa prirodzene vyskytujú najmä v živočíšnych produktoch. Najčastejšie ide o vitamín B12, omega-3 mastné kyseliny (EPA a DHA), železo, zinok či vápnik. V niektorých prípadoch veľmi jednostrannej stravy môže byť ohrozený aj dostatok bielkovín. Preto je vhodné naštudovať si zdroje týchto živín a cielene ich zaradiť do jedálnička, aby sa predišlo ich dlhodobému nedostatku, ktorý so sebou môže priniesť zdravotné riziká. V začiatkoch s tým dokáže výborne pomôcť výživový špecialista, ktorý sa zameriava na špecifiká rastlinného stravovania.
Vyššie nároky na znalosti a plánovanie
Aby bola vegánska strava skutočne zdravá a vyvážená, je potrebné viac premýšľať o skladbe jedálnička. Nejde len o vylúčenie živočíšnych produktov, ale o plnohodnotnú náhradu živín, ktoré sme z nich získavali. Primárne ide o bielkoviny, esenciálne aminokyseliny a mikroživiny. To si vyžaduje aspoň základný prehľad o potravinách a zdrojoch jednotlivých živín.
Menej možností pri stravovaní mimo domova
Hoci sa ponuka vegánskych jedál v reštauračných zariadeniach zlepšuje, v niektorých reštauráciách, na cestách, v zahraničí či pri spoločenských akciách môže byť pre vegána náročnejšie nájsť výživné jedlo. To môže viesť k nepohodliu alebo k nutnosti nosiť si vlastné alternatívy.
Potreba suplementácie
Aj keď všetky živiny potrebné pre zdravý život môžeme získať z rastlinných zdrojov, niektoré z nich môžu byť pri modernom spôsobe života horšie dostupné. Predtým, než sa rozhodnete pre vegánsky stravovací režim, porozprávajte sa s odborníkom na stravu, ako je napríklad registrovaný dietológ. Tento vám poskytne potrebné vzdelanie a poradí vám pri plánovaní jedál, aby ste spoznali svoje individuálne výživové potreby.
Na ktoré živiny si treba dať pozor pri rastlinnej strave?
Rastlinná strava môže byť plnohodnotná a zdravá, no ako už bolo uvedené vyššie, niektoré živiny môžu byť horšie dostupné alebo menej vstrebateľné. Preto je dôležité venovať im zvýšenú pozornosť a aktívne zaradiť vhodné potraviny.
Vitamín B12
Vitamín B12 je úplne kľúčový pre tvorbu červených krviniek, správne fungovanie nervového systému a energetický metabolizmus. Vytvárajú ho baktérie vo vode a pôde - odtiaľ ho získavajú voľne žijúce zvieratá a väčšina ľudí následne práve konzumáciou týchto zvierat. Pri súčasnom spôsobe veľkochovu zvierat, ktoré nežijú prirodzene vo voľnej prírode, však ani mäso týchto zvierat nie je zaručeným zdrojom tohto vitamínu. Hoci sa vitamín B12 nachádza v malom množstve aj v niektorých fermentovaných potravinách, nie je vhodné spoliehať sa na tieto zdroje. Najjednoduchším, najpohodlnejším a najčastejšie voleným riešením pre vegánov aj vegetariánov je zvoliť vitamín B12 vo forme výživového doplnku rastlinného pôvodu.
Riešenie: Doplnky s aktívnou formou metylkobalamínu, kyanokobalamínu, adenozylkobalamínu alebo ich kombinácie; vhodná je aj sublingválna forma (pod jazyk) pre lepšiu vstrebateľnosť.
Vitamín D
Tento vitamín získavame predovšetkým zo slnečného žiarenia a v menšej miere aj z potravy, no strava sama o sebe v tomto prípade nie je zárukou dostatočného príjmu. Nedostatok vitamínu D môže viesť k únave, oslabenej imunite a zhoršenej mineralizácii kostí. Zvlášť v zimných mesiacoch, keď v našich zemepisných šírkach nie sú vhodné podmienky na jeho prirodzenú syntézu zo slnka, je suplementácia v podstate nevyhnutná. Rastlinné potraviny vitamín D prakticky nikdy neobsahujú, s výnimkou špeciálne pestovaných hríbov, ktoré sú cielene ožiarované.
Riešenie: Vegánsky vitamín D3 (cholekalciferol) z lišajníkov - lepšie vstrebateľný než vitamín D2. Napríklad Vegetology Vit D3 Vitashine v spreji, 1000IU, 20 ml.
Omega-3 mastné kyseliny (EPA a DHA)
Bežné rastlinné zdroje sú bohaté na ALA (napr. ľanové, chia či konopné semienka), ale telo premieňa ALA na EPA a DHA neefektívne (cca 5-10 %). Tieto formy sú pritom zásadné pre funkciu mozgu, zraku a srdca.
Riešenie: Doplnky s olejom z rias - priame a plne vegánske zdroje EPA a DHA s výbornou vstrebateľnosťou. Napríklad LINDENS Health + Nutrition Vegan Omega 3 6 & 9 1000 mg, 90 kapsúl.
Bielkoviny a esenciálne aminokyseliny
Niektoré rastlinné zdroje bielkovín môžu byť horšie stráviteľné a môžu obsahovať menej niektorých esenciálnych aminokyselín. Je preto dôležité kombinovať viac zdrojov bielkovín v rámci dňa aj týždňa, aby sme dosiahli dostatok všetkých aminokyselín.
Vhodné zdroje: tofu, tempeh, seitan, strukoviny, quinoa, kombinácia strukovín a obilnín. Výborným riešením sú aj rastlinné proteínové prášky z viacerých zdrojov.
Železo
Železo je kritickou minerálnou látkou pre krvitvorbu a pri jeho nedostatku tak môže dochádzať k chudokrvnosti, tzv. anémii. Železo je v rastlinných potravinách široko zastúpené a v prípade vegánskej stravy založenej primárne na celistvých rastlinných potravinách je možné bezpečne získať dostatok železa. Vstrebávanie rastlinného (nehémo-) železa môže byť v závislosti od zdroja nižšie než pri živočíšnom (hémo-) železe, ktorého absorpcia je stabilnejšia. Jeho vstrebávanie znižujú antinutričné látky ako fytáty (napr. v špenáte, celozrnných obilninách), naopak vitamín C absorpciu výrazne zvyšuje.
Vhodné zdroje: Fermentované, namáčané či klíčené strukoviny (šošovica, fazuľa, cícer), tofu, tekvicové semienka, sušené marhule, sezam, sušené figy, hrozienka, tmavozelená listová zelenina a napríklad aj melasa. Pre zvýšenie vstrebateľnosti železa je vhodné jeho zdroje kombinovať so zdrojmi vitamínu C.
Zinok
Zinok je dôležitý pre množstvo telesných funkcií na čele s imunitou, hojením rán, syntézou bielkovín a DNA, delením buniek a kvalitou vlasov. Podobne ako železo, aj zinok sa vyskytuje v širokej škále rastlinných potravín a pri správne zostavenej vegánskej strave je možné bezpečne získať jeho dostatok.
Vhodné zdroje: Fazuľa, cícer, šošovica, tofu, vlašské orechy, kešu orechy, chia semienka, ľanové semienka, tekvicové semienka, konopné semienka, celozrnný kysnutý chlieb či quinoa.
Vápnik
Dostatočný príjem vápnika je dôležitý pre zdravie kostí a zúčastňuje sa tiež pri regulácii pH našej krvi a pri svalových kontrakciách. Vápnik je často spájaný s mliečnymi produktmi, avšak rovnako ako kravy, aj človek môže získavať vápnik z rastlín, kde je jeho vstrebateľnosť spravidla vyššia ako z kravského mlieka.
Vhodné zdroje: Tofu, fazuľa, sušené figy, chia semiačka, sezam, mak, brokolica, ružičková kapusta či karfiol. Odporúčania pre príjem vápnika z hľadiska množstva sa vo svete líšia a slovenské sú jedny z vôbec najvyšších (1200 mg denne pre dospelého muža). Len pre porovnanie, podľa britských odporúčaní je dostatočná napríklad už hodnota 700 mg vápnika denne.
Jód
Jód je najdôležitejšou minerálnou látkou pre správne fungovanie štítnej žľazy, ktorá pomáha regulovať náš metabolizmus energie. Dostatočné množstvo jódu je možné získať s pomocou jódovanej soli, morských rias alebo napríklad minerálnej vody Vincentky, ktorej obsah jódu je medzi minerálnymi vodami výnimočný.
Vhodné zdroje: Jódovaná soľ (najmenej 27 ug jódu na gram soli), morské riasy Nori (5-7 g/deň) a Wakame (2-3 g/deň).
Ako maximalizovať zdravotné benefity vegánskej stravy s aplikáciou
Priemerné mesačné náklady na vegánsku stravu
Štúdia založená na porovnávaní vegánskej, vegetariánskej a všežravej diéty sa sústreďovala na environmentálny dopad každej z nich. Nedávna štúdia Inštitútu pre ekologické poľnohospodárstvo (FiBL) poskytla nový pohľad na náklady rôznych diét a odhalila, že plne vegánska strava je najlacnejšou možnosťou pre štvorčlennú rodinu v Rakúsku. Výskum, ktorý si objednal WWF, porovnával náklady a environmentálne vplyvy niekoľkých stravovacích návykov vrátane typickej zmiešanej stravy, zdravej omnivornej stravy, zdravej ovo-lakto-vegetariánskej stravy a zdravej vegánskej stravy, pričom všetky boli založené na rakúskych stravovacích odporúčaniach. Štúdia tiež hodnotila vplyv nákupu biopotravín.
Štúdia sa zamerala na košík 75 potravín považovaných za nevyhnutné pre každú diétu a analyzovala týždenné alebo mesačné náklady na potraviny pre štvorčlennú rodinu. Okrem ekonomických faktorov štúdia skúmala aj emisie skleníkových plynov spojené s každou diétou.
Veľké úspory peňazí vďaka morálnemu postoju
Výsledky ukázali, že zníženie konzumácie zvierat výrazne znižuje výdavky na potraviny. Napríklad prechod zo štandardnej zmiešanej stravy, ktorá zahŕňa vysoký príjem mäsa, mliečnych výrobkov a vajec, na stravu, ktorá dodržiava súčasné zdravotné odporúčania, môže štvorčlennej rodine ušetriť približne 127 eur mesačne. Vegetariánska strava ponúka ešte väčšie úspory, ktoré dosahujú 187 eur mesačne, zatiaľ čo plne vegánska strava môže znížiť náklady na potraviny o 41 %, čiže o 225 eur mesačne.
Štúdia skúmala aj vplyv prechodu na biopotraviny. Zatiaľ čo bioprodukty vo všeobecnosti zvýšili náklady na každú diétu, vegánska strava zostala najdostupnejšia, a to aj pri výbere biopotravín. Naopak, všežravá strava s nízkym obsahom mäsa a bioproduktmi bola stále lacnejšia ako štandardná zmiešaná strava pozostávajúca z konvenčných potravín.
Nová klinická štúdia zverejnená v časopise Journal of the American Medical Association zistila, že vegánska strava môže skutočne znížiť výdavky na potraviny pre dospelých s nadváhou. Po šiestich mesiacoch údaje odhalili, že účastníci, ktorí dodržiavali vegánsku stravu, minuli v priemere o 16 percent menej na svoje týždenné potraviny - úspora približne 1,51 USD za deň - v porovnaní s kontrolnou skupinou. To by mohlo predstavovať ročnú úsporu približne 500 USD na potravinách. Pokles denných výdavkov bol spôsobený predovšetkým úsporou 1,77 USD za mäso a 0,74 USD za mliečne výrobky. Tieto zníženia boli čiastočne kompenzované zvýšenými výdavkami na zeleninu o 1,03 USD na deň, ovocie o 0,40 USD na deň, strukoviny a celozrnné výrobky o 0,30 USD na deň, ako aj na alternatívy mäsa a mliečnych výrobkov. Celkovo štúdia podporuje predchádzajúci výskum, ktorý ukazuje, že rastlinná strava je nákladovo efektívnejšia ako strava, ktorá zahŕňa živočíšne produkty.
Mýty o nákladoch na vegánsku stravu
Často sa stáva, že ľudia spájajú vegánstvo s nákupom BIO produktov, superpotravín a rôznych doplnkov, ktoré sú automaticky drahšie. Ak však porovnávame bežné, lacné mäso (často plné antibiotík a rastových hormónov) s bežnými, ne-BIO vegánskymi produktmi, cenový rozdiel nemusí byť výrazný, alebo dokonca môže byť v prospech vegánstva. Je pravda, že mnoho ľudí pri prechode na vegánstvo začne viac dbať na svoje zdravie a uprednostňuje kvalitnejšie, BIO produkty. To je však ich osobná voľba a nie nevyhnutná súčasť vegánstva.
Ako ušetriť na vegánskej strave
Ak sa chcete stať vegánom a zároveň šetriť, zamerajte sa na základné potraviny, ktoré sme spomínali v článku o zdravej rastlinnej strave. Takto vás to nebude stáť viac, možno aj menej, ako jedenie mäsa, mliečnych výrobkov a vajec.
Tipy na šetrenie:
- Nakupujte sezónne ovocie a zeleninu.
- Uprednostňujte lokálne produkty.
- Varte doma a vyhýbajte sa jedeniu v reštauráciách.
- Plánujte si jedálniček a nakupujte len to, čo potrebujete.
- Využívajte zľavy a akcie v obchodoch.
- Ideálna cesta k šetreniu je mať vlastnú záhradu. Počas leta človeku stačí naozaj pár stromov zasypaných marhuľami, slivkami či broskyňami. Aj malá záhrada dokáže veľa. Ale raw a vegánska strava nie je drahá ani bez záhrady!
Reálny príklad nákladov
Po rokoch cestovania a stravovania sa hlavne ovocím v Ázii, som sa presťahovala do Bratislavy. Po prvých mesiacoch som bola prirodzene zvedavá, koľko peňazí do svojej high carb raw a vegánskej stravy investujem. Vedela som, že to bude viac ako v Indií, kde mi stačilo 25€ na týždeň, ale menej ako v Singapúre, kde som na stravu dokázala len na ovocie minúť viac ako 170€ mesačne. Verím, že ľudia, ktorí investujú do doplnkov, orieškov, semienok, rias, olejov a stravujú sa celkom surovo, minú viac. Ak chcete miniete aj 500eur mesačne, ale kto si to nemôže dovoliť, nemá pri surovej strave problém. Najskôr sme sa pustili do sčítavania platieb za naše zdravé vegánske večere, ktoré pripravujem pre seba a priateľa. Zelenina, listová zelenina, bylinky, ryža, zemiaky, kukuričné cestoviny, strukoviny, huby a citróny nás mesačne stoja asi 70€. To znamená, že na osobu 35€. Určite sme niečo ušetrili, kedže stále máme nejakú domácu papriku, jablká, zemiaky… Tropické ovocie - banány, mango, ananás, hurmikaki, mandarínky - ma vyšlo za posledný mesiac na asi 75€. Takže finálne číslo je 110€, teda 3,54€ na deň. Podľa mňa nenáročná investícia do jedla, nízka hlavne pre to, že moja strava je založená na banánoch či ryži. Pri 100% raw strave, bez vegánskej večere, by suma ešte o niečo narástla, povedzme na 5€ na deň. Muži potrebujú viac jedla, takže prirodzene aj viac investujú.
Ponuka hotových vegánskych jedál
Ak nemáte čas alebo chuť variť, existuje možnosť objednať si hotové vegánske jedlá. Tu je prehľad cien rôznych diétnych programov, vrátane vegánskych:
| Typ stravy | Veľkosť | Cena za deň | Cena za týždeň | Cena za mesiac | Cena za 3 mesiace |
|---|---|---|---|---|---|
| Klasik/Vegetarián/Celiatik/Diabetik/Lactofree | S (1200 kcal) | 19,50 € | 19,00 € | 18,50 € | - |
| Klasik/Vegetarián/Celiatik/Diabetik/Lactofree | M (1600 kcal) | 20,50 € | 20,00 € | 19,50 € | - |
| Klasik/Vegetarián/Celiatik/Diabetik/Lactofree | L (2000 kcal) | 22,50 € | 22,00 € | 21,50 € | - |
| Klasik/Vegetarián/Celiatik/Diabetik/Lactofree | XL (2400 kcal) | 24,50 € | 24,00 € | 23,50 € | - |
| Keto/Low carb/Fitness STARTER/Fitness BUILDER | S (1200 kcal) | 21,50 € | 21,00 € | 20,50 € | - |
| Keto/Low carb/Fitness STARTER/Fitness BUILDER | M (1600 kcal) | 22,50 € | 22,00 € | 21,50 € | - |
| Keto/Low carb/Fitness STARTER/Fitness BUILDER | L (2000 kcal) | 26,50 € | 26,00 € | 25,50 € | - |
| Keto/Low carb/Fitness STARTER/Fitness BUILDER | XL (2400 kcal) | 28,50 € | 28,00 € | 27,50 € | - |
| Mama | M (1600 kcal) | 20,50 € | 20,00 € | - | - |
| Gurmán | S (1200 kcal) | 22,50 € | 22,00 € | - | - |
| Gurmán | M (1600 kcal) | 23,50 € | 23,00 € | - | - |
| Gurmán | L (2000 kcal) | 26,50 € | 26,00 € | - | - |
| Gurmán | XL (2400 kcal) | 28,50 € | 28,00 € | - | - |
| Prerušovaný pôst | S (1200 kcal) | 17,50 € | 17,00 € | - | - |
| Prerušovaný pôst | M (1600 kcal) | 18,50 € | 18,00 € | - | - |
| Prerušovaný pôst | L (2000 kcal) | 19,50 € | 19,00 € | - | - |
| Prerušovaný pôst | XL (2400 kcal) | 20,50 € | 20,00 € | - | - |
Poznámky: Dovoz chladiarenskými autami ZDARMA. Počet dní bez víkendov: mesiac = 25 dní, 3 mesiace = 75 dní. Počet dní s víkendami: mesiac = 28 dní, 3 mesiace = 84 dní. Obsahuje prípravu jedál kuchárskou elitou.
tags: #kolko #ma #stoji #mesacne #strava #vegan