Plytvanie potravinami je jedným z najväčších svetových problémov z etického, ekonomického, zdravotného aj environmentálneho hľadiska. V Európe sa podľa štatistík ročne vyhodí 88 miliónov ton jedla, čo je 173 kíl na osobu. Približne tretina Slovákov nevie, aký je rozdiel medzi dátumom spotreby a dátumom minimálnej trvanlivosti. Preto mnohé potraviny končia zbytočne v koši. Uviedla to Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP) v rámci októbrovej výzvy vzdelávacej kampane Zatoč s odpadom.
Rozsah plytvania potravinami v EÚ
V celosvetovom kontexte vyhadzujeme až jednu tretinu jedla, a to v situácii, keď viac ako 820 miliónov ľudí nemá dostatok potravy a každý deviaty človek vo svete buď hladuje, alebo trpí podvýživou. Podľa najnovších údajov Eurostatu sa v roku 2023 v krajinách Európskej únie vyhodilo v priemere okolo 130 kilogramov potravín na jedného človeka. Celkové množstvo odpadu tak dosiahlo približne 58 miliónov ton, čo je o niečo viac ako rok predtým.
Hlavné zdroje potravinového odpadu
Najväčšia časť potravinového odpadu vzniká v domácnostiach, kde sa vyhodí viac než polovica všetkého jedla. Ide približne o 69 kilogramov na osobu ročne. Zvyšok pochádza z rôznych častí potravinového reťazca: z výroby, poľnohospodárstva, reštaurácií a obchodov. Domácnosti vyhodia 47 miliónov ton jedla a zvyšných 41 miliónov ton potravín vyhodia supermarkety a reštaurácie.
Dôvodov plytvania potravinami je viac a dochádza k nemu v celom systéme, počnúc poľnohospodárstvom cez potravinársky priemysel, dodávateľov, siete obchodov až po spotrebiteľov. Ovocie, zelenina, pečivo, varené jedlo a mliečne výrobky podľa agentúry končia ako odpad najčastejšie. Ľudia vyhadzujú jedlo, ktoré nespĺňa estetické kritériá. Ďalším dôvodom je, že nakupujú viac potravín, ako dokážu spotrebovať, a nevedia ich správne skladovať. Mnohé potraviny končia v koši nie preto, že by boli zlé, ale preto, že ich kúpime priveľa alebo ich nestihneme včas zjesť.
10 jednoduchých trikov na zníženie plytvania potravinami a úsporu peňazí za potraviny
Podľa údajov z roku 2022 sa najviac potravín na osobu vyhodilo na Cypre, v Dánsku a v Grécku. Na národnej úrovni bol totiž najvyšší podiel ľudí ohrozených chudobou, ktorí si nemôžu dovoliť poriadne jedlo, zaznamenaný na Slovensku. Za Slovenskom v tomto rebríčku nasledovali Bulharsko s podielom 37,7 % a Maďarsko s 37,3-percentným podielom. Aj pri hodnotení podielu ľudí, ktorí si nemôžu zabezpečiť každý druhý deň plnohodnotné jedlo, z populácie neohrozenej chudobou, patrí Slovensku popredné miesto v celej EÚ.
Vplyv potravinového odpadu na životné prostredie a ekonomiku
Potravinový odpad prispieva k zmene klímy. Nespotrebované potraviny končia často v spaľovniach. V prípade, že skončia na skládkach, tak sa z nich vo veľkom množstve uvoľňuje skleníkový plyn metán. Plytvanie jedlom nie je len morálny problém, ale aj environmentálny a ekonomický. Každá potravina, ktorá skončí v odpade, znamená zbytočne spotrebovanú vodu, energiu aj prírodné zdroje. Straty sa však netýkajú len životného prostredia, ale aj peňaženiek ľudí a firiem. Domácnosti utrácajú za potraviny, ktoré nakoniec nevyužijú, a výrobcovia či obchodníci prichádzajú o zisky. Každý rok prichádza Európska únia o potraviny v hodnote okolo 132 miliárd eur.
Ceny potravín a kúpna sila v Európe
Slovensko patrilo v roku 2023 ku krajinám s najnižšími cenami potravín a nealkoholických nápojov v Európe. Spomedzi 27 krajín EÚ malo Slovensko druhé najnižšie ceny potravín a nealkoholických nápojov. V prípade samotných potravín bola SR treťou najlacnejšou krajinou v EÚ. Ceny potravín a nealko nápojov na Slovensku v roku 2023 dosahovali úroveň 82,3 % z priemeru krajín EÚ. Lacnejšie potraviny a nealko malo už len Rumunsko, a to na úrovni 75,1 % z priemeru celej EÚ. Slovensko malo podľa ŠÚ SR zároveň aj najnižšie ceny spomedzi krajín eurozóny.
Porovnanie cien v rámci V4 a EÚ
Z dát tiež vyplynulo, že SR malo v rámci EÚ najnižšie ceny mäsa a mäsových výrobkov (70 % z priemeru EÚ), mlieka, syrov a vajec (84 % z priemeru EÚ). Najdrahšie potraviny a nealko nápoje malo Luxembursko, Dánsko a Írsko, ktorých úroveň bola nad priemerom EÚ. Všetky krajiny V4 mali ceny potravín a nealko nápojov pod priemerom EÚ, avšak na vyššej úrovni ako SR. Porovnateľné ceny malo len Poľsko, ktoré bolo v celkovom rebríčku tretie najlacnejšie hneď za Slovenskom. Český portál Aktuálně.cz zverejnil analýzu cien 29 vybraných potravín bežného rodinného nákupu v krajinách V4. Z analýzy vyplýva, že najdrahší nákupný košík má Slovensko (1 809 Kč), pričom v Česku stojí len o niečo menej (1 758 Kč).
| Krajina | Ceny potravín a nealko nápojov |
|---|---|
| Rumunsko | 75,1 % |
| Slovensko | 82,3 % |
| Poľsko | - |
| Luxembursko | nad priemerom EÚ |
| Dánsko | nad priemerom EÚ |
| Írsko | nad priemerom EÚ |
Vysoké výdavky Slovákov na potraviny
Európania v priemere na potraviny dávali 13,6 percenta z celkových výdavkov, Slováci viac ako 18 percent. Luxemburčania, ktorí majú s veľkým rozdielom najdrahšie potraviny, dávajú na tento účel skoro najmenej z Únie. Ceny potravín sú tak síce u nich vysoké, no nepredstavuje to pre nich taký problém ako pre nás. To sa dá riešiť dvoma spôsobmi. Jeden je tlačiť na ceny, čo je obtiažne, pričom príklad susedného Maďarska ukazuje, že aj neefektívne. A druhý spôsob? Kúpna sila štátov východnej a južnej Európy rýchlo rastie a postupne sa vyrovnáva západu a severu kontinentu.
Najväčšiu kúpnu silu mali vlani podobne ako v predchádzajúcom roku Luxemburčania, kde dosiahla 40 931 eur. Posledné miesto patrí Ukrajine, kde sa však teraz bojuje a kde kúpna sila predstavovala 2478 eur. Bola tak na 14 percentách európskeho priemeru. Medzi štátmi EÚ si posledné miesto prehodilo Bulharsko (8629 eur) s Rumunskom (7738 eur). Balkánske štáty majú najnižšiu kúpnu silu v EÚ, vykazujú ale jej najväčší nárast. Nadpriemerný rast kúpnej sily dosahujú ale aj Španielsko a Maďarsko. Priemerná kúpna sila na hlavu vlani v EÚ predstavovala 19 786 eur, a bola tak nominálne o 5,5 percenta vyššia ako o rok skôr. Regióny v jednotlivých štátoch však vykazujú výrazné rozdiely. Za potraviny minú najmenej peňazí Nemci. „Priemerné príjmy sú v Nemecku vysoké. Okrem toho je konkurencia v maloobchode s potravinami tvrdšia ako takmer kdekoľvek inde, čo vytvára tlak na ceny. Naopak, najviac prostriedkov vynaložia v EÚ na nákup potravín Slováci.“
Preferencie slovenských spotrebiteľov a dopady inflácie
Kvalita a pôvod zo Slovenska, to sú dva najdôležitejšie faktory, podľa čoho sa spotrebitelia rozhodujú pri nákupe potravín. Slováci a Slovenky chodia nakupovať najčastejšie do hypermarketov, stúpa však záujem o malé predajne a trhoviská. Ako zdroj informácií o výrobku slúži pre spotrebiteľov najmä obal. Až polovica Slovákov kupuje len najlacnejšie jedlo. Rekordne vysoká miera inflácie a s tým spojený rast cien zapríčinili, že väčšina Slovákov šetrí aj na kvalite jedla. Až 54,9 percenta opýtaných priznalo, že musia šetriť na strave aj na úkor kvality. Vyplynulo to z prieskumu spoločnosti Edenred.
Následky konzumácie lacných potravín
Práve zaraďovanie čoraz viac lacných fast foodov do našej stravy môže mať do budúcna na naše zdravie fatálne následky. „Táto spojitosť je už dávno dokázaná v štúdiách. Spracované potraviny, polotovary a fast foody sú často trojkombináciou - chutné, kalorické a zároveň lacné, pretože sú z menej kvalitných zdrojov, akými sú lacné oleje, stužené tuky a spracované nekvalitné mäso plné transmastných kyselín, ktoré patria medzi najmenej zdravé tuky. K tomu nápoje a dezerty plné glukózovo-fruktózového vysokospracovaného sirupu. Táto kombinácia dopomáha k vzniku civilizačných ochorení, akými sú cukrovka alebo srdcovo-cievne choroby,“ objasňuje lekár a odborník na zdravú výživu Boris Bajer.
Upozorňuje na to, že kvalitné jedlo nemusí byť nutne zdravé a najesť sa kvalitne vieme aj za pár eur. „Vieme znížiť príjem mäsa, ktoré patrí medzi najdrahšie artikle, no neodporúčam mäso úplne vyradiť - patrí medzi základné piliere a zdroje bielkovín. Zelenina a ovocie, lokálne a sezónne, sú pomerne lacné, takisto ako strukoviny či obilniny. To môže byť základ stravy. Vieme vyberať v potravinách to, čo je práve v akcii. Vtedy vieme ušetriť množstvo peňazí. A nevyhadzovať potraviny. Používať tie, ktoré vedia prirodzene dlhšie vydržať. Nebáť sa napríklad konzerv so strukovinami alebo s tuniakom, alebo mrazeného ovocia a zeleniny,“ vysvetľuje lekár.
Potravinová bezpečnosť na Slovensku
Hoci sa Európa vo všeobecnosti považuje za región s dobrou dostupnosťou kvalitných potravín, nie všetkým krajinám sa darí túto povesť napĺňať. Patrí k nim napríklad aj Slovensko, a to aj napriek tomu, že približne polovicu jeho rozlohy zaberá poľnohospodárska pôda. Pri globálnom porovnaní majú vyššiu potravinovú bezpečnosť dokonca aj púštne krajiny Omán a Katar. Spomedzi krajín Únie je Slovensko dokonca druhé najhoršie. Rebríček hodnotí cenovú dostupnosť potravín, ich fyzickú dostupnosť a stabilitu ponuky, kvalitu a bezpečnosť a napokon aj ohrozenie produkcie potravín v dôsledku klimatických zmien. Slovensko zlyháva najmä v ukazovateli fyzickej dostupnosti a stability ponuky potravín. V tomto ukazovateli dosiahli v celosvetovom meradle vyššie skóre než Slovensko napríklad Pakistan, Kazachstan či Mexiko.
Podiel slovenských a zahraničných potravín
Z piatich potravín, ktoré sú vystavené na pultoch obchodov, sú tri dovezené zo zahraničia a iba dve sú slovenské. Taký je výsledok prieskumu, ktorý pravidelne robí Potravinárska komora Slovenska (PKS). Tohtoročný prieskum nedáva najmenší dôvod na radosť, ešte roku 2011, keď PKS začala robiť prieskum, bolo zastúpenie slovenských a zahraničných potravín 50:50. Tohto roku agentúra Go4insight namerala výsledok 41,2 percenta. Slabá ponuka slovenských potravín veľa hovorí nielen o stave slovenského potravinárstva. Tomu na rozvoj dlhodobo chýba najmenej jedna miliarda eur potrebných na inovácie a nákup nových technológií, čo by umožnilo vyrovnať krok so zahraničnou konkurenciou. Nielen s tou západoeurópskou, ale najmä s českou, lebo dovoz českých produktov je najväčší spomedzi všetkých zahraničných potravín a nápojov.
Keď sa pozrieme na zastúpenie slovenských výrobkov podľa kategórií, prvé miesto si dlhodobo uchováva mlieko. Tohto roku mu namerali 73 percent, ale mliečne výrobky boli až piate iba so 49-percentným podielom. Veľkou slabinou Slovenska je spracovanie olejov. Čo z toho, že krajina dorobí veľa repky či slnečnice, keď ju nemá kde spracovať, pretože po kedysi kľúčovom výrobcovi zostali len značky, jeho výrobný areál po predaji zamestnaneckej akciovky v Bratislave už roky neslúži svojmu účelu.
Vplyv obchodných reťazcov
Hlavným hracím poľom sú však obchody. To, čo ponúkajú, to si zákazníci kúpia. Od začiatku meraní si prvú priečku udržiava slovenský reťazec COOP Jednota. Pravda, muziku tvrdia veľké nadnárodné spoločnosti. V posledných rokoch rástol Kaufland, dostal sa na 42,5 percenta. Naopak, Lidl si podľa Go4insight pohoršil, keď medziročne padol z 34 na 29 percent. Lidl nesúhlasí so zameraním prieskumu na vystavenie slovenských potravín na pultoch. Ten podľa neho nič nehovorí o ich obľube zo strany zákazníkov a ich skutočnom odpredaji. Podľa Tomáša Bezáka, vedúceho úseku komunikácie Lidl, „čísla totiž hovoria jednoznačne, že naša podpora slovenských dodávateľov sa zvyšuje. Ak sa pozrieme na objem dodaného tovaru, roku 2023 mali slovenské firmy podiel vyše 37 percent, rok predtým to bolo 36 percent." Spoločnosť Lidl aktuálne spolupracuje takmer s tromi stovkami slovenských dodávateľov. Počas minulého roka sme zaplatili domácim výrobcom a pestovateľom vyše pol miliardy eur v nákupných cenách.
Dostupnosť plnohodnotnej stravy a prehodnotenie štatistík
Aj keď sa v minulom roku situácia v prístupe k základným potravinám v Európskej únii mierne zlepšila, problém nedostatočnej dostupnosti plnohodnotnej stravy pre milióny obyvateľov pretrváva. Najväčšie problémy je možné vidieť medzi domácnosťami ohrozenými chudobou. V roku 2024 si podľa aktuálnych štatistík Eurostatu 8,5 % obyvateľov EÚ nemohlo dovoliť jedlo obsahujúce mäso, ryby alebo vegetariánsky ekvivalent každý druhý deň. A práve medzi ľuďmi ohrozenými chudobou dosahuje Slovensko prvenstvo v celej únii.
Prečo Slováci nakupujú v zahraničí?
Elena je z Bratislavy a stretávame ju pri pokladnici v rakúskom obchodnom reťazci Hofer. Aj s manželom vyrazili na nákupy do Kittsee, ktoré je od nášho hlavného mesta autom vzdialené len niekoľko minút. Nejde o jednorazovú záležitosť, za nákupmi chodia do Rakúskych pravidelne. „Oplatí sa to,“ tvrdí a dodáva, že takto chodia nakupovať prakticky všetky potraviny. „Už dokonca aj mäso, už aj to sa viac oplatí tu.“ Nie je jediná. Je síce skoré pondelňajšie doobedie, no v obchodnej zóne v Kittsee je mnoho áut so slovenskými značkami. Aj ďalší oslovení bez zaváhania povedia, že cestovať za nákupmi cez hranice sa oplatí.
Ešte viditeľnejšie je toto správanie na severe Slovenska, kde masy Slovákov pravidelne chodia nakupovať potraviny, ale aj iné výrobky do Poľska. Najobľúbenejšia je asi sieť Biedronka, ktorá nedávno ohlásila vstup aj na slovenský trh. To, že za hranicami sú potraviny lacnejšie, si myslí zrejme väčšina Slovákov. Hovoria o tom politici, píšu o tom médiá. A robia aj porovnania, ktoré dokazujú, že nejde o omyl.
Zmena metodiky zberu dát a jej dôsledky
Mnohých preto prekvapilo, keď šéf aliancie obchodných reťazcov Martin Krajčovič v rozhovore pre Postoj uviedol, že v skutočnosti máme takmer najlacnejšie potraviny v Európskej únii. Tieto vyjadrenia nepovedal len tak, mal poruke najnovšie údaje Európskeho štatistického úradu, ktoré jeho tvrdenia potvrdzovali. Podľa Krajčoviča sa na Slovensku roky živí idea, že máme drahé potraviny, čo výrazne ovplyvňuje správanie zákazníkov. Ale donedávna tento pocit potvrdzovali aj samotné dáta Eurostatu, ktoré dnes tvrdia opak. V decembri však Eurostat aktualizoval dáta a panoráma sa drasticky zmenila. Po novom to vyzerá tak, že máme druhé najlacnejšie potraviny, lacnejšie je to už iba v Rumunsku, my dosahujeme iba 82,3 percenta európskeho priemeru. Štatistický úrad SR to vysvetľuje tým, že zmenil spôsob, akým zbiera údaje o cenách.
V prvom rade treba povedať, že v oboch prípadoch ide o paritu kúpnej sily. Tá umožňuje lepšie porovnávať pomery medzi krajinami, keďže berie do úvahy aj rozdiely v mzdách, produktivite, životných nákladoch či cenách. Eurostat zbiera tieto údaje raz za tri roky a následne paritu kúpnej sily aktualizuje podľa odhadov. Do leta 2024 sa teda dáta aktualizovali na základe údajov, ktoré náš štatistický úrad poslal ešte v roku 2021. Koncom roka štatistické úrady poslali nové údaje a Eurostat vypočítal nové hodnoty. A tu nastal zásadný rozdiel.
Význam akcií a vplyv metódy "scanner data"
Slovenský štatistický úrad totiž zmodernizoval zber údajov. Až dovtedy to fungovalo takto: pracovníci úradu v jeden deň išli do obchodu, opísali ceny určitého zoznamu produktov a s nimi ďalej pracovali. Tento systém mal viacero obmedzení. V prvom rade sa nebralo do úvahy to, či bol produkt v akcii alebo nie, išlo o cenu tovaru iba od jedného výrobcu, aj keď obchody ponúkajú rovnaký tovar od rôznych výrobcov za rôzne ceny, a zároveň išlo iba o bratislavské ceny. Po novom sa už do obchodov nejde. Údaje sa zbierajú pomocou metódy scanner data. Vďaka nej štatisti získavajú údaje priamo z pokladníc a majú tak prehľad o predanom objeme aj o reálnej cene všetkých predaných produktov. Dáta pochádzajú z piatich najväčších obchodných reťazcov a do úvahy sa berú akcie a aj to, ako často ich zákazníci využívajú.
Ekonómovia považujú túto metódu vo všeobecnosti za lepšiu, pretože podáva presnejší obraz o realite. „Skenerové dáta o cenách potravín sú skvelá vec. Jednoznačne za to treba štatistický úrad pochváliť. S ich pomocou vie úrad získať rýchlejšie a presnejšie údaje o cenách,“ hovorí pre Postoj člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster. Výhodou podľa neho je, že do výpočtu vstupujú ceny tovarov, ktoré sa naozaj predávajú, a nie tých, ktoré sú v umelom reprezentatívnom spotrebnom koši, ktorý sa pritom veľa rokov nemenil. „Skenerové dáta tiež lepšie zachytávajú konečné ceny platené spotrebiteľom - po rôznych zľavách a akciách, ktoré sú v našom maloobchode veľmi časté,“ dodáva.
Na tento fakt už dlhodobo upozorňujú obchodné reťazce. Slováci totiž akcie veľmi obľubujú a veľká časť tovaru sa predá v zľave. Martin Krajčovič to nedávno pre Sme vysvetlil na príklade masla. Polovica predaného objemu sa na Slovensku predá v akciách, čo je výrazne viac ako v susednom Poľsku či Maďarsku. Tam sú podľa neho síce nižšie základné ceny, no je aj menej akcií.
tags: #kto #kupuje #viac #jedla #v #europe