Otázka prijímania Eucharistie, konkrétne chleba namočeného vo víne, je zaujímavou témou, ktorá sa dotýka rôznych kresťanských cirkví a ich tradícií. V tomto článku sa pozrieme na historické a teologické aspekty tejto praxe, ako aj na rozdiely medzi jednotlivými cirkvami. Prijímanie Eucharistie je dôležitou súčasťou kresťanského života.
Teologické Základy Eucharistie a Skutočná Prítomnosť Krista
Podľa katolíckeho učenia sa pri poslednej večeri z chleba a vína stalo Ježišovo telo a krv. Preto sa pri opakovaní poslednej večere vždy deje to isté. Kresťania teda prijímaním chleba a vína, ktoré sa používajú na opakovanie poslednej večere, prijímajú skutočného Ježiša. Ježišovo telo vystúpilo do neba a odtiaľ v ňom Ježiš príde druhý raz až na konci vekov.
Slová Ježiša Krista pri Poslednej večeri sú základom eucharistickej praxe:
„Keď jedli, vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom so slovami: „Vezmite, jedzte, toto je moje telo.“ Potom vzal kalich, vzdal vďaku a dal im ho so slovami: „Pite z neho všetci, lebo toto je moja krv zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov.“
V inej pasáži evanjelia čítame podobné vyjadrenia:
„Keď jedli, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával im so slovami: „Vezmite, toto je moje telo.“ Potom vzal kalich, vzdal vďaku, dal im a všetci z neho pili. A povedal im: „Toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých.“
Evanjelium podľa Lukáša uvádza:
„Keď prišla hodina, zasadol k stolu a apoštoli s ním. Tu im Ježiš povedal: „Veľmi som túžil jesť s vami tohto veľkonočného baránka, skôr ako budem trpieť, lebo hovorím vám: Už ho viac nebudem jesť, kým sa nenaplní v Božom kráľovstve.“ Potom vzal kalich, vzdal vďaku a povedal: „Vezmite a rozdeľte si ho medzi sebou, lebo hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z plodu viniča, kým nepríde Božie kráľovstvo.“ Potom vzal chlieb, vzdal vďaku, lámal ho a dával im, hovoriac: „Toto je moje telo, ktoré sa vydáva za vás. Toto robte na moju pamiatku.“
Ani v jednom evanjeliu Ježiš nevysvetlil, že tieto jeho slová by sa mali brať iným spôsobom ako doslovne. Nikde nevysvetlil, aký symbol by nimi myslel, a taktiež nie sú súčasťou väčšej reči, ktorá by mohla naznačiť symbolický význam.
Ježiš sa vyjadril k jedeniu svojho tela a pitiu krvi v Jánovom evanjeliu:
„Ja som chlieb života. Vaši otcovia jedli mannu na púšti a pomreli. Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nezomrel nik, kto bude z neho jesť. Ja som ten živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Ak niekto je z tohto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“
„Amen, amen, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. Veď moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. Kto je moje telo a pije moju krv, zostáva vo mne a ja v ňom. Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa. Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky.“ To povedal, keď vyučoval v synagóge v Kafarnaume.
Ježiš identifikuje chlieb, ktorý dá, so svojím telom, ktoré dá za život sveta. Keďže Ježiš obetoval svoje skutočné telo, a nie nejaké symbolické, logicky z toho vyplýva, že hovoril o jedení svojho skutočného tela. Ježiš v odpovedi ešte pritvrdil a pre jedenie nepoužil bežné grécke slová ako estió alebo phago, ale slovo trogo, ktoré doslovne znamená žuvať. Jedná sa tu o najdoslovnejšie vyjadrenie jedenia a najnevhodnejšie slovo, ak sa malo jednať o symbolické jedenie.
Pojem „pamiatka“ (anamnesis) v kontexte Eucharistie
Ježiš jednoznačne povedal, že chlieb a víno sú len symboly tým, že dodal „toto robte na moju pamiatku“. Pamätáme tým na jeho skutočné telo a skutočnú krv, ktorou nás vykúpil. Problém tohto argumentu je, že vidí slovo „pamiatka“ v zmysle spomienky výlučne na veci minulosti. Skutočnosť je ale taká, že grécke slovo „anamnesin“ (ktoré je v tejto vete preložené ako pamiatka) neznamená pamiatku na veci minulosti, ale všeobecne spomienku/pripomienku.
Eucharistia nám teda má pripomenúť Ježiša. A čo by nám ho mohlo lepšie pripomenúť ako vedomie, že chlieb sa zmenil na jeho skutočné telo a víno na jeho skutočnú krv? Obety Starého Zákona boli pripomienkou na hriechy nie preto, lebo hriechy boli záležitosť minulosti, ale práve preto, lebo boli stále aktuálne. Obe tieto pasáže slúžia ako dôkaz, že pripomienka - anamnesis môže byť aj na veci, ktoré sú stále aktuálne. A rovnako je to aj pri Eucharistii. Na Ježiša nespomíname ako na záležitosť minulosti.
Prepodstatnenie (Transsubstantiatio)
Premenenie celej podstaty chleba na telo a vína na krv sa nazýva „prepodstatnenie“ (transsubstantiatio) - premenenie jednej veci na druhú. Prepodstatnenie - celá podstata chleba a vína sa mení, ale akcidenty (vzhľad, chuť…) ostávajú nezmenené. V každej čiastke obidvoch spôsobov je prítomný celý Kristus. Je to trvalá premena dovtedy, kým trvajú spôsoby chleba a vína.
Po premenení chleba a vína na Telo a Krv Krista sa vonkajšie - zmyslami viditeľné znaky nemenia. Chlieb vyzerá a chutí ako predtým, víno naďalej vonia a chutí ako víno, ale zmenila sa podstata (substancia) obidvoch na Kristovo telo a krv. Na skutočnú prítomnosť Ježiša v eucharistickom chlebe a víne poukazujú Ním vyslovené slová: „Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj.“
Historický Kontekst Prijímania Eucharistie
Starobylá prax, pri ktorej sviatosti krstu, myropomazania (v západnej terminológii birmovania) a Eucharistie tvorili jednotu, bola od začiatku bežná vo všetkých východných a západných cirkvách. Medzi mnohými dokumentami, ktoré dosvedčujú jestvovanie a rozšírenie praxe prijímania Eucharistie deťmi aj na Západe možno spomenúť Gelaziov, Galský alebo Gregorov sakramentár (euchologion), Ordo Romanus zo 7. storočia.
V období prvého kresťanstva počas prenasledovania Cirkvi bola Eucharistia podávaná pod oboma spôsobmi. Biskup rozdával konsekrovaný chlieb a diakon konsekrované víno. Muži prijímali chlieb na holú ruku, ženy si museli ruku prikryť šatkou. V Ríme a neskôr na celom západe sa hostie prijímali podávaním do úst. Keď sa prijímalo mimo svätej omše, bolo len pod spôsobom chleba. Konsekrovaný chlieb si brali ľudia do zásoby do príbytkov. To prestalo s ukončením prenasledovania.
Praktiky Prijímania v Rôznych Cirkvách
Východné Cirkvi a Prijímanie
Východné katolícke cirkvi, ktoré obnovili jednotu s Rímom, si môžu, ba majú navždy zachovať svoje právoplatné liturgické obrady a svoj spôsob života a že sa v tom nemajú zavádzať zmeny, iba ak si ich vyžaduje skutočný organický vývoj. U gréckokatolíkov sa nepije z kalicha, ale farár namočený chlebík vo víne hádže ľuďom do úst na takej lyžičke. Prijímanie u gréckokatolíkov prebieha pomocou lyžičky.
U pravoslávnych sa taktiež používa lyžička, ktorou sa podáva chlieb namočený vo víne.
Západné Cirkvi a Prijímanie
Na Západe sa prax prijímania detí začala vytrácať medzi 12. a 13. storočím. Tento vývoj bol dôsledkom postupného odlučovania veriacich od prijímania pod spôsobom vína, ba čo viac, v postupnom odlučovaní od prijímania všeobecne, a v rastúcom postoji k Eucharistii sústredenom viac na adoráciu a eucharistickú pobožnosť ako na prijímanie.
V rímskokatolíckej cirkvi kňazi podávajú len telo (oblátku) a krv (víno) pijú iba oni. Toto pochádza ešte zo stredoveku. Platne a dovolene sa prijíma pod jedným spôsobom, aj pod oboma spôsobmi (pri slávnostných príležitostiach). Pod spôsobom chleba možno prijať celé ovocie milosti Eucharistie.
Pohľady Reformátorov
Reformátori zavrhovali prepodstatnenie pri premenení a obetný charakter Eucharistie:
- Martin Luther: Reálnu prítomnosť Krista v Eucharistii vymedzil len na slávenie Pánovej večere. Tvrdil, že pravé telo a krv Krista je spolu s podstatou chleba a vína (koexistencia).
- Ján Zwingli: Hlásal, že prijímaný chlieb a víno sú len symbolmi Kristovho tela a krvi.
- Ján Kalvín: Popieral podstatnú prítomnosť Kristovho tela a krvi, ale hlásal prítomnosť, čo do účinku, že prostredníctvom chleba a vína Kristus v nebi dáva silu, ktorá živí dušu - tzv. pneumatická prítomnosť.
Kardinál Sarah uviedol: „Lepšie je prijímať Eucharistiu do úst.“
Porovnanie Praktík Prijímania Eucharistie
Nasledujúca tabuľka sumarizuje rozdiely v prijímaní Eucharistie medzi hlavnými kresťanskými cirkvami:
| Cirkev | Telo | Krv | Spôsob prijímania |
|---|---|---|---|
| Rímskokatolícka | Oblátka | Víno (len pre kňazov) | Do úst |
| Gréckokatolícka | Chlieb namočený vo víne | - | Lyžičkou do úst |
| Pravoslávna | Chlieb namočený vo víne | - | Lyžičkou do úst |
| Kalvínska | Chlieb | Víno | Do úst |
Úvahy o Zákaze Požívania Krvi
Boh zakázal požívanie krvi. Bola to súčasť už zmluvy s Noemom: „Len mäso s dušou, teda s jeho krvou, jesť nebudete, lebo za vašu krv budem brať na zodpovednosť každé zviera, za život človeka budem brať na zodpovednosť človeka, jeho brata.“ Gn 9:4-5. Zmluva s Noemom platí pre celé ľudstvo a nebola nijako zmenená. Okrem toho aj v zmluve s Noemom, aj v Mojžišovom zákone sa ako dôvod zákazu jedenia krvi uvádza, že v krvi je život, čo je univerzálne platné pre všetky doby. A napokon aj apoštoli na koncile v Jeruzaleme prikázali, že krv sa nemá prijímať: „Lebo Duch Svätý a my sme rozhodli, že na vás nebudeme klásť nijaké iné bremeno okrem tohto, nevyhnutného: zdržiavať sa všetkého, čo bolo obetované modlám, krvi, zadusených zvierat a smilstva.“ Sk 15:28-29.
Ak by bolo katolícke učenie o Eucharistii pravdivé, tak prijímaním vína by sme požívali Ježišovu krv, teda Boh by povoľoval požívanie krvi. To, že niečo bolo súčasťou zmluvy s Noemom ešte nezaručuje, že to bude v rovnakej forme platiť aj pre ľudí pod Novou Zmluvou. Taktiež to, že požívanie krvi bolo zakázané, pretože by to bolo vyjadrenie „privlastnenia“ si života, ktorý patrí Bohu, a nie človeku, nie je na Eucharistiu vôbec použiteľné, pretože Ježiš výslovne hovorí, že on je náš život: „Ja som ten živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Ak niekto je z tohto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta. ... Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život.“ Jn 6:51-53.
V Eucharistii je Ježišova krv prítomná iba v podstate, ale vo vonkajšom zjave (filozoficky presne povedané „v akcidentoch“) sa stále jedná o víno, aj náš tráviaci trakt Eucharistiu spracuje ako víno.
Duchovný Rozmer Eucharistie
Eucharistia úzko súvisí s kultom a so spiritualitou človeka. Posúva ho od sebectva k láske, aby tak ako Kristus - chlieb, každý sa stal chlebom pre druhého. Keď sa delí chlieb, z ktoréhokoľvek konca sa odlomí, každý dostane rovnako kvalitný kúsok. Neexistuje v chlebe lepšia a horšia časť. Keď koluje čaša vína, tiež každý si upije z toho istého. Toto je nový zákon, nové ustanovenie, ktoré robí Ježiš. Používa chlieb a stolovanie na vyjadrenie vzájomnej lásky a rovnosti.
Zmyslom sviatku Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi je ponuka zmeny orientácie tým, že budeme mať „kristovskú krv“. Koncentrácia tejto lásky je v Eucharistii, v chlebe a vo víne, ktoré premenil na svoje telo a krv pri Poslednej večeri (porov. 1 Kor 11, 23 - 26). Keď aj po dvetisíc rokoch prijímame Krista v znaku chleba a vína, prosíme: Pane, pomôž nám, aby sme mali dobro a lásku v krvi!
Svätý Pavol napísal: „Nie je kalich dobrorečenia, ktorému dobrorečíme, účasťou na Kristovej krvi? A chlieb, ktorý lámeme, nie je účasťou na Kristovom tele?“ Excelentný výklad k týmto slovám napísal svätý Augustín v svojich Vyznaniach: „Jediac ten istý chlieb sa stávame tým, čo jeme. Tento chlieb je pokrmom silných. Bežné pokrmy sú menej silné ako človek, a toto je aj ich cieľ: asimiluje ich organizmus. Ale tento pokrm je viac ako človek, je silnejší ako človek. Jeho cieľ je opačný: človek je asimilovaný Kristom. Teda keď človek ide na sväté prijímanie, to nielen on prijíma Krista, ale aj Pán Ježiš prijíma jeho. On je silnejší ako človek, preto ho asimiluje, aby sa stával ním. Má účasť na Kristovom chlebe, je údom jeho tela vďaka tomu, že s ním komunikuje. Eucharistické spoločenstvo znamená premenu nášho života. Kristus, ktorý nás prijíma do seba, uzdravuje naše zranené, sebecké ja, náš egoizmus.
Požiadavky na eucharistickú matériu
Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí sa na základe poverenia Svätého Otca obracia na diecéznych biskupov (a im podľa práva rovných), aby im pripomenula, že predovšetkým im prináleží, aby dbali o potrebnú dôstojnosť, pokiaľ ide o slávenie Pánovej večere (porov. Lk 22, 8.13). Biskupovi, ktorý je prvým vysluhovateľom Božích tajomstiev, ako aj moderátorom, podporovateľom a strážcom liturgického života v cirkvi, ktorá mu je zverená (porov. CIC, kán 835 § 1), prináleží bdieť na kvalitou chleba a vína, určených na Eucharistiu, a teda aj nad tými, ktorí ich pripravujú.
Normy ohľadom eucharistickej matérie, uvedené v kán. 924 CIC a pod číslami 319 - 323 Všeobecných smerníc Rímskeho misála (Institutionis generalis Missalis Romani) boli vysvetlené v inštrukcii Redemptionis Sacramnetum, vydanej našou kongregáciou (25. marca 2004).
a) „Chlieb, ktorý sa používa pri slávení najsvätejšej eucharistickej obety, musí byť nekvasený, iba pšeničný a čerstvo pripravený, aby nehrozilo nijaké nebezpečenstvo pokazenia. Z toho vyplýva, že chlieb zhotovený z inej matérie, hoc z obilnej, alebo taký, do ktorého boli primiešané iné látky než pšenica v takom množstve, že sa podľa spoločného hodnotenia nemôže nazvať pšeničným, nie je platnou matériou na slávenie obety a eucharistickej sviatosti. Je vážnou svojvoľnosťou pri príprave chleba na slávenie Eucharistie pridávať iné substancie, ako sú ovocie, cukor alebo med.
b) „Víno, ktoré sa používa pri slávení eucharistickej obety, má byť prírodné, z hrozna, čisté a nepokazené, bez primiešania cudzích látok. [...] Starostlivo sa má dbať, aby víno určené na Eucharistiu bolo zachovávané v perfektnom stave a nezoctovatelo. Je absolútne zakázané používať víno, o ktorého pravosti a pôvode sa pochybuje, lebo Cirkev vyžaduje istotu o podmienkach nevyhnutných pre platnosť sviatostí.“
Kongregácia pre náuku viery v Obežníku predsedom biskupských konferencií o používaní chleba s malým obsahom lepku a hroznovej šťavy ako matérie na Eucharistiu (24. júla 2003) ďalej objasnila:
a) „Hostie, ktoré neobsahujú vôbec žiadny lepok, sú na Eucharistiu neplatnou matériou. Hostie, ktoré obsahujú málo lepku, predsa však dosť na to, aby sa príprava chleba zaobišla bez cudzorodých prísad a nebol narušený proces prípravy, pri ktorom sa zachováva prirodzený charakter chleba, sú platnou matériou.“
b) „Tak čerstvá, ako aj konzervovaná hroznová šťava, v ktorej bol zastavený proces kvasenia, pričom sa jej podstata nezmenila (napríklad zmrazením), je na Eucharistiu platnou matériou.“
c) „Ordinári sú oprávnení jednotlivým veriacim alebo kňazom dať povolenie používať chlieb s malým obsahom lepku alebo hroznovú šťavu ako matériu na Eucharistiu. Povolenie môže byť udelené na celú dobu, pokým pretrváva stav, ktorý bol podkladom pre povolenie.“
tags: #ktora #cirkev #dava #prijimat #chlieb #namoceny