Prečo dostala naša nenápadná kaprovitá ryba - nosáľ - druhové meno sťahovavý? Veď v našich riekach veľmi nemigruje. Nie je to však tak v celom areáli, ktorý obýva. Dokonca možno predpokladať, že aj predkovia u nás žijúcich populácií nosáľa mali túlavú krv.
Nosáľ sťahovavý (Vimba vimba)
Nosáľ sťahovavý (Vimba vimba) zahŕňa viacero poddruhov (V. v. vimba, V. v. bergi, V. v. carinata, V. v. persa a V. v. tenella), ktoré sa medzi sebou líšia len veľmi málo. Aj na naše územie prenikol tento druh v poľadových dobách jednak dunajskou cestou z Čiernomoria, ale aj riekami tečúcimi do Baltského mora.
Nosáľ patrí k tým druhom rýb, ktoré vedia prežiť aj v brakickej vode. V mnohých vysladených častiach Severného, Baltského, Čierneho, Kaspického, Marmarského i Egejského mora tvorí početné populácie. Keďže táto kaprovitá ryba potrebuje na neres sladkú vodu, práve v týchto „morských“ populáciách sa počas tisícročí vyvinuli reprodukčné migrácie do veľkých riek.
Dobre vykŕmené nosále začínajú tiahnuť z morských zátok do dolných úsekov riek už koncom leta a v jeseni. Menšia časť migruje až na jar, a keďže tieto ryby sú štíhlejšie, niektorí ichtyológovia rozlišujú u tohto druhu vysokotelú jesennú a nízkotelú jarnú formu.
Migrácia proti prúdu
O tom, že svojimi neresovými migráciami môže nosáľ sťahovavý konkurovať aj povestným ťahom lososa, svedčia pokusy so značkovaním rýb. U našich severných susedov označené nosále prekonali od ústia Visly proti prúdu neuveriteľných 865 kilometrov a veľmi za nimi nezaostali ani ich súkmeňovci z ruskej rieky Kubáň (500 kilometrov). „Cestovná rýchlosť“ nie je stabilná a rovnaká. Poľskí ichtyológovia zistili, že ryby preplávali proti prúdu v priemere 6,4 km za 24 hodín, ich ruskí kolegovia zistili o niečo kratšiu vzdialenosť - 5,7 km. Treba povedať, že ryby, ktoré začínajú migrovať až na jar, sú o niečo rýchlejšie. Migrácie nosáľa na vhodné neresiská sú, samozrejme, možné len v tom prípade, ak rieku neprehradili vysoké priečne stavby - stupne a priehrady.
Aj keď najväčšiu takúto bariéru na Dunaji - Železné vráta, vybudovali až v druhej polovici minulého storočia, podľa bežne dostupnej ichtyologickej literatúry nie je známe, či aj nosále z oblasti dunajskej delty podnikali pred výstavbou „vrát“ dlhšie neresové migrácie. Rumunskí ichtyológovia v minulosti zaznamenali ťah nosáľov až do prítokov Tisy.
Zhubné bariéry a vplyv na populácie
O tom, či v minulých storočiach „občerstvovali krv“ našich populácií migranti z Čierneho a Baltského mora, sa môžeme len domnievať. Je skôr pravdepodobné, že to tak bolo a až postupne sa v našich riekach vytvorili stabilné, neťažné populácie. Aj zvyšky migračného inštinktu v našom nosáľovi sme zlikvidovali výstavbou množstva priečnych stavieb na riekach a plány na výstavbu ďalších malých vodných elektrární naznačujú, že situácia sa ešte zhorší. Vznikli tak fragmentované, výrazne izolované čiastkové populácie, pri ktorých hrozí postupná degradácia genofondu.
Je veľkým šťastím, že nosáľ sťahovavý je pomerne prispôsobivý druh, ktorý sa vie neresiť aj v podmienkach, ktoré nie sú práve optimálne. Napríklad v ústí niektorých riek v Baltskom mori nakladú samičky často ikry aj na ponorené rastliny, keď z nejakého dôvodu nemohli vytiahnuť do riek. U nás môžu mať neresové migrácie nosáľa dĺžku pár kilometrov, ba niekedy dokonca len pár stoviek metrov.
Neres a vývoj rýb
Neres nosáľa sa začína na jar už pri teplote vody 12 - 13 stupňov Celzia, ale za optimálnu sa považuje teplota 16 až 20 stupňov. Nosále kladú ikry na čistý piesok, štrk, prípadne medzi kamene, obyčajne vo vode hlbokej 50 - 80, výnimočne až 150 centimetrov. Samička vypúšťa ikry so zdvihnutou zadnou časťou tela, takže v prúdiacej vode, ktorej rýchlosť môže dosiahnuť až 1,5 metra za sekundu, sú rozptýlené aj na ploche 20 x 2 až 3 metre. Ikry zapadnú do substrátu, kde sú chránené pred rybami a inými maškrtníkmi, ktorí ich pozbierajú len z povrchu dna.
Podľa ruských ichtyológov sú ryby na neresiskách najaktívnejšie medzi 5. až 12. hodinou a potom od 16. do 24. hodiny. Aby sa zvýšila šanca ikier na prežitie, nosále sa neresia postupne a samičky kladú ikry v rozpätí niekoľkých týždňov v dvoch až troch dávkach. Z ružovo-žltkastých ikier, ktorých môže jedna samica naklásť 10- až 300-tisíc, sa liahnu embryá pri teplote vody 14 až 16 stupňoch Celzia asi o 4 až 7 dní, pri teplote 20 až 24 stupňov Celzia už o 2 až 3,5 dňa. Žĺtok strávia na 15. až 16. deň a larvy sa postupne zmenia na juvenilné rybky, ktoré sa začnú samostatne živiť drobnými živočíchmi dna.
Nosáľ v životnom cykle
U nás sa malé rybky rozptýlia do okolia neresiska, ak ich, samozrejme, nestrhne veľká voda. Ťažné populácie sa začínajú splavovať - driftovať po prúde niekedy už na jeseň, obyčajne však až na jar nasledujúceho roku, pričom sa postupne dostanú do vysladených morských zátok. Pohlavnú dospelosť dosahujú nosále asi vo veku štyroch rokov, keď začnú spolu so staršími rybami podnikať neresové migrácie. Rast nosáľov je spočiatku pomerne rýchly, neskôr len postupný. Ryby obyčajne žijú do 7 až 8 rokov, najvyšší zaznamenaný vek bol 11 rokov.
Je zaujímavé, že v plytkejších prúdivých úsekoch s hĺbkou do 1,5 metra sa takmer na 95 percent vyskytujú mladšie, 2- až 4-ročné ryby s veľkosťou 10 až 20 centimetrov, kým vody hlboké 2,5 až 4 metre preferujú staršie, 5- až 7-ročné ryby s veľkosťou 20 až 30 centimetrov, ktoré tu tvoria až 70 percent úlovkov tohto druhu. Len vo výnimočne úživných vodách môžu najstaršie exempláre nosáľa dosiahnuť dĺžku 40 až 50 centimetrov.
Ochrana a podpora populácií
Napriek pomerne dobrej prispôsobivosti nosáľa na výrazné zmeny našich tečúcich vôd (regulácie, zmeny hydrologického režimu a podobne), ktorých čistota sa v ostatných rokoch zlepšila, pozorujeme na veľkej časti nášho územia mierny pokles jeho početnosti oproti minulým desaťročiam. Tento nepriaznivý trend by bolo možné zvrátiť umelým odchovom nosáľa v liahňach.
Umelému zásahu do jeho populácií však treba predísť takými opatreniami priamo v tokoch, ktoré mu umožnia prirodzenú reprodukciu. Na základe skúseností ruských rybárov je najefektívnejšie v rokoch s deficitom jarných prívalových vôd umelo mechanicky skypriť vhodné tradičné neresiská, respektíve na ne naviezť vrstvu čistého štrku. Nosále, ale aj iné druhy rýb takto pripravené neresisko ochotne využijú, takže prirodzeným spôsobom získame novú generáciu rýb.
Strážcovia divočiny | Nespievaní hrdinovia ochrany
Losos: Kráľovský bojovník proti prúdu
Jednou z najznámejších rýb, ktorá pláva proti prúdu, je losos. Tento druh je obzvlášť známy svojou schopnosťou skákať cez prekážky a bojovať proti silnému prúdu, aby sa dostal do svojich rodných vôd, kde sa rozmnožuje. Lososy sú skvelým zdrojom potravy pre medvede žijúce hlavne v Kanade.
Najviac si pochutnáte na lososovi, ktorý bol vylovený z mora, ako na tom, ktorý bol umelo dokrmovaný na veľkofarmách. Losos je najlepším zdrojom omega-3 mastných kyselín, ktoré regulujú tvorbu bielych krviniek a vytvárajú v tele potrebné protilátky pomáhajúce chrániť naše zdravie. Obsahuje v sebe zdravé tuky a vitamín A.
Iné ryby plávajúce proti prúdu a ich metafora v živote
Okrem nosáľa a lososa existujú aj ďalšie druhy rýb, ktoré sa vyznačujú schopnosťou plávať proti prúdu. Každé teleso, ktoré je v rieke, je ťahané prúdom v smere toku. Intenzita, akou prúd ťahá teleso, závisí od odporu, ktorý teleso vyvinie proti prúdu.
Metafora prúdu a rýb
V prenesenom význame tohto blogu sú prúdom názory a postoje, ako aj ich uplatnenie v životných krokoch, ktoré sú dnešnou väčšinovou spoločnosťou považované za prijateľné a správne. Nachádzame ich v mainstreamových médiách, sú tzv. moderné, pokrokové, spoločnosťou uznávané.
- Drevá (unášaní prúdom): Ľudia, ktorých spoločným znakom je pohodlnosť, lenivosť. Nachádzajú sa v prúde, sú unášaní, nemajú s tým žiaden problém, berú to ako samozrejmosť. Mnohí z nich popierajú existenciu prúdu.
- Lososy (proti prúdu za každých okolností): Ľudia, ktorí idú proti prúdu vždy a za každých okolností odhliadnuc od logiky argumentov jednej či druhej strany. Ich smer preto určuje opäť len prúd rieky. Rozhodli sa nie pre myšlienku, ktorá je protichodná s mainstreamom, ale pre kontroverziu a adrenalín spojený s kladením odporu.
- Pstruhy (tvoria a prijímajú mainstream): Ľudia, ktorí mainstream, alebo skôr jeho jednotlivé časti tvoria, rozhodli sa preňho, dodávajú mu silu a razanciu, ich osobnosť sa stotožňuje s mainstreamom. Vedia meniť smer plavby, aj keď väčšinou plávajú s prúdom.
- Raky (presvedčení odporcovia mainstreamu): Skupina ľudí, ktorí na základe zodpovedného zváženia došli k názoru, že mainstream, alebo jeho časť je nesprávna. Rak je celkom ukotvený na dno a ťažko ho niečo zoberie po prúde. Ide väčšinou proti prúdu nôžkami ukotvenými do zeme.
Vnútorný kompas: Svedomie
Dôležitým vnútorným kompasom je svedomie, ktoré je postavené na náboženskom alebo eticky ucelenom a podloženom presvedčení. Ak pstruh alebo rak toto svedomie má a vie ho používať, nedbá až tak na smer rieky, ale skôr na cieľ, ktorý považuje za dôležité dosiahnuť. Ak je hodnotový kompas nastavený správne a tolerantne, nebude spôsobovať ujmu ostatným. Ak je hodnotový kompas nastavený nesprávne a egoisticky, cieľ bude dosahovať machiavelisticky (cieľ svätí prostriedky).
V každom prípade je však vysoko pravdepodobné, že ani jeden z nich nepôjde len jedným smerom, t.j. len v smere prúdu alebo len proti nemu. Aj napriek skutočnosti, že rak väčšinou ide proti prúdu a pstruh pláva väčšinou s prúdom, rak sa z času na čas ocitne v smere prúdu a pstruh zas z času na čas proti smeru prúdu.
Techniky a nástrahy pre lov rýb v prúde
Lov rýb v prúde si vyžaduje špecifické techniky a nástrahy. Rotačné blyskáče sú obľúbenou voľbou pre mnohých rybárov, pretože ich dráždivý pohyb a farebné úpravy dokážu vyprovokovať k záberu celú škálu dravých, ale aj nedravých rýb. Rotačkami sa loví najradšej tak, že nástrahu nahadzujete proti prúdu a pri dne ju rýchlejšie priťahujete prúdnicou. Medzi obľúbené značky patria „mepsky“, hlavne pre ich dobrý chod, keď krídelko zaberá vo vode už od prvých momentov.
Tandem spinnerbait a gumená rybka
Jeden z najznámejších tandemov je spinnerbait a gumená rybka. Signál, ktorý vydáva blyskáč, láka k útoku rôznych predátorov, a to aj zo značnej vzdialenosti. Gumená rybka je dosť tuhá nástraha. Vďaka tomu sa tandem správa dosť nepredvídateľne, poskakuje zo strany na stranu, skáče hore, trhne dole. Ryba sa niekedy otáča okolo svojej vlastnej osi. Dielo Aglie TW Mino živo pripomína zranené, choré alebo umierajúce malé stvorenie. Ostrieže, šťuky a pstruhy z väčších riek mu neodolávajú. Tie najväčšie dobre chytajú pstruhy a lososy v riekach. Ak sa vedie pomaly proti prúdu pozdĺž pásov, na prítokových výbežkoch, pri odkvapoch, môže priniesť zubáča.
Prirodzene sfarbená ryba a strieborná rotačka vedená pod hladinou je často napadnutá boleňom takmer okamžite po páde do vody, po prvom otočení kľuky navijaka. Nejde o malú nástrahu, všetky štyri majú celkovú dĺžku 9 cm, a tak dizajnéri prišli s patentom, ktorý umožňuje jednoduchú výmenu rybiek, čo výrazne zvyšuje počet možných kombinácií. Taktiež umožňuje - rovnako ako celá séria TW - pridať „doplnky“ podľa vlastných predstáv. Vyrába sa vo veľkostiach od #0 do #4, so zlatými, striebornými a medenými pádlami s charakteristickým TW vzorom, ktorý umožňuje zmeny farby rotujúceho pliešku pri vedení rôznymi rýchlosťami.
Výber správneho náčinia
Pri love prívlačou je dôležité zvoliť správne náčinie. Pre začiatočníkov sa odporúča udička do maximálne 15 g, aby ste cítili nástrahu a dokázali ju ovládať.
Šnúra vs. silón a fluorocarbon
Pri prívlači sa odporúča používať šnúry s fluorocarbónovým náväzcom. Šnúra má výhodu, že je absolútne neprieťažná a fluorocarbon vám bude fungovať ako tlmič výpadov rýb a zároveň pomáha, aby ste nezničili šnúru rýchlejšie (pri odere o skaly, hrany). Šnúru môžete použiť tenšiu, ako silón a tým dokážete ďalej nahodiť. Ak ale preferujete rotačky, ako nástrahu, prípadne chytáte extra najemno vaša voľba by mala byť silón. Fluorocarbon je pre ryby neviditeľný, plus pôsobí ako tlmič výpadov rýb. Samozrejme, ak idete cielene loviť šťuky, musíte si zvoliť primeranú hrúbku. Hovorí sa, že aká hrúbka fluorocarbonu, taká percentuálna šanca vytiahnuť rybu. Pri 0,80 mm hrúbke teda cca 80%. Samozrejme závisí to od veľmi veľa vecí.
Osobné skúsenosti s lovom v prúde
Mnohí rybári majú bohaté skúsenosti s lovom v prúde a radi sa o ne podelia. Jedným z nich je rybár, ktorý začínal s rotačnými blyskáčmi pri love pstruhov a postupne ich úspešne vyskúšal na všetkých typoch vôd. S rotačkami Vladimíra Sloviaka, tzv. slovlikovkami, dosiahol vynikajúce výsledky. Zistil, že ostrieže s tvrdšou papuľkou občas z háčika bez protihrotu spadli, zatiaľ čo jalce s mäkkou výstelkou úst zostávali na háčiku bezpečne. Veľkosť háčikov však mala obrovskú výhodu pri uvoľňovaní rýb, bez zošitých papuliek a dlhých operácií s peánom. Zaťaženým blyskáčom dosahoval ďaleké a presné hody a blyskáč mohol viesť v ľubovoľnej hĺbke.
Na malom pstruhovom potoku bola vysoko úspešná verzia „black fury“ a strieborný vŕbový list. Pri love na kaprovom jazere s priezračnou vodou ulovil na malú zlatistú rotačku päť ostriežov s dĺžkou do 30 cm. Tieto skúsenosti potvrdzujú, že „slovlikovky“ sú precízne vyrobené rotačné blyskáče, s ktorými ulovíte rybu na každom type vody.
Význam rýb pre zdravie
Ryby sú nielen fascinujúce stvorenia, ale aj dôležitý zdroj živín pre ľudské zdravie. Ryby sú najlepším zdrojom vitamínov pre kosti a našu imunitu. Omega 3 mastné kyseliny sú vhodnou prevenciou proti rakovine a depresii, no zabezpečujú aj zdravú kožu a kĺby. Tieto zdravé kyseliny sa nachádzajú najviac v rybách. Ak nie ste vegetarián, smelo do toho. Každý z nás už občas počul, že ryby obsahujú najviac vitamínu B a preto ich treba konzumovať. Ale vieme, že tieto plávajúce živočíchy v sebe obsahujú aj mnohé iné živiny prospešné nášmu zdraviu.
| Druh ryby | Charakteristika a benefity |
|---|---|
| Losos | Najlepší zdroj omega-3 mastných kyselín, regulujú tvorbu bielych krviniek, vytvárajú protilátky, obsahujú zdravé tuky a vitamín A. |
| Makrela | Prospešná pre srdciarov, znižuje hladinu cholesterolu v krvi. |
| Sardelky | Skvelý zdroj vitamínu D a omega-3 mastných kyselín. |
Riziká konzumácie pokazených rýb
Konzumácia rýb je jeden zo skvelých spôsobov, ako prijať dostatočné množstvo bielkovín. Ide o dôležitú potravinu vďaka svojej vysokej nutričnej hodnote a ľahkosti trávenia. O to viac si však treba dávať pozor, čo dáte do úst. Pokazenú rybu totiž nemusíte spoznať len podľa zápachu. Ak ju prehliadnete, hrozí otrava, čo nie je príjemná záležitosť. Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) považuje senzorické metódy za jeden z najúčinnejších spôsobov, ako rozpoznať rybu, ktorá sa pokazila.
Ide o posúdenie charakteristických znakov potravín, vnímaných ľudskými zmyslami zraku, čuchu, chuti, hmatu a sluchu. Tak možno spoľahlivo zistiť, či je ryba v poriadku a vhodná na konzumáciu. Odporúča sa rybu spracovať niekoľko dní od nákupu v obchode. Ak to nie je možné, zmrazte ju. To zaručí jej dlhšiu čerstvosť. Podľa FAO zmrazenie predlžuje trvanlivosť všetkých druhov rýb.
Ryby, ktoré boli v mrazničke, no vy ste neboli doma niekoľko týždňov, sa môžu pokaziť. Ryby by ste nikdy nemali opätovne zmrazovať. Chladenie a mrazenie zabraňujú množeniu ďalších baktérií, ale nezabíjajú ich. To umožňuje urýchliť proces rozkladu. Keď varíte rybu, mali by ste si všímať, či je okolo nej veľa zamrznutej tekutiny alebo či je suchá. Ak sa zdá, že je všetko v poriadku, stále buďte opatrní. Rozmrazte ju, pozrite sa rybu a ovoňajte. Ak má normálny zápach a vzhľad, je bezpečné ju jesť. Nemali by ste ho jesť v ten istý deň, kedy bola ryba chytená v slanej vode. O čerstvosti ryby rozhodne jednoduchá vec - keď si dáte prvé sústo. Ak nechutí kyslo až skysnuto, je to v poriadku.
Rybolovné techniky a príbehy z rybačiek
Muškárenie
Muškárenie je jednou z najobľúbenejších techník lovu rýb. Je to umenie, ktoré si vyžaduje trpezlivosť, zručnosť a znalosť prostredia. Muškáreniu sa venujú už druhý rok a v ich okolí sa najviac vyskytujú jalce, podustvy a mreny. Počas jednej z výprav navštívili Ľupčianku a Revúcu. Na Revúcej sa im podarili dve štyridsiatky a nejaká omladina. Na Skalnom pri zabrodení medzi skaly im skočila päťdesiatka potočák, bohužiaľ sa vykrútil. Scéna sa opakovala s päťdesiatnikom dúhakom. Ryby chceli aktívne vedenú muchu, tak prezbrojili na streamer s pevným hákom naviazaným na 0.22-ke monofile. Z prúdnice bol záber od 40-ky dúhaka, ktorý konečne skončil v lapačke. Z ďalšej jamky vydala ďalšieho ~40 dúhaka a zopár potočákov okolo 30.
Stalking - mobilné rybárčenie
Po rokoch kapráriny typu „ďaleká vyvážka“ presedlali na oveľa jednoduchšiu techniku - stalking. Stalking je mobilné rybárčenie, pri ktorom rybár nečaká, kým sa kapry prídu hostiť na kŕmne miesto, ale nástrahu predkladá rybám tam, kde by sa mohli zdržovať. Asi najväčšou výhodou tohto lovu je minimum potrebného vybavenia. Berie sa len to, čo sa unesie.
Od jari sa snažili venovať jednému riečnemu toku vo Východoslovenskej nížine. Zvolili si 600 m úsek, ktorý chceli celý preskúmať. Rozhodli sa loviť od konca a postupne sa približovať proti prúdu do plytších vôd až k vodnému dielu. Ich prebývanie na tejto vode by sa rozdelilo do troch skupín, ročných období.
Jar: Lov kapitálneho lysca
Už v apríli sa vydali k vode pokúsiť sa aspoň o jeden záber, čo sa aj podarilo. Úlovok vo forme malého tmavého šupíka zahrial ich rybársku dušu. Na druhú jarnú výpravu išli až v máji. Predpokladali, že kapry budú ešte pred trením. Kvôli pracovným povinnostiam sa dostali k vode až večer a mali len 4 hodiny čistého lovu. Zvolili si dve rôzne miesta na lov. Jeden prút nahodili priamo do stredu koryta a ten druhý viedli 40 metrov popri brehu. Montáž položili za mohutný balvan asi do 90 cm vody, kde sa tvorila pokojnejšia voda.
Čo sa týka stratégie kŕmenia, netreba to preháňať. Do PVA‑čka zmes patentkových a krillových peliet a zopár guľôčok boilies nastrieľaných prakom na montáž. Počas večera počúvali zvuky prírody a nedočkavo čakali, či budú mať dnes šťastie na záber. O 23.00 boli skeptickí, ale niečo im hovorilo, aby vydržali. Počas týchto myšlienkových pochodov sa im rozozvučal prút z koryta. Zastaviť kapra rozbehnutého dole prúdom je riadna fuška. Po desiatkach metrov vymotanej šnúry sa im ho podarilo otočiť k sebe. Meter po metri ho pomaly dostali k sebe. Bolo jasné, že to nebude pleskáč ani malý kaprík. Opatrne sa snažili kapra naviesť do podberáka. Asi na tretí pokus sa im to podarilo a čoskoro sa kochali nad krásnym mramorovým telom zdravého lysca. Z veľkej mäsitej tlamy vytiahli malý osmičkový Fang X, ktorý bez pohnutia vydržal silné výpady kapra. Po vyfotografovaní samospúšťou kapra pustili a hodnotili, že je to jedna z najkrajších rýb, ktorú sa im podarilo uloviť.
Leto: Súboj s amurmi a boj s prúdom
Počas leta sa venovali prevažne vodným nádržiam. V septembri, keď už boli unavení z klasických rybačiek typu vyvážka, sa vrátili na rieku. Na svoj lov si vyčlenili 24 hodín. Posunuli sa vyššie proti prúdu a zvolili lov v plytkých miestach. Opísali by to ako prúdové kaskády, medzi ktorými sa nachádzali miesta s pomalšou vodou. Na tento krátky lov sa k nim pridal aj kamarát Jakub.
Miesta na lov volili mimo hlavných prúdov. Jakub to, naopak, nahadzoval priamo do prúdnice toku. O pár minút dostal razantný záber a zdolal bojovného 70-tnika. Kapor v prúde bojuje oveľa inak a rybár ho musí vyslovene unaviť, aby ho mohol zdolať. Tesne po tretej hodine dostali záber aj oni. Podľa úderov hlavou vedeli, že ide o menšieho kapra, ale nepodarilo sa im ho zdolať. Ráno sa im obom podarilo zdolať po jednom kapríkovi.
Rozhodli sa svoje montáže uložiť len pár metrov od brehu, s jedinou zmenou - výmenou popky za ružovú. Prihodili pár guľôčok nakrájaného The Krill a čakali. Neprešlo ani 10 minút, keď sa im rozbiehal jeden prút. Ryba si po zábere brala z cievky meter po metri. Po dobrých 40 metroch sa im ju podarilo zastaviť. Napínavá zdolávačka s nevedomým, čo je na háčiku. Kapor naplno využíval silu prúdu a nemohli nič robiť. Po 15 minútach sa im ho podarilo dotiahnuť na dĺžku podberáka. Jakub im podobral šupíka ako z učebnice. Po odvážení a zdokumentovaní pustili viac ako 10 kg ťažkého šupináča naspäť do prúdu. Počas dňa pravidelne po 20 minútach striedavo ťahali pleskáče a kapríky do 65 cm.
Jeseň: Boj s chladom a prekvapenia
Október a príchod chladnejšieho počasia znamenali novú výzvu na ulovenie nejakého kapra. Ochladenie znamenalo aj úbytok rybárov pri vode. Naplánovali si lov na 6 hodín. K vode prichádzali na svitaní. Volili si miesta, kde mohli loviť blízko pri brehu. Na obe montáže nastražili drobnú nástrahu v podobe 2x12 mm Bloodworm. Táto malá nástraha je ľahšia a kapor ju vie jednoduchšie nasať. Na obe montáže zakŕmili po hrsti drobných boilies. Zrazu prišla silná rana do prúta a kvíliaca cievka ich vytrhla zo stoličky. Skákali k rodpodu, chytali svoju malú šikovnú Sawn Offku a vychutnávali si súboj. Kapor dokonale využíval silu prúdu. Keď si už vymotal dobrých 50 m vlasca, hodili na hlavu podberák a v prsačkách sa pokúšali dostať k nemu cez plytčinu. Kapor bol jednoducho nezastaviteľný. S malým háčikom by bola hlúposť snažiť sa ho ťahať nasilu. Pomaly ho museli unaviť.
Zdolávanie si vychutnávali plnými dúškami. Nakoniec všetko dobre skončilo a do siete podberáka dostali prvého jesenného riečneho pretekára. Silné svalnaté telo je priam stavané do takýchto podmienok. Kapor mal jedinečnú jazvu pri chvoste, a tak nebude problém ho spoznať pri prípadnom ďalšom ulovení. Malá nástraha zafungovala a čoskoro montáž letela naspäť do vody. O hodinu sa ozval ten istý prút. Z vody dostali o kúsok menšieho športovca. Dve krásne ryby za taký krátky čas. V hlave si už plánovali ďalšiu vychádzku. Netrvalo to dlho a o dva dni boli na mieste činu. Situácia sa však zmenila. Za 6 hodín nemali ani záber. Počas balenia stojana neveriacky pozerali na ľavý prút, ktorý pomaly ale isto letel do vody. Do sekundy ho chytili a zdolali poludňáčka. Obrovská radosť, že to všetko úsilie a čakanie malo zmysel. Po pár pokusoch sa im podarilo kapra dostať do podberáka. Ďalší nízky dlhý športovec okolo 6 kg.
tags: #ktora #ryba #skace #proti #prudu