Tento článok sa zameriava na porovnanie dvoch populárnych druhov rýb - zubáča a pstruha - s cieľom poskytnúť čitateľom komplexné informácie o ich charakteristikách, výhodách konzumácie a spôsoboch prípravy. Cieľom je uľahčiť výber tej správnej ryby pre každú príležitosť.
Zubáč: Charakteristika a Využitie
Zubáč (Sander lucioperca) je sladkovodná ryba a patrí do čeľade ostriežovitých rýb. V rámci svojho rodu je najväčším zástupcom. Jeho priemerná dĺžka je asi 50 centimetrov, pričom najväčšie exempláre môžu dosiahnuť dĺžku do 1,30 metra a hmotnosti 20 kg. Dožíva sa až 20 rokov. Medzi ikernačkami a mliečniakmi je značný veľkostný rozdiel.
Fyzické vlastnosti a výskyt
Ryba má pretiahnuté, sivozelené, z bokov mierne sploštené telo s dvoma nápadnými chrbtovými plutvami. Členitejšie a pevnejšie predné plutvy pokrývajú výrazné tmavé škvrny. Pomerne drobná tlama zubáčovi umožňuje loviť iba malé ryby. Na Slovensku sa vyskytujú dva druhy zubáčov - zubáč obyčajný (veľkoústy) a zubáč volžský. Zubáč obyčajný je väčší, tmavé pásy na chrbte a bokoch nie sú až tak výrazné, ako u zubáča volžského, skôr by sa dalo hovoriť o tmavých škvrnách, ako o pásoch. Dorastá až do 1,3 m dĺžky a 15 kg, hoci bežné úlovky spravidla nepresahujú 4 kg.
Pôvodne žili zubáče iba vo veľkých jazerách a širokých riekach Nemecka a východnej Európy. Dnes ich však možno nájsť vďaka zarybňovacím opatreniam takmer všade: v prístavoch, jazerách a pomaly tečúcich vodách Európy, ale aj v západnej Ázii alebo USA. Okrem toho sa vyskytuje aj v brakickej vode Baltického mora. Ako sladkovodná ryba žije zubáč v rôznych riekach alebo vnútrozemských vodách, ako sú Rýn, Dunaj, Labe a Kaspické more. Uprednostňuje pritom miesta s hĺbkou do asi päť metrov.
Biológia a správanie zubáča
Zubáče sú dravé ryby a živia sa predovšetkým menšími rybami, napr. ploticami alebo aj ostriežmi, ktoré patria do rovnakého rodu. Obľubujú hlavne veľké pomaly tečúce rieky a vodné nádrže. Radi sa skrývajú pri rôznych prekážkach pod vodnou hladinou, rôzne korene, kamene, zlomy, jamy a podobne.
Pri trení sa sťahuje do pobrežných oblastí a kladie svoje vajíčka do hĺbky asi jedného metra. Jeho doba trenia trvá od apríla do júna. Na jar, pri neresení si zubáče stavajú hniezdo, do ktorého následne samica nakladie ikry a samec ich stráži. Toto stráženie je mu neraz osudné, pretože pri poklese vody hniezdo neopustí a často mu nad hladinu vyčnieva chrbát. Malé zubáče sa po vyliahnutí držia v húfoch a živia sa zväčša drobnou živočíšnou potravou až do tej doby, kým sa nepreorientujú na typicky dravý spôsob života. Veľa ich uhynie v zavlažovacích kanáloch, kde na jeseň po vypustení kanála zostanú bezmocne ležať v bahne.
Zubáč v riekach uprednostňuje hlboké prúdiace vody s tvrdým, kamenistým dnom a dostatkom kyslíka. Hľadať ho treba pod perejami, kde sú vymleté hlboké jamy, pri strmo do hĺbky padajúcich brehoch, ktoré sú vyložené kameňmi, na štrkových valoch, kde sa prúd láme z hlbokej vody a stáča do protismeru. V jazerách sú nádejné najhlbšie partie dna (8 - 15 m). Tu je však potrebné poznamenať, že zubáče sú maximálne náladové ryby, ktorých správanie je nevypočítateľné a je ho veľmi ťažko odhadovať.
Lov Zubáča
Zubáče je možné loviť viacerými spôsobmi. V minulosti bol obľúbený spôsob lovu zubáča na živú, či mŕtvu rybku. V dnešnej dobe je čím ďalej tým obľúbenejší lov zubáčov na prívlač. Týmto spôsobom rybám menej uškodíme, najmä ak sme športový rybári a rybu plánujeme vrátiť do prírody. Asi najúčinnejšie spôsoby lovu zubáčov sú lov s woblerom alebo s gumenými nástrahami. Oba tieto metódy sú veľmi obľúbené vďaka ich veľkej úspešnosti pri love zubáčov. Wobler stačí pomaly priťahovať v prúdiacich úsekoch riek, gumené nástrahy vláčime takzvaným jigovaním.
Lov zubáčov z člna: Kompletný návod, techniky a tipy pre maximálny úspech | #extraprivlac
Zubáč ako potravina
Zubáč je vynikajúca konzumná ryba, veľmi jemná, krehká a chutná. Biele, chudé (asi 1 g tuku na 100 g mäsa) a pevné mäso sa ľahko filetuje a vykosťuje. Po šetrnom rozmrazení je mrazené mäso porovnateľné s čerstvým. Zubáč je veľmi obľúbený v Rakúsku a Maďarsku, odkiaľ pochádza väčšina základných druhov úprav, a možno ho využiť na prípravu všetkých receptov vhodných pre šťuku. Ryby sú v predaji vcelku aj filetované, čerstvé alebo mrazené. Môžno ju variť, piecť a dusiť. Pri príprave je nutné dbať na to, aby sa zubáč príliš nezohrial, pretože sa pritom stratia dôležité živiny, ako napríklad vitamín A. Väčšie ryby sa hodia na plnenie, možno ich pomaly variť, dusiť na víne, smažiť v trojobale alebo ochutenom cestíčku, piecť (napr. v soľnej kruste či na masle) aj grilovať.
Nutričné hodnoty zubáča
Zubáč je bohatý na omega-3 mastné kyseliny, ktoré majú veľa priaznivých účinkov na krvný tlak, srdce a krvný obeh. Zubáč ďalej obsahuje veľa bielkovín, draslíka a zinku. Rybie pokrmy sú nielen chutné, ale aj mimoriadne zdravé. Poskytujú esenciálne aminokyseliny, takzvané stavebné kamene proteínov, a sú dobrým zdrojom cenných omega-3 mastných kyselín. Tie sú olejom pre motor nášho tela. Podporujú veľa telesných funkcií a chránia srdce.
Prehľad základných údajov o zubáčovi:
| Latinský názov | Sander lucioperca (staršie Stizostedion lucioperca) |
|---|---|
| Anglický názov | Pike perch |
| Rad | Ostriežotvaré |
| Čeľaď | Ostriežovité |
| Potrava | Dravec |
| Dĺžka života | Do 25 rokov |
| Pohlavná dospelosť | 3-5. rok |
| Doba rozmnožovania | Apríl - jún |
| Bežná veľkosť | 40 až 70 cm |
| Maximálna dĺžka | Okolo 110 cm (rekordné hodnoty: do 1,3 m) |
| Lovná miera | 50 cm |
| Doba hájenia | 15. marec - 15. jún |
Pstruh: Charakteristika a Využitie
Pstruh obyčajný (Salmo trutta) je vysoko prispôsobivou rybou obývajúcou najrôznejšie typy vôd po celej Európe. Ako ryba náročná na čistotu vôd a vysoký obsah kyslíka uprednostňuje podhorské toky, chladné jazerá a vytvára i morskú formu, ktorá svojim vzhľadom a chovaním veľmi pripomína lososa a to vrátane toho, že tiahne za výterom do riek.
Fyzické vlastnosti a výskyt
Pstruh obyčajný je štíhla ryba s mierne valcovitým telom pokrytým drobnými šupinami. Chrbát je tmavý, základná farba bokov je žltá s dvomi typmi škvŕn: tmavými a červenými s bielym lemom. Chvostová plutva je skoro rovno zakončená a prakticky bez škvŕn. Boky mladých exemplárov sú doplnené niekoľkými modrastými zvislými pruhmi, ktoré sa po prekročení dĺžky asi 20 cm vytrácajú. Typické znaky pstruha sú tuková plutvička, žltkasté sfarbenie bokov, červené a čierne škvrny a chvostová plutva bez škvŕn.
Vyskytuje sa v horských riekach a potokoch a udrží sa i v nižších polohách, pokiaľ je voda chladná a čistá. Dobré pstruhové revíre vznikli pod údolnými nádržami vďaka vypúšťaniu chladnej vody. Občas býva vysadzovaný i do niektorých stojatých vôd alebo sa ojedinele loví i v mimopstruhových vodách. Vo veľkých nádržiach sa občas ulovia jedinci prechádzajúci k jazernej forme. Čistá populácia jazernej formy u nás nežije. Na našom území žije bežne iba potočná forma pstruha obyčajného.
Biológia a správanie pstruha
Pstruh obyčajný obýva predovšetkým tečúce vody pstruhového a lipňového pásma, vzácnejšie žije i v niektorých nádržiach. Je náročný na čistotu vody a vysoký obsah kyslíka, ktorý je limitujúcim faktorom pre jeho ďalšie rozšírenie. Práve chladná na kyslík bohatá voda umožnila prežívaniu pstruha v takzvaných sekundárnych pstruhových pásmach pod údolnými nádržami. S rastúcou veľkosťou je pstruh stále viac teritoriálnou rybou vyberajúcou si výhodné stanovisko s dostatočnou hĺbkou, ktorá ho ukrýva pred svetlom a dáva mu zrejme väčší pocit istoty. Stanoviská pstruhov sú pomerne stále a menia sa len v období neresu alebo za extrémnych prietokov.
Pstruh sa živí živočíšnou potravou, ktorú u menších jedincov tvorí hlavne vodný bezobratlovci (larvy hmyzu apod.) a taktiež náletový hmyz. Za zvýšenej vody konzumuje i suchozemské organizmy splavené vodou a unášané prúdom. S rastúcou veľkosťou pribúdajú v potrave pstruha rybky a veľké exempláre už tento typ potravy preferujú a bežne konzumujú i jedince vlastného druhu.
Pstruh u nás pohlavne dospieva v 2. - 4. roku života, samce o niečo skôr. K neresu dochádza na jeseň a konkrétna doba je závislá na veľa okolnostiach, takže obdobie siaha od konca septembra hlboko do zimy, ojedinele až do februára. Najčastejšie je to ale v septembri októbri. Neresu predchádza migrácia rýb na neresoviská. Neresoviskom býva plytkejšie miesto s piesčitým až štrkopieskovým dnom a nie veľmi rýchlym prúdom. Samice si tu na dne vytĺkajú hniezda a do hniezda sa pár pstruhov vytiera v niekoľkých dávkach. Vzhľadom k tomu, že výter prebieha v chladnom období, trvá vývoj ikier veľmi dlho - bežne i cez 100 dní, takže k liahnutiu dochádza koncom zimy alebo na jar. Ikry pstruha sú prekvapivo veľké (4,5 - 6 mm) a obsahujú značné množstvo zásobných látok pre vývoj plôdiku.
Lov Pstruha
Pstruh obyčajný je dravá a hltavá ryba, ktorú by bolo možné loviť prakticky všetkými spôsobmi. Dnes je uznávaný iba lov prívlačou a muškárením so stále silnejším príklonom k lovu na umelú mušku, ktorý je k rybám najšetrnejší a technicky najnáročnejší. V minulosti veľmi rozšírený spôsob lovu na vláčenú mŕtvu rybku je na väčšine revírov zakázaný a postupne zrejme vymizne.
Možný výber náradia pre lov pstruha obyčajného
- Prívlač: Prút dĺžky 180 až 270 cm, dĺžka závisí hlavne na rozlohe a prístupnosti revíru, odhodová hmotnosť prútu môže kolísať o 2 - 10 g do 10 - 30g. Vlasec 0,12 - 0,22 m splývajúci s farbou vody, pletená šnúra sa obvykle neodporúča. Nadväzce 0,10 - 0,20 mm.
Prehľad základných údajov o pstruhovi obyčajnom:
| Latinský názov | Salmo trutta |
|---|---|
| Anglický názov | Trout |
| Rad | Lososotvaré |
| Čeľaď | Lososovité |
| Potrava | Všežravec, dravec |
| Dĺžka života | 20 rokov |
| Pohlavná dospelosť | 2-4. rok |
| Doba rozmnožovania | Október - február |
| Bežná veľkosť | 20 až 40 cm |
| Maximálna dĺžka | Cez 110 cm |
| Lovná miera | 25 cm |
| Doba hájenia | 1. september - 15. apríl |
Výhody Konzumácie Rýb
Tuk v mäse je strašiak, preto sa odporúča jesť najmä také mäso, kde je ho málo. Tuk nielenže dodáva rybám pri tepelnej úprave šťavnatosť, ale má aj mimoriadne priaznivé zloženie mastných kyselín. Obsah tuku v rybách sa presne určuje dosť ťažko, a to najmä v rybách ulovených vo voľnej prírode. Mení sa sezónne a v závislosti od životného cyklu rýb. Napríklad obsah tuku v sleďoch sa pohybuje od 4 do 19 %, v makrelách od 5 do 20 %. Odborníci na výživu odporúčajú konzumovať ryby 1- až 2-krát týždenne. Najmä tie tučné, medzi ktoré patria hlavne morské ryby, ako sú makrela, losos a sleď. Obsahujú omega-3 mastné kyseliny s dlhým reťazcom, základné živiny, ktoré musia byť dodávané s potravou, pretože ich naše telo potrebuje ako dôležité stavebné prvky bunkových membrán a tkanivových hormónov. Sú tiež nevyhnutné pre funkciu nervov, svalov a očí. Omega-3 mastné kyseliny však obsahujú aj ryby s nižším obsahom tuku. Tie sa považujú za najpreventívnejšiu skupinu mastných kyselín vo vzťahu k riziku ischemickej choroby srdca. Znižujú hladinu triglyceridov, zlepšujú prietokové vlastnosti krvi a tým zabraňujú usadzovaniu usadenín v cievach. Ovplyvňujú tiež imunitný systém a potláčajú zápalové reakcie v tele. Ak niekto uprednostňuje chudé ryby, tie sa tiež odporúča jesť 1- až 2-krát do týždňa a sú vhodné pre ľudí, ktorí si dávajú pozor na svoju postavu.
- Zdroj omega-3 mastných kyselín
- Znižujú hladinu triglyceridov
- Zlepšujú prietokové vlastnosti krvi
- Ovplyvňujú imunitný systém
- Potláčajú zápalové reakcie v tele
Rozdiely Medzi Morskými a Sladkovodnými Rybami
Nikdy nebolo dokázané, že sladkovodné ryby sú kvalitnejšie ako ryby morské, sú jednoducho iné. Zubáč a Pstruh patria medzi sladkovodné ryby, Losos, Treska škvrnitá a Platesa sú morské ryby. Odporúča sa jesť ryby sladkovodné aj morské, pretože každý druh obsahuje špecifické zdraviu prospešné látky (napr. morské ryby jód).
Príprava Rýb: Základné Princípy
Samotná ryba sa pripravuje od 6 do 20 min. v závislosti od jej hrúbky. Ryby nerozmrazujeme, iba ich opláchneme studenou vodou a vysušíme. Pri príprave rýb sa najčastejšie používa kvalitné biele víno na podliatie, olivový olej, citrónová šťava, korenie a soľ. To úplne stačí, pretože každá ryba má svoju charakteristickú vôňu a chuť a tie by sme mali nechať vyniknúť. Pokiaľ sa niekomu zdá, že príprava ryby je náročná, verte, že pokiaľ sa vám to podarí raz, nabudúce to už bude ľahšie a vaše telo a zdravie vám bude vďačné.
Lov zubáčov z člna: Kompletný návod, techniky a tipy pre maximálny úspech | #extraprivlac
Ako Vyberať a Kde Nakupovať Ryby
Pokiaľ chcete ako tak čerstvú morskú rybu, kupujte tam, kde je pohyb ľudí a zaručený denný obrat tejto komodity. Takýmto miestom je sieť predajní Metro alebo špecializované rybie obchodíky. Ryby môžete kupovať podľa vlastného uváženia aj v reťazcoch, ale dávajte pozor, aby napríklad filety neboli lesklé a potreté olejom. Takúto rybu určite nekupujte. Ďalej ryba nesmie zapáchať, mala by iba ,,voňať morom“. Ryba sa môže považovať v našich podmienkach za čerstvú približne 3-5 dní. Je v tom i doprava, ktorá spravidla trvá od 12 hod do 48 hod. Takže je ťažké pre našinca orientovať sa podľa typických znakov ako sú zakalené oči a našedlé žiabre. Ukazovateľom čerstvosti rýb by mali byť číre oči a tmavočervené až do fialova sfarbené žiabre a lesklá prirodzeným jemným slizom potiahnutá koža a nie vrstvou zapáchajúceho slizu.
Ako rozpoznať čerstvého zubáča
- Oči musia byť číre a nezakalené. Ak ich mierne stlačíte, mali by byť pružné a mali by sa poddať iba mierne.
- Rozhodujúca je aj farba kože. Musí mať svoje prirodzené sfarbenie a musí sa mierne lesknúť. Nesmie mať žiadne poškodenia, pretože tu sa môžu mimoriadne rýchlo množiť baktérie.
- U čerstvých rýb je koža potiahnutá priehľadným slizom. Ten nesmie byť žltý, čierny alebo krvavý.
- Ak rybu stlačíte, mäso sa musí poddať iba mierne.
- Ďalším znakom čerstvosti sú červené žiabre.
Zmrazené vs. Čerstvé Ryby
Pokiaľ preferujete čerstvú rybu, ktorá sa považuje za kvalitnejšiu ako zmrazená, je dobré vedieť, že pokiaľ neodhadnete množstvo chladenej ryby a budete ju chcieť zamraziť, existuje podstatný rozdiel medzi tým, či si rybu zamrazíme doma sami, alebo ju kúpime zamrazenú u profesionálneho výrobcu. Ten používa k zmrazeniu tzv. šokovú metódu (prudké zmrazenie ryby v celej vrstve mäsa až pri -36°C), pri ktorej nedôjde k poškodeniu buniek/svaloviny ryby.
Ryby vo Vode alebo Voda v Rybách?
Niektoré ryby na obaloch deklarujú, že neobsahujú vodu, aspoň nie viditeľne, ale keď ich vyberiete z obalu, pokrýva ich súvislá hladká vrstva ľadu. Ide o tzv. glazovanie, ktoré niekedy spôsobuje u spotrebiteľov nevôľu a sklamanie. Samotné glazovanie ale neznamená znehodnotenie rybej suroviny, práve naopak, v určitom percentuálnom podiele a pokiaľ je urobené odborne, chráni rybu pred vysušením a prirodzenou oxidáciou. Spravidla sa jedná o obsah vody do 10%. Netreba zabúdať ani na prirodzený obsah vody v mäse ryby. Pozor si treba dávať na prísady. Uvádzajú sa v zložení a sú to tzv. polyfosfáty /soľné roztoky - viažuce vodu a zvyšujúce celkovú hmotnosť výrobku. Na obale sa však neuvádzajú ako percentuálny podiel vody, nájdete ich ako povinný údaj v zložení označených ako E 451. V praxi to znamená, že ryba môže obsahovať cca od 5 do 20% vody naviac.
Ryby bez Kostí?
Každá ryba má kosti, to asi pochopí každý. Platí pravidlo: čím väčšia ryba - tým je počet kostí menší, presnejšie počet malých kostí, ktoré nás tak „otravujú“ pri vychutnávaní si ryby. V prípade väčších rýb, ako sú žralok, losos, treska škvrnitá, alebo zubáč je pri filetách počet kostí minimálny - takmer žiadny. Sú to ryby, ktoré dorastajú v priemere do 1 m dĺžky. Tieto ryby pravdepodobne aj kvôli tomu idú do popredia záujmu spotrebiteľov. Ale napríklad veľmi obľúbená ryba - pstruh kosti má, pri správnej manipulácii sa však dajú ľahko aj s chrbtovou kosťou odstrániť.
Transparentné balenie rýb
Produktový rad transparentne balených rýb svojou technológiou balenia zohľadňuje najnovšie trendy v kvalite a funkčnosti potravín. Zubáč, Losos atlantický, Pstruh, Treska škvrnitá a Platesa majú všetky vákuovo samostatne balené filety. Filety si môže spotrebiteľ odstrihnúť a používať po častiach, tak ako to potrebuje - nemusí rozmrazovať celé balenie. Vákuovým balením sa rybám oproti voľne baleným predlžujú organoleptické vlastnosti ako kvalita, farba, aróma a chuť. Zákazník tak nekupuje iba pekný obal, ale môže si rybu obzrieť a zhodnotiť jej farbu, štruktúru a opracovanie.
Charakteristika transparentne balených rýb (príklad Zubáča)
- Sladkovodná voľne žijúca ryba.
- Iba ochranná glazúra.
- Mäso nemá takmer kosti, je jemné a zároveň pevné.
- Zmrazované po výlove, neobsahuje žiadne pridané chemické látky.
- Priemerná veľkosť je 30 cm.
- Veľmi obľúbená, nemá výraznú rybaciu chuť ani vôňu.
- Mäso je biele s peknou výraznou štruktúrou, vhodné na vyprážanie, dusenie, zapekanie a pod.
Prehľad Rôznych Druhov Rýb a Ich Charakteristika
Ryby sa delia do rôznych radov a čeľadí, pričom každá z nich má svoje špecifické vlastnosti a požiadavky na chov.
Rad Clupeiformes - lúčoplutvé
- Čeľaď Sleďovité: Najvýznamnejšie druhy sú slede, sardinky, šproty a sardely - ančovičky na výrobu slaných očiek.
- Čeľaď Lososovité: Sem patria lososy, u nás predávané, losos atlantický (klietkový odchov) a losos keta, ktorý je vo veľkom chytaný v riekach pre ikry na výrobu lososového kaviáru. Jeho svalovina je preto menej kvalitná, ale o to lacnejšia ako z kety lovenej v severnom Tichomori. Medzi lososy patrí aj pstruh dúhový, najbežnejšie u nás predávaný pstruh a pstruh lososový, čo je vlastne pstruh dúhový kŕmený granulami obohatenými karoténom pre dosiahnutie červenej svaloviny. Do čeľade lososovitých patrí aj skupina pstruha morského, potočného a jazerného. Je to tá istá jedna ryba, záleží len od prostredia, v ktorom žije. Z kulinárskeho hľadiska, okrem pstruha morského, je pre reštaurácie bohužiaľ „nezaujímavá“ ďalšia lososovitá ryba sivoň, napriek tomu, že svalovina je chutnejšia a jemnejšia ako u pstruha dúhového. Medzi lososovité parí aj endemický druh lososa - hlavátka podunajská, „kráľovná“ našich riek, voľne žijúca v povodí Dunaja, u nás najmä na riekach Váhu, Oravy, Turca a Hrona. Umelo vysadená žije aj na Poprade a Dunajci. Čeľaď lososovitých uzatvára síh, maréna, sivoň a lipeň.
- Čeľaď šťukovité: Sem patrí šťuka. Jej svalovina je suchšia. Asi preto sa predáva sporadicky.
Rad Cypriniformes - maloostné
- Čeľaď kaprovité: Sem patrí kapor. Škoda, že pre konzumentov je najviac zaujímavý len počas vianočných sviatkov. Do tejto čeľade patrí aj početná skupina rýb významná najmä pre športových rybárov - lieň, karas, pleskáče, nosáľ, podustva, boleň, plotice, belica, mrena, jalce, tolstolobik, amur atď.
- Čeľaď sumcovité: Je ďalšia významná skupina, ktorej predstaviteľom je u nás najväčšia voľne žijúca ryba - sumec, ktorý môže dorásť aj vyše 100 kg.
Rad Anguilliformes - holobruché
Vyznačujú sa tým, že im chýba brušná a niekedy aj prsné plutvy. U nás žije iba jeden predstaviteľ čeľade úhorovitých - úhor riečny, čo je vlastne samica. Po dosiahnutí dospelosti sa po prúde riek dostanú do mora a cestou do Sargasového mora pohlavne dospejú, kde sa následne v 3000 m hĺbke vytrú a uhynú. Ikry sú následne unášané Golfským prúdom až k európskemu pobrežiu počas 2 rokov. Za túto dobu sa ikry premenia na larvy až po sklovité úhory tzv. monté. Tieto sú odchytávané a následne vypúšťané do riek. Je to významná hospodárska ryba. Jej stavy však každoročne klesajú kvôli priehradám a zvýšeného záujmu najmä v ázijských krajinách. K príbuzným druhom patrí aj úhor japonský, americký, austrálsky, novozélandský a mramorovaný. Taktiež do tejto čeľade zaraďujeme murénu.
Rad Gadiformes - mäkoplutvé
- Čeľaď treskovité: Zahŕňa asi 150 druhov morských rýb. Jediný sladkovodný zástupca tejto čeľade je mieň, ktorý dorastá do 50 cm. Svalovina je jemná a aromatická. Hlavným predstaviteľom treskovitých je treska obyčajná. Svalovina je pevná, biela s charakteristickou arómou. Na trh sa dostáva aj z umelých chovov z klietok. Svalovina takýchto rýb nie je tak aromatická. Patrí medzi najviac hodnotené tresky. Patrí sem aj morská šťuka merlúza, treska tmavá, treska pollak, treska čiernoškvrnná, treska merlan, treska francúzska, miene, sliznáč atď.
Rad Perciformes - ostňoplutvé
Predstavujú najrozšírenejší rad morských rýb. Zahŕňajú asi 200 čeľadí a predstavujú až 40% z kostnatých rýb. Zahŕňajú vyše 10 000 druhov rýb od veľkosti 7 mm až po 5 m makairy - merlan. U nás žijú príslušníci 4 čeľadí. Najvýznamnejšia je čeľaď ostriežovitých. Patria tu najkvalitnejšie sladkovodné ryby - zubáč a ostriež. Zubáč je po pstruhovi dúhovom najpredávanejšia sladkovodná ryba. Svalovina je biela a pevná, lahodnej chuti. Ostriež je považovaný za ešte lepšiu rybu ako zubáč. Je len na škodu, že táto skutočne vynikajúca ryba nie je v reštauráciách ponúkaná. Z morských zástupcov u nás v predaji je najrozšírenejšia čeľaď zubaticovité - pražma kráľovská, svalovina je pevná, biela, s vyšším podielom tuku, preto je priam predurčená na grilovanie. Z čeľade morčiakovitých je u nás najznámejší predstaviteľ - morský vlk. Svalovina je biela a pevná. Kostra množstvom kostičiek pripomína zubáča. Taktiež ako pražma pochádza z klietkových chovov. Ryby lovené priamo z mora sú chutnejšie, ale aj drahšie.
Rad ostriežotvarích
Predstavujú ryby: garupy, kranasy, chňapáče, pražmy, baramundi, Svätý Peter, makrely, tuniaky, smuhy, mečúne, plachetníky atď.
Rad platesotvaré
Zahŕňa celú škálu najchutnejších rýb od morského jazyka, kambaly (kamenáč) až po halibuta. Ich základným znakom je, že sú silno sploštené, oči majú v dospelosti len na jednej strane. Tzv. očná strana je tmavá „chrbtová“ časť, slepá je „brušná“ časť.