Lectio divina, čo doslova znamená „božské čítanie“ alebo „duchovné čítanie“, je starobylá forma modlitby, ktorá je známa už od prvých storočí Cirkvi. Táto prax nás pozýva vstúpiť do intímneho vzťahu s Bohom prostredníctvom čítania jeho slova. Ide o meditatívny spôsob duchovného čítania Svätého písma, ktoré praktizovali cirkevní otcovia už v dávnych časoch. Známe je používanie lectio divina u kňaza Origena, na Západe to bol najmä svätý Benedikt, ktorý kládol veľký dôraz na lectio divina v regulách svojej rehole.
Lectio divina nie je určená len pre elitu, ale pre všetkých kresťanov a pre celú Cirkev - veď Božie slovo patrí všetkým. Je to osobné stretnutie medzi tebou a Bohom, o naplnenie života Božím slovom, ktoré počúvame, vnútorne prijímame a prevádzame v modlitbu. Naše každodenné povinnosti tak môžeme lepšie naplniť Božou prítomnosťou.
Pápež Benedikt XVI. v roku 2005 zdôraznil, že jedným z účinných spôsobov, akými sa môže Cirkev dnes obnoviť, je lectio divina, čiže „stále čítanie Svätého písma, sprevádzané modlitbou, prinesie Cirkvi novú duchovnú jar.“ Túto myšlienku spresnil slovami: „Medzi mnohorakým ovocím tejto novej biblickej jari by som rád spomenul rozšírenie sa starodávnej praxe lectio divina, duchovného čítania Svätého písma.“
Táto prax spočíva v dlhšom zotrvaní nad biblickým textom, ktorý sa opätovne číta, ba takmer „prežúva“, ako to označujú Otcovia (typickým výrazom ruminatio) s cieľom vyťažiť z neho takpovediac „šťavu“, ktorá by živila meditáciu a kontempláciu a stala by sa akoby životnou miazgou pre konkrétny život. Podmienkou praktizovania lectio divina je, aby myseľ i srdce osvietil Duch Svätý, teda sám inšpirátor Svätého písma, a teda, aby boli disponované na postoj „nábožného počúvania.“ Takýto bol typický postoj Panny Márie, ako ho symbolicky predstavujú ikony zvestovania.
Lectio divina je schopný praktizovať každý človek, ktorý je veriaci a prejaví snahu o otvorenosť svojho srdca a svojej mysle voči Bohu. Nie je na to potrebné vzdelanie, stačí úprimná viera a snaha žiť podľa Božej vôle a trochu vytrvalosti pri práci s Písmom. Božie slovo prítomné v Písme sa nám bohato odmení.
Význam Lectio Divina v živote kresťana
Lectio divina znamená s otvoreným srdcom otvoriť knihu Písma a dovoliť, aby Božie Slovo prehovorilo k tvojej duši. Je to jeden zo spôsobov poznávania Boha, toho aký je, ako koná, ako myslí, akým spôsobom miluje, a tiež spôsob pravdivého poznávania seba, toho ako ma vidí Boh - podľa Jeho slova. Je to čas zotrvávania s Ním, v Jeho milujúcej prítomnosti. Je to práca na vzťahu s Ním, ktorá má dopad nielen na tento život na zemi, ale na celú večnosť.
Ide o to, aby naše mysle i srdcia boli premenené podľa Neho - v Neho, aby Ježiš, jeho slovo, bolo normou v našich životoch. Aby sme mysleli ako On, videli ako On a milovali ako On. Ale to dokážeme iba vtedy, ak budeme zotrvávať s Ním v Božom Slove a tiež v adorácii. V každom okamihu nášho života nás Duch Svätý pozýva do aktívneho priateľstva so Slovom, ktoré sa stalo telom a vstúpilo medzi nás (Jn 1,14). Vytvorenie hlbokého priateľstva s Kristom si však vyžaduje čas, ako aj schopnosť počúvať ho - teda vnímať, čo nám chce povedať.
Božie slovo je nevyčerpateľné a otvorené pre každého. Čítať Bibliu je ohromujúce. Biblia nám pomáha očistiť naše srdce a myseľ. Rozbíja naše masky, naše schémy. Ako hovorí Daniel Ange: „Biblia nás trápi, aby nás uzdravila.“
Šesť krokov Lectio Divina
Lectio divina má tradične štyri, často sa však dopĺňa na päť alebo šesť krokov: čítanie (lectio), rozjímanie (meditatio), modlitba (oratio), kontemplácia (contemplatio), aktio (konanie) a vzývanie Ducha Svätého.
1. Vzývanie Ducha Svätého (Prípravná fáza)
Než začneš čítať posvätný text, vzývaj Ducha Svätého o jeho svetlo a prítomnosť, aby si tak v jeho sile a vo svetle viery mohol pochopiť Božie slovo. Tým sa vyhneš nebezpečenstvu, že by si Božie slovo iba sobecky konzumoval a svojvoľne deformoval podľa svojich vlastných požiadaviek. Mocou Ducha Svätého sa osobný prístup k Písmu svätému začleňuje do jednoty celej Cirkvi. Ak si v modlitbe nevyprosíš dar Ducha Svätého, nemôžeš preniknúť do srdca Písma. Jedine dar Ducha Svätého ti umožní preniknúť do hlubín Božieho slova a objaviť jeho tajomstvá.
Preto kedykoľvek chceš čítať Bibliu, či už sám alebo v spoločenstve, musíš vždy vzývať Ducha Svätého; lectio divina totiž nie je iba exegetickým výkladom (i keď výsledky exegetického bádania používa), ale milosťou Ducha Svätého. Duch Svätý je jediný pravý učiteľ a exegeta Písma svätého. Vzývaj teda Ducha Svätého s pokorným a čistým srdcom.
Prvou a hlavnou podmienkou toho, aby sme umožnili Bohu hovoriť k nám, je ticho v nás a okolo nás. Vo vonkajšom hluku je ťažko sústrediť sa a vo vnútornom nepokoji sa nemôžeme dobre otvoriť pre Boží hlas.
2. Lectio - Čítanie
Otvorte Písmo sväté alebo lekcionár. Čítanie vybraného textu, napr. podľa rozpisu na každý deň (opakovane, skúmam, o čom text hovorí, teda všeobecne). Čítajte text polohlasne alebo potichu (ako sa vám lepšie sústredí). Čítajte ho opakovane, viackrát a uvedomujte si, ČO TEXT HOVORÍ (všeobecne), teda o čom sa tam píše, aké informácie text podáva. Pri tomto prvom kroku sa usilujeme pochopiť text a familiárne sa s ním oboznámiť.
Dobre je pred začiatkom čítania vzbudiť si vieru v Bohom vnuknutý charakter textov Písma. Potrebné je tiež správne si limitovať zvolený úryvok: treba čítať od začiatku nejakej opisovanej udalosti až do konca toho-ktorého opisu. Cirkevní otcovia boli veľmi citliví na zaobchádzanie s Písmom. Vnímali ho skoro ako osobu. Čítať Písmo podľa nich znamená niečo také ako spoznávať priateľa, objavovať tajomstvá osoby.
Pomaly si prečítajte vybranú pasáž z Písma (cca 1-15 veršov) niekoľkokrát za sebou. Prostredníctvom četby objavujeme dôležité prvky biblického úryvku: prostredie a historické okolnosti, osoby, pocity, obrazy, skutky, kľúčové slová a súbežné či podobné texty. Ako vidíte, nad Písmom svätým je potrebné ‚prodlévat‘ a ‚pracovať‘ s ním v kľude a bez spěchu.
Ak budete verní tejto opakovanej a pozornéj četbe, budete môcť poznat biblický text a stále novo objavovať celé množstvo podnětů, ktoré sa v Božom slove skrývajú. V tomto procese prijatia Božieho slova vám môže pomôcť exegetický a duchovný komentár biblických čtení. Pri četbe Písma svätého teda hľadáme pravý literárny a historický smysl biblického textu.
3. Meditatio - Rozjímanie
Ďalším krokom lectio divina je meditácia - rozjímanie. Skúmam, čo text hovorí mne osobne, čo ma oslovilo, teda čo mi Boh chce povedať, pričom to porovnávam so svojim životom. Rozjímanie je odpoveďou na otázku ČO TEXT HOVORÍ MNE (dnes, teraz)? Rozjímať znamená premýšľať nad hodnotami, o ktorých hovorí biblický text, nehľadať poznatky, ale „chuť“ Božieho slova, „prežúvať“ Slovo a sústredene sa ním zaoberať vo svojom vnútri.
Meditovať znamená zavrieť oči v Pánovej prítomnosti a konfrontovať text s vlastným životom, aby si uvedomil, k akým postojom a pocitom ťa Božie slovo inšpiruje. Môžeš si pomôcť týmito alebo podobnými otázkami: Čo je základnou myšlienkou a hodnotou úryvku? Prečo je pre mňa tento text dôležitý? Čo mi hovorí a k čomu ma vedie? Aké postoje a pocity mi sprostredkuje? Ako sa tieto postoje a pocity môžu prejaviť v mojom živote?
V tomto kroku máš nechať Božie slovo zostúpiť do hĺbok svojej duše, všetkými svojimi silami sa s ním pomerať, ‚vstúpiť do jeho vnútra‘ a ‚obrátiť sa‘ k nemu. Pri rozjímaní teda premýšľame nad počutým alebo čítaným Slovom, aby sme z neho vytiahli hodnotu a dôkladne ho pomerali so svojím osobným životom. Toto Slovo nemáme ‚prežúvať‘ iba v dobe meditácie, ale aj počas dňa: má znieť v našom vnútri a stať sa meradlom všetkého, čo robíme.
Meditácia ti tak pomôže objaviť ‚duchovný zmysel‘ Písma, to je zmysel, ktorý ti chce skrze toto Slovo sprostredkovať Duch Svätý. Keď sme boli poučení tým, čo sami cítime, už nevnímame text ako niečo počuté, ale ako niečo, čo prežívame a čoho sa dotýkame vlastnými rukami; už to nie je cudzí neznámy príbeh, ale niečo, čo rozochvieva najhlbšie zákutia nášho srdca, ako keby tieto pocity patrili priamo k nášmu bytiu.
4. Oratio - Modlitba
Poctivé rozjímanie Božieho slova nevyhnutne vedie k modlitbe. To je ďalší krok lectio divina. Modlitba je odpoveďou Bohu, potom čo sme mu naslúchali; je to súhlas s Božou vôľou a s plánom, ktorý pre teba má. Svätý Augustín tvrdí: „Tvoja modlitba je rozhovorom s Bohom. Keď čítaš Písmo sväté, Boh hovorí k tebe; keď sa modlíš, hovoríš ty k Bohu.“ V rozjímaní si objavil, čo vo tvojom vnútri hovorí Boh. Teraz je tvojou úlohou odpovedať modlitbou na jeho Slovo.
Inými slovami: Potom, čo Božie slovo preniklo do tvojho vnútorného sveta, je modlitba vracia Bohu vo forme priameho oslovenia. V modlitbe sa teda nechávaš osloviť duchovnými pocitmi, ktoré v tebe vyvoláva posvätný text, a ponoríš sa do nich. Božie slovo sa tak skrze modlitbu stáva podnetom pre vyjadrenie chvály, ďakovania, prosby, dôvery, ľútosti alebo požehnania. Ak je biblický text modlitbou, modlite sa; ak je nárekom, nariekajte; ak ide o prejav vďačnosti, radujte sa; ak je text plný nádeje, dúfajte; ak vyjadruje obavu, bojte sa. To, čo cítite v biblickom texte, je totiž obrazom vás samotných.
V modlitbe vraciame Bohu Slovo, ktoré nám daroval. Premeniť Slovo v modlitbu znamená vidieť sa v zrkadle Písma a všetky každodenné udalosti, či už sú radostné alebo naplnené horkosťou, úspešné či neúspešné, porovnávať s Božou vôľou; s neúnavnou synovskou dôverou prosiť o Božiu silu, aby sme mohli plniť svoje povinnosti a úlohy tak, ako chce Boh, a túžili po tom, čo sa mu páči. Modliť sa teda nie je vôbec záležitosť citov, ale otázka hľadania Božej vôle a jej veľkorysej a radostnej plnenia.
5. Contemplatio - Kontemplácia
Nesmieš sa kŕčovito snažiť dôjsť pri lectio divina až k tomuto kroku. Ak dobre rozjímaš, sám Boh ťa sem privedie. Kontemplácia nie je žiadna technika alebo zvonku vyvolateľný proces, ale dar Ducha Svätého vychádzajúci z dobre konanej lectio. Je to pasívny záblesk Božej blízkosti, ktorého pôvodcom je Boh. V kontemplácii ide o poznanie Boha v srdci, ako tomu bolo u Otcov a učiteľov duchovného života, na ktorých duchovnú skúsenosť odkazujú aj tieto riadky.
Až uzná za vhodné, uvedie ťa Pán do kontemplácie svojho tajomstva, tajomstva Otca, Syna a Ducha Svätého. Kontemplovať Slovo znamená nechať stranou detaily a prejsť k tomu podstatnému. V tej chvíli objavíš svojím srdcom a mysľou tajomstvo svojho vlastného života vo svetle tajomstva Božieho, a to prostredníctvom pokojnej adorácie, poznania a skúsenosti Otca, ktorý ťa miluje ako svojho vlastného syna. Pocítiš túhu dívať sa iba na Ježiša, odpočívať v ňom, otvoriť sa jeho láske a s istotou, že sa nachádzaš v spoločenstve života so svojím Pánom, prijať do svojho srdca Božie kráľovstvo.
Kontemplovať znamená očami plnými obdivu a v atmosfére ztišenia pozorovať tajomstvo Boha-Otca, Ježiša-Priateľa a Ducha-Lásky; obnoviť krehké a nádherné spojenie s Bohom, ktoré je výsadou čistých, pokorných a chudobných pred Bohom. Kontemplácia nie je plodom nejakých zvláštnych duchovných darov, nadštandardného úsilia človeka ani extatických stavov. Jej základom je prijať, že všetko je milosť a dar, a dovoliť Božiemu Duchu, aby v nás pôsobil.
Kontemplácia, ktorá je cieľom a výsledkom lectio divina, dovoluje človeku rozpoznať a zakúšať v udalostiach jeho života aktívnu a tvorivú prítomnosť Božieho slova. Skrze kontempláciu môže Božie slovo premieňať dejiny ľudstva. Kontemplácia uskutočňuje Božie slovo a dovoluje nám ho prežiť s chuťou, ktorá predjíma radosť, ktorú „Boh pripravil tým, ktorí ho milujú“ (1 Kor 2,9).
6. Actio - Konanie
Predchádzajúce kroky majú zmysel iba vtedy, ak sú orientované na život. Preto sa odporúča, aby sa nejaké slovo alebo veta z Božieho slova snažili žiť. Proces lectio nie je uzavretý, ak nás nedovedie k tomu, aby sme z Božieho slova urobili inšpiráciu pre život. Tohto cieľa dosiahnete, až vo svojom vnútri budete vnímať pre lectio divina typické plody Ducha Svätého. Sú nimi vnútorný pokoj, ktorý vyrastá v radosť a chuť z Písma svätého; schopnosť rozlišovať medzi podstatnými skutočnosťami a Božími a tým, čo je povrchné alebo dokonca dielom zlého; odvaha rozhodnúť sa a konkrétne konať v súlade s evanjeliom.
Evanjelium je knihou Božieho života a bolo napísané, aby sa stalo knihou nášho života. Nebolo napísané len preto, aby sme ho pochopili; kto ho číta, vychádza na cestu v ústrety tajomstvu. Nebolo napísané, aby sme ho čítali, ale aby sme ho prijali do svojho vnútra. Každé slovo v ňom je Duch a život, a len túžobne čaká, až mu otvoríme svoje srdce, aby doň vstúpilo. Slovo sa musí stať normou tvojho života, rovnako ako tomu bolo u Ježiša. Je potrebné, aby si ho prežíval vo svojom každodennom živote, lebo evanjelium je možné hlásať iba takto - prostredníctvom života, ktorý mu zodpovedá.
Pred zavretím Písma svätého si daj konkrétne predsavzatie, o ktoré sa budeš v priebehu dňa snažiť a ktoré ti môže pomôcť v úsilí o rast v kresťanskom živote. Svoje stretnutie s Božím slovom potom uzavri nejakou modlitbou, napríklad: „Dobrý Otče, ty si zdroj lásky, ďakujem ti za to, že si mi daroval Ježiša, živé Slovo a pokrm pre môj duchovný život. Pomôž mi, aby som Slovo tvojho Syna, ktoré som čítal a prijal do svojho vnútra, vedel uvádzať vo skutok a konfrontoval ho so svojím životom. Daj, nech ho viem previesť do svojho každodenného života a nachádzať svoje šťastie v jeho napĺňaní. Prosím ťa o to skrze Krista, nášho Pána. Amen.“
Praktické odporúčania a varovania
Lectio divina je dynamický proces, ktorý sa začína čítaním textu a postupne vrcholí v osobnom stretnutí s Božím slovom, obsahom ktorého je tichá radosť z Ježiša Krista, víťaza nad smrťou a darcu radosti z Božieho slova. Nie je to len jednorazová aktivita, ale životný štýl, ktorý nám pomáha prehlbovať náš vzťah s Bohom. Je to cesta objavovania seba, Božej vôle a odhodlania vytrvať v dobrom.
Dobre je pred začiatkom čítania vzbudiť si vieru v Bohom vnuknutý charakter textov Písma. Je potrebné sa vyvarovať akejkoľvek snahy o manipuláciu textov tým, žeby sme si ich vysvetľovali podľa svojej fantázie. Tu má svoje odôvodnenie požiadavka výkladu Písma v zhode s vierou Cirkvi a s jej Učiteľským úradom.
Zásadnou prekážkou praktickej práce so Svätým písmom je fundamentalizmus. Jeho nebezpečenstvo je pomerne veľké. O tomto spôsobe zaobchádzania s Písmom sa zmienil aj dokument Pápežskej biblickej komisie z roku 1993 pod názvom Interpretácia Biblie v Cirkvi. V tomto dokumente sa o fundamentalistickom zaobchádzaní s Písmom hovorí, že ide o doslovný zmysel a teda aj o doslovný výklad Písma. Fundamentalizmus nikdy nebol v Katolíckej cirkvi prijatý a tých, ktorí takto čítajú Písmo, môže priviesť „k istému druhu sebazničenia mysle“ (Interpret. Biblie v Cirkvi, IV, B).
Je potrebné byť veľmi opatrný aj keď ide o také čítanie Písma, ktoré spočíva v náhodnom pohľade na text. Kam padne čitateľovi v takom prípade zrak, to sa potom považuje za Božiu odpoveď na nejaký konkrétny problém. Písmo totiž neobsahuje priame odpovede na naše konkrétne otázky, preto ich nemožno takto hľadať. Kresťan by mal používať Písmo, aby sa snažil o poznanie Boha, múdrosti a svätosti prostredníctvom objektívneho významu textu s cieľom premeniť myseľ podľa pravdy. Tí, ktorí k textu pristupujú nadprirodzene, majú tendenciu ho odpájať od jeho kontextu a prirodzeného významu a používať ho subjektívnym, individualistickým, zážitkovým spôsobom, pre ktorý nebol nikdy určený. Tu je miesto, kde lectio a gnosticizmus sa podobajú.
Dvadsiate storočie je predovšetkým charakteristické mohutným rozvojom liturgického a biblického hnutia ešte v prvej polovici storočia. Všeobecný vzrast pozornosti voči Svätému písmu možno považovať za osobitný znak časov, v čom treba vidieť jasný impulz Ducha Svätého pre túto dobu. Dvadsiate storočie je storočím intenzívnej biblickej práce aj na vedeckom poli, storočím mnohých biblických encyklík pápežov, ale aj intenzívnej biblickej formácie systematicky organizovanej v teologických školách alebo aj spontánne pestovanej v biblických krúžkoch a podobne. K týmto trendom mohutne prispel Druhý vatikánsky koncil dokumentom najvyššieho významu: vieroučnou konštitúciou O Božom zjavení (Dei Verbum), v ktorej vedie veriacich k pestovaniu osobného vzťahu k Svätému písmu.
Tabuľka: Historický vývoj Lectio Divina
| Obdobie | Významné osobnosti/udalosti | Charakteristika |
|---|---|---|
| 3. storočie | Origenes | Rané formy meditatívneho čítania Písma. |
| 6. storočie | Svätý Benedikt | Zdôraznenie Lectio Divina v mníšskych regulách. |
| 9. storočie | Svätí Cyril a Metod | Preklad Písma do slovanských jazykov ako základ misie. |
| 20. storočie | Liturgické a biblické hnutia, Druhý vatikánsky koncil (Dei Verbum) | Obnovený záujem o Písmo a osobný vzťah k nemu. |
| 21. storočie | Pápež Benedikt XVI. (2005) | Podpora Lectio Divina pre duchovnú obnovu Cirkvi. |