Fenomén ľudovej piesne: Od dokumentácie k pikantným textom

Sedemdesiate roky 20. storočia boli pre folklórne hnutie na Slovensku žičlivé. Bola to však i doba, keď najstarší pamätníci pomaly odchádzali do večnosti a to, čo sa s nimi strácalo, strácalo sa nenávratne. Preto vznikol projekt Viliama Jána Grusku na uchovanie ľudovej kultúry v jej zvykoslovnej, hudobnej a piesňovej podobe.

Zvuková edícia Panoráma ľudovej piesňovej a hudobnej kultúry patrí k najvýznamnejším projektom, ktoré boli v našom prostredí v oblasti vydávania ľudovej hudby realizované. Platí to pre celú históriu zaznamenávania a sprístupňovania hudobno-folklórnych prejavov verejnosti, ktorých korene siahajú do 20. rokov 20. storočia.

Prebúdzať a oživovať záujem o hlbšie poznávanie ľudovej kultúry vlastného národa, to je jeden z hlavných cieľov Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve. Krajské osvetové stredisko v Banskej Bystrici, ich ideový usmerňovateľ, vytvára už viac rokov také podmienky, aby sa programy a podujatia, každoročne realizované počas troch júlových dní, premieňali na kvalitu, ktorá by zasiahla čo najširšie vrstvy našej spoločnosti.

Projekt Panoráma ľudovej piesňovej a hudobnej kultúry

V roku 1978 uzrel svetlo sveta gramoalbum (dvojplatňa) s názvom Orava. Išlo o prvý zo série gramoalbumov z edičného radu Panoráma ľudovej piesňovej a hudobnej kultúry. Ďalšími boli Pohronie, Liptov, Podpoľanie, Kysuce a Terchovská dolina a Gemer a Malohont. Celá edícia bola výsledkom série regionálnych programov uvádzaných postupne na Folklórnych slávnostiach pod Poľanou v Detve, väčšinou pod dramaturgickým aj režijným vedením Viliama Jána Grusku. Z jeho tvorivej dielne vzišiel aj námet na zdokumentovanie hudobnej kultúry jednotlivých regiónov. K realizácii sa pridal Svetozár Stračina a ďalší spolupracovníci.

Mapa Slovenska s vyznačenými regiónmi projektu Panoráma ľudovej piesňovej a hudobnej kultúry

„Niekedy uprostred leta 1976 ma oslovil Viliam Gruska, aby som s ním strávil týždeň na Orave. Povedal mi, že v odbornej verejnosti, ktorá sa venuje skúmaniu prejavov tradičnej ľudovej kultúry, prevláda názor, že Orava je v tomto smere už ‚mŕtva‘. Že sa tam v obciach a rodinách už dávno nespieva, nehrá a netancuje. On však bol presvedčený o opaku a pokračoval v úsilí o znovuobjavenie folklórnej Oravy.“

„Vytvoril dodnes originálnu korunu pocte svojmu rodnému kraju aj v kontexte európskeho diania projektom nahrávania dvojalbumu Orava, ktorý sa stal doslova legendou.“

Notová príloha ku gramoalbumu Orava (1978)

Potreba vypracovať notovú prílohu ku gramoplatniam ORAVA - panoráma ľudovej piesňovej a hudobnej kultúry vyplynula zo snahy autorov komplexne dokončiť svoju započatú prácu a tak umožniť záujemcom spoznať aj presný grafický (notový) zápis použitých piesňových a hudobných útvarov. Samotný gramoalbum je rozdelený na štyri samostatné celky, reprezentujúce dolnú, strednú, hornú (beskydskú) a hornú (zatatranskú) Oravu. V takomto poradí vám predkladáme notový zápis všetkých použitých nahrávok. Preto by sme boli radi, keby sa notová príloha stala samozrejmou súčasťou spomínaného gramoalbumu.

Notový zápis je grafickým znázornením zvukového záznamu interpretácie, tobôž zápisy folklórneho piesňového a hudobného materiálu. Farbuhudobných nástrojov, spôsob spevu, štýl hry alebo hudobnej ukážky si málokto uvedomí bez grafického - notového - zobrazenia. Mnoho ľudových piesní sa dá zapísať do nôt viacerými spôsobmi - podľa toho, či chceme zaznamenať len melodickú a rytmickú výstavbu piesne, alebo aj jej agogiku a ornamentiku podľa danej interpretácie.

Tvorcovia a realizácia

  • Ideový námet a realizačná koncepcia: Viliam Ján Gruska
  • Príprava, výber a zostavenie: Svetozár Stračina, V. J. Gruska
  • Jazykovedná spolupráca: Anton Habovštiak
  • Zodpovedný redaktor: Viktor Szarka
  • Transkripcia piesní: Svetozár Stračina
  • Spolupracovníci prípravy a realizácie (Orava): Juraj Dubovec, Igor Medlen, Jozef Lehoťan, Zuzana Lehoťanová
  • Hudobná réžia (Orava): Gregor Roletzký
  • Asistent hudobnej réžie (Orava): Branislav Vargic
  • Zvukový majster (Orava): Vladimír Lehoťan
  • Zvukový technik (Orava): Dobroslav Chrobák
  • Nahrávanie sa uskutočnilo v dňoch (Orava): 11., 12., 18., 19. februára a 11. marca 1978
  • Zostrih (Orava): 11., 12. marca 1978

Nové vydanie ORAVA - Panoráma ľudovej piesňovej a hudobnej kultúry

Po viac ako 40 rokoch prinášame súčasným i budúcim generáciám doplnené nové vydanie legendárneho albumu ORAVA vo formáte exkluzívnej knižky, obsahujúcej originálne remastrované nahrávky na 2-CD a 80-stranový booklet s fotkami, textami autorov a informáciami o účinkujúcich a oravských obciach. Toto vymedzenie spádovej oblasti pre zostavenie gramoalbumu vychádza z komplexného rozčlenenia stredoslovenského kraja na celky podľa starého župného delenia, buď podľa etnickej príbuznosti alebo podľa súčasného administratívno-politického delenia kraja.

Pikantné texty v ľudových piesňach

Mladí ľudia často počúvajú od staršej generácie, akí sú nevychovaní a že myslia len na jedno. Známu frázu, ktorá sa začína slovami: „To za mojich čias…,“ počul asi každý. Sú však naozaj starí ľudia oprávnení až tak moralizovať? V dobe, keď ešte nebol internet, mobil a iné moderné vymoženosti, si zvykli krátiť dlhé chvíle aj intímnosťami, mať päť a viac detí bolo zvykom. Slovenský influencer Samuel Miškov alias Samo Zvaný sa pozrel bližšie na slovenský folklór, konkrétne rozobral vo svojom videu texty ľudových piesní. A niektoré sú teda pekne pikantné. Však posúď sám.

Samuel začal video piesňou s názvom Prišiel ku mne. V nej sa spieva: „Taká sa mi príležitosť stala, jednému som za tri groše dala. Však to videl milý Pán Boh z neba, že mi boli tie tri groše treba.“ „Takže, keď treba groše, tak aj prostitúcia je v pohode,“ zhodnotil pieseň slovenský influencer.

V ďalšej piesni sa zas spieva: „Mal som ja frajerku, volala sa Dorka. Nechcela mi pustiť ruku do rozporka. Mal som ja frajerky, obe boli Zuzky, jedna mala holú, druhá mala fúzky.“

Influencer končí piesňou s názvom V zelenom háji, o ktorej sa Samuel vyjadril, že text piesne nie je v háji, ale niekde úplne inde. „Kázala mi mať, deväť rázy dať! A ja som sa pomýlila, sukňa sa mi rozdrapila, dala som mu viac, dala som mu viac.“ Ďalej v piesni spieva muž nasledovné slová: „Toho čerta chlpatýho, čo pod sukňou máš, čo pod sukňou máš.“

Infografika porovnávajúca morálne normy minulosti a súčasnosti

tags: #mal #som #dve #frajerky #obe #boli

Populárne príspevky: